23232 | MAT 1:19 | José coo manʉ niigʉ̃dʉ coo niipacó niirére ĩñagʉ̃, “coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niijĩgʉ̃, basocá tʉocóropʉ wedesãdʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, “yayióro coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. |
23234 | MAT 1:21 | Coo wĩmagʉ̃rẽ apagodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtigʉdaqui Jesús. Cʉ̃ʉ̃ wãme “basocáre netõnégʉ̃” jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃ʉ̃ basocá ñañaré tiiré wapare netõnégʉ̃daqui, jĩĩyigʉ ángele. |
23236 | MAT 1:23 | Sĩcõ numiṍ ʉ̃mʉmena niiñaripaco, niipacó nii, põnacʉtígodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãme Emanuel niiãdacu, jĩĩ jóadutiyigʉ. Emanuel “Cõãmacʉ̃ marĩmena niiĩ” jĩĩdʉgaro tiia. |
23238 | MAT 1:25 | Teero tiipacʉ́, coo wĩmagʉ̃ apaadari sʉguero, coomena niiñariyigʉ. Bauári siro, cʉ̃ʉ̃rẽ “Jesús wãmecʉtigʉdaqui” jĩĩyigʉ. |
23249 | MAT 2:11 | Tiiwiipʉ́ sããjeara, wĩmagʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ paco Maríamena niigʉ̃́rẽ ĩñayira. Ñicãcoberimena jeacũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyíra. Too síro cʉ̃́ã néewaretibarire pã́õ, cʉ̃ʉ̃rẽ oro, sĩĩpẽbiro bauré sitiaãñúre, teero biiri apeyé sitiaãñúrecãrẽ “mirra” wãmecʉtirere ticoyira. |
23250 | MAT 2:12 | Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ quẽẽrṍpʉre “Herodere ĩñarã cãmepʉtʉ́arijãña” jĩĩyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃́ãya ditapʉ pʉtʉawara, apemapé pʉtʉajõãyira sáa. |
23251 | MAT 2:13 | Masĩrí basoca pʉtʉawari siro, ángele quẽẽrṍpʉ Joseré jĩĩyigʉ sũcã: —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwaya. Toopʉ́ niijãrã wáaya ména. Yʉʉ “néepʉtʉaatiya” jĩĩrĩpʉ, néepʉtʉaatiwa sũcã. Herodes wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, ãmaãdutigʉdʉ tiii, jĩĩyigʉ. |
23253 | MAT 2:15 | Herodes catiró põõtẽ́õrõ niiyira toopʉ́re. Cʉ̃́ã teero tiiríguemena Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: “Yʉʉ macʉ̃ Egiptopʉ niimirigʉre sʉowitíwʉ”, jĩĩ jóadutiyigʉ. |
23254 | MAT 2:16 | Too síro Herodes “masĩrí basoca yʉʉre jĩĩditojãya” jĩĩ, bayiró cúayigʉ. Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉã́ wĩmarãrẽ Belénpʉ niirã́rẽ, tiimacã wesapʉ niirã́cãrẽ pʉacʉ̃má dʉaró cʉoráre sĩãcõã́petidutiyigʉ. Masĩrí basoca cʉ̃ʉ̃rẽ wederirobirora “nocõrõrã bʉcʉáqui” jĩĩ wãcũyigʉ. |
23256 | MAT 2:18 | Ramá macãpʉre basocá booritua, bayiró utiri tʉonóyira. Raquel pãrãmérã niinʉnʉsera numiãpʉ cʉ̃́ã põnarẽ bayiró utiyira. Cʉ̃́ã põnarẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, “wãcũtutuaya” jĩĩrĩ booríyira, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23261 | MAT 2:23 | Toopʉ́ jeagʉ, Nazaret macãpʉ niigʉ̃ wáayigʉ. Jesús toopʉ́ niiriguemena profetas jóare diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarira niiwã: “Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ‘Nazaret macʉ̃ niiĩ’ jĩĩãdacua”, jĩĩ jóarira niiwã. |
23264 | MAT 3:3 | Profeta Isaías Juan tiiádarere jóarigʉ niiwĩ: Sĩcʉ̃ yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ bayiró bʉsʉrómena wedegʉdaqui: “Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya”, jĩĩgʉ̃daqui, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23268 | MAT 3:7 | Paʉ fariseo basoca, saduceo basoca wãmeõtidutira jeari ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. |
23270 | MAT 3:9 | “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. |
23275 | MAT 3:14 | Juanpe boorímiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Mʉʉpe yʉʉre wãmeõtigʉno niiã. ¿Deero tiigʉ́ “wãmeõtiya yʉʉre” jĩĩĩ? jĩĩyigʉ. |
23276 | MAT 3:15 | Jesús yʉʉyigʉ: —Teero tiijã́ña ména. Niipetire Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiidutírobirora tiiró booa, jĩĩyigʉ. Juan “jáʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtiyigʉ. |
23282 | MAT 4:4 | Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría. Niipetire Cõãmacʉ̃ye wedeserecã cʉ̃́ãrẽ catiri tiia”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23283 | MAT 4:5 | Too síro wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ Jerusalénpʉ “Cõãmacʉ̃ya macã” cʉ̃́ã jĩĩrí macãpʉ néewayigʉ. Toopʉ́re Cõãmacʉ̃wii sotoapʉ néemʉã, |
23285 | MAT 4:7 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ wedeserere ‘¿diamacʉ̃́rã niimiĩto?’ jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ tiiẽ́ñodutirijãña”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23287 | MAT 4:9 | Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ yʉʉre ñicãcoberimena jeacũmu, “mʉʉ yʉʉ õpʉ̃ niiã” jĩĩ padeorí, ate niipetire mʉʉrẽ ticogʉda, jĩĩmiyigʉ. |
23288 | MAT 4:10 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Wáagʉa, Satanás. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rẽna padeoyá. Cʉ̃ʉ̃ dutiré dícʉre tiiyá”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23290 | MAT 4:12 | Jesús “Juanrẽ́ peresu sõnecoayira” jĩĩrére tʉoyígʉ. Teero tiigʉ́, Galilea ditapʉ wáayigʉ. |
23295 | MAT 4:17 | Jesús toopʉ́ jeagʉ, basocáre buenʉcãyigʉ. “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá”, jĩĩyigʉ. |
23299 | MAT 4:21 | Too netõwá, ãpẽrã́ pʉarã́ sĩcʉ̃põnarẽ ĩñayigʉ. Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juan niiyira. Cʉ̃́ã pacʉmena dooríwʉpʉ bapiyucʉre jeesãñáyira. Jesús cʉ̃́ãcãrẽ “jãmʉ” jĩĩyigʉ. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús niipetiro Galilea ditapʉ judíoa neãré wiseripʉ buewarucuyigʉ. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedeyigʉ. Niipetire cʉ̃́ã diarecʉtire, cʉ̃́ãrẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré netõnéyigʉ. |
23306 | MAT 5:3 | —“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. |
23308 | MAT 5:5 | ’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua. |
23312 | MAT 5:9 | ’Ãñurõ niirecʉtire wáari tiiráno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩgʉ̃daqui. |
23319 | MAT 5:16 | Tiigá sĩãwócorobirora mʉ́ãcã basocá ĩñacoropʉre ãñurõ tiirécʉtiya. Mʉ́ã ãñurõ tiirí ĩñarã, ãpẽrãcã́ mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiqui” jĩĩãdacua. |
23320 | MAT 5:17 | ’Biiro wãcũrijãña yʉʉre: “Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóariguere cõãgʉ̃ atigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũrijãña. Teeré cõãgʉ̃ mee atiwʉ. Teeré “diamacʉ̃́rã biirope niiã” jĩĩgʉ̃ atiwʉ. |
23321 | MAT 5:18 | Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco niiritabere Cõãmacʉ̃ péerogã tee dutirére cõãriqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu. |
23323 | MAT 5:20 | Mʉ́ãrẽ ate wedea: Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca “ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ boorére ãñurõ tiia” jĩĩmiya. Mʉ́ã cʉ̃́ã nemorṍ Cõãmacʉ̃ boorépere tiihéra, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricu. |
23324 | MAT 5:21 | ’Tʉojĩ́yu mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Basocáre sĩãríjãña. Sĩãgʉ̃́no queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui”. |
23325 | MAT 5:22 | Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã. |
23326 | MAT 5:23 | ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu. |
23327 | MAT 5:24 | Mʉʉ ticoadarere duupéo, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóre sãĩsʉguégʉ wáaya. Teero tiiári siro, “Cõãmacʉ̃rẽ ticogʉda” jĩĩãriguere ticoya sáa. |
23330 | MAT 5:27 | Jesús wedenemowĩ: —Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña”. |
23334 | MAT 5:31 | ’Mʉ́ã atecã́rẽ tʉojĩ́yu: “Nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, ‘atewapá mʉʉrẽ cõãã’ jĩĩrípũrẽ jóa, coore ticoro booa”. |
23336 | MAT 5:33 | ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”. |
23337 | MAT 5:34 | Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ “teerora tiigʉ́da” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃ wãmemena jĩĩrijãña. “Ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ dutiduiqui. |
23338 | MAT 5:35 | “Atibʉ́recomena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Atibʉ́recocã Cõãmacʉ̃ye dʉpori pesaró tiiróbiro niirõ tiia. “Jerusalénmenacãrẽ diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Tiimacãcã marĩ Õpʉ̃ tutuagʉya macã niiã. |
23339 | MAT 5:36 | “Yáa dupumena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Mʉ́ã teero jĩĩrémena sicadá póadare ñíirida o butirída wáari tiimasĩ́ricu. |
23340 | MAT 5:37 | Mʉ́ã tiiádara, “teerora tiiáda” jĩĩña; tiiríadara, “tiirícu” jĩĩjãña. Mʉ́ã jĩĩnemocorepʉja wãtĩ wãcũré niibocu. |
23341 | MAT 5:38 | ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ capea páawari, mʉʉcã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páawacãmeña. Upire páaperi, teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páapecãmeña”. |
23343 | MAT 5:40 | Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, besegʉ́re “cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiirígue wapa cʉ̃ʉ̃yaro camisare ticodutiya” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, sotoá macãrõ mʉʉ sãñarṍcãrẽ ticojãña, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã. |
23345 | MAT 5:42 | Mʉʉrẽ sãĩgʉ̃́norẽ ticoya. Apeyenórẽ mʉʉrẽ wasodʉgari, “wasoria” jĩĩrijãña. |
23346 | MAT 5:43 | ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Mʉʉ menamacãrãrẽ maĩñá; mʉʉrẽ ĩñatutirapere ĩñatuti doocãméña”. |
23353 | MAT 6:2 | Teero tiirá, mʉ́ã bóaneõrãrẽ tiiápura, máata ãpĩrẽ́ bayiró bʉsʉrómena mʉʉ tiiápuariguere wedebatedutirijãña. Tiiditórepira teenórẽ tiirécʉticua mʉ́ã neãré wiseripʉre, teero biiri macã decopʉre. Cʉ̃́ã tiiápucua, ãpẽrã́ “ãñuniĩ” jĩĩãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero jĩĩré wapa wapatápetitoaya mée. |
23358 | MAT 6:7 | ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, ãñurõ wãcũripacara, sãĩnemósãrijãña. Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teero tiicúa, “marĩrẽ pee wedeseremena tʉogʉ́daqui” jĩĩrã. |
23376 | MAT 6:25 | ’Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ateré wedea: Mʉ́ã niirecʉtirere wãcũpatirijãña. “¿Ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Marĩ catirépe yaaré nemorṍ wapacʉtía. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩpe suti nemorṍ wapacʉtía. |
23382 | MAT 6:31 | Teero tiirá, “¿ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. |
23385 | MAT 6:34 | Teero tiirá, “¿ñamigãrẽ deero wáamiãdariye?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Apebʉ́reco maquẽrẽ mʉ́ã ñañarõ netõã́darere wãcũpatisʉguerijãña. Mecʉ̃ã maquẽ dícʉre wãcũña. Mecʉ̃ãrẽ mʉ́ãrẽ wãcũpatiri tiiádare niitoaa. |
23389 | MAT 7:4 | Mʉʉya capeapʉ yucʉdʉca pasanopacʉ, ¿deero tiigʉ́ mʉʉya wedegʉre, “mʉʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãma” jĩĩĩ? |
23392 | MAT 7:7 | ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Sãĩrĩ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui. Ãñurére ãmaãrã tiiróbirora sãĩrucújãña. Sãĩrucújãrã, bʉaádacu. “Sope pã́õña yʉʉre” jĩĩgʉ̃́ tiiróbiro sãĩdúrijãña. Sãĩdúheri, “jáʉ” jĩĩgʉ̃daqui. |
23393 | MAT 7:8 | Sãĩgʉ̃́no cʉogʉ́daqui. Ãmaãgʉ̃no bʉagʉ́daqui. “Pã́õña” jĩĩgʉ̃́no pã́õnogʉ̃daqui. |
23400 | MAT 7:15 | ’Ãpẽrã́ “ʉ̃sã profetas niiã” jĩĩditorare tʉoríjãña. Cʉ̃́ã ãñurã́ tiiróbiro baumíya. Oveja ãñurã́gã tiiróbiro baumíya. Teero baupacára, cʉ̃́ã wãcũrépʉre yáiwa cúaãmarã tiiróbiro wãcũũya. |
23406 | MAT 7:21 | ’Paʉ yʉʉre “Õpʉ̃” jĩĩpacara, cʉ̃́ã niipetira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricua. Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ booré tiiráno dícʉ wáaadacua. |
23407 | MAT 7:22 | Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, paʉ yʉʉre jĩĩmiãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ wãmemena basocáre buewʉ; mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecowʉ; mʉʉ wãmemena pee ãñuré tiiẽ́ñowʉ̃ sũcã”, jĩĩmiãdacua. |
23408 | MAT 7:23 | Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, “mʉ́ãrẽ masĩria yʉʉja” jĩĩgʉ̃dacu. “¡Mʉ́ã ñañaré tiiríra niiã; witiwaya!” jĩĩgʉ̃dacu. |
23418 | MAT 8:4 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedegʉ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ—. Pairé ẽñogʉ̃́ wáaya, “ãñujõããyi” jĩĩdutigʉ. Too síro sũcã Cõãmacʉ̃rẽ ticoya, mʉʉ diaré netõã́rigue wapa wapatírono tiigʉ́. Teeré tiidutírigʉ niiwĩ Moisés. Mʉʉ teero tiiyá, basocá niipetira mʉʉ diaré netõã́riguere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. |
23422 | MAT 8:8 | Cien surara dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: —Õpʉ̃, yʉʉ bʉ́ri niigʉ̃́ niiã. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ yáa wiipʉ “sããatiya” jĩĩmasĩriga. Mʉʉ sããwaripacari, “netõã́rõ” jĩĩcoremenarã yʉʉre padecotegʉ netõjṍãgʉ̃daqui. |
23423 | MAT 8:9 | Yʉʉ ãpẽrã́ dutiré docapʉ niiã. Yʉʉpʉ surarare dutia sáa. Yʉʉ sĩcʉ̃rẽ “wáaya” jĩĩrĩ, wáai. Ãpĩrẽ́ “atiya” jĩĩrĩ, atii. Yʉʉre padecotegʉre “biiro tiiyá” jĩĩrĩ, tiii, jĩĩwĩ. |
23431 | MAT 8:17 | Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, profeta Isaías jóarirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: “Marĩ tutuherere, marĩ diarecʉtirere cʉ̃ʉ̃peja netõnéjãwĩ”, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23451 | MAT 9:3 | Sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá toopʉ́ niiyira. Cʉ̃́ã Jesús jĩĩrére tʉorá, wãcũyira: “Ãni Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii”, jĩĩ wãcũyira. |
23453 | MAT 9:5 | Ãnirẽ́ “mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa” yʉʉ jĩĩrĩ, tee cʉ̃ʉ̃rẽ acabónoãriguere ĩñaricu mʉ́ãjã. Yʉʉ “wʉ̃mʉnʉcã, wáaya” jĩĩrĩpereja, cʉ̃ʉ̃ wʉ̃mʉnʉcãrĩ ĩñaã mʉ́ã. |
23461 | MAT 9:13 | Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere buenemorã wáaya sũcã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”, jĩĩã. Yʉʉpe “ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ, jĩĩwĩ. |
23469 | MAT 9:21 | Coo wãcũyigo: “Yʉʉ cʉ̃ʉ̃yaro sutiró padeñáremenarã netõjã́gõdacu”, jĩĩ wãcũyigo. |
23476 | MAT 9:28 | Jesús wiipʉ́ sããjeari, capeari ĩñahẽrã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉsã́jeawa. Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: —¿Mʉ́ã yʉʉre “netõnémasĩjãqui” jĩĩ padeói? jĩĩwĩ. —Ʉ̃́jʉ̃, padeóa, jĩĩwã. |
23483 | MAT 9:35 | Jesús niipetire macãrĩ, pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ wáanetõwĩ. Judíoa neãré wiseripʉ buewi. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedewi. Niipetira diarecʉtirare, teero biiri õpʉ̃ʉ̃rĩ pũnirecʉtirare netõnéwĩ. |
23488 | MAT 10:2 | Ʉ̃sã doce cʉ̃ʉ̃ beserira wãme ate niiã: Niisʉguegʉ Simón niiwĩ. Apewãmé “Pedro” niiã. Cʉ̃ʉ̃ bai Andrés, Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juan, |
23491 | MAT 10:5 | Jesús ʉ̃sã doce cʉ̃ʉ̃ beserirare ticocogʉ, “ateré tiiádacu mʉ́ã” jĩĩwĩ: —Judíoa niihẽrã niirṍpʉ wáarijãña. Samaria ditapʉ niiré macãrĩcãrẽ sããwarijãña. |
23493 | MAT 10:7 | Cʉ̃́ãrẽ ateré wedera wáaya: “Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia”, jĩĩña. |
23497 | MAT 10:11 | ’Mʉ́ã pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ sããjeara, “ãnirã́ ãñuĩ” cʉ̃́ã jĩĩgʉ̃́rẽ ãmaãña. Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ” jĩĩrĩ, “nocõrõ yoari niiãda” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ pʉtʉácũmuña. |
23498 | MAT 10:12 | Wiipʉ́ sããjeara, tiiwií macãrãrẽ “Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ niirecʉtiri tiiáro” jĩĩ, ãñudutiya. |
23505 | MAT 10:19 | Mʉ́ãrẽ néewari, “¿deero jĩĩ wedeadari; deero jĩĩãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wedemasĩãdarere ticogʉdaqui. |
23511 | MAT 10:25 | Buegʉ́ ateré jĩĩrõ booa: “Yʉʉre buegʉ́ tiiróbiro niidʉgaga”. Padecotegʉcã “yʉʉre dutigʉ́ tiiróbiro niidʉgaga” jĩĩrõ booa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ buegʉ́re “wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú niiĩ” jĩĩrã, nemorṍrã ñañarõ jĩĩãdacua mʉ́ãpereja. |
23516 | MAT 10:30 | Mʉ́ãye póarire “noquẽ pee niiã” jĩĩmasĩjãqui. |
23518 | MAT 10:32 | ’Teero tiigʉ́, basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “padeóa” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ra niiĩ” jĩĩ wedegʉda. |
23519 | MAT 10:33 | Basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ mee niiã” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ mee niiĩ” jĩĩgʉ̃da. |
23520 | MAT 10:34 | ’Mʉ́ã yʉʉre “atibʉ́recopʉre ãñurõ niirecʉtire maquẽrẽ néeatigʉ tiiquí” jĩĩ wãcũrijãña. Teeré néeatigʉ mee atiwʉ. Ãpẽrã́ yʉʉre boohéra yʉʉre boorámena cãmerĩ́tutiadacua. Teero tiigʉ́, cãmerĩ́ tuudʉcáwarere néeatigʉ atiwʉ. |
23521 | MAT 10:35 | Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉ yʉʉre padeorí ĩñagʉ̃, “teero padeoã́majãgʉ̃ tiia mʉʉjã” jĩĩgʉ̃daqui. Teerora wáaadacu numiṍpecãrẽ coo pacoména. Teerora wáaadacu sũcã macʉ̃ nʉmorẽ coo mañecõména. |
23524 | MAT 10:38 | Sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré padeogʉ́ja diajãbocu” jĩĩ cuigʉno yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. |
23525 | MAT 10:39 | Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. |
23527 | MAT 10:41 | Profetano jeari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bocaboqui, “cʉ̃ʉ̃ profeta niiĩ” jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ profetaye wapatáre ticorobiro bocagʉ́cãrẽ wapatígʉdaqui. Teerora basocʉ́ ãñugʉ̃́no jeari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bocaboqui, “cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ye wapatáre ticorobiro bocagʉ́cãrẽ wapatígʉdaqui. |
23528 | MAT 10:42 | Teerora yʉʉ buegʉ́no jeari, cʉ̃ʉ̃ bʉ́ri niigʉ̃́ niipacari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ oco yʉsʉáre tĩ́ãboqui, “cʉ̃ʉ̃ Jesús buegʉ́ niiĩ” jĩĩgʉ̃. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃ʉ̃ wapatáre bʉagʉ́daqui, jĩĩwĩ. |
23531 | MAT 11:3 | Cʉ̃́ã toopʉ́ jeara, Juan sãĩñádutiariguere sãĩñáwã: —¿Mʉʉrã́ niiĩ “basocáre netõnégʉ̃dʉ atigʉdaqui” jĩĩnorigʉ o ãpĩpére yuegarite? jĩĩwã. |
23534 | MAT 11:6 | Yʉʉre padeodúhegʉno ʉseniqui”, jĩĩ wedera wáaya, jĩĩwĩ. |
23542 | MAT 11:14 | Mʉ́ã yʉʉ jĩĩãdarere padeoáda jĩĩrã, ãñurõ tʉoyá: Juanrã́ niijãgʉ̃ tiii “Elías ãnopʉ́ pʉtʉaatigʉdaqui sũcã” jĩĩnorigʉ. |
23545 | MAT 11:17 | “Ʉ̃sã bosebʉreco tiirí, basaapuriawʉ̃. Ʉ̃sã booritua, utiri, utiapuriawʉ̃”, jĩĩcua. |
23546 | MAT 11:18 | Juan apetóre yaariyigʉ; vinocãrẽ sĩnirídojãyigʉ. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃ teero biirecʉtiri ĩñarã, “wãtĩ cʉoi” jĩĩã. |
23547 | MAT 11:19 | Yʉʉ niipetira sõwʉ̃pe yaa, sĩniã. Mʉ́ã yʉʉ teero tiirí ĩñarã, “yaawãnigʉ̃, sĩniwãnígʉ̃ niiĩ; niyeru wapasébosari basoca menamacʉ̃, ñañaré tiirá menamacʉ̃ niiĩ” jĩĩã. Basocá Cõãmacʉ̃ masĩrére cʉorá cʉ̃́ã tiirécʉtiremena tee masĩrére ẽñomasĩ́ya, jĩĩwĩ. |
23551 | MAT 11:23 | Mʉ́ã Capernaum macãrãcã “Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ ãñurõ mʉãwaadacu” jĩĩ wãcũmicu. Mʉãwaricu; pecamepe diiwáadacu. Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ tiiẽ́ñorigue tiirírobiro Sodomapʉre tiiẽ́ñoãtã, tiimacã mecʉ̃tígãrẽ niibocu ména. |
23553 | MAT 11:25 | Too síro Jesús Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi: —Pacʉ, mʉʉ ʉ̃mʉã́se, atiditá Õpʉ̃ niiã. “Ʉ̃sã masĩnetõnʉcãã” jĩĩrã́rẽ mʉʉyere masĩrĩ tiiría; wĩmarã tiiróbiro mʉʉyere masĩdʉgarapere teeré masĩrĩ tiia. Teeré mʉʉ teerora wáari boocú. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa, jĩĩwĩ. |
23562 | MAT 12:4 | Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayigʉ. Toopʉ́ pã mesa sotoa pesariguere “Cõãmacʉ̃ye niiã” jĩĩriguere yaapetijãyigʉ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena. Paiá dícʉre yaaré niimiyiro. |
23565 | MAT 12:7 | Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere mʉ́ã tʉomasĩ́ricu. Biiro jĩĩ jóanoã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”, jĩĩré niiã. Mʉ́ã teeré tʉomasĩ́rãjã, ñañaré tiihérarena “ñañaré tiiíya” jĩĩriboajĩyu. |
23572 | MAT 12:14 | Fariseo basocape witiwa, “¿deero tii marĩ ãnirẽ́ sĩãã́dariye?” jĩĩ wedesewarira niiwã. |
23581 | MAT 12:23 | Niipetira basocá ĩñamanijõãwã. Cãmerĩ́ sãĩñáwã: —¿Ãni õpʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ cʉ̃́ã “atigʉdʉ niiãyigʉ” jĩĩrigʉ niigari? jĩĩwã. |
23585 | MAT 12:27 | Mʉ́ã yʉʉre “Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoqui” jĩĩã. Teero jĩĩãtã, mʉ́ã buerére nʉnʉrã́ wãtĩãrẽ cõãwionecora, ¿noã tutuaremena cõãwionecogari? Cʉ̃́ãrẽ sãĩñárã wáaya. Mʉ́ã wisirére cʉ̃́ã ẽñoã́dacua. |
23602 | MAT 12:44 | Bʉarí, “yʉʉ witiatiriropʉ coesã́wagʉda sũcã” jĩĩ wãcũyigʉ. Jeagʉ, apeyenó manirí wii, joaári wii, ãñurõ quẽnoã́ri wii tiiróbiro bʉajeáyigʉ basocʉ́pʉre. |
23603 | MAT 12:45 | Too síro wáa, siete wãtĩã cʉ̃ʉ̃ nemorṍ ñañarã́rẽ “atiya mʉ́ãcã” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ã niipetira basocʉ́pʉre sããwa, niiyira. Basocʉ́pe cʉ̃́ã teero tiirí, nemorṍ ñañarõ netõyígʉ. Teerora ñañarõ wáaadacu atitó macãrã ñañaré tiirácãrẽ, jĩĩwĩ. |