Wildebeest analysis examples for:   cub-cubNT   ũ    February 24, 2023 at 23:58    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23232  MAT 1:19  José boropatebecʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru María õi jʉed̶ojĩcʉre eaiyede coreóvarĩ, judíova ne d̶aicõjeiyepedeca d̶aiyʉrĩ, ṍre jarʉvacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Josécapũravʉ ye jarʉvaiyʉbedejamed̶a ṍre põeva ne jã́iyede, “Cʉyoje tede d̶aquijichʉvʉ yʉ ṍre” ayʉ. Que baru ṍre põeva ne jã́mene jarʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ñai José.
23233  MAT 1:20  Ʉ̃i nópe dápiarĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, earejamed̶a vʉorʉ̃mʉi José yebai. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, José, David bácʉi pãramecʉ, jidʉbecʉva Maríare nomicʉjacʉ mʉ. Espíritu Santo ʉ̃i jʉed̶ojímo mácotame õ.
23235  MAT 1:22  Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
23240  MAT 2:2  Earĩ, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Mʉja judíova mʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ã́ri põetecʉba ʉ̃? Cũinácʉ abiácorʉ ʉ̃i põeteiyede jã́d̶ovañʉre jã́ri, daivʉbu ñʉja, jínajivʉ mearore ʉ̃́re, arejaimad̶a ina abiácovare bueipõeva.
23247  MAT 2:9  Jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i coyʉiyede, ina abiácovare bueipõeva mái nʉrejaimad̶a, yópe ñai jabocʉ ʉ̃i aiye báquepedeca. Que teni abiácorʉ, ne jã́imʉ mácʉ aviá dainocapũravʉi, náre jipocateni nʉrejamed̶a pʉ ʉ̃i eaiyede jʉed̶ojĩcʉi cʉriñamine. Aru diñami pʉenoi mautedejamed̶a.
23248  MAT 2:10  Ne jã́iyede abiácorʉ mauteyʉre cuibeda diñami pʉenoi, ʉrarõ torojʉrejaimad̶a ne ũmei.
23251  MAT 2:13  Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde vʉorʉ̃mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja. Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que baru mautejarã mʉja nore pʉ “Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca, arejamed̶a ñai ángele Joséde.
23253  MAT 2:15  Aru nore, Herodes ʉ̃i yaibéde cãreja, mautedejaimad̶a na. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: “Jímacʉre cutucacʉ yʉ, ʉ̃i etaquiyepe ayʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
23254  MAT 2:16  Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai yópe ʉ̃i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ, jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ʉ̃i corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe, mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre.
23255  MAT 2:17  Yópe Raquel báco õi oiye báquepe, nopedeca ina Belẽ́cavʉ máre orejaimad̶a. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Jeremías bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
23257  MAT 2:19  Apenʉmʉa vaiyede, Herodes bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, José ʉ̃i cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi, bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi cʉetedejamed̶a ʉ̃́re cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re:
23260  MAT 2:22  Israecarõ Judea ãmicʉrijoborõi nʉ́jʉrorivʉ barejáimad̶a na. Ʉbenita Herodes bácʉi mácʉ, Arquelao ãmicʉcʉ, Judeacavʉre jaboteyʉ barejámed̶a jípacʉ bácʉ yóboi. Aru die borore jápiarĩ, jidʉcʉ, Josécapũravʉ cʉiyʉbedejamed̶a noi. Bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi, Joséde nore nʉicõjemenejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. Que baru apeno Israecarõ, Galilea ãmicʉrijoborõi, nʉrejaimad̶a Joséjã.
23261  MAT 2:23  Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyʉ́me”, arejaquemavʉ na mácavʉ.
23264  MAT 3:3  Ñai Juan Bautista barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Isaías ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ. Javede yópe arĩ, Isaías bácʉre coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã: Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ, coyʉyʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã.
23271  MAT 3:10  Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi.
23272  MAT 3:11  ’Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ nʉvacayʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉraidoare.
23273  MAT 3:12  Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista.
23275  MAT 3:14  Juan Bautistacapũravʉ ʉ̃́re jã́d̶ovaiyʉbedejamed̶a. Que baru arejamed̶a Jesúre: —Yʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, ji ãmeina teiye boje. Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru mʉre jaʉbevʉ ji jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a Jesúre Juan Bautista.
23276  MAT 3:15  Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: —Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare. Que baru mʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino yʉre ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. Que baru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉque no jiai.
23285  MAT 4:7  Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ʉ̃i parʉéde”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ, jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ʉ̃i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre, arejamed̶a Jesús.
23286  MAT 4:8  Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre. Cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re:
23288  MAT 4:10  Dinʉmʉre Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Aru mʉ, Satanás, maumena nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃́re cũinácʉra memecajacʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe”, arejamed̶a Jesús.
23292  MAT 4:14  Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, Isaías ãmicʉcʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ:
23293  MAT 4:15  Zabulón aru Neftalí ãmicʉrijoborõai, Jordán ãmicʉriya apedʉve, jia ʉrad̶acapũravʉi, Galilea ãmicʉrõ, judíova ãmevʉ ne cʉrõtamu.
23294  MAT 4:16  Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai.
23299  MAT 4:21  Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a apevʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare, Zebedeoi márare, Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a népacʉque ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare. Jã́rina, cuturejamed̶a náre.
23300  MAT 4:22  Quénora cũiná dajocarejaimad̶a dicũre aru népacʉre máre, nʉrajivʉ Jesúque.
23304  MAT 5:1  Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ʉ̃i bueimarare, ina põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai.
23306  MAT 5:3  —Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara.
23309  MAT 5:6  Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne ũcuiyʉepe. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aquimara.
23311  MAT 5:8  Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉre jã́rajivʉ.
23317  MAT 5:14  Mʉjarecabu yópe miad̶árope paivʉ ijãravʉi. Cũináro ĩmaro cʉ̃racũ pʉenoi cʉrõ maru, ye yaveni bʉojaino ãmevʉ. Que baru caivʉ põeva jã́rajarama diĩmarore.
23321  MAT 5:18  Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede.
23325  MAT 5:22  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re.
23331  MAT 5:28  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jã́ñʉ maru nomióre, jẽiyʉrĩ dápiayʉ baru ṍre, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque ʉ̃i que dápiaiye boje.
23332  MAT 5:29  ’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi.
23333  MAT 5:30  Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi d̶aiyede pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinápʉrʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi, arejamed̶a náre Jesús.
23334  MAT 5:31  Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, ṍre jíjacʉrĩ cũináyoca ‘Mʉre jarʉvayʉbu yʉ’ aiyocare”, arejaquemavʉ.
23335  MAT 5:32  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ʉ̃i jarʉvaimo mácoque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
23337  MAT 5:34  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Mʉje yávaiyede ye jẽniamejara apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Cavarõ mearotamu Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo cʉrõ. Que baru jẽniamejara cavarõ mearocacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene.
23339  MAT 5:36  Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru ñemiéne máre. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede. Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque.
23342  MAT 5:39  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Maucʉvabejarã ina mʉjare ãmed̶aivʉre. Quénora cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mʉje meapũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejara mʉje cãcopũravʉcaviobʉre máre.
23343  MAT 5:40  Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i nʉvaicõjenu mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, aru ʉ̃i ãmecororu mʉjare, jabocʉ ʉ̃i jícõjequiyepe ayʉ mʉjare mʉje camisare ñai põecʉre, ʉ̃i nʉvaicõjequiye jipocai, ʉ̃́re jíjarã dicajede aru mʉje pʉenocacajede máre.
23344  MAT 5:41  Cũinácʉ churara ʉ̃i nʉvacaicõjenu mʉjare ʉ̃i cʉvede cũinákilometro, yópe Romacavʉ ne jabova ne cõjeinope, nʉvacajarã diede pʉcakilometros, diede d̶aiyʉbevʉvacari.
23347  MAT 5:44  Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ʉjarã mʉje mauvare. Ina mʉjare ñájine d̶aivʉre jẽniacajarã Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre.
23351  MAT 5:48  Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús.
23353  MAT 6:2  ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
23354  MAT 6:3  Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje d̶aiyede.
23356  MAT 6:5  Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
23357  MAT 6:6  Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména.
23358  MAT 6:7  ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje.
23365  MAT 6:14  Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Mʉjacapũravʉi ãrʉmetedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede.
23366  MAT 6:15  Ʉbenita mʉjacapũravʉi ãrʉmetebedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús.
23367  MAT 6:16  Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
23368  MAT 6:17  Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje ãiyede ãmene jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã. Quénora vaivéni mʉje pod̶are, cũitútujara mʉje jivare.
23369  MAT 6:18  Mʉje nópe d̶aru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús.
23372  MAT 6:21  Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús.
23373  MAT 6:22  Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃́que cʉrivʉre: —Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede.
23374  MAT 6:23  Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũme bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús.
23375  MAT 6:24  Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús cojedeca: —Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Cũinácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme, arejamed̶a Jesús.
23376  MAT 6:25  Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ãrʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede máre. Aru cãrijimejara mʉja mʉje bajure, mʉje dorãjiyede máre. Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aiye boje mʉjare, jãve mʉje ãiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme. Aru ʉ̃i cʉe d̶aiye boje mʉje bajuáre, jãve mʉje doiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme.
23378  MAT 6:27  Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre d̶arĩ majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare.
23382  MAT 6:31  Que baru cãrijimejara mʉja yéde mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru mʉje dorãjiyede máre.
23383  MAT 6:32  Ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, ne ũcurajiyede, aru ne dorãjiyede máre. Aru majepacʉ cavarõ mearocacʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde.
23384  MAT 6:33  Ʉbenita vojarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre.
23391  MAT 7:6  Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno me bajure coyʉbejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne jíjʉroepebu jiarʉare yavimivare. Jiarʉa méne aru ãmene máre coreóvabeni, copedini cũñaima náre jívʉre. Nopedeca ina põeva ãmena, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede coyʉrĩduivʉre náre. Aru ji yávaiye méne, pʉeno bojecʉede põevare ne ũmei, buebejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne dʉvajʉroepebu cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboa perla ãmicʉrijĩboare vã́riva ne jipocai. Nijiboare coreóvabeni, cʉrad̶aima nijiboare jobo jívʉi. Nopedeca ina põeva ãmena, ji yávaiye méne jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede bueniduivʉre náre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
23398  MAT 7:13  Yópe arĩ, náre buede nʉrejamed̶a Jesús: —Ecojarã Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, yópe mʉje ecoiyepe jedevacobe quĩ́jicobei. Yópe jedevacobe ʉracobepe aru ʉrama maiyójabe ne cuimape, obedivʉ põeva nʉivʉbu, ne bíjarãjiyede toabo cũiméboi.
23400  MAT 7:15  Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre bueipõevare: —Me jã́jara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni ina lobova ecod̶ama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina borocʉede bueivʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe yávad̶ama, ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmed̶aiyʉrivʉbu mʉjare mʉje ũmei.
23410  MAT 7:25  Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi núe boje.
23412  MAT 7:27  Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Aru tʉquemavʉ diñami. Ʉrarõ bíjaino matequémavʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i nópe aiyede, yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús: Ina d̶aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjabenajarama, ʉbenita ina d̶abevʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjarãjarama.
23415  MAT 8:1  Jesús ẽmeñʉ mácʉre dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi.
23416  MAT 8:2  Aru nʉrejamed̶a Jesús yebai cũinácʉ pojeyʉ. Ñʉatutarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a.