Wildebeest analysis examples for:   mig-migNT   Word.    February 25, 2023 at 00:43    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23214  MAT 1:1  Ya̱'á kúu lista ndasa va̱i tata̱ Jesucristo, se̱'e David, se̱'e Abraham.
23215  MAT 1:2  Abraham ni̱ sá'a‑de Isaac. Te Isaac ni̱ sá'a‑de Jacob. Te Jacob ni̱ sá'a‑de Judá jíín ñaní‑i.
23216  MAT 1:3  Te Judá ni̱ sá'a‑de Fares jíín Zara ni̱ kaku chi̱i Tamar. Te Fares ni̱ sá'a‑de Esrom. Te Esrom ni̱ sá'a‑de Aram.
23217  MAT 1:4  Te Aram ni̱ sá'a‑de Aminadab. Te Aminadab ni̱ sá'a‑de Naasón. Te Naasón ni̱ sá'a‑de Salmón.
23218  MAT 1:5  Te Salmón ni̱ sá'a‑de Booz ni̱ kaku chi̱i Rahab. Te Booz ni̱ sá'a‑de Obed ni̱ kaku chi̱i Rut. Te Obed ni̱ sá'a‑de Isaí.
23219  MAT 1:6  Te Isaí ni̱ sá'a‑de rey David. Te rey David ni̱ sá'a‑de Salomón ni̱ kaku chi̱i ña'an ní kuu ñasɨ́'ɨ́ Urías.
23220  MAT 1:7  Te Salomón ni̱ sá'a‑de Roboam. Te Roboam ni̱ sá'a‑de Abías. Te Abías ni̱ sá'a‑de Asa.
23221  MAT 1:8  Te Asa ni̱ sá'a‑de Josafat. Te Josafat ni̱ sá'a‑de Joram. Te Joram ni̱ sá'a‑de Uzías.
23222  MAT 1:9  Te Uzías ni̱ sá'a‑de Jotam. Te Jotam ni̱ sá'a‑de Acaz. Te Acaz ni̱ sá'a‑de Ezequías.
23223  MAT 1:10  Te Ezequías ni̱ sá'a‑de Manasés. Te Manasés ni̱ sá'a‑de Amón. Te Amón ni̱ sá'a‑de Josías.
23224  MAT 1:11  Te Josías ni̱ sá'a‑de Jeconías jíín ñaní‑i, ná kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia.
23225  MAT 1:12  Te ni̱ kuu kɨvɨ̱ já kuángoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia, te Jeconías ni̱ sá'a‑de Salatiel. Te Salatiel ni̱ sá'a‑de Zorobabel.
23226  MAT 1:13  Te Zorobabel ni̱ sá'a‑de Abiud. Te Abiud ni̱ sá'a‑de Eliaquim. Te Eliaquim ni̱ sá'a‑de Azor.
23227  MAT 1:14  Te Azor ni̱ sá'a‑de Sadoc. Te Sadoc ni̱ sá'a‑de Aquim. Te Aquim ni̱ sá'a‑de Eliud.
23228  MAT 1:15  Te Eliud ni̱ sá'a‑de Eleazar. Te Eleazar ni̱ sá'a‑de Matán. Te Matán ni̱ sá'a‑de Jacob.
23229  MAT 1:16  Te Jacob ni̱ sá'a‑de José, yii María, ña'an‑ún ni̱ skáku‑ña Jesús, I'a̱ nání Cristo.
23230  MAT 1:17  Súan va̱i ta̱ká tata̱. Onde̱ Abraham te onde̱ David íó uxi̱ kuu̱n tatá. Te onde̱ David te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia íó uxi̱ kuu̱n tatá. Te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia te onde̱ ni̱ kaku Cristo, suni íó uxi̱ kuu̱n tatá.
23231  MAT 1:18  Te kɨvɨ̱ ní kaku Jesucristo súan ni̱ i̱o. Náa̱‑ya̱, María, ja̱ á ni̱ kundaa̱ tu̱'un ja̱ tánda'a‑ñá jíín José, te onde̱ ná té ketá'a̱n‑ga̱‑ña jíín‑de, te ni̱ juku̱'un se̱'e‑ña ní sá'a Espíritu Santo.
23233  MAT 1:20  Te nini súan nákani ini̱‑de, te ni̱ chaa̱‑ni ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá nuu̱‑dé ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de jíín jáni: José, se̱'e David, ma̱ yú'ú‑ro̱ kuáka‑ró ñásɨ́'ɨ́‑ro̱ María, chi ja̱ ñú'un chi̱i‑ña jián, onde̱ nuu̱ máá Espíritu Santo va̱i.
23234  MAT 1:21  Te skáku‑ña ɨ́ɨn se̱'e yíí. Te skúnání‑ró‑i Jesús. Chi̱ máá‑i, nama‑i ta̱ká ña̱yɨvɨ ká'i̱o kua̱chi, áchí‑ya̱.
23236  MAT 1:23  Koo ɨɨn ña'an jáá. Te juku̱'un se̱'e‑ña. Te skáku‑ña ɨ́ɨn se̱'e yíí. Te kunání‑i Emmanuel (ja̱ kuní ka'a̱n: Jíín máá‑yó ndújíín Dios). Achí.
23237  MAT 1:24  Te ni̱ nata'u̱ núu̱ José. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ sá'a‑de nátu̱'un ni̱ tá'ú tíñu ndajá'a̱ máá Tatá nuu̱‑dé. Te ni̱ jaka‑de ñasɨ́'ɨ́‑de.
23238  MAT 1:25  Te tú ní kixí‑de jíín‑ña, onde̱ ni̱ kaku se̱'e yíí núú‑ña. Te ni̱ skúnání‑de‑i Jesús.
23239  MAT 2:1  Te ni̱ kaku Jesús ini̱ ñuu̱ Belén ndañúu̱ Judea. Te kɨvɨ̱‑ún tá'ú tíñu rey Herodes. Yúan‑na te yaku̱ cha̱a ndíchí, ni̱ kikoyo‑de ichi nú kána ndika̱ndii. Te ni̱ ja̱koyo‑de ñuu̱ Jerusalén.
23240  MAT 2:2  Te ni̱ kaka'a̱n‑de: Ndénu̱ kándee rey ña̱yɨvɨ judío ja̱ ní kaku. Chi ni̱ kajini̱‑ri̱ tiñu̱ú xíní‑i ja̱ ní kenda ichi núu̱ kána ndika̱ndii. Te va̱i koyo‑ri̱ ja̱ chíñú'ún‑rí‑i, áchí‑de.
23241  MAT 2:3  Te rey Herodes, ni̱ jini tu̱'un‑de tu̱'un‑ún. Te ni̱ yu̱'ú‑de, onde̱ jíín táká ña̱yɨvɨ ñúu̱ Jerusalén.
23242  MAT 2:4  Te ni̱ na̱stútú‑de ta̱ká sutu̱ ñá'nu jíín táká cha̱a káchaa tutu̱ ini̱ ñuu̱. Te ni jika̱ tu̱'ún‑de cha̱a‑ún nú ndénu̱ káku Cristo.
23244  MAT 2:6  Te róó ñuu̱ Belén ndañúu̱ Judá, na̱ tú lúlí‑ga̱‑ro̱ núu̱ cháa kákuñá'nu ñuu̱ Judá, chi̱ ini̱‑ro̱ kénda ɨɨn I'a̱ tá'ú tíñu nuu̱‑yo̱. Te koto‑ya̱ ñáyɨvɨ ñúu̱‑ri̱ Israel, áchí tutu̱.
23246  MAT 2:8  Te ni̱ tájí‑de cha̱a‑ún kája'a̱n‑de ñuu̱ Belén. Te ni̱ ka'a̱n rey: Kuángoyo‑ní yúan, te kaka̱ tu̱'ún vá'a‑ní sɨkɨ̱ súchí lúlí‑ún. Te ní ni̱ kajini̱‑ní nuu̱‑í, te kastu̱'ún‑ní nuu̱‑ná náva̱'a suni ná kíchi̱ñú'ún‑ná‑i, áchí rey.
23247  MAT 2:9  Te súan ni̱ ka̱jini so̱'o‑de tu̱'un ni̱ ka'a̱n rey. Te kája'a̱n‑de. Te máá tíñu̱ú xíní já ní kajini̱‑de ichi núu̱ kána ndika̱ndii, yoxnúú‑tɨ́ nuu̱‑dé onde̱ ni̱ jaa̱‑tɨ̱ núu̱ kátúu súchí lúlí‑ún. Te yúan ni̱ jukuiñi̱‑tɨ̱.
23249  MAT 2:11  Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱'e. Te ni̱ kajini̱‑de nuu̱ súchí lúlí‑ún jíín náa̱‑i María. Te ni̱ ka̱jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱‑í. Te ni̱ ka̱chiñú'ún‑de‑i. Te ni̱ ka̱juña‑de janu̱‑dé. Te ni̱ kasoko̱‑dé oro, jíín súsia ku̱tú, jíín súsia ua̱ nuu̱‑í.
23250  MAT 2:12  Te ni̱ ka̱skóto ja̱ni‑de. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ tú no'o̱n‑de nuu̱ Herodes. Yu̱án ɨngá ichi káno'o̱n‑de ñuu̱‑de.
23251  MAT 2:13  Te kája'a̱n‑de. Yúan‑na te ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá, ni̱ skóto‑ya̱ José nuu̱ kixí‑de. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te ki'in‑ró súchí lúlí jián jíín náa̱‑i, te ki'i̱n‑ro̱ ondé ñuu̱ Egipto. Te kunchaa̱‑ro̱ yúan onde̱ kastu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱. Chi̱ a yani nandúkú Herodes su̱chí lúlí jián já ká'ni‑dé‑i. Achí.
23252  MAT 2:14  Te José, ni̱ nata'u̱ núu̱‑dé. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ ki'in‑de su̱chí lúlí jíín náa̱‑i kája'a̱n ñúú‑de onde̱ ñuu̱ Egipto.
23253  MAT 2:15  Te ni̱ ka̱ndee‑de yúan onde̱ ni̱ ji'i̱ Herodes. Te ni̱ skíkuu tu̱'un ni̱ ka'a̱n máá Tatá jíín cháa ni̱ jani tu̱'un‑ya̱: Onde̱ ñuu̱ Egipto ni̱ kana‑ri̱ Se̱'e‑ri̱ va̱i‑i, áchí.
23256  MAT 2:18  Ini̱ ñuu̱ Ramá ni̱ jini so̱'o‑ri̱ ja̱ kánda'i̱ te kánde'e̱ kó'ó. Raquel, ndé'e̱‑ña já sé'e‑ña. Te tú kuní‑ña ndúsɨɨ̱ iní‑ña, chi ni̱ ndɨ'ɨ‑i, ni̱ ka̱naa. Achí.
23257  MAT 2:19  Te vásá ní ji'i̱ rey Herodes. Te ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá, ni̱ skóto ja̱ni‑ya̱ José onde̱ nuu̱ kándee‑de ñuu̱ Egipto.
23258  MAT 2:20  Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te ki'in‑ró súchí lúlí jián jíín náa̱‑i, te no'o̱n‑ro̱ ñúu̱ Israel kunchaa̱‑ro̱, chi̱ a ni̱ kaji'i̱ ja̱ kákuni̱ ka'ni súchí jián núú. Achí.
23259  MAT 2:21  Yúan‑na te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ ki'in‑de su̱chí lúlí‑ún jíín náa̱‑i. Te kua̱no'on‑dé ñuu̱ Israel.
23260  MAT 2:22  Te ni̱ ni'i̱n‑dé tu̱'un ja̱ Arquelao tá'ú tíñu ini̱ ñuu̱ Judea, ni̱ jukuiñi̱‑de nuu̱ táa̱‑de Herodes. Te ni̱ yu̱'ú José ki'i̱n‑de yúan. Te Dios, ni̱ skóto ja̱ni‑ya̱ José. Yu̱án kuá'a̱n‑de ɨɨn ndañúu̱ Galilea.
23261  MAT 2:23  Te ni̱ jaa̱‑de ɨɨn ñuu̱ nání Nazaret. Te yúan ni̱ kanchaa̱‑de. Te ni̱ skíkuu tu̱'un ni̱ kaka'a̱n cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios: Cha̱a ñuu̱ Nazaret kunání‑yá, áchí.
23262  MAT 3:1  Te jíka kɨvɨ̱ ní chaa̱ Juan cha̱a skuánducha kándii̱‑de nuu̱ ñú'un té'é ndañúu̱ Judea. Te ni̱ jani‑de tu̱'un.
23264  MAT 3:3  Chi̱ sɨkɨ̱ cháa yá'a ni̱ ka'a̱n Isaías, cha̱a ni̱ jani tu̱'un Dios onde̱ sáá: Ɨɨn ndajá'a̱, kana jaa‑de onde̱ nuu̱ ñú'un té'é: Sátu̱'a‑ró íchi máá Jíto'o̱‑yo̱, te sándóó‑ró íchi‑yá. Achí.
23265  MAT 3:4  Te sa'ma ní ñu̱'un Juan, ni̱ kuu ixi camello. Te ni̱ nu'ni̱ ɨɨn sánchi̱i ñii chíi‑de. Te ndeyu ní yee‑dé ni̱ kuu ndɨkuá'yú jíín ndúxi yoko̱.
23267  MAT 3:6  Te ni̱ skuánducha‑dé‑i ini̱ yu̱cha Jordán. Te kánakani ndaa̱‑i kua̱chi‑i yúan.
23268  MAT 3:7  Te ni̱ jini̱‑de ja̱ vái koyo kua'a̱ cháa fariseo jíín cháa saduceo nuu̱ skuánducha‑dé‑ún. Te ni̱ ka'a̱n‑de jíín: Se̱'e koo̱ kákuu‑ró. Ndéja̱ ní kastá'a̱n nuu̱‑ro̱ já kúnu‑ró kóto‑ró juicio ja̱ cháa̱.
23270  MAT 3:9  Te ma̱ káni ini̱‑ro̱ ká'a̱n‑ro̱: Abraham kúu táa̱‑yo̱. Chi̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já kúu‑ni sá'a Dios ja̱ táká yuu̱ yá'a nduu se̱'e Abraham.
23272  MAT 3:11  Ko I'a̱ va̱i ichi yatá‑rí, ñá'nu‑ga̱ kúu‑ya̱ vásá rúu̱. Te tú kúñá'nu‑ri̱ kundiso‑ri̱ ndija̱n‑yá. Máá‑yá skuánducha‑yá róó jíín Espíritu Santo jíín ñú'u̱n.
23273  MAT 3:12  Te tɨ́ɨn‑ya̱ pala chíxí'ú trigo. Te xndéché‑yá te nastútú‑yá trigo ndɨ̱vɨ ini̱ yaka̱‑ya̱. Te ka'mu‑ya̱ paja‑ún nuu̱ ñú'u̱n ja̱ má ndá'va̱ kutɨ‑gá, áchí Juan.
23274  MAT 3:13  Yúan‑na te ni̱ kenda Jesús ini̱ ñuu̱ Galilea. Te ni̱ chaa̱‑ya̱ yúcha Jordán nuu̱ Juan náva̱'a skuánducha‑dé‑ya̱.
23277  MAT 3:16  Te nuu̱ ní kuu ni̱ janducha Jesús, te ni̱ nana‑ni‑ya̱ iní nducha. Te ni̱ nuña andɨ́vɨ́. Te ni̱ jini̱‑ya̱ Espíritu Dios júngava va̱i nátu̱'un paloma. Te ni̱ jinu̱ sɨkɨ̱‑yá.
23278  MAT 3:17  Te ni̱ kenda ɨɨn tu̱'un ichi ándɨ́vɨ́ ní ka'a̱n: Ya̱'á kúu Se̱'e‑ri̱ ja̱ kúndá'ú ini̱‑ri̱‑i, te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑i, áchí.
23280  MAT 4:2  Te uu̱ xiko ndúú, uu̱ xiko ñúú, ni̱ i̱o ndicha̱ ini̱‑ya̱. Yúan‑na te vásá ní ji'i̱‑ya̱ sóko.
23281  MAT 4:3  Te ni̱ jaa̱ kui'na̱ ní jito nchaa̱ tá'an jíín‑yá. Te ni̱ ka'a̱n jíín‑yá: Te nú Se̱'e Dios kúu‑ró, te ka'a̱n jíín yúu̱ yá'a ná ndúu staa̱, áchí.
23283  MAT 4:5  Yúan‑na te kui'na̱‑ún, kua'a̱n jíín‑yá máá ñúu̱ ii̱. Te yúan ni̱ kaa jíín‑yá xini̱ torre ve'e ii̱.
23284  MAT 4:6  Te ni̱ ka'a̱n jíín‑yá: Nú Se̱'e Dios kúu‑ró, te súngava‑ró máá‑ró ondé nuu̱ ñú'un, chi̱ yóso núu̱ tutú: Tájí‑yá ndajá'a̱‑yá kii sɨkɨ̱‑ro̱, te kunu nchaa̱‑ya̱ róó náva̱'a tú stují‑ro̱ já'a̱‑ro̱ núu̱ yúu̱, áchí.
23286  MAT 4:8  Te ɨnga̱ jínu ni̱ jaka kui'na̱‑ún‑ya̱ kuá'a̱n jíín‑yá xini̱ ɨ́ɨn yuku súkún xáa̱n. Te ni̱ stá'a̱n ta̱ká ñuu̱ luu nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ núu̱‑yá.
23287  MAT 4:9  Te ni̱ kachi̱ jíín‑yá: Ta̱ká ñuu̱ yá'a kua̱'a‑ri̱ nuu̱‑ro̱ nú jukuiñi̱ jítɨ́‑ró te chiñú'ún‑ró rúu̱, áchí.
23290  MAT 4:12  Te nuu̱ ní jini tu̱'un Jesús ja̱ kándee Juan veka̱a, te kua̱no'on‑yá ñuu̱ Galilea.
23291  MAT 4:13  Te ni̱ xndóo‑ya̱ ñúu̱ Nazaret. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ñúu̱ Capernaum. Te ñuu̱‑ún ncháá yani yu'u mar ma̱'ñú ñúu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí. Te ni̱ kanchaa̱‑ya̱ yúan,
23293  MAT 4:15  Ñuu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí ichi núu̱ mar ɨnga̱ lado yu̱cha Jordán, kúu ñuu̱ Galilea ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación.
23296  MAT 4:18  Te jíka Jesús yu'u mar Galilea kua'a̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱ tá'a̱n ñani̱, ɨɨn Simón ja̱ nání‑de Pedro, te ɨnga̱ Andrés ñani̱‑de. Te káskuíta ka'nu‑de ñunu‑dé ini̱ mar. Chi cha̱a kátɨɨn tiyáká kákuu‑de.
23299  MAT 4:21  Te ni̱ ja̱'a‑ya̱ yúan kua'a̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱‑ga̱ tá'a̱n ñani̱, Jacobo se̱'e Zebedeo, jíín ñaní‑de Juan. Te ká'i̱in‑de ini̱ barco jíín táa̱‑de Zebedeo, kánaku'ni̱‑de ñunu‑dé. Te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé.
23301  MAT 4:23  Te ni̱ jika kuu Jesús nɨ́ɨ́ ñúu̱ Galilea, ni̱ stá'a̱n‑ya̱ tú'un ini̱ ve̱'e sinagoga máá‑de. Te jáni‑ya̱ tú'un ja̱ kóo ñuu̱ Dios. Te násáva̱'a‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ káku'u̱ jíín táká nuu̱ ú'u̱‑i.
23302  MAT 4:24  Te ni̱ jicha̱ tu̱'un‑ya̱ kuá'a̱n nɨ́ɨ́ ñúu̱ Siria. Te nuu̱‑yá ni̱ ka̱kinchaka‑i ta̱ká ña̱yɨvɨ káku'u̱. Ña̱yɨvɨ káta'a̱n tɨnɨ̱ nuu̱ kué'e̱, jíín táká ña̱yɨvɨ káyaji ní'ni, jíín já tá'a̱n tachi̱ kíni, jíín já jí'i̱ yi̱'í, jíín já ndúyúnú, ndɨ'ɨ‑i, ni̱ nasáva̱'a‑ya̱‑í.
23304  MAT 5:1  Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ kuá'a̱. Te ni̱ kaa‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ yúku. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱. Te cha̱a káskuá'a jíín‑yá, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá yúan.
23306  MAT 5:3  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ káta'a̱n ndá'ú ini̱ añú‑i, chi̱ kuu kɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23310  MAT 5:7  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kákundá'ú ini̱ tá'an, chi̱ suni ni'i̱n‑í tu̱'un kundá'ú ini̱.
23311  MAT 5:8  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ ndóo ini̱ añú‑i, chi̱ kuni̱‑i nuu̱ Dios.
23312  MAT 5:9  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kánasámani̱ tá'an, chi̱ kunání‑i se̱'e Dios.
23313  MAT 5:10  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kájika jínu sɨkɨ̱ já kásá'a‑i tiñu ndaa̱, chi̱ kuu kɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23315  MAT 5:12  Sɨɨ̱ xáa̱n kóo ini̱‑ro̱, chi̱ ká'nu xaa̱n tá'u̱‑ro̱ íó onde̱ andɨ́vɨ́. Chi̱ súan ni̱ ka̱chindiki̱n‑i cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios ni̱ kikoyo xna'a̱n‑ga̱ vásá róó.
23316  MAT 5:13  Máá‑ró kákuu nátu̱'un ñii̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko nú ñii̱‑ún ná náa xikó u'a̱, ndasa ndu'u'a̱ ɨnga̱ jínu. Tuká tiñu kutɨ, chi̱ sua kacha̱‑ro̱ kí'i̱n te kuañu̱‑i sɨkɨ̱.
23317  MAT 5:14  Máá‑ró kákuu nátu̱'un luz ñu̱yɨ́vɨ. Ɨɨn ñuu̱ kándee xini̱ yúku, ma̱ kúu kundee sa̱'í.
23319  MAT 5:16  Súan stá'a̱n‑ro̱ luz máá‑ró núu̱ táká ña̱yɨvɨ, náva̱'a ná kuní‑i tiñu va̱'a kásá'a‑ró, te ná nákana jaa‑i máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́vɨ́.
23320  MAT 5:17  Ma̱ káni ini̱‑ro̱ jíná'an‑ró já vái‑ri̱ xnáa‑rí ley jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios. Na̱ tú va̱i‑ri̱ xnáa‑rí chi̱ sua skíkuu‑ri̱.
23321  MAT 5:18  Chi ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Onde̱ kɨvɨ̱ náa ándɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ, ni ɨɨn jota te ni ɨɨn punto ma̱ náa kútɨ núu̱ tutú ley onde̱ nú tú skíkuu ta̱ká tu̱'un ká'a̱n ley.
23322  MAT 5:19  Te nú ɨɨn cha̱a tú jándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn tu̱'un tá'ú tíñu yá'a, va̱sa tu̱'un lúlí kúu, te nú stá'a̱n‑de nuu̱ sáva‑ga̱ ña̱yɨvɨ sá'a‑i súan, cha̱a‑ún kuu‑de nátu̱'un ɨɨn mozo lúlí iní ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́. Ko nú sua jándatu̱‑de te stá'a̱n‑de, yúan‑na te kuu‑de ɨɨn cha̱a kúñá'nu onde̱ ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23323  MAT 5:20  Chi̱ a ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú tú va̱'a‑ga̱ koo tiñu ndaa̱ kásá'a máá‑ró vásá tíñu kásá'a cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, te ma̱ kɨ́vɨ kutɨ‑ro iní ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23324  MAT 5:21  A ni̱ ka̱jini tu̱'un‑ró já ní ka'a̱n‑ya̱ jíín cháa aná'án: Ma̱ ká'ni‑ro ndɨ́yi, te na̱ni cha̱a nú ka'ni‑dé ndɨ̱yi, te ki'i̱n‑de nuu̱ justicia.
23325  MAT 5:22  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ɨɨn cha̱a kití ini̱‑de nuu̱ ñaní‑de, ná kí'in‑de nuu̱ justicia. Te nú ɨɨn cha̱a ka'a̱n ndɨva̱'a‑de nuu̱ ñaní‑de, ná kí'i̱n‑de nuu̱ junta. Te nú ɨɨn cha̱a ka'a̱n‑de: Róó tasɨ̱, achi̱‑de, ná kí'i̱n‑de juicio infierno.
23328  MAT 5:25  Yachi̱ ndatu̱'ún vá'a‑ró jíín cháa jíto u'u̱ róó nini ká'i̱in‑ró jíín‑de ichi. Chi̱ nú túu, te kua̱'a‑de róó nuu̱ juez. Te juez kua̱'a‑de róó nuu̱ policía, te kundee‑ró véka̱a.
23329  MAT 5:26  Te ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já má kénda kutɨ‑ro yúan, onde̱ nú tú chunáa‑ro táká centavo.
23332  MAT 5:29  Te nú nduchi‑ro lado vá'a‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, tava te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑ga̱ ja̱ náa ɨ́ɨn nduchi‑ro, nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23333  MAT 5:30  Te nú nda'a vá'a‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑ga̱ ná náa ɨ́ɨn nda'a‑ro nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23336  MAT 5:33  Te suni ni̱ jini so̱'o‑ró tú'un ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín cháa aná'án: ma̱ ká'a̱n ni̱'in‑ró chi̱ skíkuu‑ró táká tu̱'un ni̱ kee yu'u‑ro núu̱ Dios.
23337  MAT 5:34  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ ká'a̱n téyíí kútɨ‑ro, ni sɨkɨ̱ ándɨ́vɨ́, chi̱ silla Dios kúu.
23338  MAT 5:35  Ni sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ, chi̱ teyu̱ nuu̱ káxndíi ja'a̱‑yá kúu. Ni sɨkɨ̱ ñúu̱ Jerusalén, chi̱ ñuu̱ máá Rey ñá'nu kúu.
23340  MAT 5:37  Ko ka'a̱n‑ro̱: Vee táa̱, túu táa̱, achi̱‑ro̱, chi̱ nú skáa‑ga̱‑ro̱ ká'a̱n‑ro̱, tu̱'un káñáá kúu.
23341  MAT 5:38  Ni̱ ka̱jini tu̱'un‑ró já ní ka'a̱n‑ya̱ jíín cháa aná'án: Nduchi jíín ndúchi, te nu̱'un jíín nú'un na̱kunáa, áchí.
23342  MAT 5:39  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ kasú‑ro̱ núu̱ cháa ñáá. Chi̱ nú ndé cha̱a kuní‑de stují‑dé yikɨ núu̱‑ro̱ lado vá'a, te suni kua̱'a‑ró ɨngá lado ná stují‑dé.
23346  MAT 5:43  Ni̱ ka̱jini tu̱'un‑ró já ní ka'a̱n sáá: Kundá'ú ini̱‑ro̱ tá'an‑ró, te koto u'u̱‑ro̱ cháa jíto u'u̱ róó, áchí.
23347  MAT 5:44  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Kundá'ú ini̱‑ro̱ cháa kájito u'u̱ róó. Te ka'a̱n va̱'a‑ró jíín cháa káka'a̱n sɨkɨ̱‑ro̱. Te sá'a va̱'a‑ró jíín cháa kákiti̱ ini̱ nuu̱‑ro̱. Te kaka̱n ta'u̱‑ro̱ já'a̱ cháa ká'a̱n ndɨva̱'a jíín‑ró te káchindiki̱n róó.
23348  MAT 5:45  Náva̱'a ná kúu‑ró sé'e máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́, chi̱ máá‑yá já'a‑ya̱ ndíka̱ndii sɨkɨ́ ñáyɨvɨ ñáá jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ vá'a. Te skúun‑ya̱ saú sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kásá'a tiñu va̱'a jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kásá'a tiñu ñáá.
23349  MAT 5:46  Chi̱ nú mani̱‑ro̱ jíín cháa mani̱ jíín‑ró, na̱ún ní'i̱n‑ro̱. Á tú suni súan kásá'a cha̱a xíní.
23350  MAT 5:47  Te nú máni ñani̱‑ro̱ ká'a̱n luu‑ró jíín, te na̱ún sá'a‑ga̱‑ro̱ núsáá. Á tú suni súan kásá'a cha̱a sɨ́ɨn nación.
23351  MAT 5:48  Núsáá te ná síyíja va̱'a‑ró máá‑ró jíná'an‑ró, nátu̱'un íó va̱'a máá Táa̱‑ro̱ kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
23352  MAT 6:1  Koto va̱'a‑ró máá‑ró. Ma̱ sá'a ndiji̱n‑ro̱ táká tiñu va̱'a‑ró náva̱'a nde̱'é ñáyɨvɨ núu̱‑ro̱, chi̱ nú súan te tú na̱ ta'u̱‑ro̱ kuá'a máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́.
23356  MAT 6:5  Te nú jikán ta'u̱‑ro̱, te ma̱ sá'a‑ró nátu̱'un cha̱a uu̱ xini̱. Chi̱ máá‑de, kákusɨɨ̱ iní‑de kaka̱n ta'u̱‑dé ini̱ ve̱'e sinagoga jíín jikí yá'ya náva̱'a ná kuní ña̱yɨvɨ núu̱‑dé. Ko ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑rí jíín‑ró ja̱ á ni̱ kani'i̱n‑dé ya̱'u‑de.
23361  MAT 6:10  Te ná kóo ñuu̱ nuu̱ tá'ú‑ní tiñu. Te ná kóo ta̱ká tiñu játa'a̱n ini̱ máá‑ní, nátu̱'un íó ini̱ andɨ́vɨ́ suni súan ná kóo ini̱ ñu̱yɨ́vɨ yá'a.