Wildebeest analysis examples for:   zpm-zpmNT   y    February 25, 2023 at 01:39    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23219  MAT 1:6  Isaí goc pxoz rey David, David goc pxoz Salomón (lëë Salomón ga gop tsieel Urí wnaa ne bionie David).
23224  MAT 1:11  Josí goc pxoz Jeconí (bio zla xpëëd Josí). Leṉ dze ne nac Jeconí mëëd, leṉ dze co güeybee zhoo zha Babiloin grë zha Israel, beynie zho zho Babiloin.
23230  MAT 1:17  Zig choopchop bdziṉ lo dii co, dzigoraa brieequia Jesús. Tsiida zho wban desde Abraham haxta David; stsiida zho wban desde Salomón haxta leṉ dze ne bey zho Babiloin; stsiida zho wban desde leṉ dze co haxta bdziṉ dze ne goc me mëëd.
23231  MAT 1:18  Znu bzhaac Marí grop José leṉ dze ne ziaadyob gal Jesús. Gard ctsieelnia Marí loxaque xtiidz me no ne laa me ycaa José, zeeṉe bnabey Espíritu Sant pquialo tib mëëd zdoo me.
23232  MAT 1:19  Zeeṉe bieṉ Joséw, miṉe beeṉ me gocladz me mazd nsaan me Marí; sac sca rnabey ley ni zienaḻpaa me miṉe rnabey ley; per laa me gocladz zhliaanse nzozit me, sacne racladzd me nriee xquieḻto Marí.
23233  MAT 1:20  Zhgab co no me, tibaque blulo tib xanjl Dios lo me lo mcaaḻ. ―José (xiag David) ―rëb anjl co―, peet tsienied guic luu, pcaania Marí gac me tsieel luu; sac goṉ mëdyeeṉ ne zoney me ga, Espíritu Sant bnabey pquialo win zdoo me.
23236  MAT 1:23  Bii zaṉ to gaṉle zeeṉe laa tib mëëdbgui yquiaalo zdoo tib wnaayeeṉ ne gard gnee mgui lo. Zeeṉe laa win gal, Emanuel grieelë win. (Emanuel nac zig nacne rnee ne: Dioszhal ziaad lo ne.)
23238  MAT 1:25  Laa me wban tipse grop me per ib bgaaḻd me Marí, haxta bded dze ne laa mëdyeeṉ co gol. Bdziṉ dzew, laa win gol, dzigo bleelë José win JESUS.
23239  MAT 2:1  Tib guiedz win ne ndxie xtan Judé lë Belén, ga gol Jesús. Lëëtse leṉ dze co zob meṉ ne lë Herod nac me rey ne rnabey dan co. Goc palal dzew, laa bla zha ne ruṉbey lo mel ziaad nëz ne rlan ngbidz bdziṉ Jerusalén,
23240  MAT 2:2  bnabdiidz zho rëb zho: ―¿Pa lo dieṉ no mëëd ne gac meṉ ne gnabey ladz to nu, mëëd ne griiṉ gol ga? Bdzioṉ no tib mel nëz ne no no, mel co blu lo no laa win gol-le, miṉ co ne ziaad no nu ziaaddziaṉ no win.
23241  MAT 2:3  Grë meṉguiedz Jerusalén, zeeṉe bin zhow bzee zdoo zho. Laa Herod, rieṉdraa me zha guṉ me, bnabey me pcaalsa grë zha ne nac pxoz non, grë zha ne rseed miech ley, bnabdiidz me lo zho dieṉ pa lo nac diidz gal Meṉ ne nole diidz cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu ga.
23244  MAT 2:6  Teḻ Belén, niicle ne winraaw lo grë guiedz ne ngab Judé, per nroob nona; sac goṉ ga grieequia tib meṉ ne gnabey, meṉ ne so yquiaanap grë meṉ Israel, ne nac zho zha ne ngab lo naa.
23245  MAT 2:7  Nacne zhliaanse bnabey Herod gocredz gza zha rac co, bnabdiidz me lo zho dieṉ blapaa dze rac psilo goṉ zho blan mel co.
23246  MAT 2:8  Blozhse ga, dzigo pxeeḻ me zho Belén, rëb me lo zho: ―Ga goḻtsie goḻtsieguib mëëd co. Zigne gdziel to win, goḻtëniegazh diidz lo naa nu, zeeṉa ye naa ga gagaṉ naa win.
23247  MAT 2:9  Blozhse sca pso me diidz lo zho, laa zho bio nëz stib laa zho zie. Laa mel ne goṉ zho brieequia nëz ne ziaad zho ga, laa ma neraque lo zho; haxta bdziṉ ma ngali guic yu ne no mëdyeeṉ co, gataa laa ma blëz.
23248  MAT 2:10  Zeeṉe goṉ zho laa mel co blëz ga, per nli rley zho. Bzëëb zho leṉ yu co, goṉ zho laa mëdyeeṉ co no ga grop xniaa win, dzigo pquiitsgzhib zho lo win, bnee zho tib xtiidz zho lo win. Blozh ga blee zho ncuaaṉe zienie zho lo win, blee zho or, blee zho tiblo yaalnex, ni tiblo nceit nex rnee zho mirr, bgad zho lo win.
23250  MAT 2:12  Zeeṉe laa gza zha rac co wbi Belén, laa ne nieted zho Jerusalén, stible nëz bzheṉ zho zey zho; sac bnee Dios lo zho lo mcaaḻ, rëb me tsienied zho diidz lo Herod.
23251  MAT 2:13  Laa gza zha rac co zey, zeeṉe güeylulo tib xanjl Dios lo José lëëtse nixguies me, rëb anjl co lo me: ―José, na zeeṉa guche i pcaanie mëdyeeṉ qui nëz grop xniaa win, goḻsë nëz Egipt, sac laa Herod yquiaguib win gut me win. Egipt, ga cuëznie to win, na naaque guiaḻnie diidz lo to zeeṉe laa to gbi ga.
23252  MAT 2:14  Guieel cogazh guche José, pcaanie me mëdyeeṉ co nëz grop xniaa win, laa zho ziese nëz Egipt;
23254  MAT 2:16  Laa zeeṉe goṉ Herod wbiredraa gza meṉ rac co nienie zho diidz lo me, per nli blëë me. Ntseeb rac me, pxeeḻ me zha ne güey Belén ni grëraa guiedz ne ndxie gax ga, güeygut zho grëse mëëdbgui yeeṉ ne no grë guiedz co, desde win ne golnëz, haxta win ne rap chop iz. Tibaque naṉ me sca ngaa mëdyeeṉ ne nac Jesús ga niet win, sac blee me cuent zhile gac chop iz psilo goṉ gza zha rac co blan mel co.
23257  MAT 2:19  Goc palal dzew laa Herod gut, dzigo pxeeḻ Dios tib xanjl me güeynee lo José lo mcaaḻ zaatne no José nëz Egipt, rëb me lo José:
23258  MAT 2:20  ―José, guche i, pcaanie mëdyeeṉ qui nëz grop xniaa win, goḻbire nëz Israel stib; laa zha ne quianaḻ win ga gutle.
23259  MAT 2:21  Dzigo brieenie José mëdyeeṉ co ga grop xniaa win, bio me nëz laa me wbire zeynie win nëz Israel.
23260  MAT 2:22  Per zeeṉe bin José lëëque tib xpëëd Herod meṉ ne lë Arquelá, meṉ co biaaṉ xlugar Herod zobnabey xtan Judé, bdzieb José ndziṉnie me mëdyeeṉ co nëz co. Dzigo bneeque Dios lo me lo mcaaḻ tsie me nëz Galilé.
23261  MAT 2:23  Goḻ zho Galilé, bdziṉaque zho guiedz Nazaret, ga wbannie zho mëdyeeṉ co. Ga brieequia miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb zho: meṉ Nazaret guiab miech nac Jesús.
23263  MAT 3:2  rnee me lo zho: ―¡Goḻsaan xquieḻntseeb to, goḻnab lo Dios guṉ me to perdon grëtaa doḻ ne ziyuṉ to; sac goṉ laa dze bdziṉle laa me csilo gnabey!
23264  MAT 3:3  Lëë Juan Bautist ga bzeet profet Isá, zeeṉe znu pquiaa me: Bii zon miech gaṉle zeeṉe laa tib tsi meṉ zëëb tib dan zit, rnee me: “Goḻzhixcuaa nëz ne ted meṉ ne rnabey, goḻsaan grë guieḻntseeb ne ruṉ to.”
23268  MAT 3:7  Laa zeeṉe raṉ me grë zha farisé, zha saducé ne rdziṉ lo me ga racladz zho ye zho chobnis, dzigo rnee me lo zho: ―¡Miech ngoopdoḻ, masaque nac to zig nac meeḻ! Naṉ to na lëë, loxaque chobnis to laa to laale lo grë guieḻnëdox ne ziaadyob.
23270  MAT 3:9  Ni gacniatsde to guiab to loxaque por nacse to xtii Abraham, laa Dios csilaale to; sac gneli naa lo to gaṉle teḻne gacladz Dios, haxta grë quie zac gnabey me tsaalow miech ne gac zha xtii Abraham.
23271  MAT 3:10  Naṉle to gaṉle, grë yag nex, zeeṉe rquiad nex low led rruga, rlozh ga rliaaḻa lo gui, ga reca. Scadaa nagoṉ gdzieelo miech ne gband zigne racladz Dios, sac rrieequia laa me nzheṉle xquiibyag me cchug me yag ne sca nac.
23276  MAT 3:15  Dzigo rëb me lo Juan: ―Nli scaw, per mazd pchoobnis naa, sac goṉ ib nonguieḻa dziuuṉ ne miṉe rnabey Dios. Dzigoraa pchoobnis Juan me.
23278  MAT 3:17  ni blu zëëb tib tsi meṉ co nëz gbaa rnee me: ―Xpëëd naa goṉ nac meṉ qui, rleynie naa me, meṉ nziuu nac me lo naa.
23279  MAT 4:1  Zeeṉe blozh brobnis Jesús, dzigo güeynie Espíritu Sant me tib dan zit, zaatne guieṉd miech; ga gocladz meṉdox niuṉgüet ma me niuṉ me miṉe racladz ma.
23281  MAT 4:3  hor co bdziṉ meṉdox zaatne no me ga, rëb ma: ―Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, bnabey tsaalo grë quie rii ncuaaṉe gow luu.
23282  MAT 4:4  Dzigo pquiab me rëb me lo ma: ―Znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Niapse por xtiidz Dios mban miech, yquiamband zho loxaque guieḻwagwse.”
23283  MAT 4:5  Blozh ga güeynie ma me Jerusalén, blep ma me glaa guic yadoo nroob ne zob lad guiedz co,
23284  MAT 4:6  rëb ma lo me: ―Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, briṉgaa nu, beṉque led znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Znabey Dios grë xanjl me yquiaanap luu, zha queedz luu, zeeṉa ni tib quie ycaaṉd ni luu.”
23285  MAT 4:7  Pquiab me rëb me lo ma: ―Psoladz gaṉle, noque stib zaatne znu rnee lo Xtiidz Dios: “Bieṉ, Dios nac meṉ ne rnabey luu, nodne quitnie luu me gnab luu lo me ncuaaṉe nod guṉ me.”
23286  MAT 4:8  Blozh ga bii güeynie ma me glaa tib guic gui, ga blu ma grëse guiedz ne ndxie dib lo guidzliu lo me, ni blu ma grëse ncuaaṉ ndaan ne rap tib tib guiedz co,
23288  MAT 4:10  Horco pquiab me rëb me lo ma: ―¡Biche lo naa nu meṉdox! Znu goṉ zhobnee lo Xtiidz Dios: “Diosse nac meṉ ne rnabey, mese none guṉnon luu, lo me rieguiaḻ yquiitsgzhib luu; ni miṉe rnabey me miṉ co none guṉ luu.”
23290  MAT 4:12  Zeeṉe bin Jesús laa Juan biab ladzguiib, dzigo briee me ga güey me nëz Galilé, guiedz ne lë Nazaret.
23291  MAT 4:13  Zhisaque goca, brieeque me ga güey me Capernaum tib guiedz ne ndxie gax ro Nisdoo Galilé, zaatne nac xtan zha xtii Zabulón ni zha xtii Neftalí.
23295  MAT 4:17  Ga psilo Jesús pseed me miech, rnee me lo zho csaan zho xquieḻntseeb zho, gbig zho lo Dios, sac laa dze ne csilo gnabey Dios ziaadgaxle.
23301  MAT 4:23  Dipse xtan zha Galilé, guiedz ne rdziṉtaa Jesús rie me grë yadoo ne zob lad guiedz co rseed me miech Xtiidz Dios, rnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni ruṉguiac me grë meṉ rzacnë, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho.
23302  MAT 4:24  Teḻ pa lotaaw zëëb diidz scataa ruṉ me grë milagr, haxta nëz Siria bin miecha. Nzian grë meṉ co briee ga bdziṉnie zho grë zhimguidz zho lo me: no grë meṉ rzacnë co noguitnie meṉdox, no zho rlan guieḻguidz gutye, no zho gutoo dipse xcuerp, no zho rlan grë pe stib guieḻguidz, nogaa zho rlan grë pe yoob; grëse zho beeṉguiac me zho.
23306  MAT 5:3  ―¡Wen zie zha ne rieṉ ib none gbig zho lo Dios, sac ib zdziṉ zho zaatne rnabey me!
23308  MAT 5:5  ’¡Wen zie zha ndooladz, zha ne zienie guic gban zigne rnabey Dios, sac scaania zho guidzliu ne gdeed me lo zho!
23309  MAT 5:6  ’¡Wen zie zha ne racladz guṉ grë miṉe rnabey Dios, rzac zhow zigne rzac zha ne rcaabedz, zha ne rnabgaa zhis, sac ible zacnie Dios zho parne grieelo guṉ zhow!
23313  MAT 5:10  ’¡Wen zie zha ne loxaque porne quiayuṉ zho miṉe rnabey Dios, rquianaḻ miech zho, sac ible zdziṉ zho zaatne rnabey me!
23314  MAT 5:11  ’Zig nac to, zeeṉe csilo grë miech yquiaago zho to, ctsidiḻ zho to, yquiadiidzguizh zho to loxaque ne rliladz to naa, ¡wen zie to ga!
23315  MAT 5:12  ¡Nley goḻco zdoo to, nguieeḻ goḻgac, sac goṉ tib guieḻnzaac nroob ne gneedz Dios lo to! Goḻsoladz gaṉle, scaque beeṉ zho grë zha ne pxeeḻ me padzeela biadnee xtiidz me.
23318  MAT 5:15  Goḻguieṉ gaṉle nacd biini parne tsolana, sinque parne gziiniw lo grë miech ne no leṉ yu.
23320  MAT 5:17  ’Guiabde to togo bod laa naa ziaḻ ziaḻtichee naa ley ne psaṉ Moisés, o grëgaa miṉe bnee zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela; sac led miṉcod ziaḻ naa, sinque laa naa ziaḻ guṉ naaw zigne no gaca.
23321  MAT 5:18  Gneli naa lo to gaṉle: Laga niaa guidzliu rii, laga niaa gbaa, ib none gac miṉe zhobnee lo ley, miṉe bneegaa zha ne biadteed xtiidz Dios, ni tib lë paat gdzëëda.
23322  MAT 5:19  Gacxe waa zha ne quiits tib ley niicle miṉe mazdraa wina, ni cseed zho miecha zigne ruṉ zho ga, ib tedsod zha nac zha ne mazdraa win guiaaṉ lo grë zha ne ygaa zaatne rnabey Dios. Saṉgue zha ne guṉa zigne rnabeya, ni cseed zho miech scaque tsienaḻ zhow, zha cosi nroob gacnon zho lo grë zha ne gdziṉ zaatne rnabey Dios.
23323  MAT 5:20  ’Rso naa diidz lo to sca, zaacse goḻgac guṉde to zigne ruṉ grë maistr ley, grë zha farisé; sac teḻne tsoxcode to gban to zigne racladz Dios, grieelod gdziṉ to zaatne rnabey me.
23324  MAT 5:21  ’Led naṉle to gaṉle, no tib ley ne biaaṉ lo xmeṉgol to padzeela, rneew: “Gute luu samiech luu”; rnabeya zha ne gut samiech, ib none guetaque zho, quizhgazh zho doḻ co.
23325  MAT 5:22  Sca rnee ley co, per zig nac zha ne goṉ në rac zdoo raṉ samiech, rrieequia beetle zho ga, ye zho rieguiaḻ quizh falt co. Zig nac zha ne gnee pe tib diidznë lo samiech, none gacredz zho lo wxtis zeeṉa guṉquizh zho zho doḻ co; zha ne quiegaa samiech, lëëque zha rguib guey zho gabiḻ ga.
23328  MAT 5:25  Zha ne sca rlëënie to, goḻtsoxco pront goḻguiaaṉ wen; zeeṉa tsiezod zho to lo wxtis, sac teḻ laa zho tsiezo to lo wxtis ib znabey wxtis tso to ladzguiib.
23330  MAT 5:27  ’Naṉlaque to gaṉle zha rnee stib ley ne biaaṉ lo xmeṉgol to, rneew: “Zha ne nole tsieel, zigtaa mguiw zigtaa wnaaw, nodne tsonie zho zha ne led tsieeld zho.”