23214 | MAT 1:1 | Yʉ toivaquijivʉ ne ãmiáre ina Jesucristo ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre, ʉ̃i jipoca põeteivʉ bácavʉre. Ʉ̃́tame ñai jabocʉ bácʉ David bácʉi pãramecʉ, aru Abraham mácʉi pãramecʉ máre. |
23221 | MAT 1:8 | Asa bácʉ Josafat bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Josafat bácʉ Joram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Joram mácʉ Uzías bácʉi ñecu marejaquémavʉ. |
23224 | MAT 1:11 | Josías bácʉ Jeconíajã mácavʉ néñecu marejaquémavʉ. Dinʉmʉare, ne cʉrinʉmʉare, ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaimara marejaquémavʉ maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉ. Na mácavʉre nʉvarejaquemavʉ pʉ Babilonia ãmicʉrõita. |
23230 | MAT 1:17 | Que baru Abraham mácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ David bácʉi cʉrinʉmʉita, catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru David bácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaiyeta maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre Babiloniaita, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre ne bʉorĩ nʉvaiyede, pʉ ñai Cristoi põeteiyeta, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. |
23231 | MAT 1:18 | Yópe barejávʉ̃ya Jesucristo ʉ̃i põeteino mácarõ. Jípaco bacod̶ó María ãmicʉco barejácod̶a. Joséi márepaco bacod̶ó barejácod̶a. Ṍre ʉ̃i nomicʉbedata cãreja, javeta õ micatedejaquemavʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque. |
23232 | MAT 1:19 | José boropatebecʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru María õi jʉed̶ojĩcʉre eaiyede coreóvarĩ, judíova ne d̶aicõjeiyepedeca d̶aiyʉrĩ, ṍre jarʉvacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Josécapũravʉ ye jarʉvaiyʉbedejamed̶a ṍre põeva ne jã́iyede, “Cʉyoje tede d̶aquijichʉvʉ yʉ ṍre” ayʉ. Que baru ṍre põeva ne jã́mene jarʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ñai José. |
23234 | MAT 1:21 | Ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre cʉvacod̶ome õ. Ʉ̃ macʉyʉ́me mead̶acʉyʉ ʉ̃i põevare, ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que baru ʉ̃ macʉyʉ́ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a ñai ángele Joséde. |
23236 | MAT 1:23 | Nomió ʉ̃mʉcʉbecova jʉed̶oearĩ jʉed̶ocʉvacod̶ome õ. Emanuel ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́, arejaquemavʉ ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Emanuel aiyʉrõ, “Jʉ̃menijicʉ majaque cʉbi”, aiyʉrõtamu. |
23240 | MAT 2:2 | Earĩ, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a: —¿Mʉja judíova mʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ã́ri põetecʉba ʉ̃? Cũinácʉ abiácorʉ ʉ̃i põeteiyede jã́d̶ovañʉre jã́ri, daivʉbu ñʉja, jínajivʉ mearore ʉ̃́re, arejaimad̶a ina abiácovare bueipõeva. |
23241 | MAT 2:3 | Apevʉ diede ne coyʉiyede jápiarĩ, ãmei cãrijiñʉ marejámed̶a ñai jabocʉ. Ʉ̃i jabocʉ bae boje, apecʉ jabocʉ ʉ̃i põeteiyede jápiaiyʉbedejaquemavʉ. Aru obedivʉ Jerusalẽ́cavʉ máre cãrijivʉ barejáimad̶a. |
23242 | MAT 2:4 | Cãrijiñʉ, ʉ̃́re memecaivʉre órejaicõjenejamed̶a Herodes apevʉ sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ne eaiyede, yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ñai jabocʉ: —¿Ã́ri põeteyʉba Jʉ̃menijicʉi epeimʉ ijãravʉi, ñai Cristo? arejamed̶a náre. |
23243 | MAT 2:5 | Yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ʉ̃́re: —Belén ãmicʉriĩmaroi, Judeacarõi, põetecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, ñai Cristo. Yopedeca toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre: |
23244 | MAT 2:6 | Judea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro, Belén ãmicʉriĩmaroi, põetecʉyʉme ñai, Israecavʉ ne jabocʉ bacʉyʉ́, náre jipocatecʉyʉ. Que baru diĩmaro quĩ́jinovacari, parʉrõ maquiyébu, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, arejaimad̶a ina judíovai jabova Herodede. |
23246 | MAT 2:8 | Majicʉ bácʉ, náre jarorejamed̶a pʉ Belén ãmicʉriĩmaroita. Yópe d̶aicõjenejamed̶a náre: —Vorãnʉjara mʉja jʉed̶ojĩcʉre. Vorĩ eaivʉ bácavʉ, coyʉrãdajarã yʉre cojedeca. Yʉ máre nʉcʉyʉmu ʉ̃i yebai, mearore jícʉyʉ ʉ̃́re, arejamed̶a borocʉcʉ ñai Herodes. |
23247 | MAT 2:9 | Jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i coyʉiyede, ina abiácovare bueipõeva mái nʉrejaimad̶a, yópe ñai jabocʉ ʉ̃i aiye báquepedeca. Que teni abiácorʉ, ne jã́imʉ mácʉ aviá dainocapũravʉi, náre jipocateni nʉrejamed̶a pʉ ʉ̃i eaiyede jʉed̶ojĩcʉi cʉriñamine. Aru diñami pʉenoi mautedejamed̶a. |
23248 | MAT 2:10 | Ne jã́iyede abiácorʉ mauteyʉre cuibeda diñami pʉenoi, ʉrarõ torojʉrejaimad̶a ne ũmei. |
23249 | MAT 2:11 | Diñami cʉ̃rami jívʉi ne ecoiyede, jã́rejaimad̶a jʉed̶ojĩcʉre jípaco Maríaque. Ñʉatutarĩ ʉ̃i yebai, jídejaimad̶a mearore ʉ̃́re. Que teni ne cʉve ĩmaritõcuare voarĩ, úrure, olíbano ãmicʉe mumijʉede, aru mirra ãmicʉe mumijʉede máre jídejaimad̶a ʉ̃́re. |
23251 | MAT 2:13 | Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde vʉorʉ̃mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja. Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que baru mautejarã mʉja nore pʉ “Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca, arejamed̶a ñai ángele Joséde. |
23252 | MAT 2:14 | Coedarĩ, jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, nʉvarejamed̶a José. Diñamimareca Egipto ãmicʉrijoborõita dupini nʉrejaimad̶a na. |
23254 | MAT 2:16 | Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai yópe ʉ̃i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ, jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ʉ̃i corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe, mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre. |
23258 | MAT 2:20 | —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ocʉre, jípacore máre. Mʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, nʉjara cojedeca. Ñai boaiyʉcʉ bácʉ jʉed̶ocʉre jave yaibí, arejamed̶a ñai ángele Joséde. |
23264 | MAT 3:3 | Ñai Juan Bautista barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Isaías ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ. Javede yópe arĩ, Isaías bácʉre coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã: Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ, coyʉyʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã. |
23265 | MAT 3:4 | Juan Bautista dorejamed̶a camello ãmicʉcʉi pod̶aque d̶aicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque d̶aicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe. |
23270 | MAT 3:9 | Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru ʉ̃i jorojĩquinore dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã. Jʉ̃menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. |
23271 | MAT 3:10 | Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi. |
23272 | MAT 3:11 | ’Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ nʉvacayʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉraidoare. |
23273 | MAT 3:12 | Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista. |
23279 | MAT 4:1 | Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi, ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ʉ̃́re. |
23280 | MAT 4:2 | Aru cuarenta paijãravʉa, cuarenta paiñamia yéde ãmenejamed̶a Jesús. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re. |
23282 | MAT 4:4 | Ʉbenita Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre: —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque máre”, arejamed̶a Jesús. |
23283 | MAT 4:5 | Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora. |
23284 | MAT 4:6 | Aru arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ, pʉ joborõita. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre. Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ. |
23286 | MAT 4:8 | Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre. Cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: |
23287 | MAT 4:9 | —Caiye iye jabocʉbu yʉ. Que baru jíquijivʉ mʉre caiye iyede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ. |
23289 | MAT 4:11 | Que baru ñai abujuvai jabocʉ nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ. Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a ʉ̃́re. |
23294 | MAT 4:16 | Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. |
23302 | MAT 4:24 | Que baru caivʉ põeva Siria ãmicʉrijoborõcavʉ jápiarejaquemavʉ Jesúi borore. Aru obedivʉ põeva névʉ ijimarare mead̶arãnʉvarejaima Jesús yebai. Ina duica ijiéde cʉvarivʉre, ijiéde ñájivʉre, ijinore cʉrivʉre, abujuva ĩmamarare, bidivʉre aburi ne jijecamure etaiyeque, aru nacajaiye majibevʉre máre mead̶arejame Jesús. |
23304 | MAT 5:1 | Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ʉ̃i bueimarare, ina põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. |
23308 | MAT 5:5 | Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore. Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mearore jícaquimara. |
23309 | MAT 5:6 | Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne ũcuiyʉepe. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aquimara. |
23310 | MAT 5:7 | Torojʉrãjarama ina cõmaje ãroje jã́ivʉ apevʉre, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi náre cõmaje ãroje jã́menu, na máre ñájijʉrorivʉre ne ãmeina teiye boje. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́quimara. |
23313 | MAT 5:10 | Torojʉrãjarama ina põeva apevʉ ne ñájine d̶aimara, ne d̶aiye boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. |
23314 | MAT 5:11 | Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiyede mʉjare, ne ñájine d̶aiyede mʉjare, aru ne borocʉrĩ ãmeina coyʉiyede mʉjara máre, mʉje yóvaiye boje yʉre. |
23315 | MAT 5:12 | Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús. |
23318 | MAT 5:15 | Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre pʉebʉ cãchinoi. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora. Que baru caivʉ diñami cʉ̃rami cʉrivʉ jã́rajarama me. |
23324 | MAT 5:21 | Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejarã mʉja. Ácʉ põecʉ apecʉre boarĩ́ jarʉvayʉ baru, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ”, arejaquemavʉ. |
23325 | MAT 5:22 | Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re. |
23326 | MAT 5:23 | ’Que baru mʉ nʉvañʉ maru mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede ʉ̃i cʉ̃rami, aru nore earĩ, dápiayʉ baru apecʉ chĩoñʉre mi ãmeina d̶aiye boje ʉ̃́re, epeni dajocajacʉ mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede iva ʉ̃́re jícaiyede juaiva jipocai. Nʉjacʉ ñai mi ãmeina teimʉ yebai, jẽniacʉyʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ iye mi ãmeina teiye báquede ʉ̃́re copʉ. Mi cãrijimene d̶arĩburu yóboi ʉ̃́que, copainʉri Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, mi jícaquiyede jíjacʉ ʉ̃́re. |
23328 | MAT 5:25 | ’Apecʉ ʉ̃i ãmecororu mʉre, aru ʉ̃i nʉvaiyʉru mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, maumena “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ mʉre churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe aivʉ mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. |
23329 | MAT 5:26 | Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús. |
23331 | MAT 5:28 | Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jã́ñʉ maru nomióre, jẽiyʉrĩ dápiayʉ baru ṍre, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque ʉ̃i que dápiaiye boje. |
23338 | MAT 5:35 | Ijãravʉtamu yópe Jʉ̃menijicʉi cʉboba tʉoinope, ʉ̃i cʉed̶aiye báque boje ijãravʉre aru ʉ̃i pʉrʉcʉvae boje caiyede. Que baru jẽniamejara ijãravʉcacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Jerusalén ãmicʉriĩmarotamu Jʉ̃menijicʉ, ñai jabocʉ parʉcʉ baju, ʉ̃i ĩmaro. Que baru jẽniamejara Jerusalẽ́cacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. |
23339 | MAT 5:36 | Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru ñemiéne máre. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede. Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque. |
23343 | MAT 5:40 | Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i nʉvaicõjenu mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, aru ʉ̃i ãmecororu mʉjare, jabocʉ ʉ̃i jícõjequiyepe ayʉ mʉjare mʉje camisare ñai põecʉre, ʉ̃i nʉvaicõjequiye jipocai, ʉ̃́re jíjarã dicajede aru mʉje pʉenocacajede máre. |
23345 | MAT 5:42 | Ñai mʉjare jẽniañʉre jíjarã ʉ̃i jẽniaiyede, bojed̶abecʉreca mʉjare. Aru ñai mʉjenore “Jíjarã cãreja” ʉ̃i aru, jʉ arĩ jíjarã mʉjare ʉ̃i jẽniaiyede máre, jacopaiyovabecʉreca mʉjare mʉje jíye báquede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. |
23347 | MAT 5:44 | Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ʉjarã mʉje mauvare. Ina mʉjare ñájine d̶aivʉre jẽniacajarã Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. |
23353 | MAT 6:2 | ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre. |
23354 | MAT 6:3 | Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje d̶aiyede. |
23355 | MAT 6:4 | Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús. |
23356 | MAT 6:5 | Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre. |
23357 | MAT 6:6 | Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména. |
23358 | MAT 6:7 | ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje. |
23360 | MAT 6:9 | Que baru yópe arĩ, jẽniajara majepacʉ Jʉ̃menijicʉque: Mʉ, ñʉjepacʉ, cavarõ mearocacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pued̶arĩ mearore jíjarãri. |
23362 | MAT 6:11 | Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva. |
23363 | MAT 6:12 | Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede, yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque. |
23364 | MAT 6:13 | Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede. |
23369 | MAT 6:18 | Mʉje nópe d̶aru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús. |
23370 | MAT 6:19 | Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Vobejarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne ijãravʉi. Diede bocomiva ãinomu, cʉra etainomu, aru ñavacʉrivʉ ecorĩ ñavainomu. |
23371 | MAT 6:20 | Ʉbenita vojarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, bocomiva ne ãmenoi, cʉra etabenoi, aru ñavacʉrivʉ ne ĩmenoi máre. |
23374 | MAT 6:23 | Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũme bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús. |
23375 | MAT 6:24 | Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús cojedeca: —Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Cũinácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme, arejamed̶a Jesús. |
23377 | MAT 6:26 | Jã́rijide apa mʉja ina míjinare. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ jíbi náre ne ãiyeva, na otebevʉreca, aru oteiyede ĩmevʉreca, aru diede máre epebevʉreca oteiyede epeiñamia jívʉi. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno bojecʉrivʉtamu mʉja, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. Que baru mʉjare jaʉéde jícʉyʉme ʉ̃. |
23378 | MAT 6:27 | Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre d̶arĩ majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare. |