23215 | MAT 1:2 | Abraham miiⁿ ch'iīndī daiya sa chi nguuvi Isaac. Isaac miiⁿ ní ch'iīndī daiya sa chi nguuvi Jacob. Jacob miiⁿ ní ch'iīndī daiya sa Judá ndúúcū tanáⁿ'ā 'díínu yā. |
23218 | MAT 1:5 | Salmón ndúúcū Rahab chi n'daataá yeⁿ'ē sa ní ch'iīndī daiyá yā Booz. Booz miiⁿ ndúúcū Rut chi n'daataá yeⁿ'ē sa ní ch'iīndī daiyá yā Obed. Obed miiⁿ ní ch'iīndī daiya sa Isaí. |
23219 | MAT 1:6 | Isaí miiⁿ ní ch'iīndī daiya sa rey David. Rey David miiⁿ ní ch'iīndī daiyá yā Salomón taachi caneé yā ndúúcū n'daataá chi vmnááⁿ vmnaaⁿ ní n'daataá yeⁿ'e saⁿ'ā Urías. |
23224 | MAT 1:11 | Josías miiⁿ ní ch'iīndī daiya sa Jeconías. Jeconías miiⁿ ndúúcū tanáⁿ'ā vi'i yā ch'iindiyáaⁿ yā taachi chiidá yā ndúúcū chɛɛcú yā ní preso yā ndúúcū tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata Israel ní taachi cueⁿ'é yā na cyúúní na yáⁿ'āa Babilonia. |
23240 | MAT 2:2 | Magos ní ndaa yā nanááⁿ rey Herodes miiⁿ ní ntiinguuneeⁿ yā rey: ¿Tíí cánéé 'iiⁿ'yāⁿ chi rey yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel chi 'niindiyáaⁿ yā? Nús'uū ní n'diichí 'nū 'áámá 'ííⁿnyúⁿ ch'ɛɛtɛ cuááⁿ ná ican'dáá 'yáⁿ'ā 'íícú chííⁿ chí cuchií 'nū. Níícú ndaá 'nū chí cu'téénú 'nū saⁿ'ā 'lííⁿ rey miiⁿ. |
23242 | MAT 2:4 | Ní rey Herodes miiⁿ ní nádaamá yā nducyaaca chiīdūu n'gɛɛtɛ́ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'e yaācū Israel ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi ngi'cuééⁿ ley 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel. Ní itiinguunéeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Tií 'niindiyáāⁿ Cristo? |
23243 | MAT 2:5 | 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā chii yā rey miiⁿ: 'Cuundiyáaⁿ yā na yáāⁿ Belén yeⁿ'e yáⁿ'āa Judea caati 'tíícā canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs cucáávā saⁿ'a profeta: |
23244 | MAT 2:6 | Ndís'tiī 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Belén yeⁿ'e yáⁿ'āa Judá, ¿'áá nguɛ́ɛ́ yáāⁿ yeⁿ'e nī chi 'lííⁿ cá nguaaⁿ nducuéⁿ'ē yáāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Judá naachi 'iiⁿ'yāⁿ ndíí tiīiⁿ ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā? Nguɛ́ɛ́ chi 'tíícā, caati nguaaⁿ ndís'tiī chi yeⁿ'ē yáāⁿ Belén can'dáā 'áámá sáⁿ'ā chi ngaⁿ'ā ntiiⁿnyuⁿ sá yeⁿ'e nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ Israel chi judíos chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi Ndyuūs nndɛɛvɛ yā. |
23256 | MAT 2:18 | Na yáāⁿ Ramá ch'iindiveéⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi ngɛɛcu yā ní n'gái yā ndúúcu 'áámá vaadī ya'ai ch'ɛɛtɛ́ cucáávā daiya yā chí ch'iī. N'daataá yeⁿ'ē Israel s'eeⁿ ngɛɛcu yā cucáávā daiya yā chi ch'iīⁿ'nūⁿ rey tan'dúúcā chi táⁿ'ā Raquel ngɛɛcu yā cucáávā daiya yā chí ch'iī. Ní nguɛ́ɛ́ chiī ndaacā n'daataa s'eeⁿ 'viich'ɛɛtíínūuⁿ miiⁿ. |
23258 | MAT 2:20 | Ní ángel miiⁿ caⁿ'a yā chii yā José: Díí José, nducueeⁿ di ní cuta'a di saⁿ'ā 'lííⁿ dacuá'āa ní cuinaⁿ'a di ndúúcū chɛɛcu sa na yáⁿ'āa Israel caati ch'iī 'iiⁿ'yāⁿ chí neⁿ'e yā 'caaⁿ'nuⁿ yā saⁿ'ā 'lííⁿ. |
23259 | MAT 2:21 | Tuu'mi ní José ncueeⁿ yā. 'Tiicá ntúūⁿ chɛɛcu sa. Ní sta'a yā saⁿ'ā 'lííⁿ miiⁿ ní cueⁿ'e yā ndúúcū chɛɛcu sa na yáⁿ'āa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. |
23260 | MAT 2:22 | Taachí José miiⁿ ch'iindiveeⁿ yā chi saⁿ'ā Arquelao canéé lado yeⁿ'e rey Herodes chi chiida sa, tuu'mi ní José miiⁿ ní 'va'á yā chí caⁿ'a yā na yáⁿ'āa Judea chi yáⁿ'āa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. Naati tan'dúúcā chi ángel che'enaáⁿ yeⁿ'e yā na 'yuudiyaaⁿ yeⁿ'e yā, cueⁿ'e yā yáⁿ'āa Galilea chi yáⁿ'āa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel ntúūⁿ. |
23264 | MAT 3:3 | Níícú yeⁿ'e Juan 'cūū ní saⁿ'a profeta Isaías caⁿ'a yā yeⁿ'e yā vmnááⁿ vmnaaⁿ taachí caⁿ'a yā 'túúcā: 'Caandiveéⁿ nī. 'Áámá saⁿ'ā ngaⁿ'ā yuudu sa 'túúcā na yáⁿ'āa cuūⁿmáⁿ naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ: 'Cuundiyaáⁿ nī yúúní yeⁿ'ē Señor Ndyuūs caati cúchii yā. Nan'guáaⁿ nī yúúní cuaacu caavá yā. Didɛɛvɛ́ nī staava yeⁿ'é nī ní cuuvi cuaáⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ taachi ndaa yā. |
23267 | MAT 3:6 | 'Iiⁿ'yāⁿ ní caⁿ'a yā nuuⁿndi yeⁿ'é yā nanááⁿ Ndyuūs níícú Juan miiⁿ ní chɛɛdínuūⁿnīⁿ sá 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ na yíícú Jordán miiⁿ. |
23272 | MAT 3:11 | 'Úú ní cuaacu nííⁿnyúⁿ chí ngɛɛ̄dínuūⁿníⁿ ndís'tiī ndúúcū nuūⁿnīⁿ caati 'āā ndaacadaamí nī yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'e nī. Naati ndáá táámá 'iiⁿ'yāⁿ cuayiivi yeⁿ'e 'úú chi ch'ɛɛtɛ taavi cá poder yeⁿ'e yā nguɛ́ɛ́ ti 'úú. 'Úú ní nguɛ́ɛ́ neené n'dai 'úú chi cuuvi candɛɛ́ ndaacuú yeⁿ'e yā. 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní n'dai taavi cá yā chi cuuvi 'úú. 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní cuɛɛdínuūⁿniⁿ yā ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs ndúúcū yaⁿ'ā. |
23292 | MAT 4:14 | Ní cuuvi cuaacu nduudu yeⁿ'e saⁿ'ā profeta Isaías chí caⁿ'a sa cuááⁿ vmnaaⁿ 'tíícā: |
23293 | MAT 4:15 | Ná yáⁿ'āa yeⁿ'ē Zabulón ndúúcū na yáⁿ'āa yeⁿ'e Neftalí chi canéé na yúúní chi ngeⁿ'e ná nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ndúúcū na yáⁿ'āa chi canee taama lado yeⁿ'e yíícú chi nguuvi Jordán. Mííⁿ canéé yáⁿ'āa Galilea yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata 'iiⁿ'yāⁿ Israel. |
23294 | MAT 4:16 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi snéé na maāiⁿ ti nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e Ndyuūs, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ n'diichí yā 'áámá dɛɛvɛ ch'ɛɛtɛ. Ní chiī dɛɛvɛ́ miiⁿ naachi sneé 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. |
23303 | MAT 4:25 | Neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ cueⁿ'é yā ndúúcū Jesús miiⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea, ndúúcū distrito yeⁿ'ē Decápolis chi vɛ́ɛ́ ndííchi yáāⁿ yeⁿ'ē, ndúúcū yáāⁿ Jerusalén, ndúúcū yáⁿ'āa yeⁿ'e Judea, ndúúcū yáⁿ'āa chi snéé táámá lado yeⁿ'ē yíícú Jordán. |
23350 | MAT 5:47 | Nduuti chi ndís'tiī diíⁿ nī saludar dámaāⁿ hermanos yeⁿ'e nī, ¿dɛ'ɛ̄ premio chi ndaacá nī? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ 'tiicá ntúūⁿ idiīiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata Israel chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Ndyuūs? |
23358 | MAT 6:7 | Ní taachi caaⁿ'maⁿngua'á nī, nguɛ́ɛ́ dachííⁿ dachííⁿ caaⁿ'maⁿ nī tan'dúúcā chi diiⁿ náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi 'uūvī naaⁿ 'uūvī cheendí yā chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Ndyuūs ní nguɛɛ yeⁿ'e ndaata Israel yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nadicadíínuuⁿ yā chi Ndyuūs caⁿ'á yā 'caandiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'é yā ti neené n'deēe nduudu ngaⁿ'a yā. |
23367 | MAT 6:16 | Taachi nguɛ́ɛ́ nga'dííⁿnúⁿ nī caati ngaⁿ'angua'á nī nguɛ́ɛ́ nduuví ndaachií naáⁿ nī tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ chi 'uūvī naaⁿ 'uūvī cheendí yā chí neⁿ'é yā chi tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ snaaⁿ yā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ idivíi yā catecai vmnááⁿ yā ní 'cuuⁿ'míⁿ yā tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ nga'diiⁿnúⁿ yā. Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní 'āā vɛ́ɛ́ chi ndaācā yeⁿ'e yā na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. |
23383 | MAT 6:32 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e ndaata Israel in'nuúⁿ yā dendu'ū chi 'túúcā. Chiida yú chi cánéé yā ná va'āī chɛɛti nguuvi déénu yā tanducuéⁿ'ē dendú'ū chi necesidades neⁿ'e yú. |
23392 | MAT 7:7 | Caⁿ'a Jesús: Caacá nī Ndyuūs, ní Ndyuūs tée yā yeⁿ'e nī. In'nuúⁿ nī ní ndaāca nī. Yaa'ví nī cheendi va'āī ní nan'guaaⁿ yeⁿ'é nī. |
23419 | MAT 8:5 | Taachí Jesús cáámá ndaa yā na yáāⁿ Capernaum, ndaā 'áámá saⁿ'ā capitán yeⁿ'e ndaata yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ romanos nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e ndaata Israel. Ní ndaā sa nanááⁿ Jesús miiⁿ ní di'cuíítu sa 'iiⁿ'yāⁿ. |
23424 | MAT 8:10 | Taachi Jesús ch'iindiveéⁿ yā chuū cheⁿ'é yiinú yā. Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ chi ndúúcu yā: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndis'tiī chí 'úú nguɛ́ɛ́ īndaacá 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu n'dai yā mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata Israel tan'dúúcā saⁿ'á 'cūū. |
23425 | MAT 8:11 | Ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi neené 'yaaⁿ yā chi caaca yā cuaaⁿ ná ícan'daa 'yáⁿ'ā ndúúcū cuaaⁿ na ngiiya 'yáⁿ'ā ní 'cuɛ̄ɛtɛ́ yā ná va'ai chɛɛti nguuvi ndúúcū Abraham, ndúúcū Isaac, ndúúcū Jacob. |
23426 | MAT 8:12 | Naati n'deee n'dáí daiyá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata Israel chí canéé chi 'cuɛɛtinée yā naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā ná va'ai chɛɛti nguuví, Ndyuūs tun'dáa yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chuva'āī naachí maāiⁿ. Mííⁿ ní cuɛɛcu yā ní che'e 'diiⁿ'yuⁿ yā ti nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Dendyuūs. |
23431 | MAT 8:17 | 'Tíícā ní cuuví cuaacu chí caⁿ'a saⁿ'ā profeta Isaías ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ taachí caⁿ'a yā 'túúcā: 'Iiⁿ'yāⁿ maáⁿ yā sta'á yā ca'āī yeⁿ'e yú ní candɛ́ɛ yā vaadī ya'ai yeⁿ'e yú. |
23447 | MAT 8:33 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi diiⁿ cuidado puercos miiⁿ cunaⁿ'á yā ngéénu yā na yáāⁿ miiⁿ ní caⁿ'a yā tanducuéⁿ'ē chí chiī tan'dúúcā chí chó'ōo yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé ndúúcū espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ. |
23460 | MAT 9:12 | Taachí Jesús ch'iindiveeⁿ yā chuū, caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngiitā nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā 'aama médico, dámaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí ngiītā. |
23472 | MAT 9:24 | Ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuvíi nī; ti ta'díí miiⁿ nguɛ́ɛ́ n'dii tá, cyaadu tá. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ch'ííⁿnyuⁿneeⁿ yā Jesús miiⁿ. |
23481 | MAT 9:33 | Ní taachi Jesús miiⁿ tun'dáa yā espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūūⁿ miiⁿ, tuu'mi ní 'díí'mi miiⁿ ní chíí caⁿ'a sa. 'Iiⁿ'yāⁿ ní cheⁿ'e yiinú yā ní caⁿ'a yā: Nguɛ́ɛ́ in'diichí dendu'ū chi 'túúcā nguaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel. |
23483 | MAT 9:35 | Jesús cachiica yā nuuⁿmáⁿ na yáāⁿ n'gɛɛtɛ ndúúcū yaāⁿ n'gaiyáā, ní ngi'cueeⁿ yā na yáacū sinagogas yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. Ní ngaⁿ'a yā nduudu cuaacu yeⁿ'ē naachí Ndyuūs ngaⁿ'ā ntiiⁿnyúⁿ yā na va'ai chɛɛti nguuvi. Ní diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'ē nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nducuéⁿ'ē naaⁿ ca'ai yeⁿ'e yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi ya'ai yeⁿ'é yā. |
23490 | MAT 10:4 | ndúúcū Simón yeⁿ'e yáⁿ'āa Caná; ndúúcū Judas Iscariote saⁿ'a miiⁿ chi cuayiivi ch'iⁿ'i sá du'u chí Jesús miiⁿ chi cuuvi 'caaⁿ'núⁿ ya 'yā. |
23491 | MAT 10:5 | Jesús dicho'ó yā ndu'ū ndiichúúví apóstoles ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ taacā chi canee chi diíⁿ yā. Ní Jesús caⁿ'a yā: Nguɛɛ caⁿ'á nī cuaaⁿ yúúní yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ndaata yeⁿ'ē Israel chi judíos. Nguɛ́ɛ́ cundaa nī yáāⁿ vaacú 'iiⁿ'yāⁿ Samaritanos. |
23492 | MAT 10:6 | Naati ndís'tiī ní caⁿ'a nī nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ tí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ tan'dúúcā 'íítí cuuchi chi níndái tī na icyáⁿ'ā, 'tííca yā. |
23501 | MAT 10:15 | Cuaacu nííⁿnyúⁿ cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngīi ndís'tiī chi taachi ndaá nguuvi chi Ndyuūs n'diichí yā nuuⁿndi yeⁿ'e yáāⁿ, castigo yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáaⁿ 'cūū cunncáā ca chí cuuví castigo yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Sodoma ndúúcū yáāⁿ Gomorra chi yáāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā chi n'dai ndíí nguɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata Israel yā. |
23504 | MAT 10:18 | Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ candɛ́ɛ yā ndís'tiī nanááⁿ gobernadores ndúúcū nanááⁿ reyes cucáávā 'úú. Ní 'íícú ndís'tiī cuuví caaⁿ'máⁿ nī nduudu cuaacu yeⁿ'ē 'úú nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e ndaata Israel. |
23508 | MAT 10:22 | Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi n'diichí yā ndís'tiī cucáávā 'úú ti cueⁿ'é nī nduucú. 'Iiⁿ'yāⁿ chi cuchɛ́ɛ yā tanducuéⁿ'ē chuū nducuéⁿ'ē nguuvi yeⁿ'é yā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chí nanguaⁿ'ai yā. |
23509 | MAT 10:23 | Taachí 'iiⁿ'yāⁿ can'daá yā ndís'tiī chí neⁿ'e yā chi ndís'tiī 'cueenú nī cuuvi, na 'áámá yáāⁿ, tuu'mi ní caⁿ'ā nī cáánu nī ná taama yáāⁿ ti cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī chi Saⁿ'ā chí Daiya Ndyuūs miiⁿ nndaa sá taama vmnéⁿ'ēe vmnaaⁿ chí ndís'tiī cuuvi caaⁿ'maⁿ nī nduudu cuaacu yeⁿ'é nuuⁿmaⁿ na yáⁿ'āa Israel. |
23513 | MAT 10:27 | 'Iicu chiiⁿ chi 'úú ngaⁿ'á ngií ndís'tiī yeⁿ'e nduūdū n'de'ei chi nguɛ́ɛ́ ituumicádíínuuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ, ndís'tiī caaⁿ'maⁿ nī nduudu chi túúmícádiinuuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ. Níícú dɛ'ɛ chí ngaⁿ'á ngií ndís'tiī ní 'cuai nī ndii na yaacū yeⁿ'ē tiiⁿ va'āī ní túúmícádiinuuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ nduudú 'cūū. |
23523 | MAT 10:37 | 'Iiⁿ'yāⁿ chí neⁿ'e cá yā chiidá yā o chɛɛcu yā nguɛ́ɛ́ ti 'úú, nguɛ́ɛ́ neene n'dai yā chi cuuvi yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ chí neⁿ'e cá yā daiyá yā saⁿ'ā o daiyá yā n'daataá nguɛ́ɛ́ ti 'úú, nguɛ́ɛ́ neene n'dai yā chi cuuvi yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ. |
23525 | MAT 10:39 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi neⁿ'e cá yā vida yeⁿ'e yā cáávā cosas chi vɛ́ɛ́ ná iⁿ'yeeⁿdí 'cūū nguɛ́ɛ́ ti 'úú, tuu'mi ní táámá vida ní dindaí yā. 'Iicú 'iiⁿ'yāⁿ chí dindaí yā vida yeⁿ'e yā na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū cucáávā 'úú, ti diíⁿ yā chi 'úú neⁿ'é ní ndaacá yā táámá vida yeⁿ'é yā. |
23526 | MAT 10:40 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi 'cuaaⁿ yā ndís'tiī, 'cuaaⁿ yā 'úú. 'Iiⁿ'yāⁿ chi n'gúuⁿ yā 'úú, n'gúuⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ chi dichó'o yā 'úú. |
23527 | MAT 10:41 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi n'gúuⁿ yā 'áámá saⁿ'a profeta caati profeta miiⁿ chií yā lado yeⁿ'e Ndyuūs 'iiⁿ'yāⁿ ní cuta'á yā premio chí ndaacā yeⁿ'ē chi tunééⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi profeta. 'Iiⁿ'yāⁿ chí n'gúuⁿ yā 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chí n'dai caati 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ni n'dai yā, 'iiⁿ'yāⁿ ní cuta'á yā premio chí tunééⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi n'dai. |
23533 | MAT 11:5 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi ngueenááⁿ ní inaaⁿ yā, 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngii ngiicá ní ngiicá yā, 'iiⁿ'yāⁿ chí ndíí ca'ai lepra chí in'duuti yuūtɛ̄ yeⁿ'e yā ní nduuva dɛɛvɛ yeⁿ'é yā, 'iiⁿ'yāⁿ chi chɛɛtúū ní n'giindiveéⁿ yā, 'iiⁿ'yāⁿ chi n'díí ní nnduuchí yā yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā, níícú 'iiⁿ'yāⁿ chi ndaachíī snee yā ch'iindiveéⁿ yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs chi nadanguáⁿ'ai 'iiⁿ'yāⁿ ti 'iiⁿ'yāⁿ candɛɛ yā nduudu cuaacu miiⁿ nanáaⁿ yā. |
23536 | MAT 11:8 | O ¿dɛ'ɛ̄ tuu'mi cheⁿ'e nī n'diichí nī? ¿'Áá 'áámá saⁿ'ā chi cánuuⁿ sa catecáí n'dai sa? Cuin'diichí nī. 'Iiⁿ'yāⁿ chi snúuⁿ yā catecai n'dai yā snee yā ná va'ai yeⁿ'ē rey. |
23544 | MAT 11:16 | ¿Dɛ'ɛ́ tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé yā na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū maaⁿ? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ tan'dúúcā saⁿ'ā n'gaiyáā chí n'gɛɛ̄tɛɛ nii'vɛ̄ɛ̄ ní duūchi sa ní n'gai sa compañeros yeⁿ'e sa. |
23559 | MAT 12:1 | 'Áámá nguuvi sábado chi ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel, Jesús cueⁿ'e yā ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā cuaaⁿ naachí 'iiⁿ'yāⁿ 'āā n̄dííⁿ ntiiⁿnyúⁿ yā ní mííⁿ ní vɛ́ɛ́ trigo. Discípulos yeⁿ'e Jesús miiⁿ chii cuiicú yā ní sta'á yā trigo ní che'e yā. |
23560 | MAT 12:2 | 'Iiⁿ'yāⁿ fariseos n'diichí yā chuū, ní caⁿ'a yā chii yā Jesús miiⁿ: Cuin'diichí nī, discípulos yeⁿ'e nī ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā tan'dúúcā chí ngaⁿ'a ley yeⁿ'e nguuvi chi ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ. |
23572 | MAT 12:14 | 'Iiⁿ'yāⁿ fariseos nan'dáa yā chɛɛti yaācū ní nduuvidaamá yā chí caⁿ'a yā contra yeⁿ'e Jesús miiⁿ ti neⁿ'é yā 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. |
23575 | MAT 12:17 | Ní 'iicu cuaacu chí profeta Isaías miiⁿ caⁿ'a yā ndii cuááⁿ vmnaaⁿ taachí dinguuⁿ yā 'tíícā. Ndyuūs ngaⁿ'a yā: |
23588 | MAT 12:30 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ canée yā lado yeⁿ'é, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ canée yā contra yeⁿ'é. 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ dáámá diíⁿ yā cosechar nduucú, tuu'mi ní diíⁿ yā tan'dúúcā chi ingée tanducuéⁿ'ē cosecha. |
23597 | MAT 12:39 | Jesús nán'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'e saⁿ'ā s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: 'Iiⁿ'yāⁿ cunncáā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Ndyuūs neⁿ'e yā snaaⁿ yā señal naati señal nguɛ́ɛ́ snaaⁿ yā. Dámaaⁿ snaaⁿ yā señal yeⁿ'e profeta Jonás chi ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ canee nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs. |
23615 | MAT 13:7 | 'Iicu náⁿ'ā duutu ndaata miiⁿ ní chiiya nguaaⁿ yááⁿ. Yááⁿ miiⁿ ní ch'iita ní di'vaāchí yeⁿ'ē yaata miiⁿ. |
23616 | MAT 13:8 | 'Iicu náⁿ'ā duutu ndaata miiⁿ ní chiiya na yáⁿ'āa n'dáacā ní n'dáacā chiī cosecha yeⁿ'ē. 'Áámá ní chiī 'áámá ciento yeⁿ'ē, taama ní chiī 'iīnū ngɛɛcu yeⁿ'ē, ni táámá ní chiī ndíícú ndiichi yeⁿ'ē. |
23617 | MAT 13:9 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ veéⁿ yā ní 'caandiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'é. |
23620 | MAT 13:12 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā Ndyuūs ca'a cá yā ní n'deēe cá cuuvi yeⁿ'e yā. 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā, 'áárá chí dúú'ví nūuⁿ chi nadacádíínuuⁿ yā chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā chuū ní Ndyuūs ndivíi yā yeⁿ'e yā. |
23622 | MAT 13:14 | Ní 'íícú cuuvi cuaacu yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chííⁿ chi caⁿ'a profeta Isaías ndii cuááⁿ vmnaaⁿ taachi caⁿ'a yā 'túúcā ní canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs: Ndúúcū veéⁿ yā 'caandiveéⁿ yā ni nguɛɛ tuumicadíínuuⁿ yā; ní snaaⁿ yā ní nguɛ́ɛ́ ca'a yā cuenta yeⁿ'ē. |
23623 | MAT 13:15 | Caati staava yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní chɛɛchi. Ndúúcū veéⁿ yā n'giindiveéⁿ yā naati nguɛ́ɛ́ tuumicadíínuuⁿ yā n'daācā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní n'gaadí yā nduutinaaⁿ yā caati nguɛ́ɛ́ snaaⁿ yā ndúúcū nduutinaáⁿ yā; ní nguɛ́ɛ́ 'caandiveéⁿ yā ndúúcū veéⁿ yā, ndii nguɛɛ ndúú ituumicadiinúúⁿ yā ndúúcū staava yeⁿ'é yā, ndii nguɛ́ɛ́ ndúú ndaacadaamí yā yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'e yā chi 'úú cuuví nadich'ɛɛ̄cú nuuⁿndi yeⁿ'é yā. |
23627 | MAT 13:19 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi n'giindiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'e naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'ē va'ai chɛɛti nguuvi ní nguɛ́ɛ́ ituumicadíínuuⁿ yā, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ tan'dúúcā duutu ndaata chí chiiya cuaaⁿ cyúúní. Ndaa yááⁿn'guiinūuⁿ ní sta'ā sa nduudu yeⁿ'é Ndyuūs chi canéé na staava yeⁿ'é yā. |
23637 | MAT 13:29 | 'Iivi miiⁿ ní caⁿ'a sa chii sa mozos chi idiiⁿ ntiiⁿnyuⁿ: Nguɛ́ɛ́ tiīcū di 'daaⁿ'nuⁿ trigo miiⁿ caati cuuví tiicú ntúuⁿ di trigo chí n'daācā miiⁿ. |
23645 | MAT 13:37 | Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Iiⁿ'yāⁿ chi ngiīnu ndaata chi trigo chi n'dáacā, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chí Saⁿ'ā chí Daiya Ndyuūs. |
23659 | MAT 13:51 | Jesús tiinguuneeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿'Áá tuumicádíínuuⁿ ndís'tiī tanducuéⁿ'e dendu'ū chí 'túúcā? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní n'guɛɛcútaⁿ'a yā: 'Tíícā Señor. |
23662 | MAT 13:54 | Ní ndaá yā yáāⁿ vaacú yā chi nguuvi Nazaret ní ngi'cueeⁿ yā yaācū sinagoga miiⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cheⁿ'e yiinú yā yeⁿ'e chi chi'cueeⁿ Jesús. Ní ngaⁿ'a yā: ¿Tií ndiicaá vaadī déenu yeⁿ'ē saⁿ'á 'cūū? ¿Táácā cuuvi diiⁿ sa vaadī n'giinu chí idiiⁿ sa? |
23682 | MAT 14:16 | Jesús caⁿ'a yā chīi yā discípulos: 'Iiⁿ'yāⁿ s'tíī nguɛ́ɛ́ cánéé chí náⁿ'a yā. Ndís'tiī ca'a nī chi che'e yā. |
23687 | MAT 14:21 | 'Iiⁿ'yāⁿ chí che'ē miiⁿ nyuⁿ'u mil ngii yā, ndii nguɛ́ɛ́ chiduūchɛ n'daataá, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú da'caīyāa ra. |
23701 | MAT 14:35 | 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa miiⁿ taachi tuumicádíínuuⁿ yā chí Jesús canée yā miiⁿ, tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caⁿ'á yā ní chii yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e núúⁿmáⁿ cuaaⁿ yáāⁿ n'gaiyáā chi snéé niiⁿnuúⁿ chi Jesús canée yā miiⁿ. Níícú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cándɛ́ɛ yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi ngííta yā nanááⁿ Jesús miiⁿ. |
23706 | MAT 15:4 | Ti Ndyuūs ní ca'á yā ley yeⁿ'e yā ní caⁿ'a yā: Diíⁿ nī honrar chiidá nī ndúúcū chɛɛcú nī. 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'dáacā ngaⁿ'a yā yeⁿ'e chiidá yā o yeⁿ'ē chɛɛcú yā ní 'cuūvi yā. |
23708 | MAT 15:6 | 'Iiⁿ'yāⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ idiíⁿ yā chi neⁿ'é yā chiida yā ndúúcū chɛɛcú yā. 'Tíícā caavā costumbre yeⁿ'é nī diíⁿ nī chi 'āā ntɛ́ɛ́ idichíí'vɛ̄ ley yeⁿ'é Ndyuūs yeⁿ'e yú. |
23709 | MAT 15:7 | Ndís'tiī 'uūvī naaⁿ 'uuvi cheendí nī. N'daācā caⁿ'a profeta Isaías miiⁿ yeⁿ'é nī taachi caⁿ'a sa ndíí vmnaaⁿ ní canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs 'tííca: |
23710 | MAT 15:8 | 'Iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ ní i'téénu yā 'úú ndúúcū nduudu yeⁿ'e yā, naati staava yeⁿ'é yā yaⁿ'ai canee yeⁿ'ē 'úú. |
23726 | MAT 15:24 | Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā: Dendyuūs dicho'ó yā 'úú cucáávā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel chi tan'dúúcā 'iiti cuūchī chí nindáí, 'tiicá yā. |
23733 | MAT 15:31 | Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ cheⁿ'e yiinú yā taachí n'diichi yā chí 'iiⁿ'yāⁿ 'díi'mī ní ngíí ngaⁿ'a, ní 'iiⁿ'yāⁿ chi ló'ō ta'á yā o ca'a yā nduuva yeⁿ'e yā, ní 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngii ngiicá, ngiica yā; ní 'iiⁿ'yāⁿ ngueenááⁿ, inaaⁿ yā; ní tucá'a yā caⁿ'a yā: Dɛ'ɛ̄ chúúca ch'ɛɛtɛ Ndyuūs yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. |
23740 | MAT 15:38 | 'Iiⁿ'yāⁿ chí che'e yā miiⁿ ní taanduu cuūuⁿ mil ngii sáⁿ'ā. Nguɛ́ɛ́ diduuchɛ yā n'daataá ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú da'caīyāa. |
23742 | MAT 16:1 | 'Iiⁿ'yāⁿ fariseos ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ saduceos ndaá yā nanááⁿ Jesús chí neⁿ'e n'diichíneeⁿ yā Jesús. Ní chiica yā Jesús 'áámá vaadī n'giinu yeⁿ'ē va'ai chɛɛti nguuvi. |
23745 | MAT 16:4 | 'Iiⁿ'yāⁿ chi cunncáā idiíⁿ yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chí nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Ndyuūs 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ néⁿ'e yā snaaⁿ yā 'áámá vaadī n'giinu naati señal miiⁿ nguɛ́ɛ́ ndaāca yā. Dámaāaⁿ cánéé señal yeⁿ'e profeta Jonás chi ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ chi canéé nguuⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs. Jesús s'néeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cueⁿ'e yā. |
23772 | MAT 17:3 | Cuin'diichí nī. Tuu'mí nūuⁿ che'enaāaⁿ Moisés ndúúcū profeta Elías. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi n'díí ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ ní nndeé yā ndúúcū Jesús miiⁿ. |
23795 | MAT 17:26 | Pedro miiⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a sa ní caⁿ'a sa chii sa Jesús: 'Iiⁿ'yāⁿ chi chiica táámá lado nadíí'vɛ yā. Jesús caⁿ'a yā chii yā Pedro: Daiya 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa naachi rey ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ canéé chí nadíí'vɛ sa. |
23823 | MAT 18:27 | 'Iivi sa miiⁿ ní nneé ya'ai 'iinu yā saⁿ'ā ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā: Cunaⁿ'ā di ní 'āā ntɛ́ɛ́ cun'diīcū di yeⁿ'é. |
23838 | MAT 19:7 | 'Iiⁿ'yāⁿ fariseos caⁿ'a yā chii yā Jesús: ¿Dɛ'ɛ cáávā chi Moisés caⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa chí ca'á yā carta chí i'tɛɛchi vi'i yā ní cu'neéⁿ yā n'daataá yeⁿ'e yā? |
23859 | MAT 19:28 | Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos: Cuaacu nííⁿnyúⁿ, ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi tiempo chí cuchiī taachí nducuéⁿ'ē nduuví ngai ní Saⁿ'a chi Daiyá Dendyuūs 'cuūndī sa na trono yeⁿ'ē sa ndúúcū dɛɛvɛ ch'ɛɛtɛ yeⁿ'e maaⁿ sa ní 'cuai sa ndís'tiī chi cueⁿ'e nī ndúúcu sa. Ní ndís'tiī ní 'cuɛɛtɛ́ nī na ndiichuuvi tronos ní diíⁿ nī juzgar ndu'u ndiichúúví ndaata yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel chi judíos yā. |
23877 | MAT 20:16 | 'Túúcā 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé cuááⁿ vmnááⁿ 'cuɛɛtinée yā ndii cuaaⁿ cuayiivi. 'Iiⁿ'yāⁿ chi snéé cuayiivi ní 'cuɛɛtinée yā cuáaⁿ vmnaaⁿ ti nééné 'yaaⁿ n'deeé 'iiⁿ'yāⁿ chi 'cai Ndyuūs naati duu'vīi 'iiⁿ'yāⁿ chi ndɛɛvɛ Ndyuūs. |
23879 | MAT 20:18 | Ndís'tiī ní maaⁿ ní cuchɛɛ yú na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ. 'Úú chi Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nca'á yā 'úú tá'āa chiiduú n'gɛɛtɛ́ ndúúcū maestros chí ngi'cueeⁿ ley. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní diíⁿ yā condenar 'úú ní 'cuūví. |
23880 | MAT 20:19 | Ní nca'a yā 'úú ta'a 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ndaata yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní 'cááⁿnyuⁿneeⁿ yā 'úú ní 'cueⁿ'e yā 'úú ní cu'neeⁿnga'á yā 'úú. Ní 'úú chí Saⁿ'ā chi Daiya Ndyuūs miiⁿ nanduuchí ndiichi ndii 'íínú nguuvi yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. |
23903 | MAT 21:8 | 'Iiⁿ'yāⁿ chí n'deee n'dáí n'doo yā cotón yeⁿ'é yā cuaaⁿ cyúúní. Tanáⁿ'a yā ch'iica yā dúuⁿnɛ̄ yáⁿ'á ní n'doo yā cuaaⁿ cyúúní. |
23904 | MAT 21:9 | 'Iiⁿ'yāⁿ chí cueⁿ'e yā cuááⁿ vmnaaⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi cueⁿ'e yā cuaaⁿ dáámí yā tucá'a yā 'cai yiicú yā, ní caⁿ'a yā: Dɛ'ɛ̄ chúúcā ch'ɛɛtɛ n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi Daiya rey David. Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chí cuchii ndúúcū chi duuchi Señor miiⁿ. Dich'ɛɛtɛ yú Ndyuūs chi snée ná va'ai chɛɛ̄tī nguuvi. |
23906 | MAT 21:11 | 'Iiⁿ'yāⁿ mííⁿ ngaⁿ'a yā: Sáⁿ'a 'cūū saⁿ'a profeta Jesús chí cuchiī sá cuaaⁿ na yáāⁿ Nazaret yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea. |
23926 | MAT 21:31 | ¿Dɛ'ɛ̄ inadicadiinuuⁿ ndís'tiī? Naachi 'uūvī daiya yā ¿chɛɛ chí diīiⁿ tan'dúúcā chi neⁿ'e chiidá yā? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caⁿ'a yā: Saⁿ'ā chi yaa'ví yā vmnaaⁿ. Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi 'iiⁿ'yāⁿ chí inn'guɛ́ɛ́ yeⁿ'e impuestos ndúúcū n'daataá chi vɛ́ɛ́ cá saⁿ'ā yeⁿ'e tá caⁿ'á yā vmnaaⁿ yeⁿ'é nī naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. |
23936 | MAT 21:41 | 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: Dueño miiⁿ ní 'caaⁿ'núⁿ yā saⁿ'ā chi cúúncheeⁿ sa diiⁿ sa. Ní ca'á yā yáⁿ'āa yēⁿ'e yā naachi vɛ́ɛ́ díí'yú uvas táámá 'iiⁿ'yāⁿ chi diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ na yáⁿ'āa miiⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ chí ntée yā uvas chí tuneéⁿ yā na tiempo yeⁿ'ē n'gui'i. |
23960 | MAT 22:19 | Tée nī tuūmī chi nadíí'vɛ nī yeⁿ'e impuesto. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ch'iⁿ'i yā 'áámá tuūmī Jesús miiⁿ. |
23962 | MAT 22:21 | 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: Naaⁿ emperador César cānee. Ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Nca'a nī tuūmī emperador César chííⁿ chí yeⁿ'ē sa ní ca'a nī Ndyuūs chí yeⁿ'e Ndyuūs. |
23964 | MAT 22:23 | Nguuvi miiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ saduceos ndaá yā nanááⁿ Jesús miiⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ saduceos ngaⁿ'a yā chí nguɛ́ɛ́ índuuchi 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. Ní ntiinguunéeⁿ yā Jesús, |
23973 | MAT 22:32 | 'Úú ní Ndyuūs yeⁿ'ē Abraham ndúúcū Isaac ndúúcū Jacob. Ndyuūs miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ Ndyuūs yeⁿ'e tináⁿ'ā ti yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi snduuchi. |