Wildebeest analysis examples for:   mib-mibNT   ́    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23219  MAT 1:6  Te Isaí ni cuu de tátá David, tēe ni cuu rey. Te rey David ni cuu de tátá Salomón, te náná i, xīhna gā ni cuu ña ñasɨhɨ́ Urías.
23233  MAT 1:20  Te níní súcuan nácani ni de, te jíín jéni ni quee‑ni ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō Yaā Dios nuū de, te ni cahān yā jiín de: José, sēhe yucūn David, ma yūhu ró cueca ró ñasɨhɨ́ ró María, chi sēhe jeē scácu ña, vēji i nde nuū maá Espíritu Santo.
23234  MAT 1:21  Te scácu ña ɨɨn sēhe yɨɨ́. Te snání ró i Jesús, chi máá i cúu Yaā jnama ñayuu nuū cuéchi i, áchí ndajéhé.
23236  MAT 1:23  Coo ɨɨn sūchí́, te nihīn séhe i, te scácu i ɨɨn sēhe yɨɨ́, te conaní sūchí un Emanuel. Achí tutu. Téhvɨ́ yáha cúní cahān: Yaā Dios ndeé yá jiín yó.
23237  MAT 1:24  Te ni natahū ni José, te ni sáha de nájnūhun ni cahān ndajéhé Jitoho yō jiín de. Te ni jeca de María ni cuu ña ñasɨhɨ́ de.
23238  MAT 1:25  Te tu ní quíxí de jíín ña, chi nde ni scácu ña sēhe yɨɨ́ núú ña. Te ni snaní de i Jesús.
23239  MAT 2:1  Te ná ni cacu Jesús ini ñuu Belén ndañúū Judea, te tiempo un ndácu rey Herodes jniñu. Yūcuán na te jecu tēe ndíchí jéē cascuáha sɨquɨ̄ quɨ́mɨ, ni quijicoo de nde jicá, ichi nuū cáne niāndii, te ni jinūcoo de ñuu Jerusalén.
23245  MAT 2:7  Yūcuán na te Herodes ni cana sāhí de tāca tée ndíchí un jéē naní mago. Te ni cajnūhun yúcún de ndé quɨ́vɨ̄ ní cane quɨ̄mɨ ún.
23247  MAT 2:9  Te jeē ní cajini de jnūhun ni cahān rey, te cuangoo de. Te máá quɨ́cáhnu jeē ní cajito de ichi núū cáne niāndii, yósnúu núū de cuahān nde ni jinū nuū íne sūchi lúlí un, te yūcuan ní jecuɨñɨ̄.
23249  MAT 2:11  Te ni jinūcoo de ni quɨ̄vɨcoo de ini vehe, te ni cajito de nuū súchi lúlí un jíín náná i María. Te ni cajecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū i, te ni cachiñúhún de i. Te ni canune de yejnū de, te ni casocō de oro jiín súje cūtú jíín súje uvuā nuū i.
23254  MAT 2:16  Yūcuán na te Herodes ni jini de jeē súcuan ni castáhú tée mago un de, te yōhyo ni quɨtɨ̄ ni de. Te ni tají de soldado cuangoo, te ni cajehni tāca súchíɨ́ lúlí jéē uú cuiyā jiín jéē yɨquɨ́n gá jeē cáyūcú ini ñuu Belén jiín táca ñuu yajni. Chi je ni cajnūhun yúcún de tāca tée mago un nasaa tiempo ni cuu jeē ní cacu Jesús.
23263  MAT 3:2  Nacani ni rō jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yaā ndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō. Achí de.
23265  MAT 3:4  Te sahma ñúhun Juan cúu ixi quɨtɨ nání camello, te núhní ɨɨn cinturón ñɨɨ chīji de. Te jeē técu de cúúca ndɨcuéhyɨ́ jíín ndúxi yocō.
23270  MAT 3:9  Te ma cáni ni rō cahān rō jeē cuu cācu ró́quɨ̄ jeē cácuu ró yúcūn Abraham. Chi cáhán rī jiín ró jeē cuu sáha Yaā Dios jeē tāca yúū yáha nduu sēhe Abraham jeē candíje vāha, te núu cúní yā.
23272  MAT 3:11  Te ruhū chi jíín ndute scuándute ri rohó, te yūcuan cúu jeē steén rō jeē ní canacani ni rō jeē stóo ró cuéchi ró. Te Yaā jeē quíji, chi nájnūhun scuándute ya rohó cúu jeē cuáha ya Espíritu Santo condee ini anuá rō, te poder yā cúu nájnūhun ñuhūn. Te Yaā quiji chi cújéhnu ndasɨ́ yá. Chi tú na vé jéhnu cuɨtɨ cúu ri nuū yā, ni jeē cuajníñu ri nuū yā vēsú ɨɨn jniñu lúlí gá nájnūhun jeē quénehen ri ndijēn yā.
23273  MAT 3:12  Te sáha ya nájnūhun sáha tēe scánda trigo, chi sásɨ́ɨn ya ñayuu vāha jíín ñáyuu cunéé, nájnūhun cúndoo trigo jeē quéndáɨn paja. Te nastútú yá trigo yā ndɨ̄vɨ ini yacā yā. Te paja chi jnaa yā nuū ñuhún jeē ma ndahvá cuɨtɨ. Achí Juan.
23277  MAT 3:16  Te ná ni cuu ni jendute Jesús, te ni quenda ya nuū ndúte. Te ni nune‑ni andɨvɨ́, te ni jito ya jeē cúun Espíritu Yaā Dios vēji, te cáa nájnūhun ɨɨn paloma, te ni quee xinī yā.
23278  MAT 3:17  Te ichi ándɨvɨ́ ni cahān ɨɨn jnūhun: Yāha cúu Sēhe ri jeē maní ndasɨ́ rí jiín, te yōhyo cúsɨɨ̄ ni rī jiín, áchí.
23284  MAT 4:6  Te ni cahān jiín yá: Te núu Sēhe Yaā Dios cúu ró, téngava ró máá ró nde nuū ñúhun, chi jnama ya rohó. Chi yósó núū tútu: Tejníñu ya ndajéhé yā quijicoo coto róhó. Te cunundee yā rohó jíjnáhan ya, návāha ma cáchihi ró jéhē rō nuū yuú. Achí tutu. Achí jexeén.
23286  MAT 4:8  Te jexeén un ní jeca tucu ya cuahān jiín yá nde xinī ɨɨn yucu súcún ndasɨ́. Te ni steén tācá nación nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ núū yā, te yōhyo luu cáa ndɨhɨ.
23287  MAT 4:9  Te ni cahān jiín yá: Tācá ñuu yáha cuáha ri nuū rō, te núu cuɨñɨ́́ ró chiñúhún ró ruhū, achí.
23293  MAT 4:15  Región Zabulón jiín Neftalí, ichi jeḗyumar, lado yūte Jordán nuū cáne niāndii, jíín región Galilea nuū cáyūcú ñayuu tācá nación tu jíní jnūhun ya.
23294  MAT 4:16  Ñayuu ún chi nájnūhun cáyūcú i nuū néē, te coto i nájnūhun ɨɨn luz cáhnu. Te ñayuu je yajni naa, nihīn i jnūhun váha ndasɨ́, suu jnūhun jeē jnama ya anuá i. Achí Isaías.
23295  MAT 4:17  Te nde quɨvɨ̄ yúcuan ní quejéé Jesús nácani ya jnūhun, te ni cahān yā suhva: Nacani ni rō jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yaā ndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō, achí yá.
23296  MAT 4:18  Te jíca Jesús yumar Galilea cuahān yā. Te ni jito ya nuū uú jnáhan ñani. Te ɨɨn de cúu Simón jeē suni nání Pedro, te ɨnga de cúu Andrés. Te tēe cájnɨɨ chācá cácuu de, te cásɨ́nga de ñunu de ini mar.
23301  MAT 4:23  Te ni jica cuu Jesús nɨɨ́ región Galilea, ni steén yā jnūhun ini tācá vehe iī jeē cúu sinagoga. Te ni nacani ya jnūhun vāha ndese ndácu Yaā Dios jniñu. Te ni nasávāha ya ñayuu cácuhū tācá‑ni cuehyɨ̄.
23302  MAT 4:24  Te ni jitē núu jnūhun ya cuahān nɨɨ́ región Siria. Te nuū yā ni caquindeca i tāca ñáyuu cácuhū, ñayuu cándoho tɨjnɨ nuū cuehyɨ́, jiín jéē jetú, jíín jéē ñúhun tachī ini, jiín jéē jihí yɨ̄hɨ́, jíín jéē ni íjin. Te ni nasávāha ya i jíjnáhan i.
23306  MAT 5:3  Yōhyo ndetū ñayuu jeē cánacuni i jeē tu íyó váha ánuá i sɨquɨ̄ cuéchi i, chi je ni quɨ̄vɨcoo i ndaha Yaā andɨvɨ́ jéē ndácu ya jniñu nuū i.
23308  MAT 5:5  ’Yōhyo ndetū ñayuu cáhīyo vītá suchí ini, chi ni jejnūhun ya jeē cutahū i ñayɨ̄vɨ́.
23313  MAT 5:10  ’Yōhyo ndetū ñayuu jeē cájito xeēn ɨnga ñayuu i sɨquɨ̄ jeē casáha i jniñu ndaā, chi je ni quɨ̄vɨcoo i ndaha Yaā andɨvɨ́ jéē ndácu ya jniñu nuū i.
23314  MAT 5:11  ’Yōhyo ndetū maá ró jijnáhan ró núu cácahān neé i nuū rō jeē sɨquɨ́ ruhū, te coto xeēn i róhó, te stáú yáhu i róhó, vēsú tú cuēchi ró.
23315  MAT 5:12  Na cúsɨɨ̄ ni rō jijnáhan ró núu súcuan, te sa víhyá gā cusɨɨ̄ ni rō, chi cáhnu ndasɨ́ coo tahū rō nde andɨvɨ́. Chi suni súcuan ni cajito xeēn i tāca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios jeē ní quijicoo xīhna gā vēsú rohó.
23317  MAT 5:14  ’Máá ró cácuu nájnūhun luz jeē steén ini anuá ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Te cácuu ró nájnūhun ɨɨn ñuu íne xinī yúcu, jeē ma cúu quɨsāhí.
23318  MAT 5:15  Te ni tu nástɨ́ɨn ñayuu ɨɨn lámpara te chune i chīji cajón, chi sa suhva jéni i nuū sucún, návāha cundijin nuū tāca jéē cáyūcú ini vehe.
23319  MAT 5:16  Te suni súcuan na stéén rō luz maá ró nuū tāca ñáyuu, te suu cúu jeē cúni i jniñu váha cásáha ró, te cahān i jeē yóhyo vāha Yaā cúu Tátá rō jeē ndeé yá andɨvɨ́.
23321  MAT 5:18  Chi jendaá cahán rī jiín ró jeē núu níní íyó andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́, te ma náā cuɨtɨ ni ɨɨn punto ni ɨɨn letra nuū tútu ley yā, chi nde na squícu tācá ndɨhɨ jnūhun jeē cahán.
23322  MAT 5:19  Núu súcuan te núu ɨɨn ñayuu tu squícu i ɨɨn jnūhun yáha jéē ndácu ley yā, vēsú ɨɨn jnūhun lulí gá cúu, te núu stéén i jeē suni súcuan sáha sava ga ñayuu, núu súcuan te cuu i ñayuu núu ga ichi andɨvɨ́ nuū ndácu Yaā Dios jniñu. Te núu ɨɨn ñayuu squícu i te stéén i jeē squícu ñayuu, yūcuán na te cujéhnu i ichi andɨvɨ́ nuū ndácu Yaā Dios jniñu.
23323  MAT 5:20  Chi cáhán rī jiín ró jeē núu tú coo ndaā gā jniñu cásáha ró vēsú jniñu cásáha tēe cástéén tutu ley yā jiín tée grupo fariseo, te ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ rō ndaha Yaā andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō.
23325  MAT 5:22  Te ruhū chi cáhán rī jiín ró, vēsú núu máá jéē quɨtɨ́ ni ɨɨn ñayuu jíto i jnáhan i, suni cundaā sɨquɨ̄ cuéchi i ún. Te núu ɨɨn ñayuu cahān neé i nuū jnáhan i, núu súcuan te cundaā cuēchi i un núū justicia cujéhnu ga. Te núu ɨɨn ñayuu cahān i nuū jnáhan i: Róhó jéē canéé íī, achi i, núu súcuan te quɨ̄vɨ i nuū ñuhún infierno te núu ma nácani ni i.
23328  MAT 5:25  ’Te núu ɨɨn ñayuu quihīn i jíín ró nuū tohó jeē cacān i cuēchi sɨquɨ̄ rō, núu súcuan te níní cuáhān rō jiín i ichi te sándaā maá ró jíín i, návāha ma squɨ́i róhó núū juez. Chi juez siáha de róhó núū policía, te chune de róhó vecāa.
23330  MAT 5:27  ’Ni cajini ró jnúhun ni cacahān jenahán jeē ma cósɨ́quɨ́ ndéē jnáhan ñayuu.
23331  MAT 5:28  Te ruhū chi cáhán rī jiín ró jeē núu ɨɨn tēe ndéhe de nuū ɨɨn ñahan jeē ndíyo ni de ña, yūcuán na te je ni casɨ́quɨ́ ndéē de ñahan ún ini anuá de.
23332  MAT 5:29  ’Núu súcuan te núu tɨnūu lado váha ró sáha jeē quɨ́ró cuéchi, vāha ga quenehen ró te scáne ró, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha gā jeē náā ɨɨn tɨnūu ró vēsú jeē cóo ndɨhɨ yɨquɨ cúñu rō te quihīn rō infierno.
23333  MAT 5:30  Te núu ndaha váha ró sáha jeē quɨ́ró cuéchi, vāha ga cahnde rō te scáne ró, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha ga jeē náā ɨɨn ndaha ró vēsú jeē cóo ndɨhɨ yɨquɨ cúñu rō te quihīn rō infierno.
23334  MAT 5:31  ’Te suni ni cacahān nde jenahán: Núu ndé ɨɨn cúní stóo ñasɨhɨ́, te na cuáha acta nuū ña jeē ndusɨ́ɨn jíín ña.
23335  MAT 5:32  Te ruhū chi sa cáhán rī jiín ró jeē núu ɨɨn tēe stóo de ñasɨhɨ́ de, te núu nasūu jéḗjnɨ ni ña, núu súcuan te sáha de jeē casɨ́quɨ́ ndéē ña de, chi condee ña jíín ɨnga tēe. Te núu ɨɨn tēe condeca de ñahan ní ndusɨ́ɨn, suni cásɨ́quɨ́ ndéē de ña.
23336  MAT 5:33  ’Te suni ni cajini ró jnúhun jeē ni cáhān jiín ñáyuu nde jenahán: Núu ni jejnūhun téyɨ́ ró jeē squícu ró, jíto jínúū Yaā Dios, núu súcuan te cánuú squícu ró jéē ni cáhān teyɨ́ ró un, áchí.
23337  MAT 5:34  Te ruhū chi cáhán rī jiín ró jijnáhan ró jeē ní ɨɨn sɨquɨ̄ jníñu ma cahán teyɨ́ ró nde jiíńhvɨ́ Yaā Dios, ni ma cahán teyɨ́ ró jeē jíto jínúū yā. Te núu jéjnūhun téyɨ́ ró te tú vāha jeē ndácunehen ró andɨvɨ́ ni ñayɨ̄vɨ́. Chi andɨvɨ́ cúu nuū íin mesa nuū ndácu Yaā Dios jniñu.
23348  MAT 5:45  Te súcuan stéén rō jeē cácuu ró séhe máá Tátá rō, Yaā ndeé andɨvɨ́, chi máá yá jéhe niāndii cúndijin nuū ñáyuu cunéé jíín ñáyuu váha. Te jéhe ya saū nuū ñáyuu casáha jniñu ndaā jiín núū ñáyuu casáha jniñu néé.
23351  MAT 5:48  Núu súcuan te ndaā na cóo ndɨhɨ jeē sáha ró, nájnūhun íyó ndáā ndɨhɨ jeē sáha Tátá rō, Yaā ndeé andɨvɨ́.
23352  MAT 6:1  ’Te jeē sáha ró táca jniñu váha nuū Yaā Dios, coto ró jéē ma sáha ró máá́quɨ̄ jeē cúni ñayuu te cuajnúhún i róhó. Chi núu súcuan sáha ró, te tú na tahū rō cuāha máá Tátá rō, Yaā ndeé andɨvɨ́.
23356  MAT 6:5  ’Te jeē cájicān tahú rō, te ma sáha ró nájnūhun cásáha tēe stáhú‑ni. Chi cánujnahan ni de cuɨñɨ de cacān tahú de nuū iyó chitú ñayuu ini tācá vehe iī sinagoga jiín tácáquɨ yáhu, návāha cuni ñayuu te cuajnúhún i de. Jendaá cahán rī jiín ró jeē maá yúcuan‑ni cúu tahū jeē nihín de, suu jeē jejnúhún ñayuu de.
23357  MAT 6:6  Te róhó jíjnáhan ró, núu cájicān tahú rō, te ndɨ̄vɨ ró ini vehe ró te casɨ rō yehyɨ́. Te cacān tahú rō nuū maá Tátá rō, Yaā ndeé yuhu jiín ró. Yūcuán na te máá Tátá rō jeē jíto ya jeē súcuan sáha yuhu rō, sáha ya jeē jicán rō.
23360  MAT 6:9  Núu súcuan te suhva cacān tahú rō: Tátá maá ná jijnáhan ná jéē ndeé ní andɨvɨ́, níní na cóóñúhún ná nuū ní, chi Yaā iī cúu ní.
23361  MAT 6:10  Te ñúhun ni na jéē yachī quiji quɨvɨ̄ ndacu ní jniñúɨ́ ñáyɨ̄vɨ yáha. Te na cóo tācá jniñu nújnahan ni ní, nájnūhun íyó ini andɨvɨ́, súcuan na cóo ini ñayɨ̄vɨ́.
23362  MAT 6:11  Staā jeē cátecu na táca quɨ́vɨ̄, cuāha ní núū ná vijna.
23364  MAT 6:13  Te ma cuáha ni jnúhun jeē coto ndee jexeén sāñá, chi sa suhva jnama ní sáña núū tāca jéē neé. Chi máá ní cúu Yaā ndácu jniñu, te jnɨ́ɨ ní poder, te yōhyo luu cújéhnu ní́ɨ́ cáni. Súcuan na cóo. Amén. Achi rō jijnáhan ró.
23365  MAT 6:14  ’Chi núu cone cáhnu ni rō nuū ñáyuu casáha cuēchi nuū rō, te suni súcuan cone cáhnu ni maá Tátá rō andɨvɨ́ nuū cuéchi ró.
23370  MAT 6:19  ’Ma cóndɨhvɨ̄ ni rō caya rō ndajníñu cúcá ini ñayɨ̄vɨ yáha, chi quɨ́tiquíxin, te cáne xehyu, tévɨ. Te suni quɨ́vɨcoo ñacuīhná te sácuíhná.
23371  MAT 6:20  Chi sa suhva sáha ró táca jniñu váha návāha cayā tahū rō nde andɨvɨ́. Chi yūcuan má quɨ́tiquíxin ni ma cáne xehyu jeḗvɨ. Ni ma cúu quɨ̄vɨ ñacuīhna sácuíhná.
23373  MAT 6:22  ’Tɨnūu ró cúu nájnūhun lámpara nuū yɨquɨ cúñu rō. Núu súcuan te núu tɨnūu ró íyó ndijin, téɨ́‑ni yɨquɨ cúñu rō cúndijin.
23374  MAT 6:23  Te núu tɨnūu ró tu íyó ndijin, téɨ́‑ni yɨquɨ cúñu rō iyó nee. Te suni súcuan cúu ánuá rō, chi núu máni jeē jéni néé ni rō, te nacā jeē nee gā iyó ini anuá rō núu súcuan.
23375  MAT 6:24  ’Ni ɨɨn mozo ma cúu cuajníñu de nuū uū patrón. Chi quɨtɨ̄ ni de nuū ɨɨn te coo manī de jíín ɨnga, chí squícu vāha de nuū ɨɨn te sájéē ni de nuū ɨnga. Te suni súcuan ma cúu cuajníñu ró núū Yaā Dios te núu máni sɨquɨ̄ xúhun ndɨ́hvɨ́ ni rō.
23376  MAT 6:25  ’Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jijnáhan ró: Ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cótecu rō, núu ndese caji rō coho ró, ni sɨquɨ̄ sahma, núu ndese cuhun ró. Chi Yaā Dios ni sáha ya jeē técu rō jiín yɨquɨ cúñu rō, te nagā ni cuu jeē ma cuáha ya jeē cáji rō jiín jéē cúhun ró.
23377  MAT 6:26  Condēhe ró ndese cátecu saa, chi tu cátaji tɨ, ni tu cánastútú́ jeē chúvāha tɨ, ni tú yacā tɨ̄. Te vēsú súcuan te máá Tátá rō andɨvɨ́ scáji yā tɨ̄. Te cánuú ndasɨ́ gá rō jijnáhan ró vēsú tācá saa ún.
23378  MAT 6:27  ¿Te ndé ɨɨn ró, á cuu scuéhnu ró máá ró sava metro gā, vēsú na nácani ndasɨ́ ni rō?
23379  MAT 6:28  ’¿Te najehē cánacani ndasɨ́ ni rō jeē ma nihín rō sahma? Condēhe jíjnáhan ró ndese jée ita tāca yúcū. Chi tu sájniñu, ni tu táú.