Wildebeest analysis examples for:   mxb-mxbNT   K    February 25, 2023 at 00:49    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23243  MAT 2:5  Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá:Kaki na ñoo Belén, ña̱kaa̱ kuendá Judea yóꞌo, dá chi̱ diꞌa ni̱ taa iin profeta ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná:
23246  MAT 2:8  Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Belén, ta kra̱ xíꞌín rá:Kuaꞌán ndo̱ ñoó ndato̱ꞌón va̱ꞌa ndó ndeí ió tayií ñoó. Tá ni̱ na̱níꞌi̱ ndo̱ xí, dá naki̱ꞌo ndó kuendá noo̱í, dá ná koꞌo̱n taꞌani yuꞌu̱ kandaño̱ꞌi xi̱kra̱.
23264  MAT 3:3  Ta saꞌa̱ mií Juan yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías tá sa̱ naꞌá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: Kayuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí, ta kaa ra̱:Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná”, kna̱.
23269  MAT 3:8  Koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ña̱ náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó.
23277  MAT 3:16  Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ Jesús, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ini ta̱kui̱í ñoó. Kúú mií dáá ni̱ nonó induú. Dá ni̱ xini na̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ na̱xino̱ na̱ sata̱ Jesús, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma.
23284  MAT 4:6  Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n dánkao ní mií ní nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa, chi̱ diꞌa ktuti ii̱ Ndios: Kaꞌanda Ndios choon noo̱ ángel ná saa̱ na̱ kandaa na̱ yo̱ꞌó. Ta kuita nduu na̱ xíꞌín ndáꞌa̱ ná natiin na yo̱ꞌó, dá kía̱n ná o̱kueꞌe̱ sa̱ꞌo̱n kee yuu̱.
23288  MAT 4:10  Dá ni̱ kaa Jesús:Kuya̱ꞌa kuaꞌán noo̱í, ña̱ uꞌu̱, chi̱ diꞌa va ktuti ii̱ Ndios:Koo ini ndo̱ kandaño̱ꞌo ndó iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón míí ná koni kuáchí ndó”kna̱ xíꞌán.
23291  MAT 4:13  Kúú ni̱ da̱nkoo na ñoo Nazaret no̱ó ni̱ sa̱ io na̱. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ koo na ñoo Capernaum, ta kíán iin ñookaa̱ yati yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ na̱ kuendá Zabulón xíꞌín Neftalí.
23298  MAT 4:20  Ta kúú vitíꞌón ni̱ da̱nkoo ra ñóno̱ rá. Kúú ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús.
23316  MAT 5:13  ’Ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñii̱ ñayuú yóꞌo, tído tá ni̱ ndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíꞌán, dá nduꞌoꞌo̱va̱ tukuan? Kta̱ꞌón kña̱ꞌa kuu kechóon yóa̱n. Ndá kata va yóa̱n sata̱ véꞌe, ta kue̱i niꞌini ña̱yuua̱n kanoo na.
23346  MAT 5:43  ’Ta sa̱ seídóꞌo taꞌani ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n dao kña̱yuu:Kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, ta koni uꞌu̱ ndo̱ na̱ xiní uꞌu̱ ñaá.”
23352  MAT 6:1  Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ ndúkú ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa na ndo̱. Dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ nándió néꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, noo̱ ndo̱.
23377  MAT 6:26  Kande̱ꞌé ndó to̱ꞌon ndóꞌo laa, chi̱ ni kchíꞌi rí tata, ni kkée rí, ta nikri̱ ko̱ó nátaán va̱ꞌa rí ña̱ꞌa rí. Tído tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, xíto va na ri̱. ¿Á knáꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá kndo̱ o̱ du̱ú laa?
23379  MAT 6:28  ’Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó? Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáꞌano torí ndiꞌindi káa ku̱, chi̱ kkéchóon taꞌan vaan, ta ni kkáva̱ꞌan dáꞌo̱n kandixian.
23389  MAT 7:4  Ta, ¿ndi káa noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱:Konón ná taóí xeꞌe̱kaa̱ noo̱ xaa̱n”, kndo̱, ta kndéꞌé taꞌon ndó ndi ki̱ꞌo káa ti̱ndúꞌu̱kaa̱ noo̱ mií ndó?
23390  MAT 7:5  ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱! Taó ndó dinñóꞌó ti̱ndúꞌu̱kaa̱ noo̱ mií ndó xaa̱n, dá natu̱u va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu taó ndó xe̱ꞌekaa̱ noo̱ ñani ndo̱.
23396  MAT 7:11  Ko̱ó, dá chi̱ va̱ꞌará kúú ndó ña̱yuu kíni, tído ti̱ꞌa ndó ki̱ꞌo ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó de̱ꞌe ndó. ¿Á knáꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ kkví tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa no̱ó na̱ka̱a̱n?
23398  MAT 7:13  Koo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ kúú yéꞌé kuíi̱n, dá chi̱ ndíknda̱ꞌo yéꞌé, ta ndíknda̱ꞌo íchi̱, ña̱ néꞌe ñaá kuaꞌa̱n indayá. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kkuꞌu kuaꞌa̱n íchi̱ ñoó.
23400  MAT 7:15  Kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ profeta to̱ꞌón, dá chi̱ ve̱i ra noo̱ ndo̱, ta kée ra mií rá kúú rá táto̱ꞌonko, tído ndigüe̱ꞌí lobo va kúú rá.
23408  MAT 7:23  kaai̱ xíꞌín ná:Knáꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndó. Kuxoo ndó noo̱í, chi̱ kúú ndó na̱ kée ña̱ kini.”
23416  MAT 8:2  Dá ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ noo̱ Jesús. Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Tatá, tá kóni̱ ní, kuu va nduvií ní ñíi̱í.
23421  MAT 8:7  Dá ni̱ kaa Jesús:Kóꞌo̱ veꞌón, dá ná nduva̱ꞌi ra̱.
23423  MAT 8:9  Chi̱ kúú taꞌani yuꞌu̱ iin ta̱akaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta ñóꞌo taꞌani soldado ti̱xi ndáꞌa̱ yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kaꞌi̱n xíꞌín iin ra,Kuaꞌán”, ta kúú kuaꞌa̱n va ra. Ta tá káꞌi̱n xíꞌín iin kra̱, “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Tá káꞌi̱n xíꞌín ra̱ kéchóon noo̱í,Kee choon yóꞌo”, ta kúú kée va raa̱nkra̱ xíꞌín Jesús.
23427  MAT 8:13  Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a dándáki iin ciento soldado ñoó:Kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé inóo̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ io va ña̱ ni̱ xiko̱n kna̱. Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kéchóon ñoó.
23434  MAT 8:20  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:Kanaꞌón ña̱ ió va káo̱ noo̱ ñóꞌo ndikuii, ta ió taꞌaniknoo̱ ñóꞌo laa. Tído na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ni noo̱ kanóo dini̱ na̱ ko̱ó.
23440  MAT 8:26  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa yuꞌú téí ndo̱? ¿Á kkándéé taꞌon ini ndo̱ yuꞌu̱? Dá ni̱ nda̱ko̱o na. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Kúú ni̱ kutádi̱ vá rá xíꞌín tachi̱ ñoó.
23441  MAT 8:27  Kúú ni̱ naá vá iní ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií rá: ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóꞌo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíꞌín nda̱ ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo choon saꞌándá na̱?kra̱.
23446  MAT 8:32  Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán:Kuaꞌán ndo̱, tá dáá. Dá ni̱ ka̱nkuei ña ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini kochí kuaꞌa̱ ñoó. Ta kúú ni̱ taxí táꞌan ndi ndiꞌi rí kuaꞌa̱n ri̱ yuꞌú daꞌo̱, dá ni̱ da̱kuéi rí mií rí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ñoó ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ri̱.
23447  MAT 8:33  Kúú ni̱ taxí táꞌan ta̱ ndáka kochí ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tá ni̱ na̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo kochí ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo ta̱a sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó.
23450  MAT 9:2  Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a, ta yíꞌi ra iin xi̱to noo̱ kánóo iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱. Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé nda̱ꞌo ini ñaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó:Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe lóꞌo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón kna̱.
23456  MAT 9:8  Kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús, ta ni̱ kekáꞌano na Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ iin ta̱a.
23457  MAT 9:9  Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a naní Mateo, ta ió ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi ra saꞌa̱ ñóꞌo̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Nakíi̱, koꞌo̱ kanooón xíꞌín yuꞌu̱. Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná.
23461  MAT 9:13  Ta kuaꞌán ndo̱kuáꞌa ndó ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios noo̱ tuti ii̱ ná, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao kña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ dokndo̱ ña̱ꞌa noo̱í”, kaáa̱n. Chi̱ yuꞌu̱, kvéi taꞌon yuꞌu̱ kanai na̱ káꞌán ña̱ kúú ña̱yuu ndaa̱. Ve̱i yuꞌu̱ kanai na̱koni ña̱ kómí kua̱chi, dá ná nandikó iní na̱ saꞌa̱ kua̱chi kée nakJesús.
23470  MAT 9:22  Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús, dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán:Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe diꞌí lóꞌo̱, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱kna̱. Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌán.
23472  MAT 9:24  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná:Kankuei tóo ndó sata̱ véꞌe, chi̱ kní xiꞌi̱ taꞌon tadiꞌí lóꞌo̱ ñoó, kídi̱ va xikna̱. Ta kúú ni̱ sakndaa va ñaá ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
23475  MAT 9:27  Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá kuei ñaá uu̱ ta̱a ktúu noo̱ kuaꞌa̱n ra̱, ta kra̱ káyuꞌú ñaá rá: ―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá nduꞌu̱!
23532  MAT 11:4  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:Kuaꞌán ndo̱, ta kasto̱ꞌon ndó xíꞌín Juan saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndéꞌé ndó, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ña̱ seídóꞌo ndó.
23536  MAT 11:8  Ko̱ó, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa? Ko̱ó, chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ña̱yuu ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa, no̱ón kúú na̱ ndéi veꞌe rey.
23553  MAT 11:25  Mií hora daá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín Ndios:Kékáꞌano yuꞌu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoꞌo induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ní ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naꞌa̱ nía̱n no̱ó na̱ kkátóni̱ va̱ꞌa ini.
23565  MAT 12:7  Diꞌa kto̱ꞌon Ndios:Kóni̱i̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao kña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ dokndo̱ ña̱ꞌa noo̱í.” Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá kía̱n o̱ dátai̱ kua̱chi taꞌon ndó na̱ kña̱ꞌa kée.
23576  MAT 12:18  Yóꞌo íin ta xínkuáchí no̱ói̱, ta mií yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi xi, ta ndóꞌo nda̱ꞌa vai saꞌa̱ xí, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Koꞌi̱n kóoin Espírituí dini̱ xí. Ta noo̱ ndidaá na̱ tu̱kú kasto̱ꞌon xi ña̱ ve̱i kuu̱ keyíko̱i̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu.
23582  MAT 12:24  Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ dión ndátóꞌón ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱:Kándéé ta̱a káa taó rá espíritu kini, chi̱ Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌa̱n, xíꞌo choon noo̱ rákra̱.
23583  MAT 12:25  Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ diónkani ini ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:Kanaꞌá ndó ña̱ tá na̱á táꞌan iin rey xíꞌín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néꞌe ra. Ta dión taꞌani ndoꞌo iin ñoo o iin veꞌe tá saꞌándá dao táꞌan ña̱yuu ndéi inia̱n, chi̱ naá váán.
23609  MAT 13:1  Kuu̱ dáá ñóó ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó. Dá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱.
23612  MAT 13:4  Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon niꞌini ra tata ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuꞌú íchi̱. Kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n.
23622  MAT 13:14  Ki̱ꞌo dión, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Va̱ꞌará ndidaa kvía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. Ta va̱ꞌará ndidaa kvía̱n ná kande̱ꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱.
23626  MAT 13:18  Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌin ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ xíti ñoó.
23638  MAT 13:30  Konó ndó ná kuaꞌano dáó ñá xíꞌín tirió va̱ꞌa ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nakiꞌin va̱ꞌa yó tirió ñoó. Dá tá ná kasandaá kuu̱ taꞌa̱nda̱a̱n, dá kaꞌandai̱ choon no̱ó ra̱kiꞌin va̱ꞌa tirió, ta kaai̱ xíꞌín rá: Toꞌon ndó dinñóꞌó tirió kuéi̱, ta kató ndóa̱n táto̱ꞌon kató ndó ndáyo̱ꞌo, dá chiñóꞌo̱ ndo̱án. Tído ña̱ kúú tirió va̱ꞌa ñoó, ná taán va̱ꞌa ndóa̱n inika̱í” kJesús.
23641  MAT 13:33  Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku na iin kña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kna̱:Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱kuita̱ ta̱chí yúsa̱ káva̱ꞌa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáꞌa̱, ta ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá xíꞌín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱nkna̱.
23643  MAT 13:35  Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Koꞌi̱n kíꞌin táꞌin dao ña̱ꞌa no̱ó to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu. Ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú.
23660  MAT 13:52  Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:Kanaꞌá ndó ña̱ tá ni̱ ndu̱ꞌu iin ra̱ dánaꞌa̱ ley Moisés ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá ndoꞌo ra táto̱ꞌon ndóꞌo satoꞌo iin veꞌe, dá chi̱ taó rá ña̱ sa̱á xíꞌín ña̱ yatá ñóꞌo ini sato̱ rá.
23670  MAT 14:4  Dión ni̱ kee ra, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Juan xíꞌín rá:Kua̱chi nda̱ꞌo kíán, chi̱ ió yo̱ꞌó xíꞌín ñadiꞌí ñano̱nkna̱.
23674  MAT 14:8  Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ñaá ñá kúú naná xi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá:Ki̱ꞌo ní iin koꞌo̱ kakaa̱ dini̱ Juan, ta̱kodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, noo̱íkxi̱ xíꞌín rá.
23681  MAT 14:15  Tá ni̱ ini kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:Kta̱ꞌón veꞌe ndíta yati yóꞌo, ta sa̱ ni̱ ini va, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌanda ní choon no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo ña̱ ná koꞌo̱n na̱ noo̱ ñóꞌo ñoo kuálí, dá ná kuiin na ña̱ꞌa kasáꞌan na.
23682  MAT 14:16  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:Kkáni taꞌan koꞌo̱n na̱ ndukú ná ña̱ kasáꞌan na. Ki̱ꞌo mií ndoꞌó ña̱ꞌa ná kasáꞌan na.
23683  MAT 14:17  Dá ni̱ kaa ra̱:Kta̱ꞌón ña̱ꞌa kuaꞌa̱ néꞌe ndu. Sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va.
23684  MAT 14:18  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:Kuaꞌán ndo̱ kiꞌin ndóa̱n, tá dáá.
23692  MAT 14:26  Tído tá ni̱ xini ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ka na ve̱i na no̱ó ta̱kui̱í ñóó, kúú ni̱ ka̱ndadí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ ka̱yuꞌú rá: ―¡Káa ve̱i íꞌíná! Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱.
23706  MAT 15:4  Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios:Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, ta “Ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná ya̱ꞌa kaꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín tatá na̱ o xíꞌín naná na̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ kánian kuu.”
23711  MAT 15:9  Kndáya̱ꞌi taꞌon ña̱ ndáño̱ꞌo na yuꞌu̱, dá chi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a va.
23712  MAT 15:10  Dá ni̱ kana Jesús ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ná natuu yati cháá kna̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná:Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱.
23725  MAT 15:23  Tído ni iin to̱ꞌon k kaꞌa̱n na̱ xíꞌán. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Jesús, ta kra̱ xíꞌín ná:Kaꞌa̱n ní xíꞌín ñáꞌa̱ káa koꞌa̱n, dá chi̱ káyuꞌú nda̱ꞌa vaánkaaán ve̱i ñá sata̱ yo̱.
23728  MAT 15:26  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán:Kváꞌa taꞌon kuio ndaa yo̱ pan ndáꞌa̱ takuálí, ta ki̱ꞌo yóa̱n no̱ó ti̱na.
23734  MAT 15:32  Dá ni̱ kana Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:Kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo chi̱ sa̱ ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ndéi na xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ó kña̱ꞌa kasáꞌan ná. Tído kkóni̱ taꞌon yuꞌu̱ tandaꞌá nditai na̱ noꞌo̱ veꞌe na, dá chi̱ oon ni kuu yi̱ꞌí na̱ íchi̱.
23744  MAT 16:3  Tá ni̱ tu̱u noo̱ naꞌa, dá kndo̱ diꞌa:Kana nda̱ꞌo tachi̱ kuu̱ víti, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú, ta íinkó nda̱ꞌo.” ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, dá chi̱ va̱ꞌa ti̱ꞌa ndó kándaa̱ ini ndo̱ ndi kee induú, tído kkándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náꞌano xiní ndo̱ tiempo viti!
23747  MAT 16:6  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱kuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kía̱n kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo.
23749  MAT 16:8  Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¿Ndiva̱ꞌa ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ó pan néꞌe ndó? ¿Á cháá vá kándéé ini ndo̱ yuꞌu̱, nda̱ni?
23764  MAT 16:23  Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná Pedro. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Kuaꞌán kuxoo no̱ói̱, chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée ña̱ uꞌu̱! Yoꞌó kúú ra̱ kétéin no̱ói̱, chi̱ kkani ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios, diꞌakani ino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kani ini ta̱a va.
23771  MAT 17:2  Ta ñoó ni̱ na̱da̱on na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa na noo̱ rá. Kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa oon ví noo̱ ná táto̱ꞌon yéꞌe̱ ndi̱ndii. Ta ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱ dáꞌo̱n ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato tóo̱n ñóꞌo̱.
23774  MAT 17:5  Ta xía̱n nani káꞌa̱n ii̱ Pedro xíꞌín ná, kúú ni̱ na̱xino̱ iin vikndato yéꞌe̱. Ta kúú ni̱ da̱dáꞌi ñaá. Ta kúú tein vikñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ni̱ kaꞌa̱n Ndios: ―Ta̱ yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n xi̱kna̱.
23786  MAT 17:17  Dá ni̱ kaa Jesús: ―¡Nandeé kvía̱n ña̱yuu kkándísa kúú ndoꞌó, ta dóꞌó nda̱ꞌo ndó! ¿Ndidaa k kooi xíꞌín ndó? Ta, ¿ndidaa k ki̱ꞌo ndeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱? Kaneꞌe ndó tayií xaa̱n nakíi̱ ndo̱kna̱.
23789  MAT 17:20  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Chi̱ cháá vá ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ ña̱ nduva̱ꞌa xi kee Ndios. Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ va̱ꞌará lúꞌu̱ kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo leé ndíkmostaza, dá kía̱n kuu va kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌínkíin káa: Kuaꞌán kuiio̱n chí káa”; ta kúú dión vá kakuuan. Ta kúú ni iin ña̱ꞌa o̱ kákuu ña̱ kuáchi̱ noo̱ ndo̱.
23791  MAT 17:22  Ta nani ndéi na kuendá Galilea, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná:Koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá,
23796  MAT 17:27  Tído ná dáꞌa ni dárꞌuꞌu̱ yo̱ rá. Kuaꞌán yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ta tiión ti̱yaká, ta kirí mií no̱ó ni̱ tiión, ta nandikyúꞌu̱ ri̱. Ta ñoó nani̱ꞌo̱n iin di̱ꞌón ka̱a. Ta kaneꞌón ña̱ kisón, ki̱ꞌón ña̱ noo̱ rá saꞌa̱ yúꞌu̱ xíꞌín saꞌa̱ miíónkna̱.
23819  MAT 18:23  Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin rey tá ndékuendá ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱ rá.
23820  MAT 18:24  Iin kuu̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndékuendá ra̱ xíꞌín ra̱ tái̱ noo̱ rá. Kúú ni̱ kana ra iin ta̱a tái̱ uxi̱ mil di̱ꞌón plata noo̱ rá ni̱ saa̱ ra̱.
23825  MAT 18:29  Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí taꞌani ta̱a kéchóon dáó xíꞌín rá ñóó, ni̱ ka̱sáꞌá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ rá, ta kra̱:Kandati tóo ní yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi ndiꞌii ña̱ távi̱ noo̱ ní.”
23836  MAT 19:5  Dá ni̱ kaa na̱:Kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóꞌón vá.”
23845  MAT 19:14  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱, dá chi̱ ña̱yuu kándéé iní tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé iní takuálí xaa̱n tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndioskna̱.
23847  MAT 19:16  Kúú ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
23865  MAT 20:4  Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá:Kuaꞌán ndo̱ꞌó kechóon ndó noo̱ káa uva yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱ꞌó”, kra̱ xíꞌín ta̱a ñoó. Dá ni̱ kee ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ chóon.
23868  MAT 20:7  Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Dá chi̱ kíin taꞌon xíꞌo choon kee nduꞌu̱.” Dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó xíꞌín rá:Kuaꞌán ndo̱ noo̱ káa uvai̱ kechóon ndó, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱.”
23882  MAT 20:21  Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón? Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná:Konó ní ña̱ ná kandei ndi nduú de̱ꞌi yóꞌo noo̱ koo dándáki ní. Iin xi ná koo xoo kuáꞌa ní, ta iin kxi̱ ná koo xoo íti ní.
23883  MAT 20:22  Dá ni̱ kaa na̱:Knáꞌá taꞌon ndoꞌó ndí ki̱án kndo̱. ¿Á ió ndo̱ ña̱ koꞌo ndó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱? ¿Á ió ndo̱ ña̱ kodo̱ ndúta̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ ndoꞌi? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Ió va nduꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndu dión.
23895  MAT 20:34  Dá ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá. Dá ni̱ kko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá. Kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱tu̱uan. Ta kúú ni̱ kee rakuei ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱.
23896  MAT 21:1  Kúú ni̱ ku̱yati na ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Betfagé, ña̱kaa̱ yatiknaní Olivos. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná,
23897  MAT 21:2  ta kna̱ xíꞌín rá:Kuaꞌán ndo̱ ñoo lóꞌo̱kaa̱ chí noo̱ káa. Ta ñoó naniꞌi̱ ndo̱ noo̱ ndíkiin burro diꞌí xíꞌín de̱ꞌe rí. Ta ndaxí ndó ri̱, dá kandaka ndó ri̱ kii ndó.
23900  MAT 21:5  Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sión,Káa ve̱i rey ndo̱, ta ndaꞌí nda̱ꞌo ió ini na̱, ta kánóo na sata̱ iin burro ve̱i na, chi̱ sata̱ iin burro lóꞌo̱, de̱ꞌe kirí xío ña̱ ve̱e, kánóo na ve̱i na.”
23914  MAT 21:19  Kúú ni̱ xini na̱ íin iin ta̱ño̱ꞌó yuꞌú íchi̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ra̱, tído kta̱ꞌón ti̱ño̱ꞌó íin noo̱ ra̱. Sa̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ óon va rá íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ni iin kuu̱ kná o̱ ko̱ní yo̱ꞌó kana kui̱ꞌi noo̱o̱n! Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó ñoó.
23916  MAT 21:21  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kaꞌi̱n xíꞌín ndó, tá kándéé káꞌano ini ndo̱ Ndios, ta kkani kuáchi̱ ini ndo̱, dá kía̱n o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni kandeé ndó kee ndó xíꞌín ta̱ño̱ꞌó yóꞌo. Diꞌa kandeé ndó kaꞌa̱n ndo̱ diꞌa xíꞌínkkáa: “¡Kuxoo, ta kuaꞌán ke̱tón miíón ini ta̱ñoꞌo̱!” Ta kúú dión vá koo.
23922  MAT 21:27  Dá ni̱ kra̱ xíꞌín Jesús:Knáꞌá taꞌon ndu ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ta ni yuꞌu̱ o̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ kéei ndidaá ña̱ yóꞌo.
23928  MAT 21:33  Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, ná koꞌi̱n kíꞌin táꞌan tukui dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱. Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ da̱ndée ra yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ korráa̱n. Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra noo̱ koꞌóní ndutá uva ñoó. Ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin veꞌe dikó noo̱ kanóo ra kandaa uva ñoó. Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao kta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá.