23243 | MAT 2:5 | Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Kaki na ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judea yóꞌo, dá chi̱ diꞌa ni̱ taa iin profeta ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná: |
23246 | MAT 2:8 | Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Belén, ta kaá ra̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoó ndato̱ꞌón va̱ꞌa ndó ndeí ió tayií ñoó. Tá ni̱ na̱níꞌi̱ ndo̱ xí, dá naki̱ꞌo ndó kuendá noo̱í, dá ná koꞌo̱n taꞌani yuꞌu̱ kandaño̱ꞌi xi̱ ―kaá ra̱. |
23264 | MAT 3:3 | Ta saꞌa̱ mií Juan yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías tá sa̱ naꞌá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: Kayuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí, ta kaa ra̱: “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná”, kaá na̱. |
23269 | MAT 3:8 | Koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ña̱ náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó. |
23277 | MAT 3:16 | Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ Jesús, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ini ta̱kui̱í ñoó. Kúú mií dáá ni̱ nonó induú. Dá ni̱ xini na̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ na̱xino̱ na̱ sata̱ Jesús, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma. |
23284 | MAT 4:6 | Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n dánkao ní mií ní nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa, chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Kaꞌanda Ndios choon noo̱ ángel ná saa̱ na̱ kandaa na̱ yo̱ꞌó. Ta kuita nduu na̱ xíꞌín ndáꞌa̱ ná natiin na yo̱ꞌó, dá kía̱n ná o̱ tákueꞌe̱ sa̱ꞌo̱n kee yuu̱. |
23288 | MAT 4:10 | Dá ni̱ kaa Jesús: ―Kuya̱ꞌa kuaꞌán noo̱í, ña̱ uꞌu̱, chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo ini ndo̱ kandaño̱ꞌo ndó iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón míí ná koni kuáchí ndó” ―kaá na̱ xíꞌán. |
23291 | MAT 4:13 | Kúú ni̱ da̱nkoo na ñoo Nazaret no̱ó ni̱ sa̱ io na̱. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ koo na ñoo Capernaum, ta kíán iin ñoo nákaa̱ yati yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ na̱ kuendá Zabulón xíꞌín Neftalí. |
23298 | MAT 4:20 | Ta kúú vitíꞌón ni̱ da̱nkoo ra ñóno̱ rá. Kúú ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús. |
23316 | MAT 5:13 | ’Ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñii̱ ñayuú yóꞌo, tído tá ni̱ ndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíꞌán, dá nduꞌoꞌo̱va̱ tukuan? Ko̱ ta̱ꞌón ka̱ ña̱ꞌa kuu kechóon yóa̱n. Ndá kata va yóa̱n sata̱ véꞌe, ta kue̱i niꞌini ña̱yuua̱n kanoo na. |
23346 | MAT 5:43 | ’Ta sa̱ seídóꞌo taꞌani ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, ta koni uꞌu̱ ndo̱ na̱ xiní uꞌu̱ ñaá.” |
23352 | MAT 6:1 | ’Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ ndúkú ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa na ndo̱. Dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ nándió néꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, noo̱ ndo̱. |
23377 | MAT 6:26 | Kande̱ꞌé ndó to̱ꞌon ndóꞌo laa, chi̱ ni ko̱ chíꞌi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó nátaán va̱ꞌa rí ña̱ꞌa rí. Tído tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, xíto va na ri̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú laa? |
23379 | MAT 6:28 | ’Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó? Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáꞌano torí ndiꞌindi káa yúku̱, chi̱ ko̱ kéchóon taꞌan vaan, ta ni ko̱ káva̱ꞌan dáꞌo̱n kandixian. |
23389 | MAT 7:4 | Ta, ¿ndi káa noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱: “Konón ná taóí xeꞌe̱ nákaa̱ noo̱ xaa̱n”, kaá ndo̱, ta ko̱ ndéꞌé taꞌon ndó ndi ki̱ꞌo ví káa ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó? |
23390 | MAT 7:5 | ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱! Taó ndó dinñóꞌó ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó xaa̱n, dá natu̱u va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu taó ndó xe̱ꞌe nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱. |
23396 | MAT 7:11 | Ko̱ó, dá chi̱ va̱ꞌará kúú ndó ña̱yuu kíni, tído ti̱ꞌa ndó ki̱ꞌo ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó de̱ꞌe ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ kaá ka̱ ví tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa no̱ó na̱ xíka̱a̱n? |
23398 | MAT 7:13 | ’Koo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ kúú yéꞌé kuíi̱n, dá chi̱ ndíka̱ nda̱ꞌo yéꞌé, ta ndíka̱ nda̱ꞌo íchi̱, ña̱ néꞌe ñaá kuaꞌa̱n indayá. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ko̱kuꞌu kuaꞌa̱n íchi̱ ñoó. |
23400 | MAT 7:15 | ’Kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ profeta to̱ꞌón, dá chi̱ ve̱i ra noo̱ ndo̱, ta kée ra mií rá kúú rá táto̱ꞌon léko, tído ndigüe̱ꞌí lobo va kúú rá. |
23408 | MAT 7:23 | Dá kaai̱ xíꞌín ná: “Ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndó. Kuxoo ndó noo̱í, chi̱ kúú ndó na̱ kée ña̱ kini.” |
23416 | MAT 8:2 | Dá ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ noo̱ Jesús. Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, tá kóni̱ ní, kuu va nduvií ní ñíi̱í. |
23421 | MAT 8:7 | Dá ni̱ kaa Jesús: ―Kóꞌo̱ veꞌón, dá ná nduva̱ꞌi ra̱. |
23423 | MAT 8:9 | Chi̱ kúú taꞌani yuꞌu̱ iin ta̱a nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta ñóꞌo taꞌani soldado ti̱xi ndáꞌa̱ yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kaꞌi̱n xíꞌín iin ra, “Kuaꞌán”, ta kúú kuaꞌa̱n va ra. Ta tá káꞌi̱n xíꞌín iin ka̱ ra̱, “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Tá káꞌi̱n xíꞌín ra̱ kéchóon noo̱í, “Kee choon yóꞌo”, ta kúú kée va raa̱n ―kaá ra̱ xíꞌín Jesús. |
23427 | MAT 8:13 | Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a dándáki iin ciento soldado ñoó: ―Kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé inóo̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ io va ña̱ ni̱ xiko̱n ―kaá na̱. Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kéchóon ñoó. |
23434 | MAT 8:20 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kanaꞌón ña̱ ió va káo̱ noo̱ ñóꞌo ndikuii, ta ió taꞌani táka̱ noo̱ ñóꞌo laa. Tído na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ni noo̱ kanóo dini̱ na̱ ko̱ó. |
23440 | MAT 8:26 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa yuꞌú téí ndo̱? ¿Á ko̱ kándéé taꞌon ini ndo̱ yuꞌu̱? Dá ni̱ nda̱ko̱o na. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Kúú ni̱ kutádi̱ vá rá xíꞌín tachi̱ ñoó. |
23441 | MAT 8:27 | Kúú ni̱ naá vá iní ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií rá: ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóꞌo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíꞌín nda̱ ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo choon saꞌándá na̱? ―kaá ra̱. |
23446 | MAT 8:32 | Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Kuaꞌán ndo̱, tá dáá. Dá ni̱ ka̱nkuei ña ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini kochí kuaꞌa̱ ñoó. Ta kúú ni̱ taxí táꞌan ndi ndiꞌi rí kuaꞌa̱n ri̱ yuꞌú daꞌo̱, dá ni̱ da̱kuéi rí mií rí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ñoó ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ri̱. |
23447 | MAT 8:33 | Kúú ni̱ taxí táꞌan ta̱ ndáka kochí ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tá ni̱ na̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo kochí ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo ta̱a sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó. |
23450 | MAT 9:2 | Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a, ta yíꞌi ra iin xi̱to noo̱ kánóo iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱. Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé nda̱ꞌo ini ñaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó: ―Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe lóꞌo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón ―kaá na̱. |
23456 | MAT 9:8 | Kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús, ta ni̱ kekáꞌano na Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ iin ta̱a. |
23457 | MAT 9:9 | Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a naní Mateo, ta ió ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi ra saꞌa̱ ñóꞌo̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱, ná koꞌo̱ kanooón xíꞌín yuꞌu̱. Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná. |
23461 | MAT 9:13 | Ta kuaꞌán ndo̱ dákuáꞌa ndó ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios noo̱ tuti ii̱ ná, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱í”, kaáa̱n. Chi̱ yuꞌu̱, ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ kanai na̱ káꞌán ña̱ kúú ña̱yuu ndaa̱. Ve̱i yuꞌu̱ kanai na̱ nákoni ña̱ kómí ná kua̱chi, dá ná nandikó iní na̱ saꞌa̱ kua̱chi kée na ―kaá Jesús. |
23470 | MAT 9:22 | Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús, dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe diꞌí lóꞌo̱, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱ ―kaá na̱. Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌán. |
23472 | MAT 9:24 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Kankuei tóo ndó sata̱ véꞌe, chi̱ ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon tadiꞌí lóꞌo̱ ñoó, kídi̱ va xi ―kaá na̱. Ta kúú ni̱ saki̱ ndaa va ñaá ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. |
23475 | MAT 9:27 | Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá tákuei ñaá uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ kuaꞌa̱n ra̱, ta kaá ra̱ káyuꞌú ñaá rá: ―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá nduꞌu̱! |
23532 | MAT 11:4 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱, ta kasto̱ꞌon ndó xíꞌín Juan saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndéꞌé ndó, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ña̱ seídóꞌo ndó. |
23536 | MAT 11:8 | Ko̱ó, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa? Ko̱ó, chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ña̱yuu ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa, no̱ón kúú na̱ ndéi veꞌe rey. |
23553 | MAT 11:25 | Mií hora daá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín Ndios: ―Kékáꞌano yuꞌu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoꞌo induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ní ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naꞌa̱ nía̱n no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini. |
23565 | MAT 12:7 | Diꞌa kaá to̱ꞌon Ndios: “Kóni̱i̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱í.” Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá kía̱n o̱ dátai̱ kua̱chi taꞌon ndó na̱ ko̱ ña̱ꞌa kée. |
23576 | MAT 12:18 | Yóꞌo íin ta xínkuáchí no̱ói̱, ta mií yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi xi, ta ndóꞌo nda̱ꞌa vai saꞌa̱ xí, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Koꞌi̱n dákóoin Espírituí dini̱ xí. Ta noo̱ ndidaá na̱ tu̱kú kasto̱ꞌon xi ña̱ ve̱i kuu̱ keyíko̱i̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu. |
23582 | MAT 12:24 | Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ dión ndátóꞌón ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kándéé ta̱a káa taó rá espíritu kini, chi̱ Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌa̱n, xíꞌo choon noo̱ rá ―kaá ra̱. |
23583 | MAT 12:25 | Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ dión nákani ini ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá na̱á táꞌan iin rey xíꞌín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néꞌe ra. Ta dión taꞌani ndoꞌo iin ñoo o iin veꞌe tá saꞌándá dao táꞌan ña̱yuu ndéi inia̱n, chi̱ naá váán. |
23609 | MAT 13:1 | Kuu̱ dáá ñóó ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó. Dá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. |
23612 | MAT 13:4 | Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon niꞌini ra tata ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuꞌú íchi̱. Kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n. |
23622 | MAT 13:14 | Ki̱ꞌo dión, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. Ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kande̱ꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱. |
23626 | MAT 13:18 | ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌin ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ xíti ñoó. |
23638 | MAT 13:30 | Konó ndó ná kuaꞌano dáó ñá xíꞌín tirió va̱ꞌa ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nakiꞌin va̱ꞌa yó tirió ñoó. Dá tá ná kasandaá kuu̱ taꞌa̱nda̱a̱n, dá kaꞌandai̱ choon no̱ó ra̱ nákiꞌin va̱ꞌa tirió, ta kaai̱ xíꞌín rá: Toꞌon ndó dinñóꞌó tirió kuéi̱, ta kató ndóa̱n táto̱ꞌon kató ndó ndáyo̱ꞌo, dá chiñóꞌo̱ ndo̱án. Tído ña̱ kúú tirió va̱ꞌa ñoó, ná taán va̱ꞌa ndóa̱n ini yáka̱í” ―kaá Jesús. |
23641 | MAT 13:33 | Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku na iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ káva̱ꞌa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáꞌa̱, ta ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá xíꞌín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱n ―kaá na̱. |
23643 | MAT 13:35 | Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin dao ña̱ꞌa no̱ó to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu. Ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú. |
23660 | MAT 13:52 | Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá ni̱ ndu̱ꞌu iin ra̱ dánaꞌa̱ ley Moisés ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá ndoꞌo ra táto̱ꞌon ndóꞌo satoꞌo iin veꞌe, dá chi̱ taó rá ña̱ sa̱á xíꞌín ña̱ yatá ñóꞌo ini sato̱ rá. |
23670 | MAT 14:4 | Dión ni̱ kee ra, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Juan xíꞌín rá: ―Kua̱chi nda̱ꞌo kíán, chi̱ ió yo̱ꞌó xíꞌín ñadiꞌí ñano̱n ―kaá na̱. |
23674 | MAT 14:8 | Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ñaá ñá kúú naná xi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: ―Ki̱ꞌo ní iin koꞌo̱ ná kakaa̱ dini̱ Juan, ta̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, noo̱í ―kaá xi̱ xíꞌín rá. |
23681 | MAT 14:15 | Tá ni̱ ini kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ko̱ ta̱ꞌón veꞌe ndíta yati yóꞌo, ta sa̱ ni̱ ini va, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌanda ní choon no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo ña̱ ná koꞌo̱n na̱ noo̱ ñóꞌo ñoo kuálí, dá ná kuiin na ña̱ꞌa kasáꞌan na. |
23682 | MAT 14:16 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ko̱ káni taꞌan koꞌo̱n na̱ ndukú ná ña̱ kasáꞌan na. Ki̱ꞌo mií ndoꞌó ña̱ꞌa ná kasáꞌan na. |
23683 | MAT 14:17 | Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kuaꞌa̱ néꞌe ndu. Sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va. |
23684 | MAT 14:18 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ kiꞌin ndóa̱n, tá dáá. |
23692 | MAT 14:26 | Tído tá ni̱ xini ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ xíka na ve̱i na no̱ó ta̱kui̱í ñóó, kúú ni̱ ka̱ndadí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―¡Káa ve̱i íꞌíná! Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱. |
23706 | MAT 15:4 | Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios: “Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, ta “Ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná ya̱ꞌa kaꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín tatá na̱ o xíꞌín naná na̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ kánian kuu.” |
23711 | MAT 15:9 | Ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon ña̱ ndáño̱ꞌo na yuꞌu̱, dá chi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a va. |
23712 | MAT 15:10 | Dá ni̱ kana Jesús ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ná natuu yati cháá ka̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱. |
23725 | MAT 15:23 | Tído ni iin to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ xíꞌán. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Jesús, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: ―Kaꞌa̱n ní xíꞌín ñáꞌa̱ káa ná koꞌa̱n, dá chi̱ káyuꞌú nda̱ꞌa vaán tákaaán ve̱i ñá sata̱ yo̱. |
23728 | MAT 15:26 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Ko̱ váꞌa taꞌon kuio ndaa yo̱ pan ndáꞌa̱ takuálí, ta ki̱ꞌo yóa̱n no̱ó ti̱na. |
23734 | MAT 15:32 | Dá ni̱ kana Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo chi̱ sa̱ ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ndéi na xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ó ka̱ ña̱ꞌa kasáꞌan ná. Tído ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ tandaꞌá nditai na̱ noꞌo̱ veꞌe na, dá chi̱ oon ni kuu yi̱ꞌí na̱ íchi̱. |
23744 | MAT 16:3 | Tá ni̱ tu̱u noo̱ naꞌa, dá kaá ndo̱ diꞌa: “Kana nda̱ꞌo tachi̱ kuu̱ víti, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú, ta íin víkó nda̱ꞌo.” ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, dá chi̱ va̱ꞌa ti̱ꞌa ndó kándaa̱ ini ndo̱ ndi kee induú, tído ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náꞌano xiní ndo̱ tiempo viti! |
23747 | MAT 16:6 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kía̱n kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo. |
23749 | MAT 16:8 | Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ó pan néꞌe ndó? ¿Á cháá vá kándéé ini ndo̱ yuꞌu̱, nda̱ni? |
23764 | MAT 16:23 | Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná Pedro. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Kuaꞌán kuxoo no̱ói̱, chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée ña̱ uꞌu̱! Yoꞌó kúú ra̱ kétéin no̱ói̱, chi̱ ko̱ nákani ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios, diꞌa nákani ino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini ta̱a va. |
23771 | MAT 17:2 | Ta ñoó ni̱ na̱da̱on na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa na noo̱ rá. Kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa oon ví noo̱ ná táto̱ꞌon yéꞌe̱ ndi̱ndii. Ta ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱ dáꞌo̱n ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato tóo̱n ñóꞌo̱. |
23774 | MAT 17:5 | Ta xía̱n nani káꞌa̱n ii̱ Pedro xíꞌín ná, kúú ni̱ na̱xino̱ iin viko̱ ndato yéꞌe̱. Ta kúú ni̱ da̱dáꞌi ñaá. Ta kúú tein viko̱ ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ni̱ kaꞌa̱n Ndios: ―Ta̱ yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n xi̱ ―kaá na̱. |
23786 | MAT 17:17 | Dá ni̱ kaa Jesús: ―¡Nandeé ka̱ vía̱n ña̱yuu ko̱ kándísa kúú ndoꞌó, ta dóꞌó nda̱ꞌo ndó! ¿Ndidaa ka̱ ví kooi xíꞌín ndó? Ta, ¿ndidaa ka̱ ví ki̱ꞌo ndeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱? Kaneꞌe ndó tayií xaa̱n nakíi̱ ndo̱ ―kaá na̱. |
23789 | MAT 17:20 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Chi̱ cháá vá ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ ña̱ nduva̱ꞌa xi kee Ndios. Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ va̱ꞌará lúꞌu̱ kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo leé ndíki̱ mostaza, dá kía̱n kuu va kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín yúku̱ íin káa: “Kuaꞌán ná kuiio̱n chí káa”; ta kúú dión vá kakuuan. Ta kúú ni iin ña̱ꞌa o̱ kákuu ña̱ kuáchi̱ noo̱ ndo̱. |
23791 | MAT 17:22 | Ta nani ndéi na kuendá Galilea, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: ―Koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá, |
23796 | MAT 17:27 | Tído ná dáꞌa ni dárꞌuꞌu̱ yo̱ rá. Kuaꞌán yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ta tiión ti̱yaká, ta kirí mií no̱ó ni̱ tiión, ta nandika̱ yúꞌu̱ ri̱. Ta ñoó nani̱ꞌo̱n iin di̱ꞌón ka̱a. Ta kaneꞌón ña̱ kisón, dá ki̱ꞌón ña̱ noo̱ rá saꞌa̱ yúꞌu̱ xíꞌín saꞌa̱ miíón ―kaá na̱. |
23819 | MAT 18:23 | ’Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin rey tá ndékuendá ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱ rá. |
23820 | MAT 18:24 | Iin kuu̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndékuendá ra̱ xíꞌín ra̱ tái̱ noo̱ rá. Kúú ni̱ kana ra iin ta̱a tái̱ uxi̱ mil di̱ꞌón plata noo̱ rá ni̱ saa̱ ra̱. |
23825 | MAT 18:29 | Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí taꞌani ta̱a kéchóon dáó xíꞌín rá ñóó, ni̱ ka̱sáꞌá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ rá, ta kaá ra̱: “Kandati tóo ní yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi ndiꞌii ña̱ távi̱ noo̱ ní.” |
23836 | MAT 19:5 | Dá ni̱ kaa na̱: “Kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóꞌón vá.” |
23845 | MAT 19:14 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱, dá chi̱ ña̱yuu kándéé iní tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé iní takuálí xaa̱n tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱. |
23847 | MAT 19:16 | Kúú ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí? |
23865 | MAT 20:4 | Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ꞌó kechóon ndó noo̱ káa uva yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱ꞌó”, kaá ra̱ xíꞌín ta̱a ñoó. Dá ni̱ kee ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ chóon. |
23868 | MAT 20:7 | Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Dá chi̱ ko̱ íin taꞌon xíꞌo choon kee nduꞌu̱.” Dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ noo̱ káa uvai̱ kechóon ndó, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱.” |
23882 | MAT 20:21 | Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón? Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Konó ní ña̱ ná kandei ndi nduú de̱ꞌi yóꞌo noo̱ koo ní dándáki ní. Iin xi ná koo xoo kuáꞌa ní, ta iin ka̱ xi̱ ná koo xoo íti ní. |
23883 | MAT 20:22 | Dá ni̱ kaa na̱: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ndí ki̱án xíka̱ ndo̱. ¿Á ió ndo̱ ña̱ koꞌo ndó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱? ¿Á ió ndo̱ ña̱ kodo̱ ndúta̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ ndoꞌi? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ió va nduꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndu dión. |
23895 | MAT 20:34 | Dá ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá. Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá. Kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱tu̱uan. Ta kúú ni̱ kee ra tákuei ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱. |
23896 | MAT 21:1 | Kúú ni̱ ku̱yati na ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Betfagé, ña̱ nákaa̱ yati yúku̱ naní Olivos. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, |
23897 | MAT 21:2 | ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ chí noo̱ káa. Ta ñoó naniꞌi̱ ndo̱ noo̱ ndíko̱ iin burro diꞌí xíꞌín de̱ꞌe rí. Ta ndaxí ndó ri̱, dá kandaka ndó ri̱ kii ndó. |
23900 | MAT 21:5 | Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sión, “Káa ve̱i rey ndo̱, ta ndaꞌí nda̱ꞌo ió ini na̱, ta kánóo na sata̱ iin burro ve̱i na, chi̱ sata̱ iin burro lóꞌo̱, de̱ꞌe kirí xío ña̱ ve̱e, kánóo na ve̱i na.” |
23914 | MAT 21:19 | Kúú ni̱ xini na̱ íin iin ta̱ño̱ꞌó yuꞌú íchi̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ra̱, tído ko̱ ta̱ꞌón ti̱ño̱ꞌó íin noo̱ ra̱. Sa̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ óon va rá íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ko̱ní yo̱ꞌó kana kui̱ꞌi noo̱o̱n! Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó ñoó. |
23916 | MAT 21:21 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, tá kándéé káꞌano ini ndo̱ Ndios, ta ko̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, dá kía̱n o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni kandeé ndó kee ndó xíꞌín ta̱ño̱ꞌó yóꞌo. Diꞌa kandeé ndó kaꞌa̱n ndo̱ diꞌa xíꞌín yúku̱ káa: “¡Kuxoo, ta kuaꞌán dáke̱tón miíón ini ta̱ñoꞌo̱!” Ta kúú dión vá koo. |
23922 | MAT 21:27 | Dá ni̱ kaá ra̱ xíꞌín Jesús: ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndu ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ni yuꞌu̱ o̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ kéei ndidaá ña̱ yóꞌo. |
23928 | MAT 21:33 | ’Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, ná koꞌi̱n dákíꞌin táꞌan tukui dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱. Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ da̱ndée ra yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ korráa̱n. Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra noo̱ koꞌóní ndutá uva ñoó. Ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin veꞌe dikó noo̱ kanóo ra kandaa uva ñoó. Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá. |