Wildebeest analysis examples for:   mib-mibNT   N    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23217  MAT 1:4  Te Aram ni cuu de tátá Aminadab, te Aminadab ni cuu de tátá Naasón, te Naasón ni cuu de tátá Salmón.
23231  MAT 1:18  Te jeē ní cacu Jesucristo, súcuan ni cuu: Náná yā María, je ni cundaā jeē quijnáhan ña jíín José. Te nde ná tu quijnáhan ña jíín de, te ni jecūhun séhe ña ni sáha Espíritu Santo.
23240  MAT 2:2  Te ni cacajnūhún de ñayuu: ¿Nníne sūchí jeē ní cacu jeē coo rey ñayuu hebreo? Chi ichi núū ne nndii ni cajito ná ɨɨn quɨ̄mɨ cáhnu jeē cúu seña jeē ní cacu i. Te vējicoo ná chiñúhún ná i, áchí de.
23251  MAT 2:13  Te náa cuánuhun tāca tée mago, te ni scótoni José jeē ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō Yaā Dios ni cahān jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te cunu quíngoo jíín súchi lúlí jíín náná i nde nación Egipto. Te yūcuán coyūcu ró nde castūhun nrō. Chi Herodes je yajni nanducú de sūchi lúlí jíñā jeē cáhni de i. Achí yá.
23253  MAT 2:15  Te ni coyūcú de yūcuan nni jihī Herodes. Te súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun Jitoho yō Yaā Dios jeē ni cáhān tēe ni nacani jnūhun ya nde jenahán: Nde nación Egipto ni cana ri Sēhe ri vēji i, áchí Yaā Dios, achí tutu.
23258  MAT 2:20  Te ni cahān jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te nuhun rō ñuu rō Israel jiín súchi lúlí jíín náná i. Chi je ni cajihī tēenducú cahni sūchi lúlí jíñā nuú. Achí ndajéhé.
23261  MAT 2:23  Te ni jinū de yūcuán, te ni coyūcú de ñuu naní Nazaret. Súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun ni cacahān tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Chi ni cacachi de jeē cahān ñayuu jeē tée ñuu Nazaret cúu Jesús.
23263  MAT 3:2  Nacani ni jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yaā ndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nrō. Achí de.
23269  MAT 3:8  Núu súcuan te sáha ró jniñu váha, te súcuan stéén rō jeē ní canacani ndije ni rō jeē stóo ró cuéchi ró.
23271  MAT 3:10  Te cácuu ró nájnūhun nundēhé jeē tu jéhe ndehē váha. Te vijna je íyó túhva Yaā Dios jeē cuáha ya castigo xeēn, nájnūhun je íyó túhva ɨɨn cāa jeē cahnde nde yoho yujnu. Núu súcuan te sáha ya jiín nájnūhun jíín táca yujnu jeē tu cúun ndehē váha, jeē tahnte cayū nñuhún.
23281  MAT 4:3  Te ni quee maá jéxeén jeē cóto ndee un yá, te ni cahān jiín yá: Núu máá ró cúu Sēhe Yaā Dios, te cahān rō jeē yuū yúcu yáha na ndúu staā caji rō, achí.
23282  MAT 4:4  Te ni cahān jiín: Tuú chi yósó núū tútu iī: Nasūu ni máá jíín stáā cátecu ñayuu, chi suni jíín táca jnúhun cáhán Yaā Dios, achí yá.
23291  MAT 4:13  Te tu ní ndee yā ñuu Nazaret, chi ni jehēn ni condee yā ñuu Capernaum. Te ñuu un íne yumar, máá región Zabulón jiín Neftalí.
23293  MAT 4:15  Región Zabulón jiín Neftalí, ichi jeē yɨ́hɨ yumar, lado yūte Jordán nne nndii, jíín región Galilea ncáyūcú ñayuu tācá nación tuní jnūhun ya.
23295  MAT 4:17  Te nde quɨvɨ̄ yúcuan ní quejéé Jesús nácani ya jnūhun, te ni cahān yā suhva: Nacani ni jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yaā ndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nrō, achí yá.
23315  MAT 5:12  Na cúsɨɨ̄ ni jijnáhan núu súcuan, te sa víhyá gā cusɨɨ̄ ni rō, chi cáhnu ndasɨ́ coo tahū rō nde andɨvɨ́. Chi suni súcuan ni cajito xeēn i tāca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios jeē ní quijicoo xīhna gā vēsú rohó.
23322  MAT 5:19  Núu súcuan te núu ɨɨn ñayuu tu squícu i ɨɨn jnūhun yáha jéē ndácu ley yā, vēsú ɨɨn jnūhun lulí gá cúu, te núu stéén i jeē suni súcuan sáha sava ga ñayuu, núu súcuan te cuu i ñayuu núu ga ichi andɨvɨ́ nndácu Yaā Dios jniñu. Te núu ɨɨn ñayuu squícu i te stéén i jeē squícu ñayuu, yūcuán na te cujéhnu i ichi andɨvɨ́ nndácu Yaā Dios jniñu.
23330  MAT 5:27  Ni cajini jnúhun ni cacahān jenahán jeē ma cósɨ́quɨ́ ndéē jnáhan ñayuu.
23332  MAT 5:29  Núu súcuan te núu nūu lado váha ró sáha jeē quɨ́vɨ ró cuéchi, vāha ga quenehen ró te scáne ró, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha gā jeē náā ɨɨn nūu ró vēsú jeē cóo ndɨhɨ yɨquɨ cúñu rō te quihīn infierno.
23334  MAT 5:31  ’Te suni ni cacahān nde jenahán: Núu nɨɨn ní stóo ñasɨhɨ́, te na cuáha acta nña jeē ndusɨ́ɨn jíín ña.
23336  MAT 5:33  ’Te suni ni cajini jnúhun jeē ni cáhān jiín ñáyuu nde jenahán: Núu ni jejnūhun téyɨ́ ró jeē squícu ró, jítonúū Yaā Dios, núu súcuan tensquícu ró jéē ni cáhān teyɨ́ ró un, áchí.
23339  MAT 5:36  Ni ma cahán rō jeē na ndee cuēchi sɨquɨ̄ rō núu tu squícu ró. Ma cahán súcuan, chi ma cúu cuɨtɨ sáha ró jéē ni ɨɨn ixiní nducuíjín chí ndujnúú.
23341  MAT 5:38  Ni cajini jnúhun jeē ni cáhān jiín ñáyuu jenahán: Núu ɨɨn tēe ndahva denūu jnáhan de, suni súcuan na ndáhva nūú de. Te núu ɨɨn tēe stáva de jnūhun jnáhan de, suni súcuan na stáva jnūhun de, áchí.
23351  MAT 5:48  Núu súcuan te ndaā na cóo ndɨhɨ jeē sáha ró, nájnūhun íyó ndáā ndɨhɨ jeē sáha Tátá rō, Yaā ndeé andɨvɨ́.
23359  MAT 6:8  Núu súcuan te ma sáha ró nájnūhun cásáha máá i. Chi máá Tátá rō, jení na cájini ñúhún nde ná tu cacān nyā.
23360  MAT 6:9  Núu súcuan te suhva cacān tahú rō: Tátá maá ná jijnáhan ná jéē ndeé ní andɨvɨ́, níní na cóo yɨ́ñúhún ná nní, chi Yaā iī cúu ní.
23371  MAT 6:20  Chi sa suhva sáha ró táca jniñu váha návāha cayā tahū rō nde andɨvɨ́. Chi yūcuan má quɨ́vɨ tiquíxin ni mane xehyu jeē tɨ́vɨ. Ni ma cúu quɨ̄vɨ ñacuīhna sácuíhná.
23373  MAT 6:22  ’Tɨnūu ró cúu nájnūhun lámpara nyɨquɨ cúñu rō. Núu súcuan te núu nūu ró íyó ndijin, te nɨ́ɨ́‑ni yɨquɨ cúñu rōndijin.
23375  MAT 6:24  Ni ɨɨn mozo ma cúu cuajníñu de n patrón. Chi quɨtɨ̄ ni de nɨɨn te coo manī de jíín ɨnga, chí squícu vāha de nɨɨn te sájéē ni de nɨnga. Te suni súcuan ma cúu cuajníñu núū Yaā Dios te núu ni sɨquɨ̄ xúhun ndɨ́hvɨ́ ni rō.
23376  MAT 6:25  Núu súcuan te cáhán jiín jijnáhan ró: Ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cótecu rō, núu ndese caji rō coho ró, ni sɨquɨ̄ sahma, núu ndese cuhun ró. Chi Yaā Dios ni sáha ya jeē técu rō jiín yɨquɨ cúñu rō, te nagā ni cuu jeē ma cuáha ya jeē cáji rō jiín jéē cúhun ró.
23382  MAT 6:31  Núu súcuan te ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cáji rō, jeē coho ró, jeē cuhun ró.
23385  MAT 6:34  Núu súcuan te ma nácani ni rō sɨquɨ̄ jeē cóo sajnē, chi vijna cúu vijna te sajnē cúu sajnē. Chi cani ni rō sɨquɨ̄ jnúndóho jeē iyó ná ɨɨn ná ɨɨnni quɨvɨ̄.
23389  MAT 7:4  ¿Te naun cácahān jiín jnáhan ró: Na táva rī yāca íne nūu ró, te tunacani ni rō jeē íne ɨɨn nduhu nūu máá ró?
23396  MAT 7:11  Núu súcuan te máá ró jijnáhan ró, vēsú ñayuu iyó cuéchi cácuu ró, te cájini rō cuāha ró jéē váha nséhe ró. Te nagā ni cuu máá Tátá rō andɨvɨ́ jéē ma cuáha ya jeē váha nñáyuu jicán nyā.
23406  MAT 7:21  Nasūú ndɨhɨ ñayuu jeē cahán i Jitoho i ruhū cúu jeē quɨ̄vɨcoo nndácu Tátá rī jniñu nde andɨvɨ́. Chi quɨ̄vɨcoo máá nene ñayuu jeē squícu jniñu ní Tatá rī andɨvɨ́.
23409  MAT 7:24  Núu súcuan te tāca ñáyuu jeē cájini sōho jnūhun cáhán rī te squícu i, cácuu i nájnūhun ɨɨn tēe ni nacani vāha ni, te ni jeni de vehe de sɨquɨ̄ cáva.
23440  MAT 8:26  Te ni cahān jiín de: ¿Naun cáyūhú ndasɨ́ ró? Te tu cácandíje nīhin ró jéē cácu ró sáha ri, achí yá. Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ yā, te ni cahān ntachí níhin un jíín núū mar. Te ni cuu nayúú íī‑ni.
23441  MAT 8:27  Te ni canaa ni de jíjnáhan de, te ni cacahān de: ¿Nɨɨn ga cúu tēe yáha, jéē ntachī níhin jíín mar cájetáhú jéē cahán de? áchí de.
23443  MAT 8:29  Te ni cacana cóhó de ni casáha tachī: ¿Naun vēji ní núū ná, Jesús Sēhe Yaā Dios? ¿A véji ní yáha jeē stóho ní sáña nná tu quee maá quɨ́vɨ̄? áchí.
23445  MAT 8:31  Te tachī jeē cáñuhun ini tēe un ní cacahān ndahú jíín yá: Núu quenehen ní sáña, te cuāha ni jnúhun na quɨ́vɨcoo ná ini quɨnɨ̄ cáhīin yūcuán, áchí.
23450  MAT 9:2  Te ni caquindeca ñayuu ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin, cátú de nɨɨn camilla. Te ni jini Jesús jeē cácandíje i jeē cúu nasávāha ya tēe ní íjin ún. Te ni cahān jiín de: Na nndeyɨ́ ni rō séhē, chi je íne cáhnu ni ntāca cuéchi ró, áchí yá.
23452  MAT 9:4  Te ni jini Jesús jeē súcuan cájeni ni de, te ni cahān jiín de: ¿Naun cájeni ni rō jeē cahán ndevāha ri?
23453  MAT 9:5  Jeē uú jnūhun yáha, ¿nɨɨn yɨɨ́ gá cáa? ¿A jéē cahán jiín tée cúhú: Je íne cáhnu ni ntāca cuéchi ró? ¿Chí yɨɨ́ gá jeē cahān rī: Ndocuɨñɨ̄ te caca ró, chi je ni nduvāha ró, achi rī?
23454  MAT 9:6  Te vijna te na stéén rī jeē maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndíso jníñu ri ini ñayɨ̄vɨ yáha jéēne cáhnu ni ncuéchi. Yūcuán na te ni cahān jiín tée ni íjin ún: Ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō te quinuhun rō vehe ró, áchí yá jiín de.
23459  MAT 9:11  Te tēe grupo fariseo, ni cajito de, te ni cacahān de jíín tée cáscuáha jíín yá: ¿Naun yéji maestro rō jiín tée cástútú xúhun renta jiín ɨnga tēe cásáha cuēchi? áchí de.
23464  MAT 9:16  Te ni cahān yā uū jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ jeē tu quíjnáhan jnūhun jeé jéē steén jiín táca jnúhun jenahán. Achí yá: Ni ɨɨn tu náchuhun ɨɨn pedazo sahma jéé núū ɨɨn sahma túhú. Chi núu súcuan te ndɨyɨ pedazo jeé un, te tahngā jeē tuhú un, te nducáhnu ga ncatáhnun.
23470  MAT 9:22  Te ni ndió cóto Jesús, te ni jito ya nña, te ni cahān yā: Na nndeyɨ́ ni rō, séhē. Ni candíje ró jéē cuu nasávāha ri rohó, te jeē yúcuan ní nduvāha ró, áchí yá. Te ni nduvāha ña máá hora un.
23477  MAT 9:29  Yūcuán na te ni tee ya ndaha yanūú de, te ni cahān yā: Na sáha ri nájnūhun cácandíje ró, áchí yá.
23481  MAT 9:33  Te ni quenehen ya tachī un cuáhān. Te tēe ñɨ́hɨ́n un ní nacahān de. Te ni canaa ni ñayuu ni cajito i, te ni cacahān i: Ná tu cuni cuɨtɨ yō ni ɨɨn jniñu súcuan ini ñuu Israel, achí i.
23486  MAT 9:38  Núu súcuan te cacān tahú rō nmaá Jítoho rō Yaā Dios jeē na tájí yá cuehē tēe na quíngoo de cahnde de trigo, cúu jeē nácani de jnūhun ya nñáyuu. Achí yá.
23496  MAT 10:10  Ni mandiso ñunu stáá caji rō ichi, ni ɨnga camisa, ni ndijēn, ni vara. Chi sɨquɨ̄ jniñu jeē nácani jnúhun nñáyuu, tencoto i róhó.
23502  MAT 10:16  ’Cuni sōho ró, chi tájí rí rohó quíngoo nájnūhun lanchi mēhñu yɨ́hɨ̄. Núu súcuan te coo listo rō nájnūhun coō, te coo vītá ni nájnūhun paloma.
23510  MAT 10:24  ’Ɨɨn tēe scuáha, tu cújéhnu de nmaestro de. Ni tēe cúu mozo, tu cújéhnu de npatrón de.
23511  MAT 10:25  Tēe scuáha chi nájnūhun ndóho maestro de suni súcuan ndoho nahín máá de, te tēe cúu mozo suni ndoho de nájnūhun ndóho patrón de. Núu súcuan te núu ruhū cácahān i jeē Satanás cúu ri, te nagā ni cuu jeē ma cahán i jeē rohó cácuu Satanás.
23512  MAT 10:26  Núu súcuan te ma yūhu ró coto ró ñáyuu. Chi tāca jnúhun cácahān sāhí i ma quéndōo sāhí cuɨtɨ, chi ndɨhɨ natūu ndijin, te cuni ñayuu.
23517  MAT 10:31  Núu súcuan te ma yūhu ró jijnáhan ró, chinndasɨ́ gá rō nyā vēsú cuehē tācá saa.
23527  MAT 10:41  Núu na‑ni ñayuu cuatáhú i ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios, sɨquɨ̄ jeē jíca de jniñu Yaā Dios, núu súcuan te ɨnuú‑ni coo tahū de nYaā Dios jiín tée nácani jnūhun Yaā Dios. Te núu na‑ni ñayuu cuatáhú i ɨɨn tēe ndaā, sɨquɨ̄ jeē tēe ndaā cúu de, núu súcuan te ɨnuú‑ni coo tahū de nYaā Dios jiín tée ndaā.
23535  MAT 11:7  Te náa cuanuhun nndúú tée ún, te ni quejéé Jesús cahán jnūhun Juan jiín ñáyuu: ¿Na ni jécondēhe jijnáhan nde nñúhun téhé? ¿A ɨɨn tēeni ɨɨn ni ni, nájnūhun ite jeēnda sáha tachī?
23545  MAT 11:17  Ni catɨvɨ rī scuilí, te tu ní cájita jéhé ró. Te ni cajita ri yaa jeē cuihyá jíta, te tu ní ndahyū rō, achí i. Te nájnūhun ndāa sūchi lúlí un jéē tu ní nújnahan ni i ni ɨɨn, súcuan ndāa ró.
23549  MAT 11:21  Nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Corazín. Te nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Betsaida. Chi núu ini ñuu Tiro jiín ñuu Sidón ni sáha ri jniñu jéhnu jeē ni sáha ri ini ñuu maá ró, te yachī nacani ni ñayuu ñuu un jéē stóo i cuēchi i núú. Te sáha i seña jeē steén jeē nácani ni i sɨquɨ̄ cuéchi i, chi cuhun i sahma jnúú te chuhun i yaā xinī i núú.
23550  MAT 11:22  Núu súcuan te cáhán jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō jijnáhan ró vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñuu Tiro jiín ñuu Sidón.
23552  MAT 11:24  Núu súcuan te cáhán jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñáyuu ñuu Sodoma. Achí yá.
23553  MAT 11:25  Te suni quɨvɨ̄ un ní cahān Jesús: Na cútahū na núū ni Tátā, Jitoho andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́. Chi ni jesɨ ní táca jnúhun ndíchí ní, jeē mani ñayuu ndichí jíín ñáyuu tūhva cuenta ñayɨ̄vɨ yáha. Te ni steén ni núū ñáyuu cácuu nájnūhun sūchi lúlí.
23555  MAT 11:27  Te ni cahān gā yā: Ndɨvii ni jēhe Tátá rī nrī. Te tu cájini ñayuu nɨɨn cúu ruhū, Sēhe Yaā Dios, chi máá‑ni Tátá rī cúu jeē jiní yā ruhū. Ni tu cájini ñayuu ndese Yaā cúu máá Tátá, chi máá‑ni Sēhe cúu jeē jiní. Te íyó ñáyuu jeē cuní maá Séhe stéén ni ndese Yaā cúu Tátá yā, te máá i suni cuni i.
23569  MAT 12:11  Te ni cahān jiín de: ¿Nɨɨn róhó, núu névāha ɨɨn lanchi, te núu nɨ́nga ini ɨɨn yaū quɨvɨ̄ ndétātú, te á tu jéhén natava rō tɨ̄, chí nn?
23570  MAT 12:12  ¿Te á tunndasɨ́ ɨɨn tēe vēsú ɨɨn lanchi? Núu súcuan te vetū‑ni sáha yó jniñu váha quɨvɨ̄ ndétātú, áchí yá.
23585  MAT 12:27  Chi cácahān rō jeē jiín fuerza Satanás quénehen ri tachī. Te núu súcuan cúu núú, te ñayuu cascuáha jíín máá ró jijnáhan ró, ¿na jiín fuerza cáquenehen máá i tachī, cájeni ni rō? Núu súcuan te máá i jíjnáhan i cachi jeē ní castɨ́vɨ ndasɨ́ suhva ró ni cacahān rō jeē cáquenehen ri tachī jiín fuerza Satanás.
23586  MAT 12:28  Te tuú chi sa jíín Espíritu Yaā Dios cúu jeē quénehen ri tachī. Núu súcuan te je ndéé Yaā Dios mēhñu ró jeē ndácu ya jniñu.
23591  MAT 12:33  Núu yujnu váha, te vāha ndehē, te núu yujnu néé, tenéé ndehē. Chi jíín ndéhē tení ndese yujnu cúu. Te suni súcuan ñayuu.
23592  MAT 12:34  Va sēhe coō cácuu ró, chi xeēn nájnūhun coō. ¿Ndese cuu cahān jnūhun vāha, chi ñayuu cásáha néé cácuu ró? Chi jniñu jeēni ni anñayuu,ni yūcuan cáhán i.
23599  MAT 12:41  Te tāca ñáyuu ñuu Nínive nní nacani Jonás jnūhun, natecu i jíín ñáyuu tiempo yáha, quɨvɨ̄ juicio jeēndaā yā cuēchi, te cahān i cuēchi sɨquɨ̄ ñáyuu yáha. Chi máá i ni canacani ni i ni castóo i cuēchi i quɨvɨ̄ ní nacani Jonás jnūhun ni. Te vijna chi cújéhnu ga ruhū Yaā íne yāhá vēsú Jonás, te tu cácandíje ró rúhū.
23601  MAT 12:43  Núu ni quenda ɨɨn tachī ini ɨɨn tēe tundíje, te jíca cuu nñúhun téhé, ndúcú núū ndétātú, te tu níhín, yūcuán na teni ni maá:
23602  MAT 12:44  Na quínuhun rī vehe nní quenda ri. Te núu ni ndee tucu, te jíto jeē tēe tundíje ún, cúu de nájnūhun ɨɨn vehe íyú te ni ndundoo.
23603  MAT 12:45  Yūcuán na te jéquihin uxā gā tachī ngá vēsú maá. Te quɨ́vɨcoo ini tēe un jéē cóyūcu yúcuan. Núu súcuan te xeēn ndoho tēe un jéēndɨ̄hɨ́ vēsú jeē xíhna ñúhún. Te suni súcuan ndoho ñayuu tiempo yáha jeē casáha néé. Achí yá.
23605  MAT 12:47  Te ni cachi ɨɨn tēe nyā: Náná ni jíín táca ñani ni cáhīin nquéhe, te cácuni cahān jiín ní, achí de.
23606  MAT 12:48  Te ni cahān jiín tée ni cahān súcuan jíín yá: ¿Nɨɨn cúu náná rī, te nɨɨn cácuu ñani rī? Achí yá.
23618  MAT 13:10  Yūcuán na te tēe cáscuáha jíín un ní quecoo de nde nyā, te ni cacajnūhún de ya: ¿Najehē cúu jeēni jnūhun yátá cáhán ni jíín ñáyuu? achí de.
23626  MAT 13:18  Núu súcuan te cuni nahín jíjnáhan na cuní cahān jnūhun yátá tée jéte trigo: Trigo un cúu jnūhun Yaā Dios.
23636  MAT 13:28  Te ni cahān de jíín i: Ɨɨn tēe jíto uhū ruhū ni sáha jeē yáha. Te ni cacahān mozo un jíín de: ¿Núu súcuan te ání ni jéē na quíngoo ná te jnuhun ná? áchí i.
23639  MAT 13:31  Te suni ni cahān ɨnga jnūhun yátá jéē steén ndese ndúcuehē ñayuu ndácu Yaā andɨvɨ́ jniñu nuū: Ndúcuehē i nájnūhun jéhnu ɨɨn ndɨquɨn mostaza jeē ní jequin ɨɨn tēe nñúhun de.
23644  MAT 13:36  Yūcuán na te ni nacuatáhú Jesús nñáyuu. Te ni ndɨ̄vɨ ya ini vehe. Te tēe cáscuáha un ní jinūcoo de nyā, te ni cacahān de jíín yá: Nacani cájí ní jnūhun yátá ite lasú nná, áchí de.
23659  MAT 13:51  Te ni cajnūhun yá de jíjnáhan de: ¿A ní cajecūhun ni rō tāca jnúhun yáha, chí tuú? áchí yá. Te ni cacahān de jíín yá: Ni cajecūhun ni ná, áchí de.
23662  MAT 13:54  Te ni najinū yā ñuu yā Nazaret. Te ni steén jnūhun ini vehe iī sinagoga yūcuán. Te ni canaa ni ñayuu cájini nahín i, te ni cacahān i: ¿Nnní cutūhva tēe yáha tāca jnúhun ndíchí? ¿Te ndese cúu sáha de tācá jniñu jéhnu yāhá?
23681  MAT 14:15  Te nní ini, te tēe cáscuáha jíín yá, ni quecoo de nyā, te ni cacahān de: Je ni ini, te yāhá chi tú na ñayuu yúcu. Núu súcuan te tají ní ñayuu na quíngoo i tācá ñuu, te cuaan i jeē cáji i.
23693  MAT 14:27  Te ni cahānni Jesús jiín de: Ndeyɨ́ coo ni rō, te ma yūhu ró, chi máá rí cúu, áchí yá.
23694  MAT 14:28  Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín yá: Núu máá ní cúu, te cahān ni jíín ná jéē na cáca jéhé ná nmar te jeē na núū ní, áchí de.
23695  MAT 14:29  Te ni cahān yā: Nehen núu súcuan, áchí yá. Te ni quenda Pedro ini barco, te ni jica de nndúte cuahān de nJesús.
23697  MAT 14:31  Te Jesús ni jnɨɨ‑ni ya ndaha de. Te ni cahān jiín de: Tēe tundíje nīhin cúu ró. ¿Naun ni nayūhu ró? Achí yá.
23709  MAT 15:7  Tēe stáhú‑ni cácuu ró. Ndaā ni nacani Isaías jnūhun sɨquɨ̄ rō nde jenahán, yósó núū tútu iī jeē ni cáhān Yaā Dios:
23713  MAT 15:11  Nasūu jéē quɨ́vɨ ini yuhu ñayuu cujnéhén i sáha. Chi jnūhun jeē quénda yuhu i, yūcuan cúu jeē cujnéhén i sáha, áchí yá.
23716  MAT 15:14  Na quíngoo máá de. Chi cácuu de nájnūhun tēe cuáá cástéén ichi nɨnga tēe cuáá. Chi núu ɨɨn tēe cuáá stéén de ichi nɨnga tēe cuáá, te nndúú de nɨnga de xehvā. Achí yá.
23726  MAT 15:24  Te ni cahān jiín ña: Nmaá‑ni ñayuu nación Israel ni tají Yaā Dios sāña véji ná, chi cácuu i nájnūhun lanchi, quɨtɨ ní sana.
23736  MAT 15:34  Te ni cajnūhun yá de: ¿Nasaa staānevāha ró? Te ni cacahān de: Uxā‑ni, jíín jecu chācá lúlí, áchí de.
23743  MAT 16:2  Te máá yá ni cahān jiín de: Núu ni ini, te cácahān rō: Nandii, chi ni nasácuéhé i andɨvɨ́, áchí ró.