Wildebeest analysis examples for:   mxb-mxbNT   p    February 25, 2023 at 00:49    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23224  MAT 1:11  ta de̱ꞌe Josías ni̱ sa̱ kuu Jeconías xíꞌín dao ka̱ ñani ra̱ tá tiempo ni̱ kue̱i na̱ ñoo Israel noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ñoo Babilonia.
23230  MAT 1:17  Noo̱ ndidaá na̱ sáꞌano yóꞌo, kándaa̱ inio̱ ña̱ nda̱ Abraham, ta nda̱ David ni̱ sa̱ kuu na uxi̱ komi̱ na̱ sáꞌano. Ta nda̱ David, ta nda̱ tiempo ni̱ kue̱i na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, ni̱ sa̱ kuu na uxi̱ komi̱ ka̱ na̱ sáꞌano. Ta nda̱ tiempo ni̱ kue̱i na̱ ñoo Israel ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ ñoo Babilonia, ta nda̱ tiempo Cristo ni̱ sa̱ kuu tuku na uxi̱ komi̱ na̱ sáꞌano.
23231  MAT 1:18  Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaki Jesús: María, ta kakuu naná Jesús, sa̱ ni̱ xi̱ꞌo va xi to̱ꞌon xi noo̱ José ña̱ tandaꞌa̱ xí xíꞌín rá. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin táꞌan na kandei na, kúú ni̱ tu̱u va María ñóꞌo de̱ꞌe xi, chi̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ndato yóꞌo noo̱ xí.
23233  MAT 1:20  Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ini ra̱ ña̱ dión kee ra, ta kúú ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kixi noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ rá ti̱xi sa̱ni. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―José, na̱ veꞌe David, o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n kiꞌón María kakuu ñadiꞌóo̱n, dá chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ꞌa ndato yóꞌo noo̱ xí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tu̱u xi ñóꞌo de̱ꞌe xi.
23235  MAT 1:22  Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
23243  MAT 2:5  Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Kaki na ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judea yóꞌo, dá chi̱ diꞌa ni̱ taa iin profeta ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná:
23244  MAT 2:6  Ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judá, kandaya̱ꞌi cháá ka̱ yo̱ꞌó noo̱ dao ka̱ ñoo ñóꞌo kuendá Judá, dá chi̱ xaa̱n kaki iin ra̱ katiin ndaa na̱ ñoo Israel, na̱ kúú ñooi̱, ta dándáki ñaá rá, kaá Ndios xíꞌín profeta na̱ ―kaá ra̱.
23251  MAT 2:13  Tá ni̱ ya̱ꞌa ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ kaꞌa̱n iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín José ti̱xi sa̱ni, dá kaá na̱: ―Ndako̱o yoꞌó, ta kiꞌin taleé xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta kuino kíi̱ kuaꞌán Egipto, ta ñoó kandei ndó nda̱ ná kasto̱ꞌon tukui xíꞌín ndó, dá chi̱ kasáꞌá rey Herodes nándukú rá taleé xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱.
23252  MAT 2:14  Dá ni̱ ndoto José, ta sa̱kuaá kuu̱ dáá ñóó ni̱ kiꞌin ra taleé ñoó xíꞌín naná xi̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ Egipto.
23253  MAT 2:15  Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ xiꞌi̱ Herodes. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta na̱: “Nda̱ ñoo Egipto ni̱ na̱kanai de̱ꞌi ve̱i xi.”
23255  MAT 2:17  Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta Jeremías:
23257  MAT 2:19  Tá ni̱ xiꞌi̱ Herodes, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ túku iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ José ti̱xi sa̱ni noo̱ ió ra̱ ñoo Egipto,
23261  MAT 2:23  Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta ña̱ kananí xí ta̱ ñoo Nazaret.
23262  MAT 3:1  Tein tiempo daá ñóó, dá ni̱ ka̱sáꞌá Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu noo̱ kúú yukú i̱chí chí kuendá Judea,
23264  MAT 3:3  Ta saꞌa̱ mií Juan yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías tá sa̱ naꞌá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: Kayuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí, ta kaa ra̱: “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná”, kaá na̱.
23272  MAT 3:11  ’Miía̱n ndaa̱ kíán dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ꞌó ini ta̱kui̱í, chi̱ ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Tído sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, ta ni ko̱ káni víán taó yuꞌu̱ ndisa̱ ná, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱. Ta no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, xíꞌín ñoꞌó ita̱.
23277  MAT 3:16  Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ Jesús, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ini ta̱kui̱í ñoó. Kúú mií dáá ni̱ nonó induú. Dá ni̱ xini na̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ na̱xino̱ na̱ sata̱ Jesús, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma.
23279  MAT 4:1  Dá ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios ndáka na Jesús kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ i̱chí, dá korndodó ñaá ña̱ uꞌu̱.
23281  MAT 4:3  Ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ uꞌu̱, ña̱ xírndodó ñaá, noo̱ ná. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n kaꞌanda ní choon no̱ó yuu̱ xaa̱n, dá ná nduuan pan kaxí ní.
23282  MAT 4:4  Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ du̱ú ta̱ꞌón tóꞌón pan xínñóꞌó ña̱yuu keí ná, dá kataki na̱. Diꞌa to̱ꞌon Ndios taꞌani xínñóꞌó ná kueídóꞌo na, dá kataki ndisa na” ―kaá Jesús.
23291  MAT 4:13  Kúú ni̱ da̱nkoo na ñoo Nazaret no̱ó ni̱ sa̱ io na̱. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ koo na ñoo Capernaum, ta kíán iin ñoo nákaa̱ yati yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ na̱ kuendá Zabulón xíꞌín Neftalí.
23292  MAT 4:14  Dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
23302  MAT 4:24  Ta iin níí kúú kuendá Siria ñoó ni̱ kasa̱ndaá to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá xíán ndáka ña̱yuu na̱ kúꞌu̱ ve̱i na noo̱ Jesús, á mií ná ndóꞌo na kueꞌe̱, o mií ná kúú ná na̱ uꞌu̱ ñíi̱, o mií ná kúú ná na̱ ndóꞌo nío̱ kée espíritu kini, o mií ná kúú ná na̱ xíꞌi̱ yi̱ꞌí, o mií ná kúú ná na̱ ni̱ na̱tií ñíi̱. Ta ndidaá ná ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee Jesús.
23303  MAT 4:25  Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ndéi kuendá Galilea, xíꞌín na̱ ndéi ndin uxi̱ ñoo káꞌa̱n xíꞌín ná Decápolis, xíꞌín na̱ ñoo Jerusalén, xíꞌín dao ka̱ na̱ ndéi kuendá Judea, xíꞌín na̱ ndéi iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán tákuei na Jesús xíonoo na.
23315  MAT 5:12  Ta ná kadii̱ iní ndo̱, ta ñóchí kuu ini ndo̱, dá chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱ chí induú sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó dión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá.
23320  MAT 5:17  ’Ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ dátu̱úí choon saꞌándá ley Moisés xíꞌín ña̱ ni̱ taa ndidaá profeta. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ dáxi̱nko̱oi choon saꞌándáa̱n.
23353  MAT 6:2  Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ra̱ tuú trompeta ña̱ kuita ra tuu ra noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ xíꞌín noo̱ xíonoo ra keí. Dión kée ra, dá ná chinaní va̱ꞌa ñaá ña̱yuu. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra.
23394  MAT 7:9  ’Ta, ¿ndi ndáa ndoꞌó, tá xíka̱ de̱ꞌe ndó pan keí xí noo̱ ndo̱, á xíꞌo ndó iin yuu̱ noo̱ xí?
23397  MAT 7:12  Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ndo̱ kee dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ndó xíꞌín ná, chi̱ ki̱ꞌo dión dándáki ley xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta.
23400  MAT 7:15  ’Kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ profeta to̱ꞌón, dá chi̱ ve̱i ra noo̱ ndo̱, ta kée ra mií rá kúú rá táto̱ꞌon léko, tído ndigüe̱ꞌí lobo va kúú rá.
23407  MAT 7:22  Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kaa diꞌa xíꞌín yuꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó: “Satoꞌo nduꞌu̱, satoꞌo nduꞌu̱, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ní ña̱ xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ña̱ koo chí noo̱, ta xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ taó ndú espíritu kini, ta xíꞌín kuu̱ mií ní kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano ni̱ kee nduꞌu̱?”
23419  MAT 8:5  Tá ni̱ ndu̱ꞌu Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoo Capernaum, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a dándáki iin ciento soldado noo̱ ná. Ta ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná,
23430  MAT 8:16  Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ndáka ña̱yuu ndéi ñoó na̱ ñóꞌo espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús. Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌán, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ña kuaꞌa̱n. Ta ndidaá na̱ kúꞌu̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee na.
23431  MAT 8:17  Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías: “Mií ná ni̱ na̱kuido kueꞌe̱ ndóꞌo iin rá iin yó, ta ni̱ na̱kiꞌin na ña̱ uꞌu̱ ñíi̱ yo̱.”
23442  MAT 8:28  Dá tá ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ ñoó noo̱ kúú kuendá Gadara, kúú ni̱ ka̱sáa̱ uu̱ ta̱a ñóꞌo espíritu kini, ta̱ ni̱ ka̱nkuei ni̱ kii ini káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i. Ta ndakí nda̱ꞌo ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ku̱ú ya̱ꞌa íchi̱ nákaa̱ ñoó kée ra.
23443  MAT 8:29  Dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú espíritu kini ñóꞌo ini ra̱: ―¿Ndí ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín nduꞌu̱, Jesús, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe Ndios? ¿Á ni̱ ka̱sáa̱ ní dándóꞌo naní ní nío̱ nduꞌu̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasandaá tiempo noo̱ ndiꞌi? ―kaáa̱n.
23445  MAT 8:31  Dá ni̱ seí ndaꞌí espíritu kini ñoó noo̱ ná: ―Tá ve̱i ní taó ní nduꞌu̱, dá kía̱n konó ní ná ndu̱ꞌu nduꞌu̱ ini kochí ñóꞌo káa.
23447  MAT 8:33  Kúú ni̱ taxí táꞌan ta̱ ndáka kochí ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tá ni̱ na̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo kochí ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo ta̱a sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó.
23480  MAT 9:32  Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ña̱yuu, ta ndáka na iin ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o ñíꞌi̱ ni̱ kee espíritu kini nákaa̱ ini ra̱.
23481  MAT 9:33  Dá ni̱ taó Jesús espíritu kini nákaa̱ ini ta̱a ñoó, ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n va ra. Ta kúú ni̱ naá vá iní ña̱yuu ndéi ñoó, ta kaá na̱: ―Ni kuu̱ ni hora ko̱ xi̱ní yo̱ ña̱ kúu dión ñoo Israel, ña̱ ni̱ xini yo̱ viti.
23482  MAT 9:34  Dá kaá dao ta̱ fariseo ndíta ñoó: ―Mií vá satoꞌo espíritu kini kía̱n xíꞌo choon noo̱ ta̱a káa, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé rá taó ra̱ espíritu kini.
23487  MAT 10:1  Dá ni̱ taó xóo Jesús uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ rá, dá kandeé rá taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu, ta kandeé rá nduva̱ꞌa ra ña̱yuu ndóꞌo ndi ndáa mií vá kueꞌe̱ xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ñíi̱ ná.
23488  MAT 10:2  Ta diꞌa naní ndin uxi̱ uu̱ apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi Jesús kaneꞌe to̱ꞌon na. Ta̱a mií no̱ó naní Simón, ta ni̱ chi̱naní taꞌani ñaá ná Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Jacobo, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, ta iin ka̱ ra̱ naní Juan, ra̱ kúú ñani Jacobo.
23489  MAT 10:3  Ta iin ka̱ ra̱ naní Felipe, xíꞌín ra̱ naní Bartolomé, xíꞌín ra̱ naní Tomás, xíꞌín ra̱ naní Mateo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kiꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín ra̱ naní Jacobo, ra̱ kúú de̱ꞌe iin ta̱a naní Alfeo, xíꞌín ra̱ naní Lebeo, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Tadeo,
23494  MAT 10:8  Ta nduva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱, ta nduvii ndó na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, ta dánátaki ndo̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta taó ndó espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Ta kee ndó ña̱ mani̱ yóꞌo xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kémani̱ yuꞌu̱ ndo̱ꞌó xíꞌín choon yóꞌo.
23495  MAT 10:9  ’O̱ sa̱ taán ndo̱ di̱ꞌón oro ni di̱ꞌón plata ni di̱ꞌón kuaán ini vati̱ ndo̱, dá kiꞌin ndó koꞌo̱n ndo̱.
23502  MAT 10:16  ’Ta viti, tándaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱, ta kúú ndó táto̱ꞌon léko kuaꞌa̱n kanoo tein ndigüe̱ꞌí lobo. Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó táto̱ꞌon kée koo̱. Ta ndaꞌí koo ini ndo̱ táto̱ꞌon kée paloma.
23506  MAT 10:20  Chi̱ ko̱ ta̱ꞌón mií ndó kúú na̱ kaꞌa̱n, mií Espíritu ii̱, na̱ ni̱ kii noo̱ tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱.
23520  MAT 10:34  ’Ná dáꞌa ni kaꞌán ndoꞌó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ nachindei va̱ꞌi ña̱yuu. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱i̱ xíꞌín espada, dá ná kaꞌanda táꞌan ña̱yuu saꞌa̱ yúꞌu̱.
23527  MAT 10:41  Ta na̱ nátiin va̱ꞌa iin profeta sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin profeta, dá kía̱n natiin taꞌani na ña̱ va̱ꞌa kánian natiin iin profeta. Ta dión taꞌani, iin na̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa iin ña̱yuu ndaa̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱, dá kía̱n koni taꞌani na natiin na ña̱ va̱ꞌa kánian natiin iin ña̱yuu ndaa̱.
23537  MAT 11:9  Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin profeta? Jaa̱n, miía̱n ndaa̱ kuiti kaá yuꞌu̱ ña̱ ñaá kúú ná, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú iin profeta.
23541  MAT 11:13  Ndidaá táꞌa̱n profeta xíꞌín ña̱ káꞌa̱n ley Moisés ni̱ kaꞌa̱n ña̱ kasáꞌá Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, ta nda̱ Juan taꞌani ni̱ kaꞌa̱n dión.
23542  MAT 11:14  Ta ndá kuendá mií ndó ná kakian á kándísa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó o ko̱ó, tído káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ Juan kúú Elías, na̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta kasaa̱.
23544  MAT 11:16  ’¿Ndí ki̱án tiin yuꞌu̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ndéi tiempo viti? Chi̱ kée na táto̱ꞌon kée takuáchí tá ndéi xi sádikí xi̱ noo̱ yáꞌi, ta káyuꞌú táꞌan xi:
23546  MAT 11:18  Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kée ña̱yuu ndéi viti, chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ Juan, ko̱ ní seí taꞌon na pan, ta ko̱ ní xiꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ nákaa̱ espíritu kini ini na̱.
23551  MAT 11:23  Ta ndoꞌó, na̱ ñoo Capernaum, káꞌán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó, tído ndoꞌó kúú na̱ koꞌono niꞌini Ndios nda̱ ma̱á indayá, dá chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano ñoo Sodoma, ña̱ kía̱n ni̱ keei noo̱ ndo̱ꞌó, miía̱n ndaa̱ kakaa̱ ii̱ vá ñoo Sodoma nda̱ kuu̱ víti, ní kúu.
23559  MAT 12:1  Tiempo daá ñóó chíkaꞌanda Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ noo̱ káa tirió tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel. Ta kuíko nda̱ꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá taó ra̱ yoko tirió, ta seí ra̱ noni̱án kuaꞌa̱n ra̱.
23562  MAT 12:4  Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ꞌu na̱ ini veꞌe Ndios, ta ni̱ seí na̱ pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni ko̱ kánian keí mií ná ña̱, ni ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Sa̱va̱ꞌa ta̱ duti̱ va kuu keí ñá.
23575  MAT 12:17  Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n:
23576  MAT 12:18  Yóꞌo íin ta xínkuáchí no̱ói̱, ta mií yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi xi, ta ndóꞌo nda̱ꞌa vai saꞌa̱ xí, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Koꞌi̱n dákóoin Espírituí dini̱ xí. Ta noo̱ ndidaá na̱ tu̱kú kasto̱ꞌon xi ña̱ ve̱i kuu̱ keyíko̱i̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu.
23580  MAT 12:22  Dá ndáka ña̱yuu ñoó iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús, ta ko̱ túu noo̱ rá, ta ni ko̱ ku̱ú kaꞌa̱n ra̱ kée espíritu kini ñoó. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ná. Ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá.
23582  MAT 12:24  Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ dión ndátóꞌón ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: ―Kándéé ta̱a káa taó rá espíritu kini, chi̱ Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌa̱n, xíꞌo choon noo̱ rá ―kaá ra̱.
23585  MAT 12:27  Sa̱ꞌá ño̱ó tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Beelzebú noo̱í, dá kía̱n, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndáꞌa̱ dao ka̱ na̱ ñoo mií ndó ña̱ taó ná espíritu kini, tá dáá? Mií vá na̱ yóꞌo kúú na̱ náꞌa̱ ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ káꞌa̱n ndo̱.
23586  MAT 12:28  Tído tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
23589  MAT 12:31  Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi kée ña̱yuu, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kini káꞌa̱n na̱. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na.
23590  MAT 12:32  Ta ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ni ñayuú yóꞌo ni ñayuú ve̱i chí noo̱ o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná.
23597  MAT 12:39  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi va ndó Ndios, chi̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ kee yuꞌu̱ iin ña̱ ndato, dá kandía ndó. Tído ni iin tóꞌón ña̱ ndato o̱ kéei noo̱ ndo̱, sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín profeta Jonás kía̱n koni ndo̱.
23599  MAT 12:41  Ta nakui̱ta ndichi ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoo Nínive tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, ta kaꞌa̱n kua̱chi na sa̱ꞌá ña̱yuu ndéi tiempo viti. Dá chi̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ sa̱ kee na tá ni̱ da̱náꞌa̱ Jonás noo̱ ná. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú Jonás íin noo̱ ndo̱ viti.
23600  MAT 12:42  Ta nakuii̱n ndichi taꞌani ñáꞌa̱ sa̱ dándáki chí Sur diꞌa tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kaꞌa̱n kua̱chián saꞌa̱ ña̱yuu ndéi tiempo viti, dá chi̱ nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ni̱ kixián ni̱ seídóꞌán ña̱ ndi̱chí ni̱ kaꞌa̱n rey Salomón. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kúú na̱ íin káꞌa̱n xíꞌín ndó vitíꞌón o̱ du̱ú rey Salomón ñoó.
23601  MAT 12:43  ’Tá kéta iin espíritu kini iin ta̱a, dá kía̱n kuaꞌa̱n iin xíán no̱ó i̱chí ndúkúán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án. Tído ko̱ nániꞌán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án.
23603  MAT 12:45  Dá kuaꞌa̱n kuakaan usa̱ ka̱ espíritu kini cháá ka̱ o̱ du̱ú miíán. Dá násaa̱a̱n ndu̱ꞌan kañoꞌan ini ta̱a ñoó. Ta kúú kaꞌí ka̱ ví kásáꞌá ndóꞌo nío̱ rá o̱ du̱ú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱ rá ni̱ sa̱ kee espíritu kini mií no̱ó ñoó. Dión taꞌani ndóꞌo ña̱yuu ndéi tiempo viti ―kaá Jesús.
23622  MAT 13:14  Ki̱ꞌo dión, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. Ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kande̱ꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱.
23625  MAT 13:17  Chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta xíꞌín ña̱yuu ndaa̱ ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá ni̱ kaꞌán ná koni na̱ ña̱ xiní ndo̱ viti, tído ko̱ ní xiní taꞌon naa̱n. Ta ni̱ kaꞌán taꞌani na kueídóꞌo na to̱ꞌon seídóꞌo ndó viti, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon naa̱n ―kaá na̱.
23640  MAT 13:32  Ta miía̱n ndaa̱ ña̱ yóꞌo kúú tata pálí cháá ka̱ noo̱ dao ka̱ tata chíꞌi yó no̱ñóꞌo̱ yo̱. Tído tá ni̱ xita̱a̱n, ta kúú sáꞌano dikó ka̱ vía̱n o̱ du̱ú dao ka̱ yuku̱, ta ndúuan iin yíto̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásaa̱ laa, ta káva̱ꞌa rí táka̱ ri̱ tein ndáꞌa̱ rá ―kaá Jesús.
23641  MAT 13:33  Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku na iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: ―Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ káva̱ꞌa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáꞌa̱, ta ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá xíꞌín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱n ―kaá na̱.
23643  MAT 13:35  Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: Koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin dao ña̱ꞌa no̱ó to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu. Ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú.
23665  MAT 13:57  Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá ná. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ndeí kúú míí vá ió ña̱ñóꞌó ña̱yuu no̱ó nduꞌu̱, na̱ kúú profeta. Tído na̱ kúú na̱ ñoo ndu̱, xíꞌín na̱ veꞌe ndu, no̱ón diꞌa kúú na̱ káñóꞌó ñaá ―kaá na̱.
23667  MAT 14:1  Tiempo daá ñóó ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato kée Jesús.
23669  MAT 14:3  Dión ni̱ kaa Herodes, dá chi̱ mií rá ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ tiin soldado Juan, dá ni̱ soꞌoni ñaá rá xíꞌín cadena, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xika̱ Herodías, ñá ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí ñani ra̱, ta̱ ni̱ sa̱ naní Felipe.
23671  MAT 14:5  Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá kaꞌání ñaá rá, tído yuꞌú ra̱ na̱ ñoo ra̱, chi̱ ni̱ ka̱ndísa na ña̱ Juan kúú iin profeta.
23683  MAT 14:17  Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kuaꞌa̱ néꞌe ndu. Sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va.
23685  MAT 14:19  Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon ña̱ ndidaá ña̱yuu ná kandei na noo̱ ita ñoó. Dá ni̱ tiin na ndin oꞌo̱n pan ñoó xíꞌín ndi nduú ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé noo̱ ná chí induú. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ da̱kuáchi na pan ñoó xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
23704  MAT 15:2  ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ kée ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱ sáꞌano ñoo yo̱ tá sata̱? Chi̱ ko̱ nákata ra ndáꞌa̱ rá xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá keí rá pan.
23709  MAT 15:7  ’¡Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó! Ndaa̱ va ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías saꞌa̱ ndo̱, chi̱ diꞌa ni̱ taa na:
23724  MAT 15:22  Ñoó ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱, ta kíán iin ñáꞌa̱ kuendá Canaán. Ta ni̱ kixián iin ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ yati ñoó. Dá ni̱ ka̱yuꞌán Jesús: ―Tatá, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá yuꞌu̱, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ de̱ꞌe diꞌíi̱ kée iin espíritu kini.
23728  MAT 15:26  Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: ―Ko̱ váꞌa taꞌon kuio ndaa yo̱ pan ndáꞌa̱ takuálí, ta ki̱ꞌo yóa̱n no̱ó ti̱na.
23729  MAT 15:27  Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: ―Ndaa̱ va káꞌa̱n ní, tatá. Tído seí va ti̱na ñoó yúchi̱ pan ña̱ kuéi yúꞌu̱ mesa satoꞌo ri̱.
23735  MAT 15:33  Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó: ―¿Ndeí kiꞌin yó kuaꞌa̱ pan noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí yóꞌo ki̱ꞌo yó keí ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo, dá ndinoo ini na̱?
23736  MAT 15:34  Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndidaá pan néꞌe ndó? Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Usa̱ va pan néꞌe nduꞌu̱, xíꞌín cháá ti̱yaká.
23738  MAT 15:36  Dá ni̱ tiin na ndin usa̱ pan xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ti̱yaká ñoó.
23744  MAT 16:3  Tá ni̱ tu̱u noo̱ naꞌa, dá kaá ndo̱ diꞌa: “Kana nda̱ꞌo tachi̱ kuu̱ víti, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú, ta íin víkó nda̱ꞌo.” ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, dá chi̱ va̱ꞌa ti̱ꞌa ndó kándaa̱ ini ndo̱ ndi kee induú, tído ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náꞌano xiní ndo̱ tiempo viti!
23745  MAT 16:4  Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi na Ndios, chi̱ xíka̱ na̱ ña̱ kee yuꞌu̱ ña̱ ndato noo̱ ná, dá kandísa na. Tído o̱ kée taꞌan vai ni iin ña̱ ndato noo̱ ná. Sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ ndoꞌo Jonás koni na̱ ndoꞌo yuꞌu̱ ―kaá na̱. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Jesús, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱.
23746  MAT 16:5  Ta ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱, tído ni̱ na̱ndodó ta̱ xíonoo xíꞌín ná kaneꞌe ra pan keí rá xíꞌín ná.