23221 | MAT 1:8 | Ri Asa jari' rutata' ri Josafat; ri Josafat jari' rutata' ri Joram; ri Joram jari' rutata' ri Uzías. |
23224 | MAT 1:11 | Ri Josías xec'uje' eq'uiy ralc'ua'l, y jun chique ri ralc'ua'l xubinaj Jeconías. Jari' tiempo tok ri israelitas xe'uc'uax pa roch'ulef Babilonia. |
23230 | MAT 1:17 | Chuvech re roch'ulef xek'ax-e catorce solaj vinak ri nitiquer-pe riq'uin ri Abraham c'a riq'uin ri rey David. Catorce chic solaj xek'ax-e chuvech re roch'ulef ri nitiquer-pe riq'uin ri rey David c'a chupan ri tiempo tok ri israelitas xe'uc'uax pa roch'ulef Babilonia. Y catorce chic solaj xek'ax-e chuvech re roch'ulef ri nitiquer-pe riq'uin ri tiempo tok ri israelitas xe'uc'uax pa Babilonia c'a chupan ri tiempo tok xalex ri Jesucristo choch'ulef. |
23233 | MAT 1:20 | Quiri' ri xunojij rija' pa ránima, pero pa ruvaran, ri José xutz'et jun ángel richin ri Ajaf, y ri ángel quire' xu'ij che: José, rat ri rat riy-rumam can ri rey David, man taxi'ij-avi' chi yac'ule' riq'uin ri María, roma ri ac'ual ri royo'en chi nalex chuk'a', can richin vi ri Lok'olaj Espíritu. |
23235 | MAT 1:22 | Ronojel re' xbanataj richin quiri' nibanataj ri ruk'alajrisan can ri Ajaf chuvech ri jun profeta ri xtzijon ri ruch'abel ri Dios ojer can. Y quire' ri ru'in can: |
23237 | MAT 1:24 | Tok ri José xc'astaj, can xu'on na vi ri xbix che roma ri ángel richin ri Ajaf. Rija' xuq'uen ri María richin xoc rixayil. |
23243 | MAT 2:5 | Ri achi'a' ri xerumol quire' xqui'ij che ri rey Herodes: Vave' pa departamento Judea nalex-vi, y ja ri pa Belén. Roma ri rutz'iban can ri jun profeta ojer, quire' nu'ij: |
23244 | MAT 2:6 | Rat Belén, ri ratc'o pa roch'ulef Judá, Mana-ta rat ri más co'ol ak'ij chiquicojol ri lugares c'o quik'ij chiri' pa Judá, Roma ja aviq'uin rat xtipe-vi ri Jun ri xtuc'uan bey, Y xqueruyuk'uj ri nutinamit Israel, nicha' ri Dios. Quiri' xqui'ij-apu che ri rey Herodes. |
23250 | MAT 2:12 | Pero pa cachic' xk'alajrises chiquivech chi can man chic quek'ax riq'uin ri rey Herodes richin nequiya' can rutzijol che. Romari', tok xetzolij-e pa quiroch'ulef, xa jun vi chic bey xebe-vi. |
23251 | MAT 2:13 | Tok ri aj-nic'oy quij ch'umila' xe'el yan e chiri', jari' tok jun ángel richin ri Ajaf xuc'ut-ri' chuvech ri José pa rachic', y quire' xu'ij che: Cacataj, tac'uaj-e ri ac'ual y ri rute' y quixenimaj c'a pa roch'ulef Egipto. Chiri' quixc'uje-vi, c'a ja tok xtinya' rutzijol chave, roma ri rey Herodes xturucanoj ri ac'ual vave' richin nrojo' nucamisaj, xcha' ri ángel. |
23253 | MAT 2:15 | Chiri' xec'uje-vi c'a (xcom, xquen) na ri rey Herodes, richin nibanataj ri ruch'abel ri Ajaf ri xel pa ruchi' ri profeta ojer can, tok xu'ij: Pan Egipto c'o-vi ri Nuc'ajol tok xinvoyoj. Quiri' ru'in can ri profeta ojer. |
23255 | MAT 2:17 | Riq'uin ri', xbanataj ri ru'in can ri profeta Jeremías, tok quire' xu'ij: |
23257 | MAT 2:19 | Tok caminak chic ri rey Herodes, xuc'ut-ri' jun ángel richin ri Ajaf Dios chuvech ri José pa rachic' chiri' pan Egipto, |
23261 | MAT 2:23 | Tok (xe'apon, xe'ebos) chiri', xec'uje' pa tinamit Nazaret, richin nibanataj ri tz'iban can coma ri profetas ojer, chi ri ac'ual can xti'ix na vi nazareno che. |
23262 | MAT 3:1 | Ja tiempo ri' tok ri Juan ri Bautista xutz'uc rutzijosic ruch'abel ri Dios pa chakijlaj tz'iran ulef chiri' pa departamento Judea. |
23264 | MAT 3:3 | Quiri' xu'on ri Juan ri Bautista, roma ja rija' ri k'alajrisan can roma ri profeta Isaías ojer, tok xu'ij: Pa chakijlaj tz'iran ulef c'o jun xtich'o riq'uin ruchuk'a' y xtubila': Tibana-apu rubanic ri bey ri xtik'ax-vi ri Ajaf, Utz-utz tichojmij-apu. Quiri' nu'ij ri tz'iban can. |
23268 | MAT 3:7 | Tok ri Juan xutz'et chi eq'uiy chique ri achi'a' fariseos y saduceos nequimolo-qui' riq'uin richin yeru'on-e bautizar, rija' xu'ij chique: Rix xa rix achel itzel tak cumatz. ¿Achique xyo'on rutzijol chive chi yixenimaj chuvech ri castigo ri xtutak-pe ri Dios más chikavech apu? |
23279 | MAT 4:1 | Jac'ari' tok ri Jesús xuc'uax pa chakijlaj tz'iran ulef roma ri Lok'olaj Espíritu richin chi ri itzel nutij ruk'ij chi nutakchi'ij pa mac. |
23285 | MAT 4:7 | Jac'a ri Jesús xu'ij che ri itzel: Chupan ri tz'iban can, juc'an chic nu'ij: Man tatij ak'ij chirij ri Avajaf Dios richin nu'on ri nanojij rat, xcha'. |
23286 | MAT 4:8 | Jac'ari' ri itzel xuc'uaj chic ri Jesús chuvech jun juyu' naj jotol chicaj, y ronojel ri nimalaj tak cuchuk'a' ri aj-roch'ulef tak gobierno xuc'ut chuvech y ri quibeyomal. |
23288 | MAT 4:10 | Jac'a ri Jesús xu'ij che: Catel quila' rat Satanás. Roma chupan ri tz'iban can nu'ij: Ja chuvech ri Avajaf Dios caxuque-vi, y xaxe rija' taya' ruk'ij, xcha'. |
23291 | MAT 4:13 | Pero man xc'uje' ta chic pa tinamit Nazaret, xa pa Capernaum xc'uje-vi, jun tinamit c'o chuchi' jun lago chiri' mismo pa Galilea. Ri Capernaum re' pa qui-lugar ri quiy-quimam can ri Zabulón y ri Neftalí c'o-vi. |
23292 | MAT 4:14 | Chiri' xc'uje-vi ri Jesús richin nibanataj ri ru'in can ri profeta Isaías, tok quire' xu'ij: |
23293 | MAT 4:15 | Chila' pa Galilea ri achique lugar juba' ma quiyon chic man israelitas ta ec'o, Ri lugar ri xyo'ox chique ri quiy-quimam can ri Zabulón y ri Neftalí ojer, Ri c'o-apu juc'an che ri rakan-ya' Jordán, ri nik'ax-vi ri bey ri ni'e c'a chuchi' mar, Pa quivi' ri aj chiri' quire' nin-ij: |
23302 | MAT 4:24 | Pa ronojel tinamit richin ri roch'ulef Siria xbe-vi rutzijol ri Jesús, y ri yeyavej pa ruk'a' jalajoj ruvech yabil xe'uc'uax-apu chuvech. Ec'o nik'axo qui-cuerpo. Ec'o ocunak itzel tak espíritu quiq'uin. Ec'o (ch'uja', moxa') y ec'o caminak quik'a-cakan. Conojel re' xu'on chique chi xec'achoj. |
23308 | MAT 5:5 | Utzulaj tzij rubanon ri Dios chique ri (ch'uch'uj, me'l oc) cánima, roma xtoc quichin ri roch'ulef. |
23315 | MAT 5:12 | Quixquicot y titze'en ivech, roma chila' chicaj c'o jun nimalaj rajil-ruq'uexel xtiyo'ox chive. Quiri' nin-ij chive, roma ri profetas ojer can, quiri' mismo ri pokon x-an-e chique. |
23316 | MAT 5:13 | Ri ic'aslen rix nic'atzin chi ratz'amil quic'aslen ri vinak choch'ulef. Si ri atz'an re' niq'uis-e ri ratz'amil, ¿achique chic xtiyo'ox riq'uin richin nitzolij-pe ri ratz'amil? Man jun chic nic'atzin-vi; xa nitorix-e, y ri vinak xa yek'ax pa ruvi'. |
23317 | MAT 5:14 | Ri ic'aslen rix nic'atzin richin sakil pa quic'aslen ri vinak choch'ulef. Jun tinamit c'o pa ruvi' juyu', manak che'el man ta k'alaj. Quiri' mismo ri ic'aslen rix. |
23320 | MAT 5:17 | Man ti'ij rix chi yin xipe richin man jun rakale'n nunbana' che ri nu'ij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, nis-ta che ri tz'iban can coma ri profetas ojer. Yin man richin ta ri' xipe; yin xipe richin nik'alajin riq'uin ri nuc'aslen ronojel ri nu'ij chupan ri ley. |
23321 | MAT 5:18 | Yin kitzij nin-ij chive chi na'ey chi niq'uis ri caj y ri roch'ulef, man jun ch'uti rutza'n letra che ri tz'iban can chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés ri man ta xtibanataj. Can nibanataj na vi ronojel. |
23323 | MAT 5:20 | Ri yixtajin rix pan ic'aslen, nic'atzin chi más choj que chuvech ri yetajin ri achi'a' q'uiy queteman chirij ri ley y ri achi'a' fariseos. Roma si man quiri' ta xti'en, man xquixoc ta chiquicojol ri erichin ri aj-chicaj gobierno. |
23338 | MAT 5:35 | Man tic'uxlaj ri roch'ulef, roma chiri' nuya-vi rakan ri Dios. Man tic'uxlaj ri tinamit Jerusalem richin ni'en jurar, roma ri tinamit ri' richin ri Nimalaj Rey. |
23352 | MAT 6:1 | Tok pa rubi' ri Dios rix nijo' ni'en jun favor, man tivelesaj rutzijol xaxe richin yixna'ex. Roma si quiri' ni'en, man jun rajil-ruq'uexel xtiyo'ox chive roma ri Itata' ri c'o chicaj. |
23361 | MAT 6:10 | Can ta nic'uje' yan ruchuk'a' ri a-gobierno pa quivi' conojel, Y achel yanimex ri chicaj, can ta quiri' mismo choch'ulef. |
23370 | MAT 6:19 | Man ti'e ivánima chuyaquic beyomal choch'ulef, roma xa nichicopir, nipusir y ec'o elek'oma' yejok'o ruchi' tak jay richin ye'elak'. |
23375 | MAT 6:24 | Man jun samajinel nitiquer nisamaj quiq'uin eca'i' rajaf. O itzel nutz'et can jun chique ri rajaf, y nrojo' ri jun chic, o nunimaj rutzij ri jun y nuxutuj can ri jun chic. Romari' rix, manak che'el ni'en ri nika chuvech ri Dios, tok xa benak ivánima pa ruvi' beyomal richin ri roch'ulef. |
23385 | MAT 6:34 | Roma c'a ri', man tich'ujirisaj-ivi' chunojixic rij ri chua'k-cabij, roma ronojel k'ij can c'o-vi c'ayef nuq'uen-pe, y man nic'atzin ta ninojij yan ronojel richin man tumol-pe-ri' chivij. |
23397 | MAT 7:12 | Roma c'a ri', achel nika chivech rix chi can ta utz quino'oj niqui'en ri vinak iviq'uin, quiri' mismo tibana' rix quiq'uin rije'. Roma jari' ruc'u'x ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, y ruc'u'x ri quitz'iban can ri profetas ojer. |
23406 | MAT 7:21 | Man conojel ta ri ye'in ¡Ajaf! ¡Ajaf! chuve, ri xque'oc richin ri aj-chicaj gobierno. Xaxe ri yebano ri nurayij ri Nata' chicaj. |
23407 | MAT 7:22 | Y tok xterila' ri k'ij ri', eq'uiy ri xque'in chuve: ¡Ajaf! ¡Ajaf! Roj pan abi' xkatzijoj ruch'abel ri Dios, pan abi' xekelesaj itzel tak espíritu pa cánima ri vinak, y pan abi' xekabanala' q'uiy milagros, xquecha'. |
23416 | MAT 8:2 | Xpe c'a jun achi niyavej riq'uin ri yabil lepra, xuxuque' chuvech y xu'ij che: Ajaf, si rat najo', yin veteman chi yatiquer na'an chi yin yic'achoj riq'uin ri nuyabil, xcha'. |
23420 | MAT 8:6 | y quire' nu'ij: Ajaf, yin c'o jun nusamajinel chivacho, cotz'ol roma caminak ruk'a-rakan, y can nijilo pa ruk'a' ri k'axomal, xcha'. |
23422 | MAT 8:8 | Jac'a ri uc'uay quichin soldados xu'ij che ri Jesús: Ajaf, rat can c'o ak'ij, romari' chuve yin man nuc'ul ta chi yatoc pa vacho. Xaxe ta'ij chi nic'achoj ri nusamajinel, y yin veteman chi can xtic'achoj-vi. |
23431 | MAT 8:17 | Quiri' xu'on richin nibanataj ri ru'in can ri profeta Isaías tok xu'ij: Ja rija' xelesan-e ri kayabil y xuq'uen-e ri kak'axomal. Quiri' ru'in can ri Isaías. |
23435 | MAT 8:21 | Jac'ari' c'o chic jun tzekle'ey richin ri Jesús ri xu'ij-apu che: Ajaf, taya' na c'a lugar chuve chi ninmuk na can ri nata' na'ey, c'ajari' xcatintzekle'ej, xcha'. |
23439 | MAT 8:25 | Xepe ri discípulos, xquic'asoj y xqui'ij che: ¡Ajaf! Kojato'. Vacami nkujik', xecha'. |
23440 | MAT 8:26 | Y ri Jesús xu'ij chique: ¿Achique roma ixi'in-ivi'? ¿La man cukul ta ic'u'x viq'uin? xcha'. Xcataj-pe rija', cof xch'o che ri cak'ik' y ri ya', y jabel li'an xu'on-ka ruvi' ri ya'. |
23448 | MAT 8:34 | Juba' ma conojel vinak richin ri tinamit xepe chutz'etic ri Jesús. Y tok xquitz'et, rije' quire' xqui'ij che: Tabana' favor, catel-e chupan ri lugar re rojc'o-vi, xecha'. |
23453 | MAT 9:5 | Roma, ¿achique ri más man c'ayef ta richin nin-ij che ri niyavej re'? ¿Ja chi xe'an yan perdonar ri rumac, o ja chi ticataj y tuc'uaj-e ri ruvaro'el? |
23454 | MAT 9:6 | Vacami c'a, richin chi rix nivetemaj chi yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol yo'on-pe uchuk'a' chuve richin nin-en perdonar mac pa ruvi' ri roch'ulef, titz'eta' c'a, xcha'. Jac'ari' xu'ij che ri caminak ruk'a-rakan: Cacataj, tac'uaj-e la avaro'el y cabin chi'avacho, xcha' che. |
23459 | MAT 9:11 | Tok ri achi'a' fariseos xquitz'et ri najin chiri', quire' xqui'ij chique ri ru-discípulos ri Jesús: ¿Achique roma ri Itijonel niva' quiq'uin la c'uluy tak impuestos y quiq'uin la aj-mac tak vinak? xecha'. |
23462 | MAT 9:14 | Tok xe'uka ru-discípulos ri Juan ri Bautista riq'uin ri Jesús, xqui'ij che: Roj q'uiy (mul, paj) nika'an coch'on vayijal. Quiri' mismo niqui'en ri yetzekle'en quichin ri achi'a' fariseos. Jac'a ri a-discípulos rat, ¿achique roma man niqui'en ta coch'on vayijal? xecha' che. |
23466 | MAT 9:18 | Ri Jesús c'a najin na chutzijosic ronojel re', tok c'o jun achi c'o ruk'ij xuxuque' chuvech, y quire' xu'ij che: Ri numi'al c'a ja oc (xcom, xquen) ka. Tabana' favor, jo' chuvij richin na'aya' ri ak'a' pa ruvi'; yin veteman chi nic'astaj chic, xcha' ri achi. |
23474 | MAT 9:26 | Ri xbanataj chiri', xbe rutzijol chi naj chi nakaj chupan ri roch'ulef ri'. |
23476 | MAT 9:28 | Tok ri Jesús xoc-apu ri pa jay ri can nic'uje-vi, xe'oc-apu ri ca'i' ri' riq'uin. Y ri Jesús xuc'utuj chique: ¿Ninimaj rix chi yin yitiquer nin-en chive chi yixtzu'un? xcha' chique. Y rije' xqui'ij: Ja', Ajaf. Nikanimaj, xecha'. |
23481 | MAT 9:33 | Tok ri Jesús relesan chic e ri itzel espíritu, ri mem xch'o. Jac'a ri xetz'eto, achique na xquina' y niqui'ij: Man jun bey tz'eton chi quire' nibanataj vave' pa roch'ulef Israel, yecha'. |
23482 | MAT 9:34 | Jac'a ri achi'a' fariseos xa quire' niqui'ij: Ja ri cajaval ri itzel tak espíritu niyo'on ruchuk'a' ri Jesús richin yerelesaj itzel tak espíritu, yecha'. |
23483 | MAT 9:35 | Pa ronojel tak tinamit y aldeas nik'ax-vi ri Jesús, yerutijoj ri israelitas ri niquimol-qui' pa tak qui-sinagoga. Nutzijoj chique ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil ye'oc pa ruk'a' ri Ajaf Dios richin yeru'on gobernar, y nu'on chique ri yeyavej chi yec'achoj chuvech ronojel ruvech yabil y k'axomal. |
23486 | MAT 9:38 | Roma c'a ri' rix, tic'utuj che Rajaf ri samaj chi querutaka-pe más rusamajela' pa rutico'n. |
23489 | MAT 10:3 | C'o ri Felipe, c'o ri Bartolomé, c'o ri Tomás, y jun chic, ja ri Mateo ri c'uluy impuestos. C'o ri Jacobo ri ruc'ajol ri Alfeo, ri Lebeo ri ni'ix Tadeo che, |
23510 | MAT 10:24 | Man jun discípulo ri más reteman que chuvech ri rutijonel. Y man jun samajinel ri más c'o ruk'ij que chuvech ri rajaf. |
23511 | MAT 10:25 | Ri discípulo can nuk'asaj na vi achel nuk'asaj ri rutijonel, y quiri' mismo ri samajinel can nuk'asaj na vi achel nuk'asaj ri rajaf. Roma si ri vinak xinquicusaj chi Beelzebú yin ri yin Tata'aj chi'icojol, rix ri rix valc'ua'l, xa más chuvech ri' xquixquicusaj-vi. |
23515 | MAT 10:29 | Rix iveteman chi ca'i' ch'utik tak ch'ip-ch'ip tok yec'ayix, man q'uiy ta oc cajil, pero nis-ta jun chique rije' xtitzak pan ulef si ri Itata' chicaj man nuya' ta lugar. |
23520 | MAT 10:34 | Man tinojij chi riq'uin ri xipe yin choch'ulef tok manak chic oyoval chiquicojol ri vinak. Man quiri' ta. Yin xipe richin chi voma yin, más xticataj oyoval chiquicojol ri vinak. |
23525 | MAT 10:39 | Ri nupokonaj ruc'aslen choch'ulef, man xtril ta ri c'aslen ri richin jumul. Jac'a ri man nupokonaj ta ruc'aslen voma yin, can xtril-vi. |
23527 | MAT 10:41 | Ri utz nuc'ul ruvech jun profeta, roma ri profeta jun tzijoy ruch'abel ri Dios, junan rajil-ruq'uexel xtiyo'ox che riq'uin ri profeta. Y ri neka jun choj ruc'aslen riq'uin, y utz nuc'ul ruvech roma choj ruc'aslen ri neka riq'uin, junan rajil-ruq'uexel xtiyo'ox che riq'uin ri choj ruc'aslen. |
23535 | MAT 11:7 | Tok ja yetzolij-e ri ru-discípulos ri Juan, ri Jesús (xutz'om, xuchop) nich'o pa ruvi' ruc'aslen ri Juan, y quire' xu'ij chique ri ec'o-apu riq'uin: ¿Achique ri xe'itz'eta' rix ri pa chakijlaj tz'iran ulef? ¿Xitz'et cami jun achi chiri', ri man cof ta pa'el riq'uin ri achique nutzijoj, achel jun aj pa ruk'a' cak'ik'? Man quiri' ta. |
23537 | MAT 11:9 | Pero, ¿achique ri xe'itz'eta' rix ri pa chakijlaj tz'iran ulef? Can kitzij chi xitz'et can jun profeta, pero man xe ta ri samaj richin jun profeta yo'on pa ruk'a'. |
23539 | MAT 11:11 | Yin can kitzij nin-ij chive: Chiquicojol conojel ri e'alaxnak vave' choch'ulef, man jun chic jun ri más c'o ruk'ij que chuvech ri Juan ri Bautista. Pero ri más manak oc ruk'ij chiquicojol ri erichin ri aj-chicaj gobierno, más c'o ruk'ij que chuvech ri Juan. |
23541 | MAT 11:13 | Quiri' nibanataj roma chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés y chupan ri tz'iban can coma conojel ri profetas ojer, c'o k'alajrisan can pa ruvi' ri aj-chicaj gobierno. Pero c'a ja pa ru-tiempo ri Juan xbanataj-vi. |
23553 | MAT 11:25 | Ja tiempo ri' tok ri Jesús quire' xu'ij: Nata' Dios, rat ri Rajaf ri caj y ri roch'ulef, matiox ninya' chave roma man xak'alajrisaj ta ruchojmil ri yitajin chubixic chiquivech ri vinak ri niquina' chi q'uiy queteman y can c'o quino'oj. Xa ja chiquivech ri achel ac'ola' quibanon che ri cánima xak'alajrisaj-vi. |
23560 | MAT 12:2 | Tok ri achi'a' fariseos xequitz'et-pe, quire' xqui'ij che ri Jesús: Que'atz'eta' la a-discípulos, ru-ley ri Dios man juba' nuya' lugar chi ni'an achel ri yetajin riq'uin. Roma vacami k'ij richin uxlanen, xecha'. |
23566 | MAT 12:8 | Quiri' nin-ij chive, roma ri Rajaf ri sábado ri k'ij richin uxlanen, ja yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol, xcha' ri Jesús. |
23568 | MAT 12:10 | Chiquicojol ri quimolon-qui' chiri', c'o jun ri caminak jun ruk'a', y ri fariseos quire' xquic'utuj-apu che ri Jesús: ¿Utz cami nic'achojrises jun vinak pa jun sábado ri k'ij richin uxlanen? xecha'. Quiri' xquic'utuj-apu, xaxe roma nicajo' niquisujuj. |
23570 | MAT 12:12 | Y jun vinak más c'o rakale'n que chuvech jun oveja, y romari' can ruyuken-vi-ri' riq'uin ru-ley ri Dios chi ni'an favor che jun vinak chupan ri sábado ri k'ij richin uxlanen. |
23572 | MAT 12:14 | Tok xe'el yan e ri achi'a' fariseos chiri', xequimolo-qui' richin niquinojij achique niqui'en richin niquicamisaj ri Jesús. |
23575 | MAT 12:17 | Riq'uin ri quiri' xu'ij ri Jesús, xbanataj ri k'alajrisan can chuvech ri profeta Isaías ri quire' nu'ij: |
23582 | MAT 12:24 | Jac'a ri achi'a' fariseos tok xquic'axaj ri niqui'ij ri vinak, quire' xqui'ij chirij ri Jesús: Rija' yerelesaj itzel tak espíritu, pero xa ja ri Beelzebú ri cajaf ri itzel tak espíritu niyo'on ruchuk'a' richin yerelesaj, yecha'. |
23587 | MAT 12:29 | Ninya' na pe jun ejemplo chivech. Tok c'o jun rajaf-jay ri jani na ruchuk'a', y c'o jun nrojo' nelak'-e pa racho, nic'atzin chi na'ey nuxim ri rajaf-jay, y c'ajari' c'o che'el nuq'uen-e ronojel ri nrojo'. |
23595 | MAT 12:37 | Quiri' nin-ij chive, roma ja mismo ri ch'abel ri nibila' rix vave' choch'ulef, jari' ri xtic'atzin-ka chivij, richin xti'ix chi choj ri xi'en, o chi xquixtak pa k'ak'. |
23596 | MAT 12:38 | C'o c'a chique ri achi'a' q'uiy queteman chirij ri ley y chique ri fariseos ri quire' xqui'ij-apu che ri Jesús: Tijonel, roj nikajo' nikatz'et chi rat na'an jun milagro chikavech, xecha-apu che. |
23597 | MAT 12:39 | Pero ri Jesús quire' xu'ij chique: Ri vinak itzel cánima y man niquinimaj ta ri Dios, niquitij quik'ij niquic'utuj chi ti'an jun milagro chiquivech, pero mana-ta ri niquic'utuj rije' ri xtibanataj. Ri retal ri xtiquitz'et xaxe ri achel xbanataj riq'uin ri profeta Jonás ojer can. |
23598 | MAT 12:40 | Roma achel xc'uje' ri Jonás chupan jun mama quer oxi' k'ij y oxi' ak'a', quiri' mismo yin ri xitak-pe richin xinalex chi'icojol, xquic'uje' oxi' k'ij y oxi' ak'a' pa ruc'u'x ri ulef. |
23600 | MAT 12:42 | Tok xtinic'ox ronojel ch'utik-nima'k, xticataj-apu ri jun reina ri xu'on gobernar pa roch'ulef Sabá richin xtu'ij-apu chi tika castigo pa quivi' ri vinak ri ec'o vacami. Roma ri reina ri' tok xc'ase' choch'ulef, chi naj xpe-vi richin xurac'axaj vave' pan Israel ri nimalaj no'oj ri yo'on che ri rey Salomón. Jac'a ri vacami yinc'o yin ri más c'o nuk'ij que chuvech ri rey Salomón, y man yinquinimaj ta ri vinak, xcha' ri Jesús. |
23602 | MAT 12:44 | quire' nu'ij-ka: Más utz yitzolij chic pa ránima ri vinak ri xinel-vi-pe, nicha'. Tok nitzolij, nril ránima ri vinak achel jun jay ri manak rajaf, jabel meson y nuc'un can ronojel. |
23603 | MAT 12:45 | Jac'ari' ni'e y ye'eruc'ama' vuku' chic itzel tak espíritu más e'itzel chuvech rija'. Conojel re' ye'oc pa ránima ri vinak y niqui'en-ka cacho chiri', y ri ruc'aslen ri vinak ri' más c'ayef nu'on que chuvech ri rubanon na'ey. Quiri' xtibanataj quiq'uin ri vinak itzel quic'aslen ri ec'o vacami. |
23613 | MAT 13:5 | C'o ch'aka' che ri semilla xeka chiquicojol tak abaj, y roma chiri' man pin ta ulef c'o, xa cha'anin xe'el-pe roma man naj ta xec'uje-vi-ka ri semilla. |
23616 | MAT 13:8 | Pero c'o che ri semilla xeka pa ruch'acul ri ulef. C'o xquiya' a cien, c'o xquiya' a sesenta y c'o xquiya' a treinta. |
23622 | MAT 13:14 | Pa cánima ri vinak re' najin-vi ri rutz'iban can ri profeta Isaías ojer, ri quire' nu'ij: Rix xaxe choj xtivac'axaj ri ni'ix chive y man (xtik'ax, xtino') ta chivech. Xtitz'et ri najin chivech, pero xa man xtiya' ta pa cuenta. |