23215 | MAT 1:2 | Abraham rahɨr Isaac, Isaac rahɨr evocoiyase Jacob, ipare Jacob rahɨr ahe Judá ambuae tɨquehɨr, tɨvɨreta reseve. |
23216 | MAT 1:3 | Judá rahɨr yuvɨrecoi Fares iyavei Zara (ahe ichɨ rer Tamar). Fares rahɨr Esrom, Esrom rahɨr evocoiyase Aram. |
23218 | MAT 1:5 | Salmón rahɨr Booz (ahe ichɨ rer Rahab). Booz rahɨr Obed (ahe ichɨ rer Rut), Obed rahɨr Isaí, |
23219 | MAT 1:6 | Isaí rahɨr mborerecuar guasu David, David rahɨr evocoiyase Salomón, Urías rembirecocuer pɨpe oyesu vahe. |
23220 | MAT 1:7 | Salomón rahɨr Roboam, Roboam rahɨr Abías, Abías rahɨr Asa. |
23221 | MAT 1:8 | Asa rahɨr Josafat, Josafat rahɨr Joram, Joram rahɨr evocoiyase Uzías. |
23222 | MAT 1:9 | Uzías rahɨr Jotam, Jotam rahɨr Acaz, Acaz rahɨr ahe Ezequías. |
23223 | MAT 1:10 | Ezequías rahɨr Manasés, Manasés rahɨr Amón, Amón rahɨr evocoiyase Josías. |
23224 | MAT 1:11 | Josías rahɨr Jeconías tɨvɨreta reseve, Babilonia ve mbiguai yuvɨrecoi vahecuer. |
23225 | MAT 1:12 | Mbiguai yuvɨrecoire Jeconías omboyesu Salatiel, Salatiel rahɨr ahe Zorobabel. |
23226 | MAT 1:13 | Zorobabel rahɨr Abiud, Abiud rahɨr ahe Eliaquim, Eliaquim rahɨr evocoiyase Azor. |
23227 | MAT 1:14 | Azor rahɨr Sadoc, Sadoc rahɨr ahe Aquim, Aquim rahɨr evocoiyase Eliud. |
23228 | MAT 1:15 | Eliud rahɨr Eleazar, Eleazar rahɨr ahe Matán, Matán rahɨr evocoiyase Jacob. |
23229 | MAT 1:16 | Jacob rahɨr José, María mer, María evocoiyase Jesús sɨ secoi. Ahe imembrɨ Tũpa Rembiporavo Poropɨ̃sɨrosar. |
23230 | MAT 1:17 | Evocoiyase Abraham yesusa sui tuprɨ oyepota oso David yesusa rupive. Ahe catorce yesu yoapɨ agüer. David reco agüer sui oyepota oso ava mbiguai sereco agüer pɨpe Babilonia ve; ahe omomba avei catorce yesu yoapɨ agüer. Mbiguai ava serecosa sui oyepota aravɨter Poropɨ̃sɨrosar haragüer rupi, ahe omomba iri avei ambuae catorce yesu yoapɨ agüer. |
23231 | MAT 1:18 | Na ehi Jesucristo oyesu aracahe. María, ichɨ, ahe omenda pota vahe José rese. Oyese yuvɨrecoiẽhɨ vɨteseve rumo, Espíritu Santo pĩratasa pɨpe imembɨ. |
23232 | MAT 1:19 | Evocoiyase José, imevɨ, ahe ava seco catuprɨ vahe, “Tapoiño ayase ava icuaẽhɨsa pɨpe che remimbotar rupi ichui” ehi chupe viña ‘co rupi tarecomegua eme co cuñatai rer avɨye vahe’ ohesa pɨpe. |
23233 | MAT 1:20 | Aipo opɨhañemoñeta reseve oque. Iquerve rumo, Tũpa rembiguai oyemboyecua chupe aipo ehi: “José, David suindar, eresɨquɨyei rene María rese nde menda ãgua. Esepia, Espíritu Santo sui ou imembɨrã. |
23234 | MAT 1:21 | María vɨrecose omembrɨ, pemondora sererguã Jesús. Esepia, ahe oipɨ̃sɨrora omu judío eta yangaipa sui” ehi. |
23236 | MAT 1:23 | “Cuña ndaseco marai vahe imembɨra. Ahe imembrɨ rer-ra Emanuel” ehi (‘Tũpa yande rese ité secoi’ oya aipo ehi). |
23237 | MAT 1:24 | Omahese José, Tũpa rembiguai oyeupe ñehe agüer omboyeroya ité. Ichui omenda María rese cute. |
23238 | MAT 1:25 | Ndoyapo vɨtei eté rumo mbahe oyese yuvɨreco. Yɨpɨndar imembɨra rane ité, ahese José omondo Jesús sererguã. |
23239 | MAT 2:1 | Herodes mborerecuar guasu recose, Jesús oha Judea ɨvɨ rupi tecua Belén ve. Coiye yugüeru ava yasɨtata rese oyembohe vahe arɨ sẽsa cotɨ sui Jerusalén ve. |
23240 | MAT 2:2 | Ahe oporandu Herodes upe yuvɨreco aipo ehi: —¿Que vo aipo oha judío rerecuar guasu? Esepia niha, caharu cotɨ yasɨtata orosepia. Sese oroyu arɨ sẽsa cotɨ sui imboetei ãgua —ehi yuvɨreco chupe. |
23241 | MAT 2:3 | Aipo ihese, mborerecuar Herodes oyembosɨquɨye tẽi, ava Jerusalén pendar avei ẽgüe ehi pãve yuvɨreco. |
23242 | MAT 2:4 | Iyavei cũriteimi opa omonuha uca pahi rerecuareta, Moisés porocuaita rese oporombohe vahe avei. Ipare oporandu chupe: —¿Que vo aipo ohara Poropɨ̃sɨrosar? —ehi. |
23243 | MAT 2:5 | Ahe omboyevɨ yuvɨreco chupe: —Ahe ohara Judea rupi Belén ve —ehi—. Esepia, Tũpa ñehe mombehusar Miqueas rembicuachiagüer pɨpe aipo ehi: |
23244 | MAT 2:6 | ‘Pe, tecua mini Belén pɨpendar, ndahei ɨvɨ cotɨ tẽi vahe ambuae tecua Judá pɨpendar sui peico. Esepia, pe sui osẽra mborerecuar che recua ɨguar Israel yocuai ãgua’ ehi —ehi yuvɨreco Herodes upe. |
23245 | MAT 2:7 | Aipo hese, Herodes oñehe ñemi ava yasɨtata rese oyembohe vahe upe ‘toicua eme ava yuvɨreco’ oyapave oporandu: “¿Mbahe yasɨ pɨpe ité vo pesepia ramo aipo yasɨtata?” ehi. |
23246 | MAT 2:8 | Oyeupe mombehu pare, omondopa Belén ve aipo ehi chupe: —Peso evocoiyase, peseca pĩtani. Acoi peyosuse, co rupi avei peyevɨ cheu icua uca ãgua. Che avei evocoiyase tasomi imboetei —ehi angahu chupe. |
23247 | MAT 2:9 | Aipo oyeupe he pare, yasɨtata rese oyembohe vahe osɨrɨño voi yuvɨraso. Ahe pɨpeve yasɨtata oyemboyecua iri senonera. Ichui pĩtani recosa rese tuprɨ tecua Belén ve opɨta yasɨtata. |
23248 | MAT 2:10 | Sepiase, ovɨhareté yuvɨreco. |
23249 | MAT 2:11 | Ipare yuvɨroique oɨ pɨpe, osepia pĩtani ichɨ María reseve yuvɨreco. Ichui oñenopɨha sovai imboeteisa pɨpe. Ipare opõhe ombahe rɨru pɨpe yuvɨreco oicuavẽhe vaherã oporerecosa sepɨrusu vahe oro, itaɨsɨ, ambuae mbahe sɨ̃acua vahe mirra serer vahe avei. |
23250 | MAT 2:12 | Yuvɨroyevɨse güecuave yuvɨraso, ndoyuvɨroyevɨ iri Jerusalén rupi mborerecuar Herodes upe imombehu. Esepia, Tũpa aipo omombehu iquerve chupe ambuae perɨ rupi iyevɨ ãgua. |
23251 | MAT 2:13 | Aipo ava yepepɨ pare, José upe oyemboyecua Tũpa rembiguai iquerve, aipo ehi chupe: “Eñarapuha, eroñemi pĩtani ichɨ reseve eraso Egipto ve. Aheve erepɨtara acoi che amombehuse voi nde yevɨ ãgua. Esepia, mborerecuar Herodes osecara pĩtani yuca ãgua oico” ehi chupe. |
23252 | MAT 2:14 | Ahe pɨ̃tu pɨpeve voi José vɨraso pĩtani ichɨ reseve Egipto ve. |
23253 | MAT 2:15 | Aheve yuvɨrecoi co mborerecuar Herodes mano rãro. Co rupi imboavɨyesa Tũpa ñehe mombehusar remimombehugüer: “Egipto sui anose che Rahɨr” ehi vahe. |
23254 | MAT 2:16 | Mborerecuar Herodes rumo oñemoɨró iteanga yasɨtata rese oyembohe vahe ombopa tẽisa rese. Sese, “Toyuvɨraso sundao tecua Belén ve, toyucapa chĩhivahe cuimbahemi yuvɨreco opacatu ñuvɨrío aravɨter ovɨreco vahe, chĩhivahemi catu vahe avei, ahe tecua ɨvɨrindar pɨpe avei no” ehi. Esepia, omoñetase yasɨtata rese oyembohe vahe yuvɨreco, oicua ahe aravɨter opa cũritei. |
23256 | MAT 2:18 | “Oyeendu ava Ramá ve. Ahe Raquel oyaseho ité omembɨreta manose; ndoyembovɨha catui eté ipɨpe” ehi. |
23258 | MAT 2:20 | “Eñarapuha, eroyevɨ pĩtani ichɨ reseve Israel recuave. Esepia, opa omano pĩtani yuca potasar yuvɨreco” ehi. |
23259 | MAT 2:21 | Aipo oyeupe hese, oñarapuha, vɨroyevɨ pĩtani ichɨ reseve Israel recuave. |
23260 | MAT 2:22 | Perɨ rupi oyanduse rumo Arquelao vu recoyar mborerecuar chinise, ahese oyembosɨquɨye aheve oso ãgua. Coiyemi tẽi iquerve Tũpa, “Peso Galilea ɨvɨ rese” ehi chupe. Ichui yuvɨraso tecua Nazaret ve. Aheve opɨta yuvɨreco cute. Ẽgüe ehi yavɨye Tũpa ñehe mombehusar remimombehugüer: “ ‘Nazaret pendar’ ehira serecosa” ehi vahe. |
23263 | MAT 3:2 | aipo ehi: “¡Pemboasɨ pe angaipa; peyevɨ Tũpa upe! Esepia, co Tũpa mborerecuasa cõimi secoi yandeu” ehi. |
23264 | MAT 3:3 | Co Juan rese niha oñehe yɨpɨve Tũpa ñehe mombehusar Isaías aipo ehi güembicuachiagüer pɨpe: “Oyeendu ñehesa ava yemboerecuaẽhɨsave: ‘Pemoingatu yande Yar raperã; pemohɨvi tuprɨ avei’ ehi” ehi aracahe. |
23265 | MAT 3:4 | Juan turucuar ahese camello ragüer apoprɨ, sumbɨcuasa mbahe pirer, sembihu evocoiyase tucru, eirɨ caha pɨpendar avei. |
23267 | MAT 3:6 | oangaipagüer mombehu ãgua. Ahese Juan oñapiramo ɨai Jordán pɨpe. |
23269 | MAT 3:8 | Yɨpɨndar toyecua tuprɨ rane Tũpa upe pe yevɨsa pe angaipa mboasɨsa pɨpe. |
23270 | MAT 3:9 | Iyavei ndapeyeroyai chira ‘ore Abraham suindar oroico’ pe hesa rese tẽi pe ñepɨsɨro ãgua. Esepia, Tũpa oicatuño ité co ita sui Abraham suindar nungar tuprɨ apo ãgua oyeupe nara yepi. |
23271 | MAT 3:10 | Hacha niha imoingatusa voi eté opacatu ɨvɨra ndihai vahe sapo rupi yasɨa ãgua. Ichui yasɨa pare imondosa tatave. |
23272 | MAT 3:11 | Che ɨ pɨpe tẽi opoãpiramo Tũpa upe pe yevɨ ãgua. Oura rumo ambuae che raquɨcuei, ahe pe ãpiramora Espíritu Santo tata nungar pɨpe. Ahe seco pĩrata catu vahe secoi che sui. Sese cheu ndiyai eté ahe ipɨtaquisã yora ãgua ichui. |
23273 | MAT 3:12 | Ahe oipehara mbahe rãhɨi ihɨgüer sui. Sãhɨi evocoiyase oyapocatura, ihɨgüer rumo omondora tata apɨrẽhɨ vahesave” ehi. |
23274 | MAT 3:13 | Ipare Jesús oso Galilea sui ɨai Jordán ve Juan recosave ‘tache ãpiramo’ oya. |
23275 | MAT 3:14 | Yɨpɨndar rumo Juan ndoipotai eté, aipo ehiño chupe: —Nde rumo iya ité che ãpiramora eve viña, ¿nde rumo ereyu che nde ãpiramo ãgua? —ehi. |
23276 | MAT 3:15 | —Ẽgüe tehiño aipo. Iyacatu yayapora Tũpa porocuaita —ehi Juan upe. Evocoiyase Juan, “Avɨye” ehi chupe. |
23277 | MAT 3:16 | Oãpiramo pare, osẽ ɨve sui. Ahe pɨpeve voi ɨva oyemboi tuprɨ, aheseve avei osepia Tũpa Espíritu ogüeyɨse ou iharɨve apɨcasu nungar. |
23278 | MAT 3:17 | Iyavei oyeendu ñehesa ɨva suindar aipo ehi vahe: “Co che Rahɨr, che rembiaɨsu. Sese avɨharete vichico” ehi. |
23279 | MAT 4:1 | Ipare Tũpa Espíritu vɨraso Jesús ava yemboerecuaẽhɨsave ‘tosecoãha Caruguar’ ohesa pɨpe. |
23280 | MAT 4:2 | Aheve cuarenta arɨ, cuarenta pɨ̃tu ndocarui. Sese ndasɨepoi eté oico. |
23281 | MAT 4:3 | Evocoiyase oyemboya Caruguar sese secoãha ãgua, aipo ehi chupe: —Tũpa Rahɨr ité nde recose, co ita sui eyapo pan cũritei —ehi. |
23282 | MAT 4:4 | Jesús rumo omboyevɨ chupe: —Icuachiaprɨ pɨpe rumo aipo ehi: ‘Ndahei chira pan sui güeraño ava yuvɨrecove. Ẽgüe ehi rumo opacatu Tũpa Ñehengagüer reroya pɨpe ava yuvɨrecovera yepi’ ehi —ehiño chupe. |
23283 | MAT 4:5 | Ichui Caruguar vɨraso Jesús Jerusalén maranehɨ pɨpendar tũparo torre apɨterve. |
23284 | MAT 4:6 | Aheve aipo ehi chupe: —Tũpa Rahɨr ité nde recose, evɨapi cohave sui. Esepia niha, icuachiaprɨ pɨpe: ‘Tũpa oyocuaira güembiguai eta nde rãro ãgua. Ahe nde mopuhara yuvɨreco que ñepei ita nde momara rãgüer sui’ ehi —ehi Caruguar chupe. |
23285 | MAT 4:7 | Evocoiyase omboyevɨ Caruguar upe: —Icuachiaprɨ pɨpe rumo aipo ehi avei no: ‘Nderesecoãhai chira nde Yar Tũpa’ ehi —ehi chupe. |
23286 | MAT 4:8 | Ipare Caruguar vɨraso iri ɨvɨtrɨ ɨvate vahe apɨterve secoãha ãgua. Aheve aipo opacatu ɨvɨ pɨpendar, tecua guasu pɨpendar mbahe porañete vahe yemboɨvate aisa omboyecua chupe, |
23287 | MAT 4:9 | aipo ehi: —Che rovai ereñenopɨhase che mboeteisave, co opacatu mbahe nde rembiepia amondora nde mahera —ehi Caruguar chupe. |
23288 | MAT 4:10 | Aipo oyeupe hese: —Eyepepɨ che sui cũritei, Caruguar —ehi—. Esepia, icuachiaprɨ: ‘Emboetei nde Yar Tũpa, ahe güeraño tuprɨ avei eremboyeroyara’ ehi —ehi Caruguar upe. |
23289 | MAT 4:11 | Ahese Caruguar oyepepɨ ichui. Ipare Tũpa rembiguai yuvɨrogüeyɨ Jesús rese hañeco ãgua yuvɨreco. |
23290 | MAT 4:12 | Jesús oyanduse Juan roquendasa, oso Galilea ɨvɨ rese Nazaret ve. |
23291 | MAT 4:13 | Ndopɨtai rumo aheve. Osoño Capernaum ve, aheve opɨta. Ahe tecua ɨpa Galilea ɨvɨi, ɨvɨ Zabulón iyavei Neftalí rupi avei. |
23294 | MAT 4:16 | ahe avɨye pɨ̃tumimbisave yuvɨrecoi vahe, osepia ramo vahe tesapesa yuvɨreco; iyavei mano rãgüer pɨpe yuvɨrecoi vahe upe avei avɨye oyecua ramo vahe tesapesa” ehi. |
23295 | MAT 4:17 | Ahe arɨ suive Jesús omombehu Tũpa recocuer ava upe: “Pemboasɨ pe angaipa; peyevɨ Tũpa upe. Esepia, cõimi eté Tũpa mborerecuasa secoi” ehi. |
23296 | MAT 4:18 | Coiye ɨpa Galilea ɨvɨi oguatase, Jesús osepia mbɨa Simón Pedro serer vahe tɨvrɨ Andrés reseve. Ahe pira omboha yuvɨreco. |
23297 | MAT 4:19 | Evocoiyase: —Pe pira recasar peico. Perio che rupi. Na peye aveira ava reca ãgua cheu nara —ehi chupe. |
23298 | MAT 4:20 | Aipo he ramoseve, opoi opira mbohasa sui yuvɨreco, yuvɨraso supi. |
23299 | MAT 4:21 | Coi cotɨ catu aipo Jesús osepia ambuae mbɨa Santiago tɨvrɨ Juan reseve, ahe oguapɨ yuvɨnoi carite pɨpe oyesupa Zebedeo pɨri; omoingatu opira mbohasa yuvɨnoi. |
23300 | MAT 4:22 | “Perio che rupi” he ramoseve, opaño oporavɨquɨsa sui opoi yuvɨreco, oseyaño oyesupa, yuvɨraso supi. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús evocoiyase oguata opacatu Galilea ɨvɨ rupi, judío tũparo yacatu rupi oporombohe oico. Aheve ñehesa avɨye vahe omombehu Tũpa mborerecuasa resendar. Oporombogüera avei opacatu-catu tẽi mbaherasɨsa ava vɨreco vahe sui. |
23302 | MAT 4:24 | Oyepotase rumo serãcua opacatu Siria ɨvɨ rupindar upe, ahese güeru opacatu iparaɨsu vahe yuvɨreco chupe: imbaheasɨ vahe, caruguar vɨreco vahe, que nañaca põrai vahe iyavei ndoguatai vahe. Ahe opa tuprɨ ombogüera. |
23303 | MAT 4:25 | Ẽgüe ehi ava rehɨi oguata yuvɨreco opacatu iguatasa rupi supi: Galilea pendar, Decápolis pendar, Jerusalén pendar, opacatu Judea pendar, ɨai Jordán rovaindar avei no. |
23304 | MAT 5:1 | Ñepei arɨ pɨpe, ava rehɨi repiase, Jesús oyeupi ɨvɨtrɨ rese. Aheve oguapɨ oĩ. Ahese semimbohe oyemboya yuvɨreco sese. |
23306 | MAT 5:3 | “Sorɨvete catura acoi ava oicuase mbahe ipane vahe Tũpa rese ité güeco tuprɨ ãgua. Esepia niha, chupe nara ité Tũpa mborerecuasa. |
23307 | MAT 5:4 | “Sorɨvete catura acoi ava oyaseho vahe ovɨharẽhɨsa pɨpe. Esepia niha, Tũpa omboura vɨharetesa chupe coiye. |
23308 | MAT 5:5 | “Sorɨvete catura ndaseco asɨimi vahe. Esepia, ahe chupe imondosara co ɨvɨ imahera curi. |
23309 | MAT 5:6 | “Sorɨvete catura ava oipota vahe teco catuprɨsa Tũpa suindar. Esepia, chupe ité ahe imondosara. |
23310 | MAT 5:7 | “Sorɨvete catura acoi ava oporoparaɨsuereco vahe. Esepia, ahe Tũpa oiparaɨsuerecora. |
23311 | MAT 5:8 | “Sorɨvete catura acoi ava ipɨhañemoñeta tuprɨ vahe. Esepia niha, ahe osepiara Tũpa yuvɨreco curi. |
23312 | MAT 5:9 | “Sorɨvete catura acoi ava oporomoñeroi vahe mbahe tuprɨ pɨpe. Ahe chupe, ‘Che rahɨr ité’ ehira Tũpa. |
23313 | MAT 5:10 | “Sorɨvete catura acoi ava seco catuprɨ rese imombaraɨsuprɨ. Esepia, ahe chupe nara Tũpa mborerecuasa. |
23314 | MAT 5:11 | “Perorɨvete catura pe acoi ava iñehe-ñehe tẽise pẽu, iyavei pe mombaraɨsuse, acoi oyapo-yapo tẽise güemira-mira tẽi pɨpe mbahe pe rese che recocuer sui tẽi yuvɨreco. |
23315 | MAT 5:12 | Pe rumo peyembovɨhañora. Esepia, ɨvave tuvichá vahe porerecosa peipɨsɨra curi. Ẽgüe ehi avei niha yɨpɨndar evocoi ava ramoi Tũpa ñehe mombehusareta mombaraɨsu yuvɨreco aracahe” ehi. |
23316 | MAT 5:13 | “Co ɨvɨ pɨpe pe avɨye yucrɨ peico opacatu ava upe. Yucrɨ rumo nasehe irise, ndayaicatui imoehe iri ãgua, ndiporusai chietera; imombopasara ava pɨrunga ãgua yuvɨreco. |
23317 | MAT 5:14 | “Iyavei pe tesapesa nungar peico opacatu ava upe co ɨvɨ pɨpe inungar que tecua guasu yapoprɨ ɨvɨtrɨ rese. Ahe ndayaicatui ñomi ãgua. |
23318 | MAT 5:15 | Iyavei ndayamoendɨi chira tataendɨ mbahevrɨve tẽi. Iyacatu rumo yasupi ɨvate sendave opacatu oɨ pɨpendar ava resape ãgua. |
23319 | MAT 5:16 | Pe ẽgüe peye aveira pemboyecua ava eta upe pe recocuer avɨye vahe. Ipɨpe sui tomboetei yande Ru Tũpa ɨva pendar yuvɨreco” ehi ava rehɨi upe. |
23320 | MAT 5:17 | “Aní chira, ‘Co mbɨa revo oporombohe Tũpa ñehe mombehusar rembicuachía mboyeroyaẽhɨ ãgua iyavei Moisés porocuaita cuachiaprɨ mboyeroyaẽhɨ ãgua avei no’ peye tẽi cheu. Ẽgüe ehi rumo che ayu imboavɨye ãgua. |
23321 | MAT 5:18 | Supi eté co ɨva, ɨvɨ avei yandeu oime vɨtemiseve, ndipoi chietera que ñepei yepe Moisés porocuaita, que ambuae Tũpa ñehe mombehusar rembicuachiagüer ocañi tẽi vaherã; ñepei-pei porocuaita imombehuprɨ imboavɨyesaño itera. |
23322 | MAT 5:19 | Sese acoi ava ndovɨroyai vahe que ñepei mborocuaitamira viña, ombohe avei ava seroyaẽhɨ ãgua, ahe evocoiyase ɨvɨ cotɨ catu vahe aveira Tũpa mborerecuasave yuvɨrecoi. Acoi vɨroya vahe rumo Tũpa porocuaita yuvɨreco iyavei oporombohe vahe yuvɨreco sese, ahe evocoiyase Tũpa osecomboɨvate catura omborerecuasave curi. |
23323 | MAT 5:20 | Iyavei amombehu pẽu: acoi pe reco ɨ̃vi tuprɨsa ndaheise avɨye catu vahe fariseo recocuer sui iyavei ndaheise avɨye catu vahe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe recocuer sui avei, ahese ndapeiquei chietera Tũpa mborerecuasave” ehi. |
23324 | MAT 5:21 | “Pe peicua acoi pe ramoi aracahendar upe aipo ehi vahe: ‘Peporoyucai rene. Acoi que ava oporoyuca vahe rumo, ahe serasosara mborerecuar porandusave mbahe sembiapocuer repɨrã’ ehi. |
23325 | MAT 5:22 | Che rumo aipo ahe pẽu: acoi ava ambuae ava rese oñemoɨro vahe yuvɨreco, ahe avei serasosara aheve. Iyavei acoi ‘nde ẽgüe ere tẽi vahe eico’ ehi vahe ambuae ava upe, ahe serasosara porandu ãgua mborerecuar ɨvate catu vahe rovai. Acoi ava rumo oñehe marase seroɨ̃rosave ambuae ava upe, ahe iyacatu imondosa ité tata guasuve. |