Wildebeest analysis examples for:   cub-cubNT   N    February 24, 2023 at 23:58    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23217  MAT 1:4  Aram mácʉ Aminadab bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aminadab bácʉ Naasón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Naasón mácʉ Salmón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
23224  MAT 1:11  Josías bácʉ Jeconíajã mácavʉ néñecu marejaquémavʉ. Dinʉmʉare, ne cʉrinʉmʉare, ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaimara marejaquémavʉ maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉ. Na mácavʉre nʉvarejaquemavʉ Babilonia ãmicʉrõita.
23225  MAT 1:12  Na mácavʉre ne bʉorĩ nʉvariburu yóboi, Jeconías bácʉ Salatiel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Zorobabel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ.
23236  MAT 1:23  Nomió ʉ̃mʉcʉbecova jʉed̶oearĩ jʉed̶ocʉvacod̶ome õ. Emanuel ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́, arejaquemavʉ ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Emanuel aiyʉrõ, “Jʉ̃menijicʉ majaque cʉbi”, aiyʉrõtamu.
23242  MAT 2:4  Cãrijiñʉ, ʉ̃́re memecaivʉre órejaicõjenejamed̶a Herodes apevʉ sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ne eaiyede, yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ñai jabocʉ: —¿Ã́ri põeteyʉba Jʉ̃menijicʉi epeimʉ ijãravʉi, ñai Cristo? arejamed̶a náre.
23245  MAT 2:7  Ne coyʉrĩburu yóboi, ʉ̃́re memecaivʉre yavenina órejaicõjenejamed̶a Herodes ina abiácovare bueipõevare, põeva ne jápiabenoi. Náque boroteni, coreóvarĩ majidejamed̶a aipiye bajure abiácorʉ ʉ̃i járorõ mácarõre.
23248  MAT 2:10  Ne jã́iyede abiácorʉ mauteyʉre cuibeda diñami pʉenoi, ʉrarõ torojʉrejaimad̶a ne ũmei.
23250  MAT 2:12  No yóboi, vʉorʉ̃mʉi, Jʉ̃menijicʉ copainʉicõjemenejamed̶a náre Herodes yebai. Que baru ma apemamata copainʉrejaimad̶a ne cʉrõita.
23251  MAT 2:13  Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde vʉorʉ̃mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja. Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que baru mautejarã mʉja nore Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca, arejamed̶a ñai ángele Joséde.
23254  MAT 2:16  Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai yópe ʉ̃i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ, jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ʉ̃i corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe, mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre.
23256  MAT 2:18  Ramá ãmicʉriĩmarore jápurateavʉ̃ya ʉrarõ ne chĩori oiye. Ico Raquedecabe od̶o mamara mácavʉre boje. Nárecabu yaivʉ bácavʉ. Que baru orĩ dajocabebico õ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ.
23261  MAT 2:23  Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyʉ́me”, arejaquemavʉ na mácavʉ.
23291  MAT 4:13  Nazaret ãmicʉriĩmarore dajocarĩ, nʉri apeno joborõi, Zabulón aru Neftalí ãmicʉriyajuboa põeyajuboacavʉ ne cʉrijoborõi, nʉrejamed̶a Jesús. Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉnʉrejamed̶a, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi.
23292  MAT 4:14  Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, Isaías ãmicʉcʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
23293  MAT 4:15  Zabulón aru Neftalí ãmicʉrijoborõai, Jordán ãmicʉriya apedʉve, jia ʉrad̶acapũravʉi, Galilea ãmicʉrõ, judíova ãmevʉ ne cʉrõtamu.
23294  MAT 4:16  Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai.
23297  MAT 4:19  Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre: —Dajarã yʉ́que. Epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús.
23304  MAT 5:1  Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ʉ̃i bueimarare, ina põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai.
23305  MAT 5:2  Náre yópe arĩ bueni bʉ́rejamed̶a Jesús, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre ina põevare, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara márajivʉre. Yópe arejamed̶a:
23306  MAT 5:3  —Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara.
23307  MAT 5:4  Torojʉrãjarama ina chĩoivʉ ne baju ãmeina teiye boje, aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina d̶aiye boje máre. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aquimara.
23309  MAT 5:6  Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne ũcuiyʉepe. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aquimara.
23310  MAT 5:7  Torojʉrãjarama ina cõmaje ãroje jã́ivʉ apevʉre, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi náre cõmaje ãroje jã́menu, na máre ñájijʉrorivʉre ne ãmeina teiye boje. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́quimara.
23311  MAT 5:8  Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉre jã́rajivʉ.
23312  MAT 5:9  Torojʉrãjarama ina cãrijimene d̶aivʉ apevʉre, ne baju cãrijimevʉva cʉe boje Jʉ̃menijicʉque. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Jímaramu”, ʉ̃i aquimara.
23313  MAT 5:10  Torojʉrãjarama ina põeva apevʉ ne ñájine d̶aimara, ne d̶aiye boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara.
23315  MAT 5:12  Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús.
23316  MAT 5:13  Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru, ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena.
23319  MAT 5:16  Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. na cʉjarã mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
23323  MAT 5:20  Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mearore d̶aiye jaʉvʉ mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno aru ina fariseova pʉeno máre. Ne pʉeno Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶arĩ, mearore d̶abevʉ baru mʉja, ye Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajaramu mʉja, aru cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉbenajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús.
23326  MAT 5:23  ’Que baru mʉ nʉvañʉ maru mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede ʉ̃i cʉ̃rami, aru nore earĩ, dápiayʉ baru apecʉ chĩoñʉre mi ãmeina d̶aiye boje ʉ̃́re, epeni dajocajacʉ mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede iva ʉ̃́re jícaiyede juaiva jipocai. Nʉjacʉ ñai mi ãmeina teimʉ yebai, jẽniacʉyʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ iye mi ãmeina teiye báquede ʉ̃́re copʉ. Mi cãrijimene d̶arĩburu yóboi ʉ̃́que, copainʉri Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, mi jícaquiyede jíjacʉ ʉ̃́re.
23329  MAT 5:26  Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús.
23335  MAT 5:32  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ʉ̃i jarʉvaimo mácoque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. Nópe ayʉ,Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
23352  MAT 6:1  Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a: —Me jã́jara mʉja mʉje d̶aiyede mearore, cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Náre cad̶atedu, jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉje d̶aiyede mearore. meamejebu. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme mʉjare.
23353  MAT 6:2  ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
23355  MAT 6:4  Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjarena, arejamed̶a Jesús.
23356  MAT 6:5  Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne na yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
23357  MAT 6:6  Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjarena.
23358  MAT 6:7  ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje.
23359  MAT 6:8  Ne d̶aiyepe d̶abejarã mʉja. Mʉje jẽniarajiye jipocai javeta coreóvaibi majepacʉ cavarõ mearocacʉ aipe jaʉrõre mʉjare.
23367  MAT 6:16  Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne na yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
23381  MAT 6:30  ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno.
23387  MAT 7:2  Yópe mʉje ãmecoroiyepe apevʉre, nopedeca mʉjare ãmecorocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Nópe mʉje apevʉre jíyepedeca, jícʉyʉme mʉjare Jʉ̃menijicʉ.
23388  MAT 7:3  Ʉrarõ ãmeina teino mʉje cʉvaru, ãmecoroiye jaʉbevʉ apevʉ quĩ́jino ãmeina teivʉre. Nópe d̶aiye yópe bájebu: Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi.
23390  MAT 7:5  ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi.
23391  MAT 7:6  Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno me bajure coyʉbejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne jíjʉroepebu jiarʉare yavimivare. Jiarʉane aru ãmene máre coreóvabeni, copedini cũñaima náre jívʉre. Nopedeca ina põeva ãmena, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede coyʉrĩduivʉre náre. Aru ji yávaiyene, pʉeno bojecʉede põevare ne ũmei, buebejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne dʉvajʉroepebu cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboa perla ãmicʉrijĩboare vã́riva ne jipocai. Nijiboare coreóvabeni, cʉrad̶aima nijiboare jobo jívʉi. Nopedeca ina põeva ãmena, ji yávaiyene jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede bueniduivʉre náre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
23397  MAT 7:12  ’Que baru d̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque me. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i yávaiyede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, arejamed̶a Jesús.
23400  MAT 7:15  Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre bueipõevare: —Me jã́jara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni ina lobova ecod̶ama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina borocʉede bueivʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe yávad̶ama, ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmed̶aiyʉrivʉbu mʉjare mʉje ũmei.
23401  MAT 7:16  Náre coreóvarãjaramu mʉja ne d̶aiyeque, yópe maje coreóvaiyepe jocʉcʉre dicʉ jẽidʉaque. Miuñʉa jẽmevʉ ʉ́yaiboare. Nopedeca jẽmevʉ higo ãmicʉridʉa miuñʉare.
23404  MAT 7:19  Caiye jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbedu, jiore memeipõecʉ coení jarʉvajebu toaboi. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ina borocʉede bueivʉre ñájine d̶acʉyʉme.
23405  MAT 7:20  Nopedeca coreóvarãjaramu mʉja ina borocʉede bueivʉre aru ina yávaiyede jãvene bueivʉre máre ne d̶aiyeque, arejamed̶a Jesús.
23423  MAT 8:9  Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre Nʉjacʉ” ji arĩburu, nʉimi ʉ̃. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ʉ̃. Aru ji d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ʉ̃, arejame Jesúre. Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesúre.
23435  MAT 8:21  Apecʉ, ʉ̃i bueimʉ, arejame ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede. No yóboi mʉ́que nʉquijivʉ, arejame Jesúre.
23438  MAT 8:24  No macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉre japurejavʉ̃ ũmevʉ parʉrõ baju. Aru pãcaiboa coiyede jiad̶ocũi, buidéjavʉ̃ dicũre oco.
23442  MAT 8:28  No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei Gadara ãmicʉrõi earejacarã ñʉja. Ñʉje maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, pʉcarã ʉ̃mʉva, abujuva ne ĩmamara, Jesúre copʉ nʉrejaima. Cʉ̃racobeai, põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi, cʉrivʉ barejaquémavʉ na. Ne pare jijecʉe boje, põeva ye oabedejaquemavʉ vaivʉ nore.
23448  MAT 8:34  Caivʉ no ĩmarocavʉ copʉ nʉrejaima Jesúre. Aru ʉ̃́re jã́ri,Nʉjacʉ mʉ” arĩ parʉrõque, etaicõjenejaima ʉ̃́re ne cʉrõre jocarĩ.
23449  MAT 9:1  No yóboi Jesújã jiad̶ocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ, earejaimad̶a ʉ̃i ĩmarore.
23454  MAT 9:6  Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre:Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
23458  MAT 9:10  No yóboi, Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede ji cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno d̶aipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaima, ãrajivʉ ʉ̃́que.
23463  MAT 9:15  Jesús jẽvari coyʉrĩ, arejame náre: —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye chĩomenama ʉ̃i cʉede cãreja náque. Que baru ãmevʉ ãmema ãiyede. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejame Jesús.
23464  MAT 9:16  Cojedeca Jesús buedejame náre: —Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe d̶aru, no jẽoicajeva mamacaje jad̶evajebu javecarõre. Que d̶aru, pʉeno baju járojebu cod̶eicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre.
23472  MAT 9:24  Náre etaicõjeñʉ arejame: —Etajarã mʉja. Ico jʉed̶oco yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejame Jesús. Náre nópe arejame Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaima ʉ̃́re.
23487  MAT 10:1  No yóboi Jesús órejarejame doce paivʉ ñʉjare ʉ̃i bueimarare. Aru parʉre d̶arejame ñʉjare, ñʉje jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ñʉje mead̶arãjiyepe ayʉ caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
23493  MAT 10:7  Mʉje nʉiyede yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, arĩ coyʉjarã náre. Mead̶ajarã ijimarare. Nacovajara yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Mead̶ajarã pojeivʉre. Aru jaetovajarã abujuvare ne ĩmamarare jocarĩ.
23495  MAT 10:9  Nʉvamejara tãutʉrare mʉje jãrióicãvai. Úrure, platare, aru cobrede máre nʉvamejara.
23499  MAT 10:13  Na meara maru, náre mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yópe mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo d̶acabecʉyʉme ʉ̃.
23505  MAT 10:19  Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja. Dinʉmʉ maquinómareca majinajaramu mʉje coyʉrãjiye mʉjare jaʉéde.
23524  MAT 10:38  Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
23530  MAT 11:2  Dinʉmʉre Juan Bautista ñai jabocʉ Herodes ʉ̃i bʉoimʉ marejámed̶a. Cʉrejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Noi cʉcʉ, jápiarejamed̶a Cristo ʉ̃i d̶aiye borore. Que baru jarorejamed̶a apevʉ ʉ̃i bueimarare Jesús yebai.
23532  MAT 11:4  Ne que arĩburu yóboi, Jesús jʉ ayʉ arejame náre: Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jã́iyede aru mʉje jápiaiyede caride:
23567  MAT 12:9  Nore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Aru cũinád̶ami judíovai cójijiñami ecorejacarã. Noi cʉrejame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ.
23568  MAT 12:10  Apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaima Jesúre: —¿Mi dápiaru, mead̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejaima na. Nópe arejaima, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re.
23571  MAT 12:13  Nópe ayʉva, ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre arejame: —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejame. Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ ʉ̃i ãmuve, yópe apepũravʉcaãmuvepe.
23578  MAT 12:20  Napiñʉ cad̶atecʉyʉme ina parʉbevʉre. Aru cõmaje ãroje jã́ñʉ mead̶acʉyʉme ina ijimara yaijʉrorivʉre. Nópe d̶acʉyʉme pʉ ʉ̃i vainí tʉrĩburu yóboita ãmenore jarʉvarĩ, ʉ̃i jaboteiyeta.
23587  MAT 12:29  ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ʉ̃mʉ parʉcʉi cʉ̃ramine, ñavarajivʉ ʉ̃i cʉvaede. Mamarʉmʉre ʉ̃́re bʉorĩ, que d̶aivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ʉ̃i cʉvaede, arejame Jesús. Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ʉ̃i jaetovaiye boje abujuvare põevare jocarĩ.
23591  MAT 12:33  Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: —Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ bʉojaivʉbu yʉre ji d̶aiyeque.
23599  MAT 12:41  ’Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama mʉja ijãravʉcavʉque, aru ãmecororãjarama mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Aru ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ.
23603  MAT 12:45  Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús.
23613  MAT 13:5  Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi. Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ.
23620  MAT 13:12  Nopedeca ina jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju majide d̶acʉyʉme náre. Ʉbenita ina jápiabevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ne quĩ́jino majiéde, Jʉ̃menijicʉ náre ĩcʉyʉme.
23622  MAT 13:14  Ne d̶aiye nópe vaidéjaquemavʉ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu.
23627  MAT 13:19  Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
23630  MAT 13:22  Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Aru torojʉma tãutʉraque. Que baru dápiad̶ama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe.
23631  MAT 13:23  Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jápiarĩ coreóvad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.