Wildebeest analysis examples for:   trc-trcNT   Q    February 25, 2023 at 01:23    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23235  MAT 1:22  Nu̱ꞌ nihánj me se vaa quiꞌyaj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. Quiꞌyaj gue̱e̱ soꞌ nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj soꞌ ga̱a naá rihaan ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱, ne̱ nihánj me nana̱ caꞌmii soꞌ rihaan síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ yoꞌ a:
23236  MAT 1:23  Queneꞌe̱n soj se vaa quinari̱ꞌ ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n neꞌej, ne̱ cuchru̱j noꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii, ne̱ Emanuel cuꞌna̱j neꞌej ado̱nj”. Da̱nj caꞌmii síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a naá rihaan síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ nana̱ “Emanuel” taj se vaa cane̱ maꞌa̱n Diose̱ ga̱ níꞌ ado̱nj.
23239  MAT 2:1  Dan me se caꞌngaa Jesucristó chumanꞌ Belén chumanꞌ na̱j estadó Judea, ne̱ síí cuꞌna̱j Herodes me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan chumanꞌ rej caꞌngaa Jesucristó a. Quisíj caꞌngaa Jesucristó, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij síí tucuꞌyón ndoꞌo cheꞌé yatiꞌ chumanꞌ cuꞌna̱j Jerusalén, ne̱ nij síí cavii rej síj güii me nij soꞌ a.
23240  MAT 2:2  Ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man nij síí ma̱n Jerusalén, cataj nij soꞌ: ―Neꞌej gu̱un síí nica̱j suun rey gu̱un chij rihaan nij yuvii̱ israelitá roꞌ, me rej caꞌngaa soꞌ ga̱. Queneꞌen núj yatiꞌ taj xnaꞌanj yoꞌ se vaa caꞌngaa soꞌ na̱nj á. Cavii yatiꞌ yoꞌ xta̱ꞌ rej síj güii, ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ núj quinaꞌvi̱j núj rihaan soꞌ ado̱nj ―taj nij síí tucuꞌyón ndoꞌo cheꞌé yatiꞌ a.
23247  MAT 2:9  Quisíj cuno nij soꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj síí nica̱j suun rey rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen uún nij soꞌ man yatiꞌ yoꞌ a. Yatiꞌ a̱j queneꞌen nij soꞌ rej síj güii me yatiꞌ yoꞌ, ne̱ dan me se va̱j yatiꞌ yoꞌ, ne̱ yoꞌo̱ canocoꞌ nij soꞌ man yatiꞌ yoꞌ, nda̱a se canicunꞌ yatiꞌ yoꞌ rej xta̱ꞌ rej ya̱nj neꞌej yoꞌ a.
23251  MAT 2:13  Quisíj quinanꞌ nij síí tucuꞌyón ndoꞌo cheꞌé yatiꞌ, ga̱a ne̱ rej nii̱ caꞌmii nej rihaan síí cuꞌna̱j José a. Dan me se naquiꞌyaa yoꞌo̱ se‑mo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj se‑mo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ a: ―Na̱xagaa so̱ꞌ, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man ro̱j ni̱i neꞌej, ne̱ cuna̱nj so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ ca̱yáán so̱ꞌ Egiptó nda̱a güii caꞌmi̱i̱ uún ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nano̱ꞌ ndoꞌo síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes man neꞌej, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man neꞌej yoꞌ vaa taj soꞌ ado̱nj ―taj se‑mo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí cuꞌna̱j José a.
23254  MAT 2:16  Quisíj caꞌanj nij re̱j Jesucristó rej cuꞌna̱j Egiptó, ga̱a ne̱ xcaj síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes cuentá se vaa a̱j tihaꞌ yuꞌunj nij síí tucuꞌyón cheꞌé yatiꞌ man soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan tanuu se vaa ticavi̱ꞌ tanuu man nu̱ꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii ya̱nj nu̱ꞌ anica̱j chumanꞌ Belén a. Neꞌej va̱j vi̱j yoꞌ rej rque̱ roꞌ, cavi̱ꞌ, taj soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj soꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱ꞌ neꞌej caꞌmii yatiꞌ cheꞌé taj nij síí tucuꞌyón cheꞌé yatiꞌ rihaan soꞌ, rá soꞌ a.
23277  MAT 3:16  Quisíj cataꞌ ne Jesucristó, ga̱a ne̱ curiha̱nj soꞌ rá na, ga̱a ne̱ taj niꞌyón naxraꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa nanij Nimán Diose̱ rej xta̱ꞌ, ne̱ ase vaa chaꞌaa̱n roꞌ, vaa Nimán Diose̱, curuviꞌ yoꞌ rej xta̱ꞌ nanij yoꞌ raa̱ Jesucristó a.
23304  MAT 5:1  Queneꞌen Jesucristó ma̱n ndoꞌo yuvii̱ nu̱ꞌ anica̱j xꞌnúú soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cavii soꞌ caꞌanj soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij, ne̱ nda̱a dan caꞌanj ca̱yáán soꞌ, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ a.
23432  MAT 8:18  Queneꞌen Jesucristó se vaa ma̱n ndoꞌo yuvii̱ anica̱j rej nicu̱nꞌ soꞌ niꞌya̱j man soꞌ a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ ga̱ soꞌ nda̱a rne̱j na lacuaná cuꞌna̱j Galilea a.
23596  MAT 12:38  Cachén do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ uún do̱j síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés ga̱ do̱j síí fariseo rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌe̱n núj, maestro. Ga̱a ne̱ gu̱un ya̱ rá núj se vaa ya̱ aꞌmii so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23675  MAT 14:9  Ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Herodes yoꞌ ga̱a cuno soꞌ nana̱ yoꞌ a. Quinanó rá soꞌ se vaa cuno cunuda̱nj nij síí caꞌnaꞌ nana̱ caꞌmii soꞌ se vaa rque̱ soꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa ni̱caj ya̱ chana̱ ya̱a̱n se vaa cachíín noꞌ rihaan soꞌ na̱nj á.
23681  MAT 14:15  Dan me se cachén ndoꞌo orá, ne̱ nanij güii, ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Rcoꞌ quij u̱u̱n me nihánj, ne̱ taj se chá cha̱ nij yuvii̱ nihánj, ne̱ cachén ndoꞌo orá na̱nj á. Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ quira̱a̱n nij yuvii̱ se cha̱ nij yuvii̱ á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23725  MAT 15:23  Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nana̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesucristó rihaan noꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan soꞌ, cataj nij soꞌ:Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan chana̱ yoꞌ se vaa caꞌa̱nj chana̱ yoꞌ na̱nj rugua̱nj. ꞌO̱ se noco̱ꞌ uxrá noꞌ man níꞌ, ne̱ aguáj ndoꞌo noꞌ na̱nj asanj ―taj nij soꞌ a.
23758  MAT 16:17  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan Pedró a:Quiꞌyaj uxrá Diose̱ se lu̱j cheꞌé so̱ꞌ, Simón taꞌni̱j síí cuꞌna̱j Jonás á. ꞌO̱ se nuveé na̱na̱ cataj xnaꞌanj yuvii̱ rihaan so̱ꞌ me nana̱ caꞌmii so̱ꞌ cuano̱ maꞌ. ꞌO̱ se Réé ꞌu̱nj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ me síí racuíj mán so̱ꞌ naríꞌ so̱ꞌ nana̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj.
23896  MAT 21:1  Ga̱a ne̱ cuchiꞌ Jesucristó cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cuchiꞌ tuꞌva chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé a. Na̱j chumanꞌ yoꞌ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, ne̱ nichru̱nꞌ naj chumanꞌ Jerusalén ga̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj ro̱j soꞌ rque chumanꞌ yoꞌ,
23936  MAT 21:41  Quiꞌya̱j ndoꞌo síí xna̱a̱ yoꞌ sayuun man nij síí chiꞌi̱i̱ ꞌyaj suun xnaa̱ soꞌ, ticavi̱ꞌ soꞌ man nij soꞌ na̱nj á. Ne̱ ta̱cuachén soꞌ xnaa̱ soꞌ rihaan yoꞌó síí tu̱mé xnaa̱ soꞌ, ne̱ yavii cuta̱ nii chruj uvá roꞌ, veꞌé rque̱ nij soꞌ chruj yoꞌ rihaan síí xna̱a̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
24000  MAT 23:13  Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó caꞌmii Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, cataj soꞌ: ―Nique̱ soj si̱j fariseo do̱ꞌ, si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Dan me se aꞌnéj nij soj veꞌ tucuá chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ guun tucua̱ nij soj man veꞌ yoꞌ, ꞌyaj maꞌa̱n nij soj, ne̱ ra̱a̱n ndoꞌo achíín niꞌya̱j nij soj rihaan Diose̱, cheꞌé rej sa̱ꞌ doj gu̱un nucua̱j nij soj tiha̱ꞌ yuꞌunj soj man yuvii̱ a. Cheꞌé dan doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ soj quiꞌya̱j Diose̱, asa̱ꞌ caꞌneꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ado̱nj.
24001  MAT 23:14  ”Nique̱ soj si̱j fariseo do̱ꞌ, si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun na̱nj ado̱nj. Síí nucuiꞌ rá me nij soj ado̱nj. Dan me se aráán soj chrej catu̱u̱ yuvii̱ rihaan Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj á. ꞌO̱ se ne uun chij Diose̱ nimán soj, ꞌyaj soj maꞌ. Ne̱ nda̱a nij síí me rá gu̱un chij Diose̱ nimán roꞌ, aráán soj chrej cuno̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ ado̱nj.
24002  MAT 23:15  ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, si̱j fariseo do̱ꞌ ei. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun na̱nj ado̱nj. Síí nucuiꞌ rá me nij soj á. Dan me se chéé soj nda̱a rej xco̱ tuꞌva na yaꞌa̱nj do̱ꞌ, nda̱a rej xco̱ quij do̱ꞌ, nanoꞌ soj yoꞌo̱ síí canoco̱ꞌ man soj, ga̱a ne̱ quisíj canocoꞌ yoꞌo̱ soꞌ man soj ꞌyaj soj, ga̱a ne̱ nuu chiꞌi̱i̱ doj nimán soꞌ rihaan nimán soj, ꞌyaj soj, ne̱ quita̱j ya̱a̱n soꞌ rihaan soj caꞌa̱nj taranꞌ nij soj rihaan yaꞌan ado̱nj.
24010  MAT 23:23  ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, si̱j fariseo do̱ꞌ ei. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Síí nucuiꞌ rá me nij soj na̱nj á. Dan me se sese vaa nuu xlá do̱ꞌ, coj eneldo do̱ꞌ, coj cominó do̱ꞌ, rihaan soj, ne̱ rqsoj ꞌo̱ nánj coj rihaan Diose̱ rihaan daj a̱ chi̱ꞌ nánj coj yoꞌ a. Tza̱j ne̱ nana̱ noco̱o doj ne ꞌyaj soj maꞌ. Ne aꞌneꞌ nica̱ soj cacunꞌ cheꞌé tuviꞌ soj maꞌ. Ne ꞌe̱e̱ rá soj tuviꞌ soj maꞌ. Ne uun nucua̱j rá tuviꞌ soj man soj maꞌ. Tza̱j ne̱ Diose̱ roꞌ, me rá quiꞌya̱j soj nu̱ꞌ nana̱ noco̱o nihánj, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ ta̱náj xco̱ soj a̱ yoꞌó nana̱ leꞌe̱j doj maꞌ.
24012  MAT 23:25  ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, si̱j fariseo do̱ꞌ a. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun ado̱nj. Síí nucuiꞌ rá me nij soj na̱nj á. Dan me se ase vaa rasu̱u̱n, ne̱ sa̱ꞌ uxrá naꞌnuꞌ nii xráá yoꞌ, tza̱j ne̱ rque yoꞌ roꞌ, me se vaa nacaj gue̱e̱ yoꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa gue̱e̱ soj, ne̱ xráá soj me se veꞌé naruvii, tza̱j ne̱ nimán soj me se quij vaa, ne̱ niha̱ꞌ uxrá rá soj caꞌne̱e̱ soj siꞌyaj tuviꞌ soj, ne̱ taj se ꞌyáꞌ caꞌne̱ꞌ rá soj a̱ maꞌ.
24014  MAT 23:27  ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, si̱j fariseo do̱ꞌ a. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun ado̱nj. Síí nucuiꞌ rá me nij soj na̱nj á. Dan me se ase vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó roꞌ, vaa soj, ne̱ xráá soj roꞌ, vaa catzi̱i̱, ne̱ veꞌé ndoꞌo ruviꞌ man soj, tza̱j ne̱ nimán soj me se adi̱ꞌ se vaa cúú riꞌyuj roꞌ, vaa nimán soj, ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa nu̱ꞌ nimán soj ado̱nj.
24016  MAT 23:29  ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, si̱j fariseo do̱ꞌ a. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Síí nucuiꞌ rá me nij soj na̱nj á. Dan me se veꞌé uneꞌ soj chraan yan na̱j cúú man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, man nij síí vaa sa̱ꞌ cane ga̱a naá do̱ꞌ, ne̱ veꞌé tumé soj man chraan yoꞌ a.
24029  MAT 24:3  Dan me se caꞌanj ca̱yáán Jesucristó raa̱ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, ne̱ cuchiꞌ o̱rúnꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan núj aman cane̱e̱ nu̱ꞌ nuvií noco̱o yoꞌ do̱ꞌ, a̱ me rasu̱u̱n caꞌna̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ asa̱ꞌ quisíj caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ queneꞌe̱n núj ne̱ quinavi̱j nu̱ꞌ chumii̱ nihánj, maestro ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
24047  MAT 24:21  ꞌO̱ se güii caꞌna̱ꞌ sayuun roꞌ, qui̱j ndoꞌo gu̱un na̱nj á. Qui̱j doj ga̱a̱ sayuun yoꞌ rihaan nu̱ꞌ nij sayuun quiranꞌ yuvii̱ ga̱a nu̱ꞌ caꞌnaꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quiranꞌ uún yuvii̱ sayuun vaa da̱nj maꞌ.
24054  MAT 24:28  A̱j neꞌen soj da̱j ꞌyaj yachrúú va̱j rej xta̱ꞌ, ne̱ neꞌen maꞌa̱n xoꞌ me rej na̱j nee̱ cha̱ xoꞌ a. Taj síí nataꞌ rihaan xoꞌ me rej na̱j nee̱ yoꞌ maꞌ. Ne̱ ase uun rá yachrúú roꞌ, da̱nj gu̱un rá maꞌa̱n soj asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Queneꞌe̱n maꞌa̱n soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me rej caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ado̱nj.
24085  MAT 25:8  Ne̱ cataj nij chana̱ niꞌyo̱n rihaan nij chana̱ nica̱j cuentá, ne̱:Quiꞌya̱j soj do̱j se ndoꞌo, rque̱ soj do̱j casté acaa rihaan núj rugua̱nj. Quinaꞌáj saga̱ꞌ núj agaꞌ yaꞌan na̱nj achugua̱nj”, taj nij chana̱ niꞌyo̱n yoꞌ rihaan tuviꞌ noꞌ a.
24107  MAT 25:30  Ne̱ mozó chiꞌi̱i̱ yoꞌ me se taj se uun soꞌ rihanj maꞌ. Quiriꞌi̱j soj man soꞌ xeꞌ rej rmi̱ꞌ á. Ne̱ yuvii̱ ma̱n rej rmi̱ꞌ yoꞌ me se taꞌvee uxrá ne̱ nda̱a chá ru̱j maꞌa̱n nij yuvii̱ cúú yanꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj”, taj ruꞌvee rihaan yoꞌó nij se‑mo̱zó soꞌ a.
24113  MAT 25:36  Tachrinj u̱u̱n vaa saga̱nꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ rqsoj yatzíj manj á. Ne̱ canó chiꞌii̱ manj, ne̱ cuchiꞌ soj rej náj, ne̱ taj yaꞌanj soj manj á. Quiꞌnij ꞌu̱nj tagaꞌ, ne̱ cuchiꞌ soj tagaꞌ, ne̱ caꞌmii soj ga̱j ado̱nj”, cata̱j ꞌu̱nj rihaan nij síí nicu̱nꞌ rej nuva̱ꞌ ꞌu̱nj a.
24147  MAT 26:24  ꞌO̱ se taj danj Diose̱ se vaa caꞌa̱nj ꞌu̱nj cavi̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ne̱ ya̱ da̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun na̱nj á. Snóꞌo yoꞌ me se sese ne caꞌnga̱a̱ soꞌ, ne̱ cavii sa̱ꞌ soꞌ doj tza̱j ado̱nj ―taj Jesucristó a.
24149  MAT 26:26  Ne̱ ga̱a chá nij soꞌ chraa ne̱ quitaꞌaa Jesucristó yoꞌo̱ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, ne̱ rqsoꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:Qui̱taꞌaa soj rachrúún nihánj, cha̱ soj man yoꞌ á. Nee̱ manj me rachrúún nihánj ei ―taj soꞌ a.
24153  MAT 26:30  Ga̱a ne̱ cachráá taranꞌ nij soꞌ chraꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cavii nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó a.
24161  MAT 26:38  Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan vaꞌnu̱j nij síí caꞌanj ga̱ soꞌ a: ―Nanó uxrá raj ado̱nj. Ma̱a̱n cheꞌé rej nanó ndoꞌo raj, quiꞌya̱j cavi̱ꞌ ꞌu̱nj, raj a. Quiꞌya̱j soj se ndoꞌo quina̱j soj nihánj, ne̱ se̱ cotoj soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan vaꞌnu̱j nij soꞌ a.
24188  MAT 26:65  Ga̱a ne̱ caꞌmaan rá xrej yoꞌ, ne̱ cutzinꞌ xrej yoꞌ saga̱nꞌ maꞌa̱n xrej, ne̱ cataj xrej rihaan tuviꞌ xrej a: ―Ni̱ꞌyaj soj vi̱j. Quij uxrá tuꞌva síí nihánj rihaan Diose̱ na̱nj ei. Se̱ cachiin doj síí caꞌna̱ꞌ cata̱j xnaꞌanj rihaan níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé síí nihánj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se cuano̱ nihánj me se cuno maꞌa̱n soj nana̱ quij caꞌmii soꞌ se vaa ca̱yáán maꞌa̱n soꞌ rej xꞌnu̱j Diose̱, taj soꞌ ei.
24219  MAT 27:21  Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Pilato man nij yuvii̱, cataj soꞌ: ―Me ya̱ ya̱ síí quiri̱j, rá soj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.Quiri̱i̱ so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Barrabás ei ―taj nij yuvii̱ rihaan soꞌ a.
24247  MAT 27:49  Tza̱j ne̱ caꞌmii yoꞌó nij yuvii̱, cataj nij soꞌ: ―Dínj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Queneꞌe̱n níꞌ sese caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Elías ti̱nanii síí cuꞌna̱j Elías man soꞌ rihaan rcutze̱ ei ―taj nij yuvii̱ yoꞌ a.
24512  MRK 6:36  Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ na̱j nichru̱nꞌ do̱ꞌ, nij rancho na̱j nichru̱nꞌ do̱ꞌ, quira̱a̱n nij yuvii̱ se chá cha̱ nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó a.
24645  MRK 9:38  Cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a:Queneꞌen núj man ꞌo̱ síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ uriha̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj soꞌ, na̱nj maestro. Tza̱j ne̱ caráán núj chrej caꞌmi̱i̱ soꞌ ne̱ se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, cheꞌé se nuveé si̱j chéé ga̱ níꞌ me soꞌ, taj núj, na̱nj maestro ―taj Juan rihaan Jesucristó a.
24710  MRK 11:1  Ga̱a ne̱ quinichrunꞌ Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé ga̱ Betania, ne̱ ro̱j chumanꞌ yoꞌ roꞌ, naj nichru̱nꞌ tuꞌva chumanꞌ Jerusalén, ne̱ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó naj ro̱j chumanꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj rque chumanꞌ Betfagé yoꞌ,
24779  MRK 12:37  Dan me se síí ꞌni̱j raꞌa man síí cuꞌna̱j David me síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a. Sese ꞌni̱j raꞌa soꞌ man David, ne̱ me cheꞌé taj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés se vaa na̱nj taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ David me soꞌ ga̱. Taj cheꞌé cata̱j nij soꞌ se vaa na̱nj yuvii̱ me soꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ ma̱n rá nuvií noco̱o a. Queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ cuno se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ a.
24789  MRK 13:3  Dan me se caꞌanj ca̱yáán Jesucristó raa̱ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, ne̱ niꞌya̱j soꞌ nuvií noco̱o, ne̱ cuchiꞌ o̱rúnꞌ caꞌa̱nj nij síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, Jacobo do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, Andrés do̱ꞌ, rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ:
24844  MRK 14:21  ꞌO̱ se taj danj Diose̱ se vaa caꞌa̱nj ꞌu̱nj cavi̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ ya̱ da̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun na̱nj á. Snóꞌo yoꞌ me se sese ne caꞌnga̱a̱ soꞌ, ne̱ cavii sa̱ꞌ soꞌ doj tza̱j ado̱nj ―taj Jesucristó a.
24845  MRK 14:22  Ne̱ ga̱a chá nij soꞌ chraa, ne̱ quitaꞌaa Jesucristó yoꞌo̱ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, ne̱ rqsoꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:Qui̱taꞌaa soj rachrúún nihánj á. Nee̱ manj me rachrúún nihánj ei ―taj soꞌ a.
24849  MRK 14:26  Ga̱a ne̱ cachráá taranꞌ nij soꞌ chraꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cavii nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó a.
24857  MRK 14:34  Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan vaꞌnu̱j nij síí caꞌanj ga̱ soꞌ a: ―Nanó uxrá raj ado̱nj. Ma̱a̱n cheꞌé rej nanó ndoꞌo raj, quiꞌya̱j cavi̱ꞌ ꞌu̱nj, raj a. Quiꞌya̱j soj se ndoꞌo quina̱j soj nihánj, ne̱ se̱ cotoj soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan vaꞌnu̱j nij soꞌ a.
24931  MRK 15:36  Ga̱a ne̱ cunánj yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ caraa soꞌ na vinó yu̱u̱ rque ꞌo̱ yataa̱n esponja, ne̱ cutaꞌ soꞌ raa̱ yoꞌo̱ vará, ne̱ ruꞌmaan soꞌ yataa̱n tuꞌva Jesucristó, ne̱ coꞌo Jesucristó na yu̱u̱ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ cataj síí quiꞌyaj da̱nj: ―Dínj quiꞌya̱j soj á. Queneꞌe̱n níꞌ sese caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Elías ta̱nanij síí cuꞌna̱j Elías man soꞌ rihaan yoꞌóó ei ―taj soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a.
25013  LUK 1:51  Quiꞌyaj Diose̱ suun noco̱o uxrá a. Nu̱ꞌ nij síí xta̱ꞌ nimán roꞌ, quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan nij soꞌ, ne̱ quinavi̱j se‑na̱na̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
25016  LUK 1:54  Quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii Diose̱ rihaan xi̱i níꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá a. Racuíj soꞌ man níꞌ si̱j israelitá, cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man soꞌ me níꞌ ado̱nj.
25049  LUK 2:7  Taj yan vaa yaꞌnúj cara̱nꞌ ro̱j soꞌ caꞌnga̱a̱ neꞌej a̱ maꞌ. Dan me se da̱j doj rej ma̱n scúj vaa yaꞌnúj cara̱nꞌ ro̱j soꞌ a. Ne̱ cuchruj noꞌ ꞌo̱ neꞌej sno̱ꞌo cunii taꞌníí noꞌ síí chava̱ꞌ a. Quiꞌyaj yanu̱ꞌ noꞌ man neꞌej, ne̱ caꞌnéé noꞌ man neꞌej rá rihoo yan nu̱u̱ coꞌyo̱o̱ chá scúj a.
25071  LUK 2:29  Quisíj ya̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj so̱ꞌ rihanj, ne̱ cheꞌé dan caꞌve̱e cavi̱j ya̱j, ne̱ ga̱a̱ xe̱j nimanj, Ata̱j Chij.
25072  LUK 2:30  Queneꞌen rihanj man síí caꞌnéé so̱ꞌ man ti̱nanii man núj rihaan sayuun,
25081  LUK 2:39  Dan me se ga̱a quisíj quiꞌyaj ro̱j ni̱ca̱ José se vaa taj se‑tucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j soꞌ estadó Galilea a. Quinanꞌ ro̱j soꞌ chiháán ro̱j soꞌ chumanꞌ Nazaret a.
25086  LUK 2:44  Quinanꞌ xnii ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ, rá ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ rej tiꞌnuu guun cheꞌe̱ ro̱j soꞌ nanoꞌ ro̱j soꞌ man xnii rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ,
25088  LUK 2:46  Quisíj vaꞌnu̱j güii nanoꞌ ro̱j soꞌ man xnii, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ rque nuvií noco̱o ma̱n nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ ma̱a̱n dan ne xnii nanó xre̱j xnii nana̱ aꞌmii nij soꞌ, ne̱ achíín naꞌanj xnii nana̱ cu̱u man nij soꞌ,
25172  LUK 4:40  Cataꞌ güii, ne̱ nica̱j nij yuvii̱ cunuda̱nj tuviꞌ nij soꞌ síí ranꞌ, va̱j nij soꞌ rej ne̱ Jesucristó a. Queꞌe̱e̱ ndoꞌo chiꞌii̱ ranꞌ nij soꞌ a. Ne̱ caꞌanj Jesucristó, cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ nij síí ranꞌ, ga̱a ne̱ nahuun taranꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a.
25180  LUK 5:4  Quisíj tucuꞌyón Jesucristó man nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Simón, ne̱: ―Ni̱caj so̱ꞌ rihoo caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cunu̱u̱ doj na, ga̱a ne̱ ti̱guíj soj nanj rá na á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
25198  LUK 5:22  Queneꞌen Jesucristó da̱j nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: ―Me cheꞌé nuchruj ra̱a̱ soj nana̱ na̱nj ga̱.
25203  LUK 5:27  Quisíj nahuun síí ranꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó xeꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ man ꞌo̱ síí aꞌnéj puextó cuꞌna̱j Leví a. Ne̱ ne̱ síí cuꞌna̱j Leví ꞌo̱ veꞌ aꞌnéj nii puextó man yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱: ―Ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
25265  LUK 7:1  Quisíj caꞌmii Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ cuno nij yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Capernaum a.
25276  LUK 7:12  Quinichrunꞌ nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ, ga̱a ne̱ dan me se nariꞌ tuviꞌ Jesucristó ga̱ nij síí caꞌanj cachi̱nꞌ ꞌo̱ xnangá a. Ne̱ síí caviꞌ me se o̱rúnꞌ soꞌ me taꞌníí chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ va̱j ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ ga̱ nii soꞌ rihaan santó a.
25314  LUK 7:50  Tza̱j ne̱ canica̱j uún Jesucristó, cataj soꞌ rihaan chana̱ a:Quinani̱i̱ so̱ꞌ rihaan sayuun, cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj ado̱nj. Veꞌé caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a.
25382  LUK 9:12  Dan me se nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii, ne̱ dan me se quinichrunꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij soꞌ rej chumanꞌ noco̱o chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ ma̱n veꞌ cara̱nꞌ nij soꞌ do̱ꞌ, ma̱n se chá quiri̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ rej ma̱n níꞌ nihánj me se rcoꞌ quij me nihánj, ne̱ taj rej cara̱nꞌ nij soꞌ, taj se chá cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nihánj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
25398  LUK 9:28  Quisíj caꞌmii Jesucristó nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ cachén ꞌo̱ tu̱nj güii ta̱ꞌ asuun, ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man Pedró ga̱ Juan ga̱ Jacobo, ne̱ cavii soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij xca̱a̱n, caꞌanj cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
25402  LUK 9:32  Dan me se caꞌnaꞌ ndoꞌo nej rihaan nij tuvi̱ꞌ Pedró, tza̱j ne̱ ne coto̱j nij soꞌ maꞌ. Queneꞌen nij soꞌ nda̱a vaa chuguu̱n saga̱nꞌ Jesucristó do̱ꞌ, nda̱a vaa chuguu̱n saga̱nꞌ ro̱j síí nicu̱nꞌ ga̱ soꞌ do̱ꞌ a.
25404  LUK 9:34  Quisíj caꞌmii soꞌ nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ngaa rej xta̱ꞌ, ne̱ caráán ngaa xráá nij soꞌ ne̱ naxíj nij soꞌ rque ngaa, ne̱ cuchuꞌviꞌ vaꞌnu̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó yoꞌ a.
25406  LUK 9:36  Quisíj caꞌmii Diose̱, ga̱a ne̱ ta̱j o̱rúnꞌ Jesucristó nicunꞌ, queneꞌen nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ yoꞌo̱ caráán tuꞌva nij soꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ, ne̱ güii guun da̱nj me se a̱ ꞌó yuvii̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan a.
25419  LUK 9:49  Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a:Queneꞌen núj man ꞌo̱ síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ uriha̱nj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, ꞌyaj soꞌ, na̱nj maestro. Tza̱j ne̱ caráán núj chrej caꞌmi̱i̱ soꞌ ne̱ se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, cheꞌé se nuveé si̱j chéé ga̱ níꞌ me soꞌ, taj núj, na̱nj maestro ―taj Juan rihaan Jesucristó a.
25449  LUK 10:17  Quisíj quiꞌyaj vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij soꞌ nda̱a vaa cataj Jesucristó, ga̱a ne̱ namán uún nij soꞌ a. Niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Nda̱a nij nana̱ chre̱e uno rihaan núj, Señor. Cheꞌé se se‑chu̱vií so̱ꞌ táá tuꞌva núj, ne̱ uriha̱nj nij soꞌ nimán yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
25451  LUK 10:19  Cuno̱ soj caꞌmi̱j á. ꞌU̱nj roꞌ, me síí quiꞌya̱j gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j canaán soj rihaan daj a̱ se chiꞌi̱i̱ a. Caꞌve̱e se ruꞌma̱an cheꞌé soj ꞌo̱ xcuáá do̱ꞌ, ꞌo̱ xcuun do̱ꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌya̱j xoꞌ man soj maꞌ. Quiꞌya̱j canaán soj rihaan nu̱ꞌ se nucua̱j nica̱j Satanás síí ta̱j riꞌyunj niꞌya̱j man níꞌ, ne̱ a̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n man soj maꞌ.
25463  LUK 10:31  Ga̱a ne̱ dan me se va̱j ꞌo̱ xrej nicu̱nꞌ rihaan níꞌ si̱j israelitá chrej yoꞌ a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ na̱j tuꞌva chrej, tza̱j ne̱ cachén yaníj soꞌ caꞌanj soꞌ a.
25464  LUK 10:32  Ga̱a ne̱ dan me se va̱j ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Leví síí racuíj man xrej uún a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ cachén yaníj soꞌ caꞌanj soꞌ uún a.
25465  LUK 10:33  ”Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí samaritano uún a. Nuveé si̱j israelitá me soꞌ maꞌ. Si̱j yaníj avii rej Samaria me soꞌ a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a.
25479  LUK 11:5  Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, nanó soꞌ ꞌo̱ se‑cuento̱ síí cachíín rasu̱u̱n rihaan tuviꞌ rej nii̱ a: ―Dan me se cata̱j níꞌ, ne̱ cuchi̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ tucuá tuviꞌ soꞌ ya̱nꞌ, ne̱ cata̱j soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ:Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ ra̱cuíj so̱ꞌ vaꞌnu̱j chraa manj, tinu̱j.
25517  LUK 11:43  ”Nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun ado̱nj. ꞌO̱ se niha̱ꞌ rá soj quita̱j soj chruun xlá sa̱ꞌ doj nicu̱nꞌ rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ niha̱ꞌ rá soj cara̱yaꞌa̱nj yuvii̱ man soj ga̱a chéé soj yuꞌvee a.
25526  LUK 11:52  ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Taj se qui̱ꞌyáꞌ xca̱j yuvii̱ cuentá, ꞌyaj soj maꞌ. Dan me se maꞌa̱n soj roꞌ, naꞌvej rá catu̱u̱ se‑tucua̱nj Diose̱, ne̱ nij síí me rá catu̱u̱ me se aráán soj chrej rihaan nij soꞌ, ne̱ naꞌvej rá soj catu̱u̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a.
25595  LUK 13:8  Tza̱j ne̱ síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ roꞌ, cataj rihaan soꞌ a:Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ da̱j o̱rúnꞌ gue̱e̱ yoꞌ cuano̱ ta̱náj níꞌ man chruun nihánj, ne̱ cana̱a̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ anica̱j tacóó chruun yoꞌ, ne̱ ca̱raá ꞌu̱nj yaꞌluj tacóó chruun yoꞌ, señor.
25602  LUK 13:15  Ga̱a ne̱ cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nij tuvi̱ꞌ síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ a:Quij ndoꞌo vaa nimán soj, ne̱ síí nucuiꞌ ndoꞌo rá me soj ado̱nj. ꞌO̱ se taranꞌ soj me se ne nache soj daán soj scúj do̱ꞌ, daán soj burró do̱ꞌ, rej numi̱i xoꞌ, ne̱ nica̱j soj man xoꞌ ꞌanj soj rej coꞌo̱ xoꞌ na güii naránj rá níꞌ ga̱a̱ naꞌ.
25611  LUK 13:24  ―Ase vaa taꞌyaa chru̱j ndoꞌo vaa rej cache̱n yuvii̱ catu̱u̱ yuvii̱ rihaan Diose̱ ado̱nj. Quiꞌya̱j nucua̱j soj nimán soj cheꞌé rej catu̱u̱ soj rej yoꞌ ei. Cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa gu̱un ndoꞌo rá nij yuvii̱ catu̱u̱ nij soꞌ rej yoꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun nucua̱j nij soꞌ catu̱u̱ nij soꞌ maꞌ.
25671  LUK 15:14  Quisíj cutunꞌ soꞌ nu̱ꞌ se‑saꞌa̱nj soꞌ, ga̱a ne̱ cachén ndoꞌo xꞌnaa chumanꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quiranꞌ ndoꞌo soꞌ sayuun, ne̱ quinaꞌaan ndoꞌo rque soꞌ, ne̱ taj va̱j a̱ doj se chá rihaan soꞌ cha̱ soꞌ a.
25728  LUK 17:8  Ma̱a̱n se cata̱j soj:Quiꞌya̱j chu̱vií so̱ꞌ cha̱ ꞌu̱nj chraa, ne̱ cuta̱ꞌ so̱ꞌ chraa do̱ꞌ, na do̱ꞌ, rihaan mesá rej cha̱ ꞌu̱nj chraa, ne̱ rque̱ so̱ꞌ nij rasu̱u̱n achiin manj, ne̱ asa̱ꞌ quisíj chaj chraa ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ so̱ꞌ chraa ne̱ coꞌo̱ so̱ꞌ na á”. Da̱nj caꞌmi̱i̱ soj rihaan se‑mo̱zó soj na̱nj á.
25757  LUK 17:37  Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man soꞌ, ne̱: ―Ne̱ me rej caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, ga̱ Señor ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―A̱j neꞌen soj da̱j ꞌyaj yachrúú va̱j rej xta̱ꞌ, ne̱ neꞌen maꞌa̱n xoꞌ me rej naj nee̱ cha̱ xoꞌ a. Taj síí nataꞌ rihaan xoꞌ me rej naj nee̱ yoꞌ maꞌ. Ne̱ ase uun rá yachrúú roꞌ, da̱nj gu̱un rá maꞌa̱n soj asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Queneꞌe̱n maꞌa̱n soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me rej caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
25829  LUK 19:29  Dan me quinichrunꞌ Jesucristó ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé ga̱ Betania a. Na̱j ro̱j chumanꞌ yoꞌ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj rque chumanꞌ Betfagé,
25837  LUK 19:37  Dan me se quinichrunꞌ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ne̱ va̱j soꞌ tacóó Quij ma̱n Chruun Olivó rej va̱j ni̱j chrej, ne̱ guun cheꞌe̱ queꞌe̱e̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ aguáj nij soꞌ, caꞌmii sa̱ꞌ nij soꞌ cheꞌé Diose̱ cheꞌé nu̱ꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj Jesucristó queneꞌen nij soꞌ a.
25867  LUK 20:19  Ga̱a ne̱ guun rá nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ guun rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj guun rá qui̱taꞌaa raꞌya̱nj man Jesucristó, tza̱j ne̱ chuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a. Queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌe̱ maꞌa̱n nij soꞌ me cuentó nanó Jesucristó a. Ase vaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ vaa maꞌa̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌé dan nanó Jesucristó cuentó yoꞌ a.
25932  LUK 21:37  Dan me se rej ranga̱ꞌ roꞌ, ne̱ Jesucristó rá nuvií noco̱o, ne̱ tucuꞌyón soꞌ man nij yuvii̱, ne̱ rej tiꞌnuu me se curiha̱nj soꞌ, ne̱ rej cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó aranꞌ soꞌ a.
25950  LUK 22:17  Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ ꞌo̱ agaꞌ tazá na vinó, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:Qui̱taꞌaa soj na nihánj, cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soj, ne̱ coꞌo̱ cunuda̱nj soj á.
25955  LUK 22:22  ꞌO̱ se xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ caꞌa̱nj ꞌu̱nj cavi̱ꞌ ꞌu̱nj nda̱a vaa cataj xnaꞌanj maꞌa̱n Diose̱ a. Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
25972  LUK 22:39  Ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, nda̱a vaa cuꞌyón ina̱nj soꞌ quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ canocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej xco̱ soꞌ a.
26089  LUK 24:29  Ga̱a ne̱ terquee̱ ro̱j soꞌ man Jesucristó a:Quina̱j ca̱chríí so̱ꞌ ga̱ rój, ne̱ a̱j caꞌanj güii, ne̱ vaj so̱ꞌ chrej, ne̱ gu̱un rmi̱ꞌ na̱nj á ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a. Ga̱a ne̱ quináj soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ catúj soꞌ chumanꞌ cara̱nꞌ soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ a.
26145  JHN 1:32  Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj ya̱ síí cuꞌna̱j Juan cheꞌé se vaa queneꞌen maꞌa̱n soꞌ, cataj soꞌ:Queneꞌén ꞌu̱nj se vaa nanij Nimán Diose̱ rej xta̱ꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ chaꞌaa̱n vaa Nimán Diose̱ yoꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ yoꞌ, quitáá yoꞌ raa̱ Jesucristó ei.
26180  JHN 2:16  Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij síí tuꞌvéj chaꞌaa̱n a:Quiri̱i̱ soj rasu̱u̱n nihánj xeꞌ cuaj ei. Se̱ guun quiꞌya̱j soj yuꞌvee tucuá Réj maꞌ ―taj soꞌ rihaan nij síí tuꞌvéj chaꞌaa̱n ma̱n rá nuvií yoꞌ a.
26182  JHN 2:18  Queneꞌen nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá se vaa quiꞌyaj Jesucristó rá nuvií yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Ne nó xcúún so̱ꞌ quiri̱i̱ so̱ꞌ man síí tuꞌvéj xcuu ma̱n rá nuvií noco̱o, rá núj maꞌ. Ma̱a̱n se qui̱ꞌyáá so̱ꞌ ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌe̱n núj, ga̱a ne̱ gu̱un ya̱ rá núj se vaa no̱ xcúún so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ da̱nj ei ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
26232  JHN 4:7  Dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ chana̱ samaritana na yuꞌuj quiri̱i̱ noꞌ na, ne̱ cataj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a:Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ rque̱ so̱ꞌ do̱j na coꞌo̱j rugua̱nj ―taj Jesucristó no chana̱ yoꞌ a.
26274  JHN 4:49  Ga̱a ne̱ cataj síí nica̱j suun yoꞌ rihaan Jesucristó a: ―Da̱j doj cavi̱ꞌ taꞌníj, na̱nj señor. Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo uxrá, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ do̱j rugua̱nj ―taj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
26277  JHN 4:52  Veé dan, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij mozó yoꞌ: ―Me orá me guun cheꞌe̱ taꞌníj nahuun sa̱ꞌ yoꞌ ga̱ ―cataj soꞌ rihaan nij mozó yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj nij mozo yoꞌ rihaan soꞌ:Quii agaꞌ ꞌo̱ me naꞌmaân cachiꞌ man xnii na̱nj á ―taj nij mozó yoꞌ rihaan soꞌ a.
26386  JHN 6:60  Queꞌe̱e̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó cuno nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ: ―Sayu̱u̱n uxrá vaa nana̱ nihánj chugua̱nj. Daj chiha̱a̱ míj se̱ cuno níꞌ doj nana̱ tuꞌva soꞌ a̱ maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
26387  JHN 6:61  Queneꞌen maꞌa̱n Jesucristó se vaa nana̱ nij yoꞌ caꞌmii taꞌa̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ: ―Guun naꞌa̱j soj, quiꞌyaj nana̱ nihánj ei.
26398  JHN 7:1  Quisíj caꞌmii Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ dan, ga̱a ne̱ cachéé Jesucristó estadó Galilea a. ꞌO̱ se ne caꞌve̱j rá soꞌ cache̱e̱ soꞌ estadó Judea, cheꞌé se nanoꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá man soꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man Jesucristó, rá nij soꞌ a.