23214 | MAT 1:1 | Ni rguixogueꞌn quie ja xuzixtaꞌo Jesucristo. Naca Abraham len rey David xuzixtaꞌo Jesucristo. |
23215 | MAT 1:2 | Abraham guquëꞌ xuzi Isaac, naꞌ Isaac guquëꞌ xuzi Jacob, naꞌ Jacob guquëꞌ xuzi Judá len ja bichinëꞌ. |
23216 | MAT 1:3 | Naꞌ Judá guquëꞌ xuzi Fares len Zara, naꞌ lao z̃naꞌjëꞌ Tamar. Naꞌ Fares guquëꞌ xuzi Esrom, naꞌ Esrom guquëꞌ xuzi Aram. |
23217 | MAT 1:4 | Naꞌ Aram guquëꞌ xuzi Aminadab, naꞌ Aminadab guquëꞌ xuzi Naasón, naꞌ Naasón guquëꞌ xuzi Salmón. |
23218 | MAT 1:5 | Naꞌ Salmón guquëꞌ xuzi Booz, naꞌ lao z̃naꞌnëꞌ Rahab. Naꞌ Booz guquëꞌ xuzi Obed, naꞌ lao z̃naꞌnëꞌ Rut. Naꞌ Obed guquëꞌ xuzi Isaí. |
23219 | MAT 1:6 | Naꞌ Isaí guquëꞌ xuzi rey David, naꞌ rey David lënëꞌ z̃gula Urías gucajëꞌ xuzi z̃naꞌ Salomón. |
23220 | MAT 1:7 | Naꞌ Salomón guquëꞌ xuzi Roboam, naꞌ Roboam guquëꞌ xuzi Abías, naꞌ Abías guquëꞌ xuzi Asa. |
23221 | MAT 1:8 | Naꞌ Asa guquëꞌ xuzi Josafat, naꞌ Josafat guquëꞌ xuzi Joram, naꞌ Joram guquëꞌ xuzi Uzías. |
23222 | MAT 1:9 | Naꞌ Uzías guquëꞌ xuzi Jotam, naꞌ Jotam guquëꞌ xuzi Acaz, naꞌ Acaz guquëꞌ xuzi Ezequías. |
23223 | MAT 1:10 | Naꞌ Ezequías guquëꞌ xuzi Manasés, naꞌ Manasés guquëꞌ xuzi Amón, naꞌ Amón guquëꞌ xuzi Josías. |
23224 | MAT 1:11 | Naꞌ Josías guquëꞌ xuzi Jeconías len ja bichinëꞌ tiempo cati unitaꞌ benꞌ Babilonia cati yahuaꞌajëꞌ preso benꞌ Israel lao yedyi quiejëꞌ. |
23225 | MAT 1:12 | Te beyudyi naꞌ, Jeconías guquëꞌ xuzi Salatiel, naꞌ Salatiel guquëꞌ xuzi Zorobabel. |
23226 | MAT 1:13 | Naꞌ Zorobabel guquëꞌ xuzi Abiud, naꞌ Abiud guquëꞌ xuzi Eliaquim, naꞌ Eliaquim guquëꞌ xuzi Azor. |
23227 | MAT 1:14 | Naꞌ Azor guquëꞌ xuzi Sadoc, naꞌ Sadoc guquëꞌ xuzi Aquim, naꞌ Aquim guquëꞌ xuzi Eliud. |
23228 | MAT 1:15 | Naꞌ Eliud guquëꞌ xuzi Eleazar, naꞌ Eleazar guquëꞌ xuzi Matán, naꞌ Matán guquëꞌ xuzi Jacob. |
23229 | MAT 1:16 | Naꞌ Jacob guquëꞌ xuzi José, benꞌ quie María, naꞌ María guquëꞌ z̃naꞌ Jesús, benꞌ naca Cristo. |
23231 | MAT 1:18 | Caora cati golo Jesucristo guca caniga: Z̃naꞌnëꞌ María napëꞌ compromiso utzaganaꞌlënëꞌ José. Pero antes binesiꞌ laguedyijëꞌ sujëꞌ tuz̃e, caora naꞌ gucabëꞌ José banuꞌa María xcuidiꞌ. Pero por nun quie Bichi Be quie Diuzi nuꞌanëꞌ xcuidiꞌ. |
23232 | MAT 1:19 | José naquëꞌ benꞌ huen bireꞌennëꞌ gaohuëꞌ María xquia lao yedyi. Reꞌennëꞌ usannëꞌ lenëꞌ sin que inezi ja benëꞌ. |
23233 | MAT 1:20 | Tu racanëꞌ pensari bi huenëꞌ, cati ptilalao tu ángel quie Diuzi lenëꞌ lao bichi gala quiëꞌ. Naꞌra una ángel rëbinëꞌ lëbëꞌ: ―José, z̃iꞌi suba David luëꞌ, bidzeboꞌ siuꞌ María gacanëꞌ z̃guloꞌ, porque nun quie Bichi Be quie Diuzi banuꞌanëꞌ xcuidiꞌ. |
23234 | MAT 1:21 | Lëbëꞌ su tu z̃iꞌinëꞌ, naꞌ hueloꞌ laobiꞌ JESUS. Canaꞌ hueloꞌ laobiꞌ porque z̃iꞌinëꞌ ute uselabiꞌ dulaꞌ xquia quie benꞌ yedyi quiebiꞌ. |
23235 | MAT 1:22 | Yugulu cabëꞌ guca naꞌ, bzunan diꞌidzaꞌ quie Diuzi cabëꞌ una Diuzi lao naꞌa tu benꞌ udixogueꞌ xtiꞌidzaꞌnëꞌ tiempote. Cani unëꞌ dza naꞌ: |
23236 | MAT 1:23 | Huazu tu nigula cuidiꞌ, benꞌ binesulë beꞌmbyu, huaꞌanëꞌ tu z̃iꞌinëꞌ. Naꞌ siꞌ laobiꞌ Emanuel. Ta inaro xtiꞌidzaꞌro: Zëlë Diuzi raꞌo. |
23242 | MAT 2:4 | Naꞌra guz̃i rey Herodes yugulu ja xanꞌ pxuzi len ja benꞌ rusëdi ja ley rnao benꞌ Israel. Naꞌ unabanëꞌ rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―¿Ganꞌ galo benꞌ naca Cristo? |
23246 | MAT 2:8 | Naꞌ useꞌelaꞌnëꞌ lëjëꞌ Belén rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Uletzio Belén inabale dyëꞌëdi bi raca quie xcuidiꞌ. Cati babedzelelebiꞌ nadetixogueꞌle nëꞌëdiꞌ tacuenda guidariaꞌ gapalaꞌnaꞌbiꞌ. ―Canaꞌ unanëꞌ rëbinëꞌ lëjëꞌ. |
23247 | MAT 2:9 | Te beyudyi una rey Herodes gudyijëꞌ lëjëꞌ canaꞌ, naꞌra zio benꞌ psëdi quie bélo. Naꞌra lëbélo blëꞌëjëꞌ caora nitaꞌjëꞌ zacaꞌ ga rlë obidza, udyialaona laojëꞌ hasta que bdyinnan laohue ga zu xcuidiꞌ. |
23249 | MAT 2:11 | Caora uyuꞌujëꞌ luꞌu yuꞌu, blëꞌëjëꞌ xcuidiꞌ lëbiꞌ z̃naꞌbiꞌ María. Naꞌra uditzuz̃ibijëꞌ udapalaꞌnjëꞌ bdaoꞌ naꞌ. Naꞌra laosalotejëꞌ caja quiejëꞌ nuꞌajëꞌ, bëꞌjëꞌbiꞌ regalo ta nuꞌajëꞌ, bëꞌjëꞌbiꞌ oro len yalo len ja aceite z̃io. |
23250 | MAT 2:12 | Beyudyi naꞌ, guca tu chopa dza nitaꞌjëꞌ naꞌ cati uxusajëꞌ de que bireyaꞌalaꞌ yeyojëꞌ ganꞌ uzaꞌjëꞌ, ganꞌ reꞌ rey Herodes. Quie lenaꞌ uz̃iꞌjëꞌ neza tula zeyojëꞌ yedyi quiejëꞌ. |
23251 | MAT 2:13 | Ude beyudyi bezaꞌ ja benꞌ psëdi quie bélo yenaꞌjëꞌ xcuidiꞌ, naꞌra uxusa José blëꞌënëꞌ tu ángel quie Diuzi rëbinëꞌ lëbëꞌ: ―Uyasabachiꞌ udëꞌëlaꞌ bdaoꞌ naꞌ len z̃naꞌbiꞌ. Uz̃unolëloꞌbiꞌ tziolaꞌobiꞌ yu nebaba Egipto. Naꞌ yegaꞌnlaꞌobiꞌ hasta que iniaꞌ luëꞌ gala tzioꞌ, porque rey Herodes hueguiloguëꞌbiꞌ ta gutiëꞌbiꞌ. |
23252 | MAT 2:14 | Naꞌra udëlebë José, uyasanëꞌ, uz̃iꞌnëꞌ xcuidiꞌ len z̃naꞌbiꞌ lao rëla ziojëꞌ yu nebaba Egipto. |
23254 | MAT 2:16 | Cati gucabëꞌ rey Herodes uz̃iꞌ ja yëꞌ benꞌ psëdi quie bélo, naꞌra bdzaꞌnëꞌ, bënëꞌ mandado gati ja xcuidiꞌ de chopa iza huio para z̃anle, biꞌ necuaꞌ Belén len ja biꞌ necuaꞌ yedyi regaꞌn gaꞌalaꞌ. Canaꞌ bënëꞌ mandado según cabëꞌ tiempo una ja benꞌ psëdi quie bélo gudyijëꞌ lënëꞌ. |
23258 | MAT 2:20 | ―Uyasa, uz̃iꞌlë xcuidiꞌ len z̃naꞌbiꞌ. Uleyozi lao yedyi nebaba Israel, porque aguti yaca benꞌ reꞌen guti xcuidiꞌ. |
23259 | MAT 2:21 | Naꞌra uyasa José uz̃iꞌnëꞌ xcuidiꞌ len z̃naꞌbiꞌ, ziolënëꞌ lëbiꞌ lao yedyi ga nebaba Israel. |
23260 | MAT 2:22 | Pero cati unezi José rnabëꞌ Arquelao lao laza xuzinëꞌ Herodes, naꞌra bdzebinëꞌ yeyonëꞌ naꞌ. Bdzebinëꞌ como danꞌ aoxusanëꞌ ta bitzionëꞌ estado Judea. Quie lenaꞌ zionëꞌ estado Galilea. |
23262 | MAT 3:1 | Naꞌra uyo Juan bautista yu nebaba Judea ga naca lato dachi. Uyonëꞌ yetixogueꞌnëꞌ ja benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. |
23264 | MAT 3:3 | Quie Juan unë profeta Isaías caora unëꞌ: Huazu benꞌ naꞌ lao lato dachi ga bidyia yuꞌu. Huanëꞌ zidzo rëbinëꞌ laguedyinëꞌ caniga: “Huele hueluba neza quiele cuenda huida benꞌ naca xaꞌnro, usalole tu neza li.” |
23265 | MAT 3:4 | Guco Juan laꞌariꞌ de guitzaꞌ quie z̃aba camello. Naꞌ tu cincho guidi bdzeꞌnëꞌ lëꞌënëꞌ. Udaonëꞌ bëchiꞌzu, hueꞌenëꞌ bdyinꞌdaoꞌ quie bezu cera ta rdzela guixiꞌ daoꞌ. |
23267 | MAT 3:6 | Caora naꞌ cati uxubalëpijëꞌ dulaꞌ xquia quiejëꞌ, naꞌra bëꞌ Juan laojëꞌ luꞌu yao Jordán. |
23268 | MAT 3:7 | Cati blëꞌë Juan bdyin ja benꞌ partido fariseo len ja benꞌ partido saduceo zaꞌjëꞌ ganꞌ ruꞌe Juan lao ja benëꞌ, naꞌra nëꞌ rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―¡Ca bëla rguiꞌidyiꞌ benëꞌ nacale! ¿Nuz̃i udixogueꞌ leꞌe ta te ilale cabëꞌ castigo quie Diuzi bazaꞌ gaꞌalaꞌzi? |
23271 | MAT 3:10 | Ca quie yebandyo baden listo para ichugon yaga ta birbia taz̃ixi ta tzeina, canaꞌ nacarën quiele. Chi bihue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi ca rnënëꞌ, huataꞌ castigo quiele tziole lao guiꞌ gabila. |
23272 | MAT 3:11 | Nëꞌëdiꞌ tali ruꞌa lao benëꞌ conlë nisa yelaꞌ gacajëꞌ seña de que aotzaꞌ pensari quiejëꞌ aruejëꞌ quie Diuzi. Pero bazaꞌ tu benꞌ zazaꞌra zenao nëꞌëdiꞌ. Lëbëꞌ udzeꞌnëꞌ Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌo ja benꞌ rale quienëꞌ. Lëzi huenëꞌ mandado tzei yaca benꞌ birale quienëꞌ lao guiꞌ gabila. Nacarëꞌ benꞌ z̃e ca nëꞌëdiꞌ. Tanto nacarëꞌ benꞌ z̃e ca nëꞌëdiꞌ, ni siquiera biyeyaz̃ogaꞌ cuiogaꞌ guidi yuꞌu niꞌanëꞌ. |
23279 | MAT 4:1 | Naꞌra guca dza uquiëꞌ Bichi Be quie Diuzi Jesús lao lato dachi ga bidyia yuꞌu. Naꞌ lao lato naꞌ bdyinrë xanꞌ taxiꞌibiꞌ guꞌunna iquixi Jesús huenëꞌ tamala. |
23281 | MAT 4:3 | Naꞌra ubigaꞌ xanꞌ taxiꞌibiꞌ ganꞌ zë Jesús rëbina lënëꞌ: ―Chi nacoꞌ z̃iꞌi Diuzi, bë mandado iyaca yo niga yëta xtila. |
23282 | MAT 4:4 | Naꞌra una Jesús rëbinëꞌ taxiꞌibiꞌ: ―Lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi nan ca niga: “Quele tuzi yelaꞌ huao gaoro yeziꞌro fuerza, denꞌ lëscanꞌ ruen dyiabëꞌ hue quiero ca na Diuzi ta yeziꞌro fuerza.” |
23283 | MAT 4:5 | Naꞌra uquiëꞌ taxiꞌibiꞌ Jesús lao yedyi laꞌiya Jerusalén. Naꞌra pcuëna lënëꞌ guicho idaoꞌ rnabëꞌra. |
23285 | MAT 4:7 | Naꞌra una Jesús gudyinëꞌ xanꞌ taxiꞌibiꞌ: ―Lëzi narë lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi: “Bihuenële Diuzi bizinaquezi chi uzunëꞌ diꞌidzaꞌ cabëꞌ unëꞌ, chi biuzunëꞌ diꞌidzaꞌ cabëꞌ unëꞌ.” |
23286 | MAT 4:8 | Tatula uquiëꞌcazi taxiꞌibiꞌ lënëꞌ lao yaꞌa sibi gula. Bluꞌenan lënëꞌ duz̃ete yedyi de lao yedyi layu. Bluꞌenan lënëꞌ cabëꞌ naca yelaꞌ z̃e quien. |
23287 | MAT 4:9 | Naꞌra una xanꞌ taxiꞌibiꞌ rëbin lënëꞌ: ―Duz̃eten gunaꞌ quioꞌ chi quitzoꞌ z̃iboꞌ tzionlaꞌadyoꞌ nëꞌëdiꞌ. |
23289 | MAT 4:11 | Naꞌra zeyo taxiꞌibiꞌ ganꞌ zë Jesús. Naꞌ lazaꞌte ja ángel, gucalëjëꞌ lëbëꞌ ta yeziꞌnëꞌ fuerza. |
23294 | MAT 4:16 | Lëja benꞌ naꞌ rdajëꞌ lao lato lao chula, pero aoseꞌelaꞌ Diuzi benꞌ gacalë lëjëꞌ cabëꞌ racalë xniꞌ guiꞌ lëjëꞌ ta ilëꞌëjëꞌ ga naca chula. Lëja benꞌ naꞌ rdajëꞌ lao lato lao chula, pero useꞌelaꞌ Diuzi benꞌ gacalë lëjëꞌ cabëꞌ racalë xniꞌ guiꞌ lëjëꞌ ta ilëꞌëjëꞌ ga naca chula. |
23295 | MAT 4:17 | Caora naꞌ uzulao Jesús udixogueꞌnëꞌ benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi unëꞌ: ―Reyaꞌalaꞌ utzaꞌle pensari quiele, porque baruen bago dza inabëꞌ Diuzi lao yedyi layu. |
23296 | MAT 4:18 | Zio Jesús yuꞌunëꞌ neza zacaꞌ ruꞌa lagun Galilea. Naꞌ blëꞌënëꞌ chopa benꞌ rze bela. Tunëꞌ laonëꞌ Simón, benꞌ laorë Pedro. Naꞌ itunëꞌ laonëꞌ Andrés. Naca Andrés bichi Simón. Naꞌ yuꞌujëꞌ rulëtojëꞌ yëxo luꞌu nisa. |
23297 | MAT 4:19 | Naꞌra una Jesús gudyinëꞌ leyaquëꞌ: ―Ulenao nëꞌëdiꞌ. Cabëꞌ ruele cuiole bela yuꞌu luꞌu nisa, canaꞌ uluꞌenaꞌ leꞌe cuiole benꞌ nao xneza Diuzi. |
23298 | MAT 4:20 | Laohue naꞌtezi lapsantejëꞌ yëxo quiejëꞌ ziolëjëꞌ Jesús. |
23299 | MAT 4:21 | Lëꞌëtiꞌzi ude Jesús zioguëꞌ mazara cati blëꞌënëꞌ ichopa ja benëꞌ naca bichëꞌ. Tunëꞌ laonëꞌ Santiago, itunëꞌ laonëꞌ Juan. Nacayaquëꞌ z̃iꞌi Zebedeo. Yuꞌujëꞌ lao barco len xuzijëꞌ rudaꞌjëꞌ yëxo quiejëꞌ. Naꞌra blidza Jesús lëjëꞌ ta unaojëꞌ lëbëꞌ. |
23300 | MAT 4:22 | Naꞌra lapsanrëtejëꞌ barco len xuzijëꞌ ziolëjëꞌ Jesús. |
23301 | MAT 4:23 | Zio Jesús yugulu yedyi nebaba Galilea. Ruzioñeꞌenëꞌ benëꞌ luꞌu idaoꞌ quiejëꞌ laonan sinagoga tu tu yedyi ga rdenëꞌ. Udixogueꞌ Jesús ca naca tahuen quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi baruen bagozi dza inabëꞌ Diuzi yedyi layu. Lëscanꞌ beyue Jesús yugulu cueꞌ yelaꞌ hueꞌ yuꞌu ja benëꞌ. |
23302 | MAT 4:24 | Nezijëꞌ quie Jesús yugulu benꞌ nitaꞌ yedyi nebaba Siria. Naꞌ uquiëꞌjëꞌ yaca benꞌ redzagalaoja bitezi yelaꞌ hueꞌ, len benꞌ yuꞌu ja taxiꞌibiꞌ, len benꞌ raca z̃uguti, len benꞌ naz̃i. Naꞌra beyue Jesús lëjëꞌ. |
23306 | MAT 5:3 | ―Yedaohue nu yaca benꞌ raca yëchiꞌ ca naca dulaꞌ xquia quie, danꞌ naque quiejëꞌ ga rnabëꞌ Diuzi. |
23307 | MAT 5:4 | Yedaohue nu yaca benꞌ raque bayëchiꞌ quie dulaꞌ xquia ta raca lao yedyi layu, danꞌ yeyuez̃elaꞌadyiꞌ Diuzi lëjëꞌ. |
23308 | MAT 5:5 | ’Yedaohue nu yaca benꞌ gaxo, danꞌ gaque quieyaquëꞌ layu ganꞌ una Diuzi hueꞌnëꞌ lëjëꞌ. |
23309 | MAT 5:6 | ’Yedaohue nu yaca benꞌ reꞌen inao xneza Diuzi cabëꞌ reꞌen gao yoꞌo nu benꞌ rdue rbili, danꞌ Diuzicazi gacalënëꞌ lëjëꞌ ta inaoyaquëꞌ xnezëꞌ. |
23311 | MAT 5:8 | ’Yedaohue nu yaca benꞌ anaca yëri laxtaꞌohue, danꞌ hualëꞌëyaquëꞌ Diuzi. |
23312 | MAT 5:9 | ’Yedaohue nu yaca benꞌ rue dyiabëꞌ cueꞌ chizi laxtaꞌo benëꞌ, danꞌ huëbi Diuzi leyaquëꞌ: “Z̃iꞌinaꞌ leꞌe.” |
23314 | MAT 5:11 | ’Yedaohuele leꞌe cati inayaꞌ benëꞌ leꞌe huenëjëꞌ leꞌe bizinaquezi, siꞌjëꞌ leꞌe yëꞌ, inëjëꞌ quiele por nun quie naole xnezaꞌ. |
23324 | MAT 5:21 | ―Banezile ca gudyi Moisés xuzixtaꞌoro: “Bireyaꞌalaꞌ gutile benëꞌ. Nutezi benꞌ ruti benëꞌ, reyaꞌalaꞌ ichugobëꞌle quiëꞌ.” |
23328 | MAT 5:25 | ’Chi nu benꞌ rao xquia leꞌe, iquiëꞌjëꞌ leꞌe lao juzgado, tu neziole tu neza, bëꞌlë diꞌidzaꞌ bichi laguedyile, a ver nacala yegaꞌnle yelaꞌ bitziole lao juez. Porque si no, hue juez mandado policía quiëꞌ, udzeꞌjëꞌ leꞌe luꞌu dyiguiba. |
23330 | MAT 5:27 | ―Banezile cabëꞌ una xuzixtaꞌoro Moisés canaꞌte: “Bireyaꞌalaꞌ talële nigula tula.” |
23331 | MAT 5:28 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe, nutezi benꞌ rebane ja nigula reꞌennëꞌ bi huenëꞌ lënëꞌ nigula, naꞌ luꞌu guicho laxtaꞌohuëꞌ nacan ca quie bagusilëcazinëꞌ lënëꞌ. |
23332 | MAT 5:29 | ’Pues ugunro chi tu laoloꞌ yebë ruhuaꞌn luëꞌ dulaꞌ xquia, reyaꞌalaꞌ cuioloꞌn chuꞌunloꞌn zituꞌ, como danꞌ dyaꞌalanꞌ initi tu laoloꞌ, quele ca ta tzioꞌ duz̃etioꞌ lao guiꞌ gabila. |
23333 | MAT 5:30 | Lëzi ugunro chi naꞌaloꞌ yebë ruhuaꞌn luëꞌ dulaꞌ xquia, reyaꞌalaꞌ ichugoꞌn uruꞌunnan, como danꞌ dyaꞌalanꞌ initi tu naꞌaloꞌ quele ca ta tzio duz̃etioꞌ lao guiꞌ gabila. Naꞌ una Jesús: |
23334 | MAT 5:31 | ―Lëscanꞌ una xuzixtaꞌoro Moisés dza naꞌte: “Nutezi benꞌ reꞌen usan nigula quie, reyaꞌalaꞌ ichisanëꞌ guichi ga ruꞌen diꞌidzaꞌ bira reꞌennëꞌ sulënëꞌ nigula. Reyaꞌalaꞌ hueꞌnëꞌn nigula quienëꞌ, naꞌtera huazaquëꞌ usannëꞌ nigula quienëꞌ.” |
23335 | MAT 5:32 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe, chi nu benꞌ rsan z̃gulë, naꞌ beziꞌ z̃gulëꞌ beꞌmbyu tula, nacan xquia quie nigula naꞌ lao Diuzi. Solamente chanꞌ udalë z̃gulëꞌ beꞌmbyu tula, canaꞌra huazaqueꞌ usan beꞌmbyu naꞌ z̃gulëꞌ. Lëscanꞌ nutezi benꞌ beziꞌ nigula psan xquiuhue, nacan xquia quienëꞌ lao Diuzi. Naꞌ una Jesús: |
23336 | MAT 5:33 | ―Lëscanꞌ banezile ca una Moisés gudyinëꞌ xuzixtaꞌoro: “Reyaꞌalaꞌ uzuloꞌ diꞌidzaꞌ cabëꞌ unaoꞌ hueloꞌ bguntioꞌ Diuzi.” |
23340 | MAT 5:37 | Tuzi iquëbile inale tali. Chi inëro ugunro Diuzi ca cuendazi, quie taxiꞌibiꞌ zaꞌn danꞌ rnëro canaꞌ. Naꞌ una Jesús: |
23341 | MAT 5:38 | ―Lëscanꞌ banezile cabëꞌ una xuzixtaꞌoro Moisés dza naꞌte: “Chi nu benꞌ bdyiaguiꞌnëꞌ tu laoloꞌ, o tu leiloꞌ, o bi ta de quioꞌ, napoꞌ derecho udyiaguiꞌloꞌ tu laohuëꞌ, o tu leiyëꞌ, o bi ta de quiëꞌ tacuenda iyaca laohue quiëꞌ.” |
23342 | MAT 5:39 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe: Biyeyuele laohue quie ja benꞌ rue mala quiele. Chi nu benꞌ aodapa xagoꞌ, bëꞌle lato capëꞌ itzalaꞌ xagoꞌ. |
23346 | MAT 5:43 | ―Lëscanꞌ banezile ca una xuzixtaꞌoro dza naꞌte: “Edyëꞌële amigo quiele, udiele benꞌ rudie leꞌe.” |
23349 | MAT 5:46 | Chi rapachiꞌle tuzi benꞌ rapachiꞌ leꞌe, biugunle rlëꞌë Diuzi leꞌe benꞌ laxtaꞌo yëri por nun quie ruele canaꞌ. Porque canaꞌ ruerë hasta benꞌ malaja, benꞌ binao xneza Diuzi. |
23351 | MAT 5:48 | Reyaꞌalaꞌ gacale benꞌ laxtaꞌo yëri cabëꞌ naca Xuziro Diuzi zu guibá benꞌ laxtaꞌo yëri. |