23214 | MAT 1:1 | Yāha cúu lista ñayuu yucūn jeē ní quiji Jesucristo. Te máá yá ni quiji nuū yucūn rey David, te David ni quiji nuū yucūn Abraham. |
23217 | MAT 1:4 | Te Aram ni cuu de tátá Aminadab, te Aminadab ni cuu de tátá Naasón, te Naasón ni cuu de tátá Salmón. |
23218 | MAT 1:5 | Te Salmón ni cuu de tátá Booz, te náná i ni cuu Rahab. Te Booz ni cuu de tátá Obed, te náná i ni cuu Rut. Te Obed ni cuu de tátá Isaí. |
23219 | MAT 1:6 | Te Isaí ni cuu de tátá David, tēe ni cuu rey. Te rey David ni cuu de tátá Salomón, te náná i, xīhna gā ni cuu ña ñasɨhɨ́ Urías. |
23220 | MAT 1:7 | Te Salomón ni cuu de tátá Roboam, te Roboam ni cuu de tátá Abías, te Abías ni cuu de tátá Asa. |
23224 | MAT 1:11 | Te Josías ni cuu de tátá Jeconías jiín táca ñani i, máá tiempo jeē cuángoo ñayuu Israel preso nde ñuu Babilonia. |
23225 | MAT 1:12 | Te náa cáyūcú i yūcuán, te Jeconías ni cuu de tátá Salatiel. Te Salatiel ni cuu de tátá Zorobabel. |
23226 | MAT 1:13 | Te Zorobabel ni cuu de tátá Abiud, te Abiud ni cuu de tátá Eliaquim, te Eliaquim ni cuu de tátá Azor. |
23227 | MAT 1:14 | Te Azor ni cuu de tátá Sadoc, te Sadoc ni cuu de tátá Aquim, te Aquim ni cuu de tátá Eliud. |
23228 | MAT 1:15 | Te Eliud ni cuu de tátá Eleazar, te Eleazar ni cuu de tátá Matán, te Matán ni cuu de tátá Jacob. |
23230 | MAT 1:17 | Te nde Abraham te nde David ni īyo uxī cuūn yucūn. Te nde David te nde náa cuangoo ñayuu Israel preso ñuu Babilonia ni īyo ɨnga uxī cuūn yucūn. Te nde ná ni jengoo i preso te nde ni cacu Cristo, suni ni īyo ɨnga uxī cuūn yucūn. |
23236 | MAT 1:23 | Coo ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́, te nihīn séhe i, te scácu i ɨɨn sēhe yɨɨ́, te conaní sūchí un Emanuel. Achí tutu. Te sɨ́hvɨ́ yáha cúní cahān: Yaā Dios ndeé yá jiín yó. |
23239 | MAT 2:1 | Te ná ni cacu Jesús ini ñuu Belén ndañúū Judea, te tiempo un ndácu rey Herodes jniñu. Yūcuán na te jecu tēe ndíchí jéē cascuáha sɨquɨ̄ quɨ́mɨ, ni quijicoo de nde jicá, ichi nuū cáne niāndii, te ni jinūcoo de ñuu Jerusalén. |
23241 | MAT 2:3 | Te rey Herodes, ná ni jini de jnūhun yáha, te ni cunéé ni de, nde jiín táca ñáyuu ñuu Jerusalén. |
23242 | MAT 2:4 | Te ni nastútú de tāca sútū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley Yaā Dios nuū ñáyuu. Te ni cajnūhún de tēe un ndé nuū cacu Cristo achí tutu. |
23243 | MAT 2:5 | Te ni cacachi nuū de: Ini ñuu Belén ndañúū Judea. Chi suhva cáhán nuū tútu ni tee tēe ni nacani jnūhun ya nde jenahán: |
23244 | MAT 2:6 | Te róhó ñáyuu ñuu Belén ndañúū Judá, cújéhnu ga ñuu rō vēsú tāca gá jeē cujéhnu ini Judá. Chi suu ini ñuu rō quenda ɨɨn Yaā ndacu jniñu, te coto ya ñayuu maá rí Israel, achí Yaā Dios. Achí tutu. |
23246 | MAT 2:8 | Te ni tají de tēe un quíngoo de ñuu Belén. Te ni cahān de: Cuángoo ní te cajnūhun yúcún ní ndé nuū íne sūchi lúlí un. Te núu ni nanihīn ní i, te quijicoo ní castūhun ní nuū ná, návāha suni máá ná quichiñúhún ná i, áchí rey. |
23247 | MAT 2:9 | Te jeē ní cajini de jnūhun ni cahān rey, te cuangoo de. Te máá quɨ́mɨ cáhnu jeē ní cajito de ichi núū cáne niāndii, yósnúu núū de cuahān nde ni jinū nuū íne sūchi lúlí un, te yūcuan ní jecuɨñɨ̄. |
23249 | MAT 2:11 | Te ni jinūcoo de ni quɨ̄vɨcoo de ini vehe, te ni cajito de nuū súchi lúlí un jíín náná i María. Te ni cajecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū i, te ni cachiñúhún de i. Te ni canune de yejnū de, te ni casocō de oro jiín súje cūtú jíín súje uvuā nuū i. |
23251 | MAT 2:13 | Te náa cuánuhun tāca tée mago, te ni scóto jēni José jeē ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō Yaā Dios ni cahān yā jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te cunu ró quíngoo ró jíín súchi lúlí jíín náná i nde nación Egipto. Te yūcuán coyūcu ró nde castūhun rí nuū rō. Chi Herodes je yajni nanducú de sūchi lúlí jíñā jeē cáhni de i. Achí yá. |
23252 | MAT 2:14 | Te ni natahū ni José. Te cuangoo de jíín súchi lúlí jíín náná i, te ñuú ní cajica de cuangoo de nación Egipto. |
23254 | MAT 2:16 | Yūcuán na te Herodes ni jini de jeē súcuan ni castáhú tée mago un de, te yōhyo ni quɨtɨ̄ ni de. Te ni tají de soldado cuangoo, te ni cajehni tāca súchi yɨ́ɨ́ lúlí jéē uú cuiyā jiín jéē yɨquɨ́n gá jeē cáyūcú ini ñuu Belén jiín táca ñuu yajni. Chi je ni cajnūhun yúcún de tāca tée mago un nasaa tiempo ni cuu jeē ní cacu Jesús. |
23256 | MAT 2:18 | Ini región Ramá ni jini sōho ri jeē cándahyū te cándahyū cohó. Chi ñahan cácuu yucūn Raquel, cándahyū ña jehē séhe ña, te tu cácuni ña ndusɨɨ̄ ni ña, chi ni cajihī i. Achí tutu. |
23258 | MAT 2:20 | Te ni cahān yā jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te nuhun rō ñuu rō Israel jiín súchi lúlí jíín náná i. Chi je ni cajihī tēe cánducú cahni sūchi lúlí jíñā nuú. Achí ndajéhé. |
23259 | MAT 2:21 | Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ de, te cuanuhun de nación Israel jiín súchi lúlí jíín náná i. |
23260 | MAT 2:22 | Te ni nihīn de jnūhun jeē Arquelao ni nucuɨñɨ̄ de nuū tatá de Herodes, te máá de ndácu jniñu región Judea. Te ni yūhú de nuhun de yūcuán. Te ni scóto jēni de jeē na quíhín de región Galilea, te cuangoo de. |
23265 | MAT 3:4 | Te sahma ñúhun Juan cúu ixi quɨtɨ nání camello, te núhní ɨɨn cinturón ñɨɨ chīji de. Te jeē técu de cúu tɨ́ca ndɨcuéhyɨ́ jíín ndúxi yocō. |
23266 | MAT 3:5 | Te ñayuu ñuu Jerusalén jiín táca ñáyuu región Judea jiín ñáyuu yúcu yajni yuyúte Jordán, ni quijicoo i nuū de. |
23272 | MAT 3:11 | Te ruhū chi jíín ndute scuándute ri rohó, te yūcuan cúu jeē steén rō jeē ní canacani ni rō jeē stóo ró cuéchi ró. Te Yaā jeē quíji, chi nájnūhun scuándute ya rohó cúu jeē cuáha ya Espíritu Santo condee ini anuá rō, te poder yā cúu nájnūhun ñuhūn. Te Yaā quiji chi cújéhnu ndasɨ́ yá. Chi tú na vé jéhnu cuɨtɨ cúu ri nuū yā, ni jeē cuajníñu ri nuū yā vēsú ɨɨn jniñu lúlí gá nájnūhun jeē quénehen ri ndijēn yā. |
23274 | MAT 3:13 | Yūcuán na te ni quenda Jesús región Galilea, te ni quee yā yūte Jordán nuū íne Juan, návāha scuándute de ya. |
23277 | MAT 3:16 | Te ná ni cuu ni jendute Jesús, te ni quenda ya nuū ndúte. Te ni nune‑ni andɨvɨ́, te ni jito ya jeē cúun Espíritu Yaā Dios vēji, te cáa nájnūhun ɨɨn paloma, te ni quee xinī yā. |
23283 | MAT 4:5 | Yūcuán na te cuahān jexeén un jíín yá nde ñuu iī Jerusalén. Te ni jeni ya xinī torre templo. |
23286 | MAT 4:8 | Te jexeén un ní jeca tucu ya cuahān jiín yá nde xinī ɨɨn yucu súcún ndasɨ́. Te ni steén tācá nación nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ núū yā, te yōhyo luu cáa ndɨhɨ. |
23290 | MAT 4:12 | Te ná ni nihīn Jesús jnūhun jeē íne Juan vecāa, te cuanuhun yā región Galilea. |
23291 | MAT 4:13 | Te tu ní cóndee yā ñuu Nazaret, chi ni jehēn yā ni condee yā ñuu Capernaum. Te ñuu un íne yumar, máá región Zabulón jiín Neftalí. |
23293 | MAT 4:15 | Región Zabulón jiín Neftalí, ichi jeē yɨ́hɨ yumar, lado yūte Jordán nuū cáne niāndii, jíín región Galilea nuū cáyūcú ñayuu tācá nación tu jíní jnūhun ya. |
23294 | MAT 4:16 | Ñayuu ún chi nájnūhun cáyūcú i nuū néē, te coto i nájnūhun ɨɨn luz cáhnu. Te ñayuu je yajni naa, nihīn i jnūhun váha ndasɨ́, suu jnūhun jeē jnama ya anuá i. Achí Isaías. |
23296 | MAT 4:18 | Te jíca Jesús yumar Galilea cuahān yā. Te ni jito ya nuū uú jnáhan ñani. Te ɨɨn de cúu Simón jeē suni nání Pedro, te ɨnga de cúu Andrés. Te tēe cájnɨɨ chācá cácuu de, te cásɨ́nga de ñunu de ini mar. |
23301 | MAT 4:23 | Te ni jica cuu Jesús nɨɨ́ región Galilea, ni steén yā jnūhun ini tācá vehe iī jeē cúu sinagoga. Te ni nacani ya jnūhun vāha ndese ndácu Yaā Dios jniñu. Te ni nasávāha ya ñayuu cácuhū tācá‑ni cuehyɨ̄. |
23303 | MAT 4:25 | Te cuehē ñayuu región Galilea jiín Decápolis, jiín ñáyuu ñuu Jerusalén jiín región Judea, jiín táca ñuu ichi núū cáne niāndii yūte Jordán, ni cacondiquīn i ya. |
23317 | MAT 5:14 | ’Máá ró cácuu nájnūhun luz jeē steén ini anuá ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Te cácuu ró nájnūhun ɨɨn ñuu íne xinī yúcu, jeē ma cúu quɨsāhí. |
23318 | MAT 5:15 | Te ni tu nástɨ́ɨn ñayuu ɨɨn lámpara te chune i chīji cajón, chi sa suhva jéni i nuū sucún, návāha cundijin nuū tāca jéē cáyūcú ini vehe. |
23319 | MAT 5:16 | Te suni súcuan na stéén rō luz maá ró nuū tāca ñáyuu, te suu cúu jeē cúni i jniñu váha cásáha ró, te cahān i jeē yóhyo vāha Yaā cúu Tátá rō jeē ndeé yá andɨvɨ́. |
23320 | MAT 5:17 | ’Ma cáni ni rō jijnáhan ró jéē véji ri snáā rī ley jeē ni jéhe Yaā Dios nuū Moisés, jiín jéē snáā rī tāca jnúhun ni cacahān tēe ni canacani jnūhun ya jenahán. Tú vēji ri jeē snáā rī, chi sa suhva jeē steén cají rí jnūhun ndíso. |
23321 | MAT 5:18 | Chi jendaá cahán rī jiín ró jeē núu níní íyó andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́, te ma náā cuɨtɨ ni ɨɨn punto ni ɨɨn letra nuū tútu ley yā, chi nde na squícu tācá ndɨhɨ jnūhun jeē cahán. |
23322 | MAT 5:19 | Núu súcuan te núu ɨɨn ñayuu tu squícu i ɨɨn jnūhun yáha jéē ndácu ley yā, vēsú ɨɨn jnūhun lulí gá cúu, te núu stéén i jeē suni súcuan sáha sava ga ñayuu, núu súcuan te cuu i ñayuu núu ga ichi andɨvɨ́ nuū ndácu Yaā Dios jniñu. Te núu ɨɨn ñayuu squícu i te stéén i jeē squícu ñayuu, yūcuán na te cujéhnu i ichi andɨvɨ́ nuū ndácu Yaā Dios jniñu. |
23323 | MAT 5:20 | Chi cáhán rī jiín ró jeē núu tú coo ndaā gā jniñu cásáha ró vēsú jniñu cásáha tēe cástéén tutu ley yā jiín tée grupo fariseo, te ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ rō ndaha Yaā andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō. |
23326 | MAT 5:23 | ’Jeē yúcuan te núu ni jinū rō nuū altar jiín jéē socó rō nuū Yaā Dios, te núu ni nucūhun ni rō jeē ni sáha ró cuéchi sɨquɨ̄ jnáhan ró, |
23327 | MAT 5:24 | núu súcuan te squéndōo ró jéē socó rō ún xiin altar, te xīhna gā quihīn rō ndumanī rō jiín jnáhan ró. Yūcuán na te nandicó ró socō rō. |
23328 | MAT 5:25 | ’Te núu ɨɨn ñayuu quihīn i jíín ró nuū tohó jeē cacān i cuēchi sɨquɨ̄ rō, núu súcuan te níní cuáhān rō jiín i ichi te sándaā maá ró jíín i, návāha ma squɨ́vɨ i róhó núū juez. Chi juez siáha de róhó núū policía, te chune de róhó vecāa. |
23332 | MAT 5:29 | ’Núu súcuan te núu tɨnūu lado váha ró sáha jeē quɨ́vɨ ró cuéchi, vāha ga quenehen ró te scáne ró, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha gā jeē náā ɨɨn tɨnūu ró vēsú jeē cóo ndɨhɨ yɨquɨ cúñu rō te quihīn rō infierno. |
23338 | MAT 5:35 | Te ñayɨ̄vɨ cúu nájnūhun teyū nuū íin jehē yā. Te ni ma ndácunehen ró ñuu Jerusalén, chi suu cúu ñuu maá Yáā cúu Rey cujéhnu. |
23342 | MAT 5:39 | Te ruhū chi sa cáhán rī jiín ró: Ma nácuāha ró jéē ndútahū tēe sáha ndevāha jíín ró. Chi sa núu ndé tée cani de yɨquɨ núú lado váha ró, te vāha ga suni cuāha ró ɨnga lado cani de, vēsú jeē nácuāha ró jéē ndútahū de. |
23344 | MAT 5:41 | Te núu ndé tée scáca de róhó jéē condiso ró ndajníñu de ɨɨn kilómetro, te caca ró úū kilómetro jiín de. |
23364 | MAT 6:13 | Te ma cuáha ni jnúhun jeē coto ndee jexeén sāñá, chi sa suhva jnama ní sáña núū tāca jéē neé. Chi máá ní cúu Yaā ndácu jniñu, te jnɨ́ɨ ní poder, te yōhyo luu cújéhnu ní nɨ́ɨ́ cáni. Súcuan na cóo. Amén. Achi rō jijnáhan ró. |
23373 | MAT 6:22 | ’Tɨnūu ró cúu nájnūhun lámpara nuū yɨquɨ cúñu rō. Núu súcuan te núu tɨnūu ró íyó ndijin, te nɨ́ɨ́‑ni yɨquɨ cúñu rō cúndijin. |
23380 | MAT 6:29 | Te cáhán rī jiín ró jeē ni rey Salomón, quɨvɨ̄ ní ñúhun de sahma váha ndasɨ́, tu ní ñúhun de sahma lúu súcuan nájnūhun ita ún. |
23381 | MAT 6:30 | Te núu súcuan jéhe Yaā Dios sahma lúu ita un jéē jée vijna te sajnē cayū nuū ñuhún, te nagā ni cuu róhó jíjnáhan ró jéē ma sáha ya jeē nihín rō sahma. ¿Te naun tu cácandíje nīhin ró jéē ndíto ya rohó? |
23388 | MAT 7:3 | Chi cuēchi jnáhan ró cúu nájnūhun jeē íne ɨɨn yāca lúlí tɨnūú i. ¿Te naun cásáha ró cuenta jeē súcuan, te tu cásáha ró cuenta cuēchi máá ró jeē cúu nájnūhun jeē íne ɨɨn nduhu tɨnūu máá ró? |
23391 | MAT 7:6 | ’Ma sáha fuerza rō ñayuu cunéé quɨ́vɨcoo i nuū jnúhun iī yā núu tu cúní i. Chi ndonda i sɨquɨ̄ rō nájnūhun ina jeē cáyɨ̄hɨ tɨ́ rohó. Te ma nácani ró jnúhun ya nuū ñáyuu jeē tu cúní cuɨtɨ cuajnúhún. Chi cándāa i nájnūhun quɨnɨ̄ jeē jeñú tɨ̄ sɨquɨ̄ perla jeē ndeé yahu ga. |
23397 | MAT 7:12 | ’Te nájnūhun cúní rō jeē sáha vāha ñayuu jiín ró, suni súcuan na sáha vāha ró jíín i. Chi tutu ley Moisés súcuan ndácu jniñu, jíín táca tutu tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios. |
23400 | MAT 7:15 | ’Te ma cándíje cuɨtɨ rō tēe stáhú jéē cácahān de jeē jnúhun Yaā Dios cánacani de. Chi nájnūhun lanchi, quɨtɨ tú xeēn, súcuan cásáha de vējicoo de nuū rō. Te ini anuá de chi cácuu de nájnūhun yɨhɨ̄, quɨtɨ xéén. |
23414 | MAT 7:29 | Chi ni steén vāha ya nuū i, chi máá yá cúu jeē ndíso jníñu sɨquɨ̄ ndɨhɨ. Te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, tu súcuan cástéén de. |
23423 | MAT 8:9 | Chi máá ná suni ndíso jníñu ná ní casáha tēe cácujéhnu ga. Te cújéhnu ná núū tācá soldado na. Te núu cáhán na jíín ɨɨn de jeē na quíhín de, te cuahān de. Te núu cáhán na jíín ɨnga de jeē na quíji de, te quíji de. Te núu ndácu ná ɨɨn jniñu nuū mozo na, te sáha i. Achí de. |
23424 | MAT 8:10 | Te jeē ní jini Jesús jnūhun yáha, te ni naa ni yā. Te ni cahān yā jiín ñáyuu cándiquīn yā ún: Jendaá cahán rī jiín ró jeē ni nación yō Israel tu ní níhín rī ni ɨɨn ñayuu candíje nīhin súcuan, nájnūhun cándíje tēe yáha, vēsú tēe nación tu jíní jnūhun Yaā Dios cúu de. |
23426 | MAT 8:12 | Te sava ñayuu nación Israel jeē maá i quɨ̄vɨcoo núú, te sa quenehen ya i quihīn i nuū néē, chi tu ní cácandíje i. Te yūcuan ndáhyū i te nacayɨ̄hɨ́ yuhu i jeē ndoho xeēn i. Achí yá. |
23432 | MAT 8:18 | Te ni jito Jesús jeē ní ndicó ndúū cuehē ñayuu yā. Te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá jeē na yáha de jíín yá ɨnga lado mar. |
23433 | MAT 8:19 | Te ɨɨn tēe stéén tutu ley Yaā Dios, ni quee de nuū yā, te ni cahān de: Maestro, condiquīn na níhín quíhīn yō ndé‑ni cúu‑ni nuū quihín ni, áchí de. |
23442 | MAT 8:28 | Te ni jinū yā ɨnga lado mar, máá región ñayuu Gadara. Te uū tēe ni quendacoo de nde nuū yíndūji ndɨ̄yɨ, ni quijnahan de ya. Te cáñuhun tachī ini de, te sɨquɨ̄ jeē yóhyo xeēn tachī ún, te ni ɨɨn ñayuu tu cúu yāha i ichi yúcuan. |
23449 | MAT 9:1 | Yūcuán na te ni ndɨ̄vɨ Jesús ini barco. Te ni nayāha ya cuahān yā ɨnga lado mar, te ni najinū yā ñuu maá yá. |
23450 | MAT 9:2 | Te ni caquindeca ñayuu ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin, cátú de nuū ɨɨn camilla. Te ni jini Jesús jeē cácandíje i jeē cúu nasávāha ya tēe ní íjin ún. Te ni cahān yā jiín de: Na ndúndeyɨ́ ni rō séhē, chi je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró, áchí yá. |
23451 | MAT 9:3 | Yūcuán na te jecu tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, ni cajeni ni de sɨquɨ̄ yā: Jeē cahán tēe yáha súcuan, chi cáhán de jnūhun ndevāha jeē quɨtɨ́ ni Yaā Dios. |
23454 | MAT 9:6 | Te vijna te na stéén rī jeē maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndíso jníñu ri ini ñayɨ̄vɨ yáha jéē cóne cáhnu ni rī nuū cuéchi. Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni íjin ún: Ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō te quinuhun rō vehe ró, áchí yá jiín de. |
23481 | MAT 9:33 | Te ni quenehen ya tachī un cuáhān. Te tēe ñɨ́hɨ́n un ní nacahān de. Te ni canaa ni ñayuu ni cajito i, te ni cacahān i: Ná tu cuni cuɨtɨ yō ni ɨɨn jniñu súcuan ini ñuu Israel, achí i. |
23484 | MAT 9:36 | Te cúndáhú ni yā jíto ya nuū ñáyuu cuehē ún. Chi cándoho i te cácucuíhyá ni i, chi cácuu i nájnūhun lanchi jeē tú jitoho tɨ̄, chi tu ndíquín i Yaā cúu Jitoho i. |
23488 | MAT 10:2 | Te yāha cúu sɨ́hvɨ́ ndɨhúxí uū tēe apóstol un: Tēe ɨɨn cúu Simón jeē suni nání Pedro, jiín ñani de Andrés. Te uū gā de cácuu sēhe Zebedeo, te nání de Jacobo jiín Juan. |