Wildebeest analysis examples for:   poi-poiNT   T    February 25, 2023 at 01:00    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23216  MAT 1:3  Jém Judá ima̱nɨc jém Fares y Zara, ia̱pa jém Tamar. Jém Fares ima̱nɨc jém Erson. Jém Erson ima̱nɨc jém Aram.
23229  MAT 1:16  Jém Jacob ima̱nɨc jém José, jém Malía iwɨd́a̱ya jém icnayñewɨɨp jém Jesús, iñɨ̱yit́im CRISTO.
23236  MAT 1:23  Ma̱nɨccomca tu̱m wo̱ñi jém d́apɨc jaayɨ́y. D́a queman ijɨypát pɨ̱xiñ. Icnaypa tu̱m jaychɨ̱xi. Accámayt́a̱p iñɨ̱yi iga Emanuel. Taɨcht́am tanaŋmat́i̱mɨ nɨmtooba: taŋwaganait́t́ámpa Dios.
23256  MAT 2:18  Matta̱p tu̱m jɨ̱yi jém attebet Ramá. Tsa̱m wejyajpa, tsa̱m aŋyácneyaj. Tsa̱m wejyajpa jém Raquel, jém Israelpɨc yo̱mtam, iyaachaŋja̱mpa jém ima̱nɨctam. D́a ixunpa iga acpocsayt́a̱p ia̱nama porque accucaáyayyajt́a̱ ima̱nɨctam.
23263  MAT 3:2  Nɨm jém Xiwan:Tsa̱cɨ iga immalwatpa, cuca̱cɨ iñjɨ̱xi porque núctooba jém tiempo iga iŋjacpa Dios yɨ́p naxyucmɨ.
23266  MAT 3:5  Tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am nɨc imatoŋyaj jém Xiwan ju̱t́ najɨ́yóypa. Miñyaj jém attebet Jerusalén, icuwɨ̱t́i jém naxyucmɨ de Judea, con jém it́yajwɨɨp nocojo̱m jém río Jordán.
23275  MAT 3:14  Pero jém Xiwan d́a icchiŋtooba Jesús. Nɨ́mayt́a̱ Jesús: —Más wɨ̱ iga mich anacchiŋpa aɨch. ¿T́iiga mimiñpa iga manacchíŋiñ?
23278  MAT 3:17  Jesɨc jém it́yajwɨɨp je̱m imatoŋyaj tu̱m jɨ̱yi sɨŋyucmɨ. Nɨmpa: —Yɨ́p ɨch amMa̱nɨc jém tsa̱mpɨc antoypa. Tsa̱m amaymay con je.
23294  MAT 4:16  jém it́yajwɨɨp piichcɨɨm; iixyajpa tu̱m wɨbɨc juctɨaŋtso̱ca. Tsɨ́yyaj juuts caaneyaj id́ɨc. Cupiicha̱net́i, pero iyɨcquejyajpa tu̱m wɨbɨc juctɨ.
23295  MAT 4:17  Jesɨc cuando núc jém Capernaum, moj iŋmat Jesús jém Dios iŋma̱t́i. Nɨmpa:Tsa̱cɨ iga immalwatpa, cuca̱cɨ iñjɨ̱xi porque núcneum jém tiempo iga iŋjacpa Dios yɨ́p naxyucmɨ.
23296  MAT 4:18  Jesɨc naspa Jesús jém laguna aŋna̱ca iñɨ̱yi Galilea. Iix tu̱m pɨ̱xiñ con it́ɨ̱wɨ. Tu̱m jém Ximoj, iñɨ̱yit́im Peto; tu̱m jém Anti. Sɨ́p ipatsyaj ired jém laguna iga imatspa tɨɨpɨ. Jeeyaj tɨɨpteroyaj.
23303  MAT 4:25  Tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am it́úŋɨyyajpa jém Jesús. Miñyaj de jém naxyucmɨ de Galilea, de jém attebet Decápolis y de jém attebet Jerusalén. Miñyajt́im de jém naxyucmɨ de Judea y de jém Jordán iŋwiñt́uc.
23316  MAT 5:13  ’Mimicht́am mijex juuts jém ca̱na para yɨ́p naxyucmɨpɨc pɨxiñt́am. Pero siiga d́a paac jém ca̱na, ¿jutsa̱p taŋwɨ̱tsac? D́a t́i mejcuy. Tampatsáypa. Icunepnepquetyajpa jém pɨxiñt́am.
23317  MAT 5:14  ’Mimicht́am mijex juuts tu̱m wɨbɨc juctɨ iga iñyɨcquejpa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Tu̱m mɨjpɨc attebet lumuyucmɨ d́a i̱ wɨa̱p iŋnéc.
23346  MAT 5:43  ’Immatoŋneta juuts nɨmyajpa jém pɨxiñt́am: Toyt́aamɨ jém íñamigo, pero jóyixt́aamɨ jém íñenemigo.”
23347  MAT 5:44  Pero ɨch mannɨ́máypa iga: Toyt́aamɨ jém íñenemigoyaj. Odoy malnɨ́mayt́aamɨ jém mimalnɨ́mayñewɨɨp. Wɨ̱wadayt́aamɨ jém mijóyixpaap. Aŋwejpáttaamɨ Dios iga iwɨ̱wadáyiñ jém pɨxiñt́am jém mimalwadayñewɨɨp.
23353  MAT 6:2  Jeeyucmɨ mannɨ́máypa cuando iñyo̱xpátpa jém yaacha̱yajpaap, odoy i̱ aŋmadaayɨ iga iŋwɨ̱watne. Jém malopɨc pɨxiñt́am, jém nɨ́maŋtaaya̱paap iga icupɨcyajpa Dios, siiga iwɨ̱watyajpa, tsa̱m iŋmadayyajpa i̱ quej iga cujípta̱iñ. Iŋmatpat́im aŋsɨ̱cmɨ y jém sinagoga t́it́am iwatyajpa. Tsa̱m iwɨ̱aŋja̱myaj iga cujípyajta̱iñ. Nu̱ma mannɨ́máypa iga jeeyaj ipɨctsoŋneyajum jém icoñwɨyooyi.
23356  MAT 6:5  ’Cuando iniŋwejpáttámpa Dios, odoy wattaamɨ juuts iwatyajpa jém nɨ́maŋtaaya̱paap iga icupɨcyajpa Dios. Tsa̱m iwɨ̱aŋja̱myajpa iga iŋwejpátyajpa Dios jém sinagoga o jém calle aŋna̱ca iga iixyajiñ jém pɨxiñt́am. Nu̱ma mannɨ́máypa iga ipɨctsoŋneum jém icoñwɨyooyi.
23379  MAT 6:28  ’¿T́iiga tsa̱m iñji̱spa ju̱t́ impɨcpa jém impuctu̱cu? Jɨ̱staamɨ jém wɨbɨc mo̱ya jém nayñewɨɨp co̱pjo̱m. Je d́a yo̱xa̱p ni d́a pit́pa.
23383  MAT 6:32  Porque jexpɨc jɨ̱xi iniit́ jém d́apɨc icupɨcyajpa Dios. Tsa̱m imétsyajpa it́u̱mpɨy jexpɨc cosa, pero mimicht́am iniit́ tu̱m iñJa̱tsɨŋyucmɨ. Ijo̱doŋ t́it́am mit́ogóyáy.
23388  MAT 7:3  ¿T́iiga íñixáypa jémt́ɨ̱wɨ tu̱m xut́u pu̱chi iixco̱m? ¿Que d́a iñja̱mpa jém mɨjpɨc cuy íñixco̱m?
23390  MAT 7:5  Tsa̱m minimɨgóyayt́a̱p iñyaac. Wiñt́i to̱pɨ jém cuy íñixco̱m, jesɨc iŋwɨ̱ixáypa jém pu̱chi jémt́ɨ̱wɨ iixco̱m.
23392  MAT 7:7  ’Wágayt́aamɨ Dios t́it́am mit́ogóyáy, je michiiba.tstaamɨ jém wɨ̱tampɨc cosa, jesɨc impáttámpa. Tɨcstaamɨ jém tɨc ipuerta, míŋáyayt́a̱p.
23398  MAT 7:13  Tɨgɨyt́aamɨ jém wayaypɨc puerta. Porque wɨ̱t́i jém puerta y tsa̱m wɨ̱t́i jém tjém nɨcpáppɨc ju̱t́ togoyyajpa jém pɨxiñt́am. Tsa̱m jáyaŋ nɨcyajpa je̱m.
23410  MAT 7:25  Ocmɨ tsa̱m pɨ̱mi chijóypa tuj. Compa jém nɨ. Tsa̱m pɨ̱mi poypa jém sa̱wa. Ictsɨ́ypa jém tɨc, pero d́a cutɨŋpa porque pɨɨma̱ne tsaayucmɨ.
23411  MAT 7:26  Tuŋgac imatoŋpa ɨch anaŋma̱t́i, pero d́a iwatpa juuts annɨ́máypa. Je jex juuts tu̱m pɨ̱xiñ d́apɨc jɨ̱xiɨ́y. Iwat tu̱m tɨc, pero icpɨɨma̱p pooyyucmɨ.
23419  MAT 8:5  Jesɨc núc Jesús jém attebet Capernaum. Tu̱m Romapɨc capitán icunúc Jesús, moj icunucsáy.
23420  MAT 8:6  Nɨmpa jém capitán: —Maestro, mɨmne actɨŋ tu̱m wo̱ñjaychɨ̱xi antɨccɨɨm, tu̱m jém aŋcuyo̱xapaap. Tusacane icumu̱ma. Tsa̱m pɨ̱mi yaacha̱p ixɨ.
23426  MAT 8:12  Pero wa̱t́i jém Israelpɨc pɨxiñt́am jém iniit́wɨɨp derecho iga tɨgɨypa ju̱t́ iŋjacpa Dios, quebacputyajta̱p. Tsacyajta̱p aŋsɨ̱cmɨ jém piichcɨɨm. Jemum tsa̱m wejyajpa, tsa̱m iñichyajpa it́ɨts.
23428  MAT 8:14  Cuando núc Jesús jém Peto it́ɨccɨɨm, iix iga wo̱ne icheesmɨ jém Peto imɨɨda̱pa. Tsa̱m pɨ̱mi jawaŋɨ́y.
23432  MAT 8:18  Jesɨc cuando iix Jesús igatuuma̱yajpa tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am, iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:Tanɨctámpa jém laguna aŋwiñt́uc.
23436  MAT 8:22  Pero Jesús iñɨ́máy: —Mi̱ñɨ atúŋɨɨyɨ. Tsa̱cɨ jém caaneyajwɨɨp iga nacumyajta̱p jeeyaj.
23437  MAT 8:23  Jesɨc Jesús tɨgɨy tu̱m barcojo̱m. Tɨgɨyt́im mex jém icuyujcɨɨwiñ.
23438  MAT 8:24  Ocmɨ moj po̱yi jém sa̱wa jém laguna. Tsa̱m pɨ̱mi poypa hasta tɨgɨypa nɨ jém barcojo̱m. Pero moŋpa Jesús.
23440  MAT 8:26  Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —¿T́iiga tsa̱m micɨ̱ŋtámpa? ¿Que d́a iŋcupɨcpa ni uxaŋ iga Dios miyo̱xpátpa? Jesɨc tsucum Jesús, iñɨ́máy jém sa̱wa y jém nɨɨpoa iga teeñaŋjaguiñ. Jesɨc teeñaŋjac jém sa̱wa y jém nɨɨpoa. D́am t́i tsɨgóypa.
23442  MAT 8:28  Jesɨc cuando núc Jesús jém laguna aŋwiñt́uc jém naxyucmɨ de Gadara, ipát wɨste̱n pɨ̱xiñ jém imatsnewɨɨp jém mal espíritu. Putyaj jém camposanto, icunúcyaj Jesús. Tsa̱m pɨ̱mi maloyaj juuts tu̱m jɨmñi ani̱mat. Tsa̱m pɨ̱mi icɨ̱ŋyajpa jém it́yajwɨɨp je̱m, d́a i̱ wɨa̱p iñas jém tuŋjo̱m.
23443  MAT 8:29  Jesɨc pɨ̱mi jɨyyajpa jém wɨste̱n. Nɨmyaj: —¿T́iiga mit́ɨgɨycúmpa con aɨcht́am? Mich miJesús jém Yucmɨpɨc Dios miMa̱nɨc. ¿Que mimiñ yɨɨm iga anyaachwattámpa antes que d́anam núcpa jém íŋaŋpɨc ja̱ma?
23446  MAT 8:32  Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —¡Nɨcsɨm! Jesɨc putyajum jém mal espíritu. Tɨgɨyyaj jém yo̱ya ia̱namaŋjo̱m. Jesɨc póyaŋtsucumyaj jém yo̱ya. Poyi̱mɨ quetyaj jém tejajyucmɨ, actɨŋyaj jém laguna, jicjiccayaj nɨɨcɨɨm.
23447  MAT 8:33  Tsa̱m pɨ̱mi ichɨgaŋjécyaj jém iwatyajpáppɨc cuenta jém yo̱ya. Poyi̱mɨ nɨcyajpa it́ɨcmɨ. Cuando núcyaj, moj iŋmadayyaj los demás t́i iñasca jém imatsnewɨɨp id́ɨc jém mal espíritu.
23452  MAT 9:4  Pero Jesús ijo̱doŋ t́i sɨ́p ijɨ̱syaj, jesɨc iñɨ́máy: —¿T́iiga iniit́ jém malopɨc jɨ̱xi íña̱namaŋjo̱m?
23453  MAT 9:5  ¿Júp más d́a táŋca iga annɨ́máypa yɨ́p pɨ̱xiñ iga: “Manaccáyáypat́áŋca”, o iga annɨ́máypa:Tsucu̱mɨ, wi̱t́ɨm”?
23454  MAT 9:6  Nɨmt́im Jesús: —Pero iga iñjo̱dóŋa̱ta iga jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ iniit́ jém ipɨ̱mi iga wɨa̱p iccáyáy jém pɨ̱xiñ it́áŋca yɨ́p naxyucmɨ (jesɨc iñɨ́máy Jesús jém tusacanewɨɨp): Tsucu̱mɨ, pi̱ŋɨm jém iñchees, nɨcsɨmt́ɨccɨɨm.
23457  MAT 9:9  Jesɨc moj nɨqui Jesús. Iix iga jemum co̱ñ jém calle aŋna̱ca tu̱m pɨ̱xiñ ichécpa jém impuesto. Iñɨ̱yi Mateo. Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —Atúŋɨɨyɨ. Tsucum jém Mateo, nɨc it́úŋɨ́y jém Jesús.
23459  MAT 9:11  Jesɨc cuando jém fariseoyaj iixyaj t́i iwat jém Jesús, iñɨ́mayyaj jém icuyujcɨɨwiñ: —¿T́iiga wagawícpa jém immaestro con jém ichécyajpaap impuesto y jém tuŋgac táŋcaɨywɨɨp?
23462  MAT 9:14  Jesɨc miñyaj jém Xiwan icuyujcɨɨwiñ jém acchíŋoypaap. Miñ icwácyaj jém Jesús. Nɨmyaj: —¿T́iiga aɨcht́am con jém fariseopɨc pɨxiñt́am tsa̱m aŋwattámpa ayuno, pero mich iŋcuyujcɨɨwiñ d́a iwatyajpa ayuno?
23467  MAT 9:19  Tsucum Jesús. Iwagananɨcyaj jém aŋjagooyi con jém icuyujcɨɨwiñ.
23468  MAT 9:20  Iganam nɨquiyaj, tu̱m yo̱mo icunúc jém Jesús it́uuñiaŋcɨɨm. Tsa̱m mɨmne. Doce a̱mt́ɨy imatsne jém caacuy iga quetpa iñɨɨpiñ, d́a nunca te̱ñpa. Ichɨgáy jém Jesús iyoot́i iŋna̱ca.
23470  MAT 9:22  Jesɨc ámse̱t Jesús, iix jém yo̱mo. Iñɨ́máy: —Miyo̱mo, odoy cɨ̱ŋɨ. Tsa̱m iŋcupɨcpa iga Dios wɨa̱p micpɨs, jeeyucmɨ mipɨsneum. Jeet́i rato pɨsum jém yo̱mo.
23471  MAT 9:23  Cuando núc Jesús jém aŋjagooyi it́ɨccɨɨm, iix iga it́ jém susyajpaap iga nɨcpa icumta̱. Agui aŋyácneyaj jém pɨxiñt́am. Agui wejyajpa. Tsa̱m it́ bulla.
23489  MAT 10:3  jém Felipe; jém Bartolo; jém Tomax; jém Mateo, jém ichécpaap id́ɨc impuesto; jém Jacobo, jém Alfeo ima̱nɨc; jém Tadeo;
23494  MAT 10:8  Acpɨstaamɨ jém cupúgayñewɨɨp iña̱ca con it́u̱mpɨy jém mɨmneyajwɨɨp. Acpɨstaamɨt́im jém caanewɨɨp. Tobayt́aamɨ jém mal espíritu jém iniit́wɨɨp jém pɨxiñt́am ia̱namaŋjo̱m. D́a mantségáy cuando manchiit́a ampɨ̱mi, jesɨc odoy tséctaamɨ cuando inicpɨspa.
23510  MAT 10:24  Tu̱m maestro icuyujcɨɨwiñ d́a wɨa̱p iñasca jém imaestro. Tu̱m esclavo d́a wɨa̱p iñasca jém io̱mi.
23513  MAT 10:27  T́it́am manyamnɨ́máypa, mimicht́am aŋmattaamɨ jém pɨxiñt́ámaŋjo̱m. T́it́am manyamnɨ́máypa, aŋmattaamɨ ju̱t́quej iga imatoŋyajiñ it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am.
23535  MAT 11:7  Cuando nɨcyaj jém Xiwan icuyujcɨɨwiñ, jesɨc jém Jesús moj iŋmadáy jém pɨxiñt́am iga wɨbɨc aŋmat́cɨɨwiñ jém Xiwan. Nɨ́mayyajta̱: —¿T́i oy íñámta jém tɨtsɨnaxyucmɨ? ¿Que oy íñámta tu̱m pɨ̱xiñ d́apɨc wɨa̱p juuts tu̱m po̱c jém aguipɨc ictsɨgóypa sa̱wa? D́a je. Oy íñámta tu̱m pɨ̱xiñ wɨa̱paap.
23536  MAT 11:8  ¿Que oy íñámta tu̱m pɨ̱xiñ agui wɨ̱cuyajne? D́a je. Tanjo̱doŋtam iga jém wɨ̱cuyajnewɨɨp it́yaj jém rey it́ɨccɨɨm.
23549  MAT 11:21  —¡Agui miuuguyt́im mimicht́am miit́wɨɨp jém attebet Corazín! Agui miuuguyt́im mimicht́am miit́wɨɨp jém attebet Betsaida. Jém it́yajwɨɨp jém attebet Tiro y Sidón d́a iixñeyaj jém milagroyaj juuts sɨɨp íñix. Pero meega iixñeyaj, pecam ichacneyaj jém imalajɨ̱xi, agui aŋyácneyaj iga táŋcaɨ́y.
23550  MAT 11:22  Jeeyucmɨ mannɨ́máypa, cuando núcpa jém ja̱ma iga Dios icɨɨpiŋpa yɨ́p naxyucmɨpɨc pɨxiñt́am, jesɨc más pɨ̱mi michiit́a̱p castigo mimicht́am que jém it́yajwɨɨp jém attebet Tiro y Sidón.
23560  MAT 12:2  Pero cuando jém fariseoyaj iixyaj t́i iwatyaj jém Jesús icuyujcɨɨwiñ, nɨ́mayt́a̱ jém Jesús: —I̱xɨ jém iŋcuyujcɨɨwiñ. ¿T́iiga iwatyajpa contra jém tanaŋquímayooyi jém jejcuy ja̱ma?
23562  MAT 12:4  Tɨgɨyyaj jém Dios it́ɨcjo̱m. Icútyaj jém caxt́ána̱ñi jém tsacneta̱wɨɨp altaryucmɨ. Tanjo̱doŋ iga jém tanaŋquímayooyi d́a ijɨ́cpa iga icútyajpa jém David ni jém iwaganamiññewɨɨp. Nada más jém pa̱nij wɨa̱p icútyaj.
23570  MAT 12:12  Tu̱m pɨ̱xiñ más wɨ̱ que jém borrego. Jesɨc quejpa iga wɨ̱ iga taŋwɨ̱watpa jém jejcuyja̱ma.
23571  MAT 12:13  Jesɨc iñɨ́máy jém pɨ̱xiñ jém tɨtsnewɨɨp icɨ:Tɨ̱mɨ iŋcɨ. Jesɨc it́ɨ̱m icɨ. Wɨ̱tsɨ́yum juuts jém tuŋgac jém icɨ.
23576  MAT 12:18  Yɨ́bam jém acuyo̱xapaap, jém aŋcupiŋnewɨɨp. Tsa̱m antoypa, tsa̱m amaymay con je. Anchiiba ánA̱nama iga inisɨɨba. Iŋmadáypa jém tuŋgac pɨxiñt́am jém d́apɨc je de Israel iga: Ɨch aŋwɨ̱tsagáypa jém it́áŋca.
23581  MAT 12:23  It́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp je̱m agui ipooñaŋja̱myaj cuando iixyaj t́i iwat Jesús. Nɨmyaj: —¿Tánaŋja̱m yɨ́bam jém rey David io̱cma̱nɨc?
23591  MAT 12:33  ’Siiga wɨbɨc cuy, iwatpa wɨbɨc it́ɨm. Siiga malopɨc cuy, iwatpa malopɨc it́ɨm. Tánixpɨcpa jém cuy por it́ɨm.
23600  MAT 12:42  Tsucumpat́im jém yo̱mpɨc aŋjagooyi jém miññewɨɨptsapsa̱umɨ jém íŋaŋpɨgam ja̱ma cuando Dios icɨɨpiŋpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. Miquejajwadayt́ámpat́im porque juumɨ miñ jém yo̱mo. Miñ imatjém Salomón ijɨ̱xi, pero yɨɨm it́ con mimicht́am tu̱m más mɨjpɨc aŋjagooyi que jém Salomón.
23604  MAT 12:46  Iganam sɨ́p iŋmat Jesús, núcyaj ia̱pa con ijáyuctam. Tsɨ́yyaj aŋsɨ̱cmɨ. Ijɨypáttooba Jesús.
23605  MAT 12:47  Tu̱m pɨ̱xiñ iñɨ́máy Jesús: —Miññe jém íña̱pa cont́ɨ̱wɨtam, it́yaj aŋsɨ̱cmɨ. Mijɨypáttooba.
23610  MAT 13:2  Tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am tuuma̱neyaj ju̱t́ it́ Jesús. Jeeyucmɨ tɨgɨy tu̱m barcojo̱m, jemum co̱ñ. It́u̱mpɨy jém miññeyajwɨɨp tsɨ́yyaj jém laguna aŋna̱ca.
23611  MAT 13:3  Jesɨc Jesús moj iŋquejáy jáyaŋ jém wɨbɨc jɨ̱xi por medio de cuento. Nɨmpa:Tu̱m pɨ̱xiñ nɨc ñi̱pi. Nɨc iyɨ̱n jém trigo ipac ica̱mjo̱m.
23618  MAT 13:10  Jesɨc icunúcyaj Jesús jém icuyujcɨɨwiñ, icwácyaj. Nɨ́mayt́a̱: —¿T́iiga iniŋmadáypa jém pɨxiñt́am por medio de cuento?
23625  MAT 13:17  Nu̱ma mannɨ́máypa iga wa̱t́i jém wiñɨcpɨc aŋmat́cɨɨwiñ y jém tuŋgac wɨbɨc pɨxiñt́am tsa̱m iixyajtooba t́it́am íñixt́ámpa mimicht́am, pero d́a wɨa̱. Tsa̱m imatoŋyajtooba t́it́am immattámpa, pero d́a wɨa̱.
23636  MAT 13:28  Jesɨc jém nas io̱mi iñɨ́máy jém iyo̱xacɨɨwiñ:Tu̱m enemigo iwat je̱mpɨc.” Jesɨc acwácta̱, nɨ́mayt́a̱: “¿Iñxunpa iga nɨcpa aŋwixquímta jém malapɨm?”
23638  MAT 13:30  Tsactaamɨ jém malapɨm iga iwaganamɨja̱p jém trigo hasta tampiŋpa jém cosecha. Jesɨc annɨ́máypa jém ipiŋpaap jém cosecha iga wiñt́i iwixquímyajiñ jém malapɨm, ichenyajiñ iga tannooquetpa. Jesɨc ocmɨ tanaccáypa jém trigo jém granerojo̱m.”
23644  MAT 13:36  Jesɨc Jesús iŋquím jém pɨxiñt́am. Tɨgɨy e̱ybɨc jém tɨcjo̱m. Icunúcyaj jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́mayyaj: —Aŋmadaayɨ t́i nɨmtooba jém xut́u cuento cuando jém enemigo iñip jém malapɨm jém pɨ̱xiñ ica̱mjo̱m.
23655  MAT 13:47  También jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga iŋjacpa Dios yɨ́p naxyucmɨ jex juuts tu̱m red, cuando ipatsyajpa lamar jém tɨɨptero, imatspa it́u̱mpɨy clase de tɨɨpɨ.
23663  MAT 13:55  Yɨ́p pɨ̱xiñ jém carpintero ima̱nɨc. Ia̱pa jém Malía. Tánixpɨgayt́ámpa jém it́ɨ̱wɨtam jém Jacobo, jém José, jém Ximoj y jém Judas.
23669  MAT 14:3  D́a más pecam jém Herodes icám orde iga matsta̱iñ jém Xiwan. Tsenta̱, cottcárcel. Matstjém Xiwan porque iwogáy jém Herodes cuando it́obáyáy jém it́ɨ̱wɨ Felipe iwɨcho̱mo. Jém yo̱mo iñɨ̱yi Herodías.
23672  MAT 14:6  Cuando núc jém Herodes icumpleaño, iwatpa tu̱m sɨŋ. Miñ jém Herodías iyo̱mma̱nɨc. Moj e̱chi jém pɨxiñt́am iwiñjo̱m. Tsa̱m iwɨ̱aŋja̱m jém Herodes.
23680  MAT 14:14  Jesɨc put Jesús jém barcojo̱m, iix iga tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am tuuma̱neyaj. Tsa̱m pɨ̱mi iyaachaŋja̱mpa. Icpɨs jém mɨmneyajwɨɨp jém it́yajwɨɨp je̱m.
23682  MAT 14:16  Nɨmpa Jesús: —¿T́iiga nɨcyajpa? Mimicht́am acwíctaamɨ.
23690  MAT 14:24  Pero juumɨ nɨc jém barco. Núc cucmɨ jém laguna, moj po̱yi jém sa̱wa, tsa̱m pooba jém nɨ. Tsa̱m pɨ̱mi ictsɨ́ypa jém barco jém nɨɨpoa y jém sa̱wa. Táŋcaa̱p iñɨc.
23697  MAT 14:31  Jesɨc jeet́i rato jém Jesús imatsáy icɨ, iñɨ́máy:Tsa̱m uxaŋ iŋcupɨcpa. ¿T́iiga iñjɨ̱spa iga d́a awɨa̱p?
23705  MAT 15:3  Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —¿T́iiga mimichgact́i iŋwattámpa contra jém Dios iŋquímayooyi con mich iŋcostumbre?
23709  MAT 15:7  Tsa̱m minimɨgóyayt́a̱p iñyaac. Iñjɨ̱stámpa iga iŋwatpa juuts ixunpa Dios, pero más immalwatpa. Wɨ̱ nɨm jém wiñɨcpɨc aŋmat́cɨɨwiñ jém Isaías cuando iŋmatpa de mimicht́am. Nɨmpa:
23723  MAT 15:21  Jesɨc Jesús put de je̱m, nɨc nocojo̱m de jém attebet Tiro y Sidón.
23724  MAT 15:22  Jemum miñ tu̱m Cananeapɨc yo̱mo. Je̱mt́im tsucum nocojo̱m de jém Tiro y Sidón. Pɨ̱mi jɨypa jém yo̱mo. Iñɨ́máy Jesús: —Ayaachaŋja̱mɨ, mánO̱mi. Mich jém David mio̱cma̱nɨc. Jém anyo̱mma̱nɨc imatsne tu̱m mal espíritu. Tsa̱m pɨ̱mi sɨ́p iyaachwat.
23732  MAT 15:30  Tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am núcyaj ju̱t́ it́ jém Jesús. Inimíñayyaj jém cu̱xuj, jém cácht́i, jém u̱ma, jém d́apɨc wɨa̱ne icɨ o ipuy, con jáyaŋ tuŋgac más mɨmneyajwɨɨp. Oy ichacyaj jém Jesús ipuycɨɨm. Jesɨc Jesús icpɨs it́u̱mpɨy.
23734  MAT 15:32  Jesɨc Jesús iŋwejáy jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:Tsa̱m anyaachaŋja̱mpa jém miññeyajwɨɨp yɨɨm. Porque tucunaja̱ma taŋwaganait́, sɨɨp d́a inii̱yaj t́it́am icútyajpa. D́a aŋcutsattooba iga nɨcyajiñ it́ɨcmɨ sin wiiqui porque wɨa̱p icupóna̱quetyaj, cutɨŋyajpa tuŋjo̱m.
23748  MAT 16:7  Jesɨc jém icuyujcɨɨwiñ moj nanɨ́mayyajta̱ji entre jeeyaj:Tanɨ́máy je̱mpɨc porque d́a tanamiñ jém caxt́ána̱ñi.
23749  MAT 16:8  Pero Jesús ijo̱doŋ t́i sɨ́p ijɨ̱syajpa, iñɨ́máy: —A que mimicht́am, tsa̱m uxaŋ iŋcupɨcpa iga Dios wɨa̱p miyo̱xpát. ¿T́iiga iñjɨ̱stámpa iga d́a inii̱ jém caxt́ána̱ñi?
23752  MAT 16:11  ¿T́iiga micht́am d́a iŋcutɨɨyɨyt́a iga d́a je caxt́ána̱ñi sɨ́p mannɨ́máy cuando manaŋmadáypa de jém levadura jém iniit́wɨɨp jém fariseoyaj y jém saduceoyaj?
23760  MAT 16:19  Manchiiba jém llave iga tɨgɨyyajiñ jém pɨxiñt́am ju̱t́ iŋjacpa Dios. T́it́am miñɨmpa iga d́a wɨa̱p yɨ́p naxyucmɨ, jesɨc d́at́im wɨa̱p iwatyaj sɨŋyucmɨ. T́it́am iñjɨ́cpa yɨ́p naxyucmɨ, jesɨc wɨa̱pt́im iwatyaj sɨŋyucmɨ.
23762  MAT 16:21  Dende jesɨgam moj iŋmadáy Jesús jém icuyujcɨɨwiñ t́i iñascaaba. Nɨmpa: —Anɨcpa jém attebet Jerusalén ju̱t́ pɨ̱mi ayaachwatta̱p. Tsa̱m pɨ̱mi amalwadáypa jém wɨd́ayt́am, jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj, y jém escribaspɨc maestroyaj. Ocmɨ accaata̱p y jém tucunaja̱ma apɨspa.