23215 | MAT 1:2 | Abraham mácʉ Isaac bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jacob bácʉ Judájã mácavʉ népacʉ barejaquémavʉ. |
23216 | MAT 1:3 | Judá bácʉ Fares bácʉ aru Zara bácʉ népacʉ barejaquémavʉ. Aru Tamar báco népaco barejaquémavʉ. Fares bácʉ Esrom mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Aram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23217 | MAT 1:4 | Aram mácʉ Aminadab bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aminadab bácʉ Naasón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Naasón mácʉ Salmón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23218 | MAT 1:5 | Salmón mácʉ Booz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rahab báco jípaco barejaquémavʉ. Booz bácʉ Obed bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rut báco jípaco barejaquémavʉ. Obed bácʉ Isaí bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23219 | MAT 1:6 | Isaí bácʉ David bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Ñai David bácʉ Israecavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. David bácʉ Salomón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Urías bácʉi márepaco jípaco barejaquémavʉ. |
23220 | MAT 1:7 | Salomón mácʉ Roboam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Roboam mácʉ Abías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abías bácʉ Asa bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23221 | MAT 1:8 | Asa bácʉ Josafat bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Josafat bácʉ Joram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Joram mácʉ Uzías bácʉi ñecu marejaquémavʉ. |
23222 | MAT 1:9 | Uzías bácʉ Jotam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jotam mácʉ Acaz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Acaz bácʉ Ezequías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23223 | MAT 1:10 | Ezequías bácʉ Manasés bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Manasés bácʉ Amón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Amón mácʉ Josías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23224 | MAT 1:11 | Josías bácʉ Jeconíajã mácavʉ néñecu marejaquémavʉ. Dinʉmʉare, ne cʉrinʉmʉare, ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaimara marejaquémavʉ maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉ. Na mácavʉre nʉvarejaquemavʉ pʉ Babilonia ãmicʉrõita. |
23225 | MAT 1:12 | Na mácavʉre ne bʉorĩ nʉvariburu yóboi, Jeconías bácʉ Salatiel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Zorobabel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23226 | MAT 1:13 | Zorobabel bácʉ Abiud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abiud bácʉ Eliaquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eliaquim mácʉ Azor bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23227 | MAT 1:14 | Azor bácʉ Sadoc bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Sadoc bácʉ Aquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aquim mácʉ Eliud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23228 | MAT 1:15 | Eliud bácʉ Eleazar bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eleazar bácʉ Matán mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Matán mácʉ Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. |
23229 | MAT 1:16 | Jacob bácʉ Joséi pacʉ barejámed̶a. Ñai José Maríai márepacʉ barejámed̶a. Aru María Jesúi paco barejácod̶a. Ñai Jesús Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i epeimʉ, Cristo, barejámed̶a. |
23231 | MAT 1:18 | Yópe barejávʉ̃ya Jesucristo ʉ̃i põeteino mácarõ. Jípaco bacod̶ó María ãmicʉco barejácod̶a. Joséi márepaco bacod̶ó barejácod̶a. Ṍre ʉ̃i nomicʉbedata cãreja, javeta õ micatedejaquemavʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque. |
23232 | MAT 1:19 | José boropatebecʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru María õi jʉed̶ojĩcʉre eaiyede coreóvarĩ, judíova ne d̶aicõjeiyepedeca d̶aiyʉrĩ, ṍre jarʉvacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Josécapũravʉ ye jarʉvaiyʉbedejamed̶a ṍre põeva ne jã́iyede, “Cʉyoje tede d̶aquijichʉvʉ yʉ ṍre” ayʉ. Que baru ṍre põeva ne jã́mene jarʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ñai José. |
23233 | MAT 1:20 | Ʉ̃i nópe dápiarĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, earejamed̶a vʉorʉ̃mʉi José yebai. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, José, David bácʉi pãramecʉ, jidʉbecʉva Maríare nomicʉjacʉ mʉ. Espíritu Santo ʉ̃i jʉed̶ojímo mácotame õ. |
23234 | MAT 1:21 | Ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre cʉvacod̶ome õ. Ʉ̃ macʉyʉ́me mead̶acʉyʉ ʉ̃i põevare, ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que baru ʉ̃ macʉyʉ́ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a ñai ángele Joséde. |
23235 | MAT 1:22 | Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: |
23237 | MAT 1:24 | Que teni José coedarĩ, ángele ʉ̃i aiye báquepe d̶arejamed̶a. Maríare nʉvarejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. |
23238 | MAT 1:25 | Ʉbenita ṍque cʉbedejamed̶a cãreja, pʉ õi mácʉre jʉed̶ocʉvarĩburu yóboita. Aru õi jʉed̶ocʉvaede, “Jesús bájacʉ mʉ” arĩ, ãmidorejamed̶a José. |
23239 | MAT 2:1 | Belén ãmicʉriĩmaroi, Judea ãmicʉrijoborõi, põetedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i põeteiyede dijoborõcavʉ ne jabocʉ Herodes ãmicʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃ cʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Dinʉmʉre aviá dainocavʉ, abiácovare bueipõeva, earejaimad̶a Herodes yebai. |
23243 | MAT 2:5 | Yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ʉ̃́re: —Belén ãmicʉriĩmaroi, Judeacarõi, põetecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, ñai Cristo. Yopedeca toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre: |
23244 | MAT 2:6 | Judea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro, Belén ãmicʉriĩmaroi, põetecʉyʉme ñai, Israecavʉ ne jabocʉ bacʉyʉ́, náre jipocatecʉyʉ. Que baru diĩmaro quĩ́jinovacari, parʉrõ maquiyébu, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, arejaimad̶a ina judíovai jabova Herodede. |
23246 | MAT 2:8 | Majicʉ bácʉ, náre jarorejamed̶a pʉ Belén ãmicʉriĩmaroita. Yópe d̶aicõjenejamed̶a náre: —Vorãnʉjara mʉja jʉed̶ojĩcʉre. Vorĩ eaivʉ bácavʉ, coyʉrãdajarã yʉre cojedeca. Yʉ máre nʉcʉyʉmu ʉ̃i yebai, mearore jícʉyʉ ʉ̃́re, arejamed̶a borocʉcʉ ñai Herodes. |
23251 | MAT 2:13 | Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde vʉorʉ̃mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja. Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que baru mautejarã mʉja nore pʉ “Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca, arejamed̶a ñai ángele Joséde. |
23252 | MAT 2:14 | Coedarĩ, jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, nʉvarejamed̶a José. Diñamimareca Egipto ãmicʉrijoborõita dupini nʉrejaimad̶a na. |
23253 | MAT 2:15 | Aru nore, Herodes ʉ̃i yaibéde cãreja, mautedejaimad̶a na. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: “Jímacʉre cutucacʉ yʉ, ʉ̃i etaquiyepe ayʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. |
23254 | MAT 2:16 | Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai yópe ʉ̃i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ, jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ʉ̃i corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe, mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre. |
23255 | MAT 2:17 | Yópe Raquel báco õi oiye báquepe, nopedeca ina Belẽ́cavʉ máre orejaimad̶a. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Jeremías bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: |
23257 | MAT 2:19 | Apenʉmʉa vaiyede, Herodes bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, José ʉ̃i cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi, bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi cʉetedejamed̶a ʉ̃́re cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: |
23258 | MAT 2:20 | —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ocʉre, jípacore máre. Mʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, nʉjara cojedeca. Ñai boaiyʉcʉ bácʉ jʉed̶ocʉre jave yaibí, arejamed̶a ñai ángele Joséde. |
23259 | MAT 2:21 | José coedarĩ, nʉvarejamed̶a jʉed̶ocʉre jípacoque. Aru copainʉrejaimad̶a Israel ãmicʉrijoborõita. |
23260 | MAT 2:22 | Israecarõ Judea ãmicʉrijoborõi nʉ́jʉrorivʉ barejáimad̶a na. Ʉbenita Herodes bácʉi mácʉ, Arquelao ãmicʉcʉ, Judeacavʉre jaboteyʉ barejámed̶a jípacʉ bácʉ yóboi. Aru die borore jápiarĩ, jidʉcʉ, Josécapũravʉ cʉiyʉbedejamed̶a noi. Bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi, Joséde nore nʉicõjemenejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. Que baru apeno Israecarõ, Galilea ãmicʉrijoborõi, nʉrejaimad̶a Joséjã. |
23261 | MAT 2:23 | Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyʉ́me”, arejaquemavʉ na mácavʉ. |
23264 | MAT 3:3 | Ñai Juan Bautista barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Isaías ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ. Javede yópe arĩ, Isaías bácʉre coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã: Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ, coyʉyʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã. |
23266 | MAT 3:5 | Obedivʉ põeva, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia ẽcarʉacavʉ máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai. |
23270 | MAT 3:9 | Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru ʉ̃i jorojĩquinore dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã. Jʉ̃menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. |
23271 | MAT 3:10 | Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi. |
23273 | MAT 3:12 | Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista. |
23280 | MAT 4:2 | Aru cuarenta paijãravʉa, cuarenta paiñamia yéde ãmenejamed̶a Jesús. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re. |
23282 | MAT 4:4 | Ʉbenita Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque máre”, arejamed̶a Jesús. |
23283 | MAT 4:5 | Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora. |
23284 | MAT 4:6 | Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ, pʉ joborõita. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre. Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ. |
23285 | MAT 4:7 | Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ʉ̃i parʉéde”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ, jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ʉ̃i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre, arejamed̶a Jesús. |
23286 | MAT 4:8 | Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre. Cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: |
23292 | MAT 4:14 | Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, Isaías ãmicʉcʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: |
23294 | MAT 4:16 | Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai. |
23296 | MAT 4:18 | Que teniburu yóboi, Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a pʉcarã ʉ̃mʉvare, Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉ ʉracʉre dibʉ macajitabʉi. |
23299 | MAT 4:21 | Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a apevʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare, Zebedeoi márare, Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a népacʉque ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare. Jã́rina, cuturejamed̶a náre. |
23300 | MAT 4:22 | Quénora cũiná dajocarejaimad̶a dicũre aru népacʉre máre, nʉrajivʉ Jesúque. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. |
23302 | MAT 4:24 | Que baru caivʉ põeva Siria ãmicʉrijoborõcavʉ jápiarejaquemavʉ Jesúi borore. Aru obedivʉ põeva névʉ ijimarare mead̶arãnʉvarejaima Jesús yebai. Ina duica ijiéde cʉvarivʉre, ijiéde ñájivʉre, ijinore cʉrivʉre, abujuva ĩmamarare, bidivʉre aburi ne jijecamure etaiyeque, aru nacajaiye majibevʉre máre mead̶arejame Jesús. |
23303 | MAT 4:25 | Aru obedivʉ põeva nʉrejaima ʉ̃i yóboi, Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ, Decápolis ãmicʉrõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ máre. |
23308 | MAT 5:5 | Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore. Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mearore jícaquimara. |
23316 | MAT 5:13 | Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru, ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena. |
23318 | MAT 5:15 | Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre pʉebʉ cãchinoi. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora. Que baru caivʉ diñami cʉ̃rami cʉrivʉ jã́rajarama me. |
23319 | MAT 5:16 | Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. Ména cʉjarã mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. |
23320 | MAT 5:17 | Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —“Jarʉvacʉdayʉbe”, arĩ dápiabejarã yʉre iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne coyʉiye báquede máre. Diede jarʉvacʉdabevʉ yʉ. Quénora mʉjare jã́d̶ovacʉdayʉbu aipe aiyʉrõre, aru aipe d̶aiye jaʉrõre caiye diede jaʉbevʉva. |
23321 | MAT 5:18 | Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. |
23325 | MAT 5:22 | Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re. |
23330 | MAT 5:27 | Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉ némarebʉcʉvaque”, arejaquemavʉ. |
23332 | MAT 5:29 | ’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi. |
23333 | MAT 5:30 | Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi d̶aiyede pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinápʉrʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi, arejamed̶a náre Jesús. |
23335 | MAT 5:32 | Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ʉ̃i jarʉvaimo mácoque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. |
23336 | MAT 5:33 | Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Borocʉrĩ, ‘Jãve d̶acʉyʉmu yʉ ji coyʉiyepe’, abejarã mʉja. Quénora d̶acajarã Jʉ̃menijicʉre caiyede yópe mʉje coyʉiye báquepedeca ʉ̃́re”, arejaquemavʉ. |
23338 | MAT 5:35 | Ijãravʉtamu yópe Jʉ̃menijicʉi cʉboba tʉoinope, ʉ̃i cʉed̶aiye báque boje ijãravʉre aru ʉ̃i pʉrʉcʉvae boje caiyede. Que baru jẽniamejara ijãravʉcacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Jerusalén ãmicʉriĩmarotamu Jʉ̃menijicʉ, ñai jabocʉ parʉcʉ baju, ʉ̃i ĩmaro. Que baru jẽniamejara Jerusalẽ́cacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. |
23339 | MAT 5:36 | Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru ñemiéne máre. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede. Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque. |
23340 | MAT 5:37 | Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora. Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovariduquiyepe aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús. |
23342 | MAT 5:39 | Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Maucʉvabejarã ina mʉjare ãmed̶aivʉre. Quénora cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mʉje meapũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejara mʉje cãcopũravʉcaviobʉre máre. |
23349 | MAT 5:46 | Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, mʉje ʉru náre ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ ye bojed̶abecʉyʉme ména põevare ne que d̶aiyede. Ina máre, jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama. |
23350 | MAT 5:47 | Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, jacoyʉivʉ baru mʉjevʉ quévʉra, mearore d̶abevʉ mʉja. Ina máre, judíova ãmevʉ, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama. |
23355 | MAT 6:4 | Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús. |
23356 | MAT 6:5 | Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre. |
23357 | MAT 6:6 | Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména. |