23217 | MAT 1:4 | Te Aram ni cuu de tátá Aminadab, te Aminadab ni cuu de tátá Naasón, te Naasón ni cuu de tátá Salmón. |
23231 | MAT 1:18 | Te jeē ní cacu Jesucristo, súcuan ni cuu: Náná yā María, je ni cundaā jeē quijnáhan ña jíín José. Te nde ná tu quijnáhan ña jíín de, te ni jecūhun séhe ña ni sáha Espíritu Santo. |
23240 | MAT 2:2 | Te ni cacajnūhún de ñayuu: ¿Ndé nuū íne sūchí jeē ní cacu jeē coo rey ñayuu hebreo? Chi ichi núū cáne niāndii ni cajito ná ɨɨn quɨ̄mɨ cáhnu jeē cúu seña jeē ní cacu i. Te vējicoo ná chiñúhún ná i, áchí de. |
23251 | MAT 2:13 | Te náa cuánuhun tāca tée mago, te ni scóto jēni José jeē ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō Yaā Dios ni cahān yā jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te cunu ró quíngoo ró jíín súchi lúlí jíín náná i nde nación Egipto. Te yūcuán coyūcu ró nde castūhun rí nuū rō. Chi Herodes je yajni nanducú de sūchi lúlí jíñā jeē cáhni de i. Achí yá. |
23253 | MAT 2:15 | Te ni coyūcú de yūcuan ndé ni jihī Herodes. Te súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun Jitoho yō Yaā Dios jeē ni cáhān tēe ni nacani jnūhun ya nde jenahán: Nde nación Egipto ni cana ri Sēhe ri vēji i, áchí Yaā Dios, achí tutu. |
23258 | MAT 2:20 | Te ni cahān yā jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te nuhun rō ñuu rō Israel jiín súchi lúlí jíín náná i. Chi je ni cajihī tēe cánducú cahni sūchi lúlí jíñā nuú. Achí ndajéhé. |
23261 | MAT 2:23 | Te ni jinū de yūcuán, te ni coyūcú de ñuu naní Nazaret. Súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun ni cacahān tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Chi ni cacachi de jeē cahān ñayuu jeē tée ñuu Nazaret cúu Jesús. |
23263 | MAT 3:2 | Nacani ni rō jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yaā ndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō. Achí de. |
23269 | MAT 3:8 | Núu súcuan te sáha ró jniñu váha, te súcuan stéén rō jeē ní canacani ndije ni rō jeē stóo ró cuéchi ró. |
23271 | MAT 3:10 | Te cácuu ró nájnūhun nundēhé jeē tu jéhe ndehē váha. Te vijna je íyó túhva Yaā Dios jeē cuáha ya castigo xeēn, nájnūhun je íyó túhva ɨɨn cāa jeē cahnde nde yoho yujnu. Núu súcuan te sáha ya jiín ró nájnūhun jíín táca yujnu jeē tu cúun ndehē váha, jeē tahndé te cayū nuū ñuhún. |
23281 | MAT 4:3 | Te ni quee maá jéxeén jeē cóto ndee un yá, te ni cahān jiín yá: Núu máá ró cúu Sēhe Yaā Dios, te cahān rō jeē yuū yúcu yáha na ndúu staā caji rō, achí. |
23282 | MAT 4:4 | Te ni cahān yā jiín: Tuú chi yósó núū tútu iī: Nasūu máni máá jíín stáā cátecu ñayuu, chi suni jíín táca jnúhun cáhán Yaā Dios, achí yá. |
23291 | MAT 4:13 | Te tu ní cóndee yā ñuu Nazaret, chi ni jehēn yā ni condee yā ñuu Capernaum. Te ñuu un íne yumar, máá región Zabulón jiín Neftalí. |
23293 | MAT 4:15 | Región Zabulón jiín Neftalí, ichi jeē yɨ́hɨ yumar, lado yūte Jordán nuū cáne niāndii, jíín región Galilea nuū cáyūcú ñayuu tācá nación tu jíní jnūhun ya. |
23295 | MAT 4:17 | Te nde quɨvɨ̄ yúcuan ní quejéé Jesús nácani ya jnūhun, te ni cahān yā suhva: Nacani ni rō jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yaā ndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō, achí yá. |
23315 | MAT 5:12 | Na cúsɨɨ̄ ni rō jijnáhan ró núu súcuan, te sa víhyá gā cusɨɨ̄ ni rō, chi cáhnu ndasɨ́ coo tahū rō nde andɨvɨ́. Chi suni súcuan ni cajito xeēn i tāca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios jeē ní quijicoo xīhna gā vēsú rohó. |
23322 | MAT 5:19 | Núu súcuan te núu ɨɨn ñayuu tu squícu i ɨɨn jnūhun yáha jéē ndácu ley yā, vēsú ɨɨn jnūhun lulí gá cúu, te núu stéén i jeē suni súcuan sáha sava ga ñayuu, núu súcuan te cuu i ñayuu núu ga ichi andɨvɨ́ nuū ndácu Yaā Dios jniñu. Te núu ɨɨn ñayuu squícu i te stéén i jeē squícu ñayuu, yūcuán na te cujéhnu i ichi andɨvɨ́ nuū ndácu Yaā Dios jniñu. |
23330 | MAT 5:27 | ’Ni cajini ró jnúhun ni cacahān jenahán jeē ma cósɨ́quɨ́ ndéē jnáhan ñayuu. |
23332 | MAT 5:29 | ’Núu súcuan te núu tɨnūu lado váha ró sáha jeē quɨ́vɨ ró cuéchi, vāha ga quenehen ró te scáne ró, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha gā jeē náā ɨɨn tɨnūu ró vēsú jeē cóo ndɨhɨ yɨquɨ cúñu rō te quihīn rō infierno. |
23334 | MAT 5:31 | ’Te suni ni cacahān nde jenahán: Núu ndé ɨɨn cúní stóo ñasɨhɨ́, te na cuáha acta nuū ña jeē ndusɨ́ɨn jíín ña. |
23336 | MAT 5:33 | ’Te suni ni cajini ró jnúhun jeē ni cáhān jiín ñáyuu nde jenahán: Núu ni jejnūhun téyɨ́ ró jeē squícu ró, jíto jínúū Yaā Dios, núu súcuan te cánuú squícu ró jéē ni cáhān teyɨ́ ró un, áchí. |
23339 | MAT 5:36 | Ni ma cahán rō jeē na cóndee cuēchi sɨquɨ̄ rō núu tu squícu ró. Ma cahán rō súcuan, chi ma cúu cuɨtɨ sáha ró jéē ni ɨɨn ixi xíní rō nducuíjín chí ndujnúú. |
23341 | MAT 5:38 | ’Ni cajini ró jnúhun jeē ni cáhān jiín ñáyuu jenahán: Núu ɨɨn tēe ndahva de tɨnūu jnáhan de, suni súcuan na ndáhva tɨnūú de. Te núu ɨɨn tēe stáva de jnūhun jnáhan de, suni súcuan na stáva jnūhun de, áchí. |
23351 | MAT 5:48 | Núu súcuan te ndaā na cóo ndɨhɨ jeē sáha ró, nájnūhun íyó ndáā ndɨhɨ jeē sáha Tátá rō, Yaā ndeé andɨvɨ́. |
23359 | MAT 6:8 | Núu súcuan te ma sáha ró nájnūhun cásáha máá i. Chi máá Tátá rō, je jíní yā na vé cájini ñúhún ró nde ná tu cacān rō nuū yā. |
23360 | MAT 6:9 | Núu súcuan te suhva cacān tahú rō: Tátá maá ná jijnáhan ná jéē ndeé ní andɨvɨ́, níní na cóo yɨ́ñúhún ná nuū ní, chi Yaā iī cúu ní. |
23371 | MAT 6:20 | Chi sa suhva sáha ró táca jniñu váha návāha cayā tahū rō nde andɨvɨ́. Chi yūcuan má quɨ́vɨ tiquíxin ni ma cáne xehyu jeē tɨ́vɨ. Ni ma cúu quɨ̄vɨ ñacuīhna sácuíhná. |
23373 | MAT 6:22 | ’Tɨnūu ró cúu nájnūhun lámpara nuū yɨquɨ cúñu rō. Núu súcuan te núu tɨnūu ró íyó ndijin, te nɨ́ɨ́‑ni yɨquɨ cúñu rō cúndijin. |
23375 | MAT 6:24 | ’Ni ɨɨn mozo ma cúu cuajníñu de nuū uū patrón. Chi quɨtɨ̄ ni de nuū ɨɨn te coo manī de jíín ɨnga, chí squícu vāha de nuū ɨɨn te sájéē ni de nuū ɨnga. Te suni súcuan ma cúu cuajníñu ró núū Yaā Dios te núu máni sɨquɨ̄ xúhun ndɨ́hvɨ́ ni rō. |
23376 | MAT 6:25 | ’Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jijnáhan ró: Ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cótecu rō, núu ndese caji rō coho ró, ni sɨquɨ̄ sahma, núu ndese cuhun ró. Chi Yaā Dios ni sáha ya jeē técu rō jiín yɨquɨ cúñu rō, te nagā ni cuu jeē ma cuáha ya jeē cáji rō jiín jéē cúhun ró. |
23382 | MAT 6:31 | Núu súcuan te ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cáji rō, jeē coho ró, jeē cuhun ró. |
23385 | MAT 6:34 | Núu súcuan te ma nácani ni rō sɨquɨ̄ jeē cóo sajnē, chi vijna cúu vijna te sajnē cúu sajnē. Chi cani ni rō sɨquɨ̄ jnúndóho jeē iyó ná ɨɨn ná ɨɨn‑ni quɨvɨ̄. |
23389 | MAT 7:4 | ¿Te naun cácahān rō jiín jnáhan ró: Na táva rī yāca íne tɨnūu ró, te tu cánacani ni rō jeē íne ɨɨn nduhu tɨnūu máá ró? |
23396 | MAT 7:11 | Núu súcuan te máá ró jijnáhan ró, vēsú ñayuu iyó cuéchi cácuu ró, te cájini rō cuāha ró jéē váha nuū séhe ró. Te nagā ni cuu máá Tátá rō andɨvɨ́ jéē ma cuáha ya jeē váha nuū ñáyuu jicán nuū yā. |
23406 | MAT 7:21 | ’Nasūú ndɨhɨ ñayuu jeē cahán i Jitoho i ruhū cúu jeē quɨ̄vɨcoo nuū ndácu Tátá rī jniñu nde andɨvɨ́. Chi quɨ̄vɨcoo máá nene ñayuu jeē squícu jniñu cúní Tatá rī andɨvɨ́. |
23409 | MAT 7:24 | ’Núu súcuan te tāca ñáyuu jeē cájini sōho jnūhun cáhán rī te squícu i, cácuu i nájnūhun ɨɨn tēe ni nacani vāha ni, te ni jeni de vehe de sɨquɨ̄ cáva. |
23440 | MAT 8:26 | Te ni cahān yā jiín de: ¿Naun cáyūhú ndasɨ́ ró? Te tu cácandíje nīhin ró jéē cácu ró sáha ri, achí yá. Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ yā, te ni cahān yā nuū tachí níhin un jíín núū mar. Te ni cuu nayúú íī‑ni. |
23441 | MAT 8:27 | Te ni canaa ni de jíjnáhan de, te ni cacahān de: ¿Ndé ɨɨn ga cúu tēe yáha, jéē ndé tachī níhin jíín mar cájetáhú jéē cahán de? áchí de. |
23443 | MAT 8:29 | Te ni cacana cóhó de ni casáha tachī: ¿Naun vēji ní núū ná, Jesús Sēhe Yaā Dios? ¿A véji ní yáha jeē stóho ní sáña ndé ná tu quee maá quɨ́vɨ̄? áchí. |
23445 | MAT 8:31 | Te tachī jeē cáñuhun ini tēe un ní cacahān ndahú jíín yá: Núu quenehen ní sáña, te cuāha ni jnúhun na quɨ́vɨcoo ná ini quɨnɨ̄ cáhīin yūcuán, áchí. |
23450 | MAT 9:2 | Te ni caquindeca ñayuu ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin, cátú de nuū ɨɨn camilla. Te ni jini Jesús jeē cácandíje i jeē cúu nasávāha ya tēe ní íjin ún. Te ni cahān yā jiín de: Na ndúndeyɨ́ ni rō séhē, chi je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró, áchí yá. |
23452 | MAT 9:4 | Te ni jini Jesús jeē súcuan cájeni ni de, te ni cahān yā jiín de: ¿Naun cájeni ni rō jeē cahán ndevāha ri? |
23453 | MAT 9:5 | Jeē uú jnūhun yáha, ¿ndé ɨɨn yɨɨ́ gá cáa? ¿A jéē cahán rī jiín tée cúhú: Je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró? ¿Chí yɨɨ́ gá jeē cahān rī: Ndocuɨñɨ̄ te caca ró, chi je ni nduvāha ró, achi rī? |
23454 | MAT 9:6 | Te vijna te na stéén rī jeē maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndíso jníñu ri ini ñayɨ̄vɨ yáha jéē cóne cáhnu ni rī nuū cuéchi. Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni íjin ún: Ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō te quinuhun rō vehe ró, áchí yá jiín de. |
23459 | MAT 9:11 | Te tēe grupo fariseo, ni cajito de, te ni cacahān de jíín tée cáscuáha jíín yá: ¿Naun yéji maestro rō jiín tée cástútú xúhun renta jiín ɨnga tēe cásáha cuēchi? áchí de. |
23464 | MAT 9:16 | Te ni cahān yā uū jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ jeē tu quíjnáhan jnūhun jeé jéē steén yā jiín táca jnúhun jenahán. Achí yá: Ni ɨɨn tu náchuhun ɨɨn pedazo sahma jéé núū ɨɨn sahma túhú. Chi núu súcuan te ndɨyɨ pedazo jeé un, te tahndē gā jeē tuhú un, te nducáhnu ga nuū catáhndé un. |
23470 | MAT 9:22 | Te ni ndió cóto Jesús, te ni jito ya nuū ña, te ni cahān yā: Na ndúndeyɨ́ ni rō, séhē. Ni candíje ró jéē cuu nasávāha ri rohó, te jeē yúcuan ní nduvāha ró, áchí yá. Te ni nduvāha ña máá hora un. |
23477 | MAT 9:29 | Yūcuán na te ni tee ya ndaha ya tɨnūú de, te ni cahān yā: Na sáha ri nájnūhun cácandíje ró, áchí yá. |
23481 | MAT 9:33 | Te ni quenehen ya tachī un cuáhān. Te tēe ñɨ́hɨ́n un ní nacahān de. Te ni canaa ni ñayuu ni cajito i, te ni cacahān i: Ná tu cuni cuɨtɨ yō ni ɨɨn jniñu súcuan ini ñuu Israel, achí i. |
23486 | MAT 9:38 | Núu súcuan te cacān tahú rō nuū maá Jítoho rō Yaā Dios jeē na tájí yá cuehē tēe na quíngoo de cahnde de trigo, cúu jeē nácani de jnūhun ya nuū ñáyuu. Achí yá. |
23496 | MAT 10:10 | Ni ma cóndiso ró ñunu stáá caji rō ichi, ni ɨnga camisa, ni ndijēn, ni vara. Chi sɨquɨ̄ jniñu jeē nácani ró jnúhun nuū ñáyuu, te cánuú coto i róhó. |
23502 | MAT 10:16 | ’Cuni sōho ró, chi tájí rí rohó quíngoo ró nájnūhun lanchi mēhñu yɨ́hɨ̄. Núu súcuan te coo listo rō nájnūhun coō, te coo vītá ni rō nájnūhun paloma. |
23510 | MAT 10:24 | ’Ɨɨn tēe scuáha, tu cújéhnu de nuū maestro de. Ni tēe cúu mozo, tu cújéhnu de nuū patrón de. |
23511 | MAT 10:25 | Tēe scuáha chi nájnūhun ndóho maestro de suni súcuan ndoho nahín máá de, te tēe cúu mozo suni ndoho de nájnūhun ndóho patrón de. Núu súcuan te núu ruhū cácahān i jeē Satanás cúu ri, te nagā ni cuu jeē ma cahán i jeē rohó cácuu Satanás. |
23512 | MAT 10:26 | ’Núu súcuan te ma yūhu ró coto ró ñáyuu. Chi tāca jnúhun cácahān sāhí i ma quéndōo sāhí cuɨtɨ, chi ndɨhɨ natūu ndijin, te cuni ñayuu. |
23517 | MAT 10:31 | Núu súcuan te ma yūhu ró jijnáhan ró, chi cánuú ndasɨ́ gá rō nuū yā vēsú cuehē tācá saa. |
23527 | MAT 10:41 | Núu na‑ni ñayuu cuatáhú i ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios, sɨquɨ̄ jeē jíca de jniñu Yaā Dios, núu súcuan te ɨnuú‑ni coo tahū de nuū Yaā Dios jiín tée nácani jnūhun Yaā Dios. Te núu na‑ni ñayuu cuatáhú i ɨɨn tēe ndaā, sɨquɨ̄ jeē tēe ndaā cúu de, núu súcuan te ɨnuú‑ni coo tahū de nuū Yaā Dios jiín tée ndaā. |
23535 | MAT 11:7 | Te náa cuanuhun ndɨndúú tée ún, te ni quejéé Jesús cahán yā jnūhun Juan jiín ñáyuu: ¿Na vé ni jécondēhe ró jijnáhan ró nde nuū ñúhun téhé? ¿A ɨɨn tēe jéni ɨɨn jéni uū ni, nájnūhun ite jeē cánda sáha tachī? |
23545 | MAT 11:17 | Ni catɨvɨ rī scuilí, te tu ní cájita jéhé ró. Te ni cajita ri yaa jeē cuihyá jíta, te tu ní cándahyū rō, achí i. Te nájnūhun cándāa sūchi lúlí un jéē tu ní nújnahan ni i ni ɨɨn, súcuan cándāa ró. |
23549 | MAT 11:21 | Nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Corazín. Te nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Betsaida. Chi núu ini ñuu Tiro jiín ñuu Sidón ni sáha ri jniñu jéhnu jeē ni sáha ri ini ñuu maá ró, te yachī nacani ni ñayuu ñuu un jéē stóo i cuēchi i núú. Te sáha i seña jeē steén jeē nácani ni i sɨquɨ̄ cuéchi i, chi cuhun i sahma jnúú te chuhun i yaā xinī i núú. |
23550 | MAT 11:22 | Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō jijnáhan ró vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñuu Tiro jiín ñuu Sidón. |
23552 | MAT 11:24 | Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñáyuu ñuu Sodoma. Achí yá. |
23553 | MAT 11:25 | Te suni quɨvɨ̄ un ní cahān Jesús: Na cútahū na núū ni Tátā, Jitoho andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́. Chi ni jesɨ ní táca jnúhun ndíchí ní, jeē ma cúni ñayuu ndichí jíín ñáyuu tūhva cuenta ñayɨ̄vɨ yáha. Te ni steén ni núū ñáyuu cácuu nájnūhun sūchi lúlí. |
23555 | MAT 11:27 | Te ni cahān gā yā: Ndɨvii ni jēhe Tátá rī nuū rī. Te tu cájini ñayuu ndé ɨɨn cúu ruhū, Sēhe Yaā Dios, chi máá‑ni Tátá rī cúu jeē jiní yā ruhū. Ni tu cájini ñayuu ndese Yaā cúu máá Tátá, chi máá‑ni Sēhe cúu jeē jiní. Te íyó ñáyuu jeē cuní maá Séhe stéén yā nuū i ndese Yaā cúu Tátá yā, te máá i suni cuni i. |
23569 | MAT 12:11 | Te ni cahān yā jiín de: ¿Ndé ɨɨn róhó, núu névāha ró ɨɨn lanchi, te núu nɨ́nga tɨ ini ɨɨn yaū quɨvɨ̄ ndétātú, te á tu jéhén rō natava rō tɨ̄, chí naún? |
23570 | MAT 12:12 | ¿Te á tu cánuú ndasɨ́ gá ɨɨn tēe vēsú ɨɨn lanchi? Núu súcuan te vetū‑ni sáha yó jniñu váha quɨvɨ̄ ndétātú, áchí yá. |
23585 | MAT 12:27 | Chi cácahān rō jeē jiín fuerza Satanás quénehen ri tachī. Te núu súcuan cúu núú, te ñayuu cascuáha jíín máá ró jijnáhan ró, ¿na jiín fuerza cáquenehen máá i tachī, cájeni ni rō? Núu súcuan te máá i jíjnáhan i cachi jeē ní castɨ́vɨ ndasɨ́ suhva ró ni cacahān rō jeē cáquenehen ri tachī jiín fuerza Satanás. |
23586 | MAT 12:28 | Te tuú chi sa jíín Espíritu Yaā Dios cúu jeē quénehen ri tachī. Núu súcuan te je ndéé Yaā Dios mēhñu ró jeē ndácu ya jniñu. |
23591 | MAT 12:33 | ’Núu yujnu váha, te vāha ndehē, te núu yujnu néé, te cánéé ndehē. Chi jíín ndéhē te jíní yō ndese yujnu cúu. Te suni súcuan ñayuu. |
23592 | MAT 12:34 | Va sēhe coō cácuu ró, chi xeēn rō nájnūhun coō. ¿Ndese cuu cahān rō jnūhun vāha, chi ñayuu cásáha néé cácuu ró? Chi jniñu jeē jéni ni anuá ñayuu, máni yūcuan cáhán i. |
23599 | MAT 12:41 | Te tāca ñáyuu ñuu Nínive nuū ní nacani Jonás jnūhun, natecu i jíín ñáyuu tiempo yáha, quɨvɨ̄ juicio jeē sándaā yā cuēchi, te cahān i cuēchi sɨquɨ̄ ñáyuu yáha. Chi máá i ni canacani ni i ni castóo i cuēchi i quɨvɨ̄ ní nacani Jonás jnūhun nuū i. Te vijna chi cújéhnu ga ruhū Yaā íne yāhá vēsú Jonás, te tu cácandíje ró rúhū. |
23601 | MAT 12:43 | ’Núu ni quenda ɨɨn tachī ini ɨɨn tēe tu cándíje, te jíca cuu nuū ñúhun téhé, ndúcú núū ndétātú, te tu níhín, yūcuán na te jéni ni maá: |
23602 | MAT 12:44 | Na quínuhun rī vehe nuū ní quenda ri. Te núu ni ndee tucu, te jíto jeē tēe tu cándíje ún, cúu de nájnūhun ɨɨn vehe íyú te ni ndundoo. |
23603 | MAT 12:45 | Yūcuán na te jéquihin uxā gā tachī neé gá vēsú maá. Te quɨ́vɨcoo ini tēe un jéē cóyūcu yúcuan. Núu súcuan te xeēn gā ndoho tēe un jéē sándɨ̄hɨ́ vēsú jeē xíhna ñúhún. Te suni súcuan ndoho ñayuu tiempo yáha jeē casáha néé. Achí yá. |
23605 | MAT 12:47 | Te ni cachi ɨɨn tēe nuū yā: Náná ni jíín táca ñani ni cáhīin nuū quéhe, te cácuni cahān jiín ní, achí de. |
23606 | MAT 12:48 | Te ni cahān yā jiín tée ni cahān súcuan jíín yá: ¿Ndé ɨɨn cúu náná rī, te ndé ɨɨn cácuu ñani rī? Achí yá. |
23618 | MAT 13:10 | Yūcuán na te tēe cáscuáha jíín yá un ní quecoo de nde nuū yā, te ni cacajnūhún de ya: ¿Najehē cúu jeē máni jnūhun yátá cáhán ni jíín ñáyuu? achí de. |
23626 | MAT 13:18 | ’Núu súcuan te cuni nahín jíjnáhan ró na vé cuní cahān jnūhun yátá tée jéte trigo: Trigo un cúu jnūhun Yaā Dios. |
23636 | MAT 13:28 | Te ni cahān de jíín i: Ɨɨn tēe jíto uhū ruhū ni sáha jeē yáha. Te ni cacahān mozo un jíín de: ¿Núu súcuan te á cúní ni jéē na quíngoo ná te jnuhun ná? áchí i. |
23639 | MAT 13:31 | Te suni ni cahān yā ɨnga jnūhun yátá jéē steén yā ndese ndúcuehē ñayuu ndácu Yaā andɨvɨ́ jniñu nuū: Ndúcuehē i nájnūhun jéhnu ɨɨn ndɨquɨn mostaza jeē ní jequin ɨɨn tēe nuū ñúhun de. |
23644 | MAT 13:36 | Yūcuán na te ni nacuatáhú Jesús nuū ñáyuu. Te ni ndɨ̄vɨ ya ini vehe. Te tēe cáscuáha un ní jinūcoo de nuū yā, te ni cacahān de jíín yá: Nacani cájí ní jnūhun yátá ite lasú nuū ná, áchí de. |
23659 | MAT 13:51 | Te ni cajnūhun yá de jíjnáhan de: ¿A ní cajecūhun ni rō tāca jnúhun yáha, chí tuú? áchí yá. Te ni cacahān de jíín yá: Ni cajecūhun ni ná, áchí de. |
23662 | MAT 13:54 | Te ni najinū yā ñuu yā Nazaret. Te ni steén yā jnūhun ini vehe iī sinagoga yūcuán. Te ni canaa ni ñayuu cájini nahín i, te ni cacahān i: ¿Ndé nuū ní cutūhva tēe yáha tāca jnúhun ndíchí? ¿Te ndese cúu sáha de tācá jniñu jéhnu yāhá? |
23681 | MAT 14:15 | Te nuū ní ini, te tēe cáscuáha jíín yá, ni quecoo de nuū yā, te ni cacahān de: Je ni ini, te yāhá chi tú na ñayuu yúcu. Núu súcuan te tají ní ñayuu na quíngoo i tācá ñuu, te cuaan i jeē cáji i. |
23693 | MAT 14:27 | Te ni cahān‑ni Jesús jiín de: Ndeyɨ́ coo ni rō, te ma yūhu ró, chi máá rí cúu, áchí yá. |
23694 | MAT 14:28 | Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín yá: Núu máá ní cúu, te cahān ni jíín ná jéē na cáca jéhé ná nuū mar te jeē na núū ní, áchí de. |
23695 | MAT 14:29 | Te ni cahān yā: Nehen núu súcuan, áchí yá. Te ni quenda Pedro ini barco, te ni jica de nuū ndúte cuahān de nuū Jesús. |
23697 | MAT 14:31 | Te Jesús ni jnɨɨ‑ni ya ndaha de. Te ni cahān yā jiín de: Tēe tu cándíje nīhin cúu ró. ¿Naun ni nayūhu ró? Achí yá. |
23709 | MAT 15:7 | Tēe stáhú‑ni cácuu ró. Ndaā ni nacani Isaías jnūhun sɨquɨ̄ rō nde jenahán, yósó núū tútu iī jeē ni cáhān Yaā Dios: |
23713 | MAT 15:11 | Nasūu jéē quɨ́vɨ ini yuhu ñayuu cujnéhén i sáha. Chi jnūhun jeē quénda yuhu i, yūcuan cúu jeē cujnéhén i sáha, áchí yá. |
23716 | MAT 15:14 | Na quíngoo máá de. Chi cácuu de nájnūhun tēe cuáá cástéén ichi nuū ɨnga tēe cuáá. Chi núu ɨɨn tēe cuáá stéén de ichi nuū ɨnga tēe cuáá, te ndɨndúú de nɨnga de xehvā. Achí yá. |
23726 | MAT 15:24 | Te ni cahān yā jiín ña: Nuū maá‑ni ñayuu nación Israel ni tají Yaā Dios sāña véji ná, chi cácuu i nájnūhun lanchi, quɨtɨ ní sana. |
23736 | MAT 15:34 | Te ni cajnūhun yá de: ¿Nasaa staā cánevāha ró? Te ni cacahān de: Uxā‑ni, jíín jecu chācá lúlí, áchí de. |
23743 | MAT 16:2 | Te máá yá ni cahān yā jiín de: Núu ni ini, te cácahān rō: Nandii, chi ni nasácuéhé i andɨvɨ́, áchí ró. |