Wildebeest analysis examples for:   mib-mibNT   Y    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23214  MAT 1:1  Yāha cúu lista ñayuu yucūn jeē ní quiji Jesucristo. Te máá yá ni quiji nuū yucūn rey David, te David ni quiji nuū yucūn Abraham.
23229  MAT 1:16  Te Jacob ni cuu de tátá José, tēe ni cuu yɨɨ María. Te María ni cuu ña náná Jesús, Ynaní Cristo.
23233  MAT 1:20  Te níní súcuan nácani ni de, te jíín jéni ni quee‑ni ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō YDios nuū de, te ni cahān yā jiín de: José, sēhe yucūn David, ma yūhu ró cueca ró ñasɨhɨ́ ró María, chi sēhe jeē scácu ña, vēji i nde nuū maá Espíritu Santo.
23234  MAT 1:21  Te scácu ña ɨɨn sēhe yɨɨ́. Te snání ró i Jesús, chi máá i cúu Yjnama ñayuu nuū cuéchi i, áchí ndajéhé.
23235  MAT 1:22  Súcuan ni cuu tācá jniñu yáha, návāha squícu jnūhun Jitoho yō YDios jeē ni cáhān tēe ni nacani jnūhun ya nde jenahán. Te suhva ni cahān de:
23236  MAT 1:23  Coo ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́, te nihīn séhe i, te scácu i ɨɨn sēhe yɨɨ́, te conaní sūchí un Emanuel. Achí tutu. Te sɨ́hvɨ́ yáha cúní cahān: YDios ndeé yá jiín yó.
23239  MAT 2:1  Te ná ni cacu Jesús ini ñuu Belén ndañúū Judea, te tiempo un ndácu rey Herodes jniñu. Yūcuán na te jecu tēe ndíchí jéē cascuáha sɨquɨ̄ quɨ́mɨ, ni quijicoo de nde jicá, ichi nuū cáne niāndii, te ni jinūcoo de ñuu Jerusalén.
23242  MAT 2:4  Te ni nastútú de tāca sútū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley YDios nuū ñáyuu. Te ni cajnūhún de tēe un ndé nuū cacu Cristo achí tutu.
23244  MAT 2:6  Te róhó ñáyuu ñuu Belén ndañúū Judá, cújéhnu ga ñuu rō vēsú tāca gá jeē cujéhnu ini Judá. Chi suu ini ñuu rō quenda ɨɨn Yndacu jniñu, te coto ya ñayuu maá rí Israel, achí YDios. Achí tutu.
23245  MAT 2:7  Yūcuán na te Herodes ni cana sāhí de tāca tée ndíchí un jéē naní mago. Te ni cajnūhun yúcún de ndé quɨ́vɨ̄ ní cane quɨ̄mɨ ún.
23250  MAT 2:12  Yūcuán na te ni scóto jēni de, ni cachi nuū de jeē ma nuhún de nuū Herodes. Te ɨnga ichi cuanuhun de ñuu de.
23251  MAT 2:13  Te náa cuánuhun tāca tée mago, te ni scóto jēni José jeē ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō YDios ni cahān yā jiín de: Ndocuɨñɨ̄ te cunu ró quíngoo ró jíín súchi lúlí jíín náná i nde nación Egipto. Te yūcuán coyūcu ró nde castūhun rí nuū rō. Chi Herodes je yajni nanducú de sūchi lúlí jíñā jeē cáhni de i. Achí yá.
23253  MAT 2:15  Te ni coyūcú de yūcuan ndé ni jihī Herodes. Te súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun Jitoho yō YDios jeē ni cáhān tēe ni nacani jnūhun ya nde jenahán: Nde nación Egipto ni cana ri Sēhe ri vēji i, áchí YDios, achí tutu.
23254  MAT 2:16  Yūcuán na te Herodes ni jini de jeē súcuan ni castáhú tée mago un de, te yōhyo ni quɨtɨ̄ ni de. Te ni tají de soldado cuangoo, te ni cajehni tāca súchi yɨ́ɨ́ lúlí jéē uú cuiyā jiín jéē yɨquɨ́n gá jeēyūcú ini ñuu Belén jiín táca ñuu yajni. Chi je ni cajnūhun yúcún de tāca tée mago un nasaa tiempo ni cuu jeē ní cacu Jesús.
23255  MAT 2:17  Te súcuan ni squícu jnūhun ni cahān Jeremías, tēe ni nacani jnūhun YDios nde jenahán, chi ni cahān de:
23257  MAT 2:19  Yūcuán na te ni jihī Herodes. Te ni scóto jēni José jeē ɨɨn ndajéhé Jitoho yō YDios ni cahān yā jiín de nuū ndeé de nación Egipto.
23259  MAT 2:21  Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ de, te cuanuhun de nación Israel jiín súchi lúlí jíín náná i.
23261  MAT 2:23  Te ni jinū de yūcuán, te ni coyūcú de ñuu naní Nazaret. Súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun ni cacahān tēe ni canacani jnūhun YDios nde jenahán. Chi ni cacachi de jeē cahān ñayuu jeē tée ñuu Nazaret cúu Jesús.
23263  MAT 3:2  Nacani ni rō jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō. Achí de.
23264  MAT 3:3  Te Isaías, tēe ni nacani jnūhun YDios nde jenahán, suhva ni tee de jnūhun Juan nuū tútu: Coo ɨɨn tēe cana jee nde nuū ñúhun téhé: Sátūhva ró máá ró jijnáhan ró, chi quee maá Jítoho yō. Te sáha ró jniñu ndaā, chi vēji ya, achi de. Achí Isaías.
23267  MAT 3:6  Te ni canacani ndaā i cuēchi i nuū YDios, te ni scuándute de i ini yūte Jordán.
23270  MAT 3:9  Te ma cáni ni rō cahān rō jeē cuu cācu ró sɨ́quɨ̄ jeē cácuu ró yúcūn Abraham. Chi cáhán rī jiín ró jeē cuu sáha YDios jeē tāca yúū yáha nduu sēhe Abraham jeē candíje vāha, te núu cúní yā.
23271  MAT 3:10  Te cácuu ró nájnūhun nundēhé jeē tu jéhe ndehē váha. Te vijna je íyó túhva YDios jeē cuáha ya castigo xeēn, nájnūhun je íyó túhva ɨɨn cāa jeē cahnde nde yoho yujnu. Núu súcuan te sáha ya jiín ró nájnūhun jíín táca yujnu jeē tu cúun ndehē váha, jeē tahndé te cayū nuū ñuhún.
23272  MAT 3:11  Te ruhū chi jíín ndute scuándute ri rohó, te yūcuan cúu jeē steén rō jeē ní canacani ni rō jeē stóo ró cuéchi ró. Te Yjeē quíji, chi nájnūhun scuándute ya rohó cúu jeē cuáha ya Espíritu Santo condee ini anuá rō, te poder yā cúu nájnūhun ñuhūn. Te Yquiji chi cújéhnu ndasɨ́ yá. Chi tú na vé jéhnu cuɨtɨ cúu ri nuū yā, ni jeē cuajníñu ri nuū yā vēsú ɨɨn jniñu lúlí gá nájnūhun jeē quénehen ri ndijēn yā.
23274  MAT 3:13  Yūcuán na te ni quenda Jesús región Galilea, te ni quee yā yūte Jordán nuū íne Juan, návāha scuándute de ya.
23276  MAT 3:15  Te ni cahān Jesús jiín de: Tuú chi sáha ró, chi súcuan cánuú squícu yó táca jniñu ndácu YDios, achí yá. Yūcuán na te ni scuándute de ya.
23277  MAT 3:16  Te ná ni cuu ni jendute Jesús, te ni quenda ya nuū ndúte. Te ni nune‑ni andɨvɨ́, te ni jito ya jeē cúun Espíritu YDios vēji, te cáa nájnūhun ɨɨn paloma, te ni quee xinī yā.
23278  MAT 3:17  Te ichi ándɨvɨ́ ni cahān ɨɨn jnūhun: Yāha cúu Sēhe ri jeē maní ndasɨ́ rí jiín, te yōhyo cúsɨɨ̄ ni rī jiín, áchí.
23279  MAT 4:1  Yūcuán na te ni jinū Jesús nde nuū ñúhun téhé ní sáha Espíritu Santo. Te yūcuán coto ndee jexeén yā, chi cúní jeē sáha ya cuēchi.
23281  MAT 4:3  Te ni quee maá jéxeén jeē cóto ndee un yá, te ni cahān jiín yá: Núu máá ró cúu Sēhe YDios, te cahān rō jeē yyúcu yáha na ndúu staā caji rō, achí.
23282  MAT 4:4  Te ni cahān yā jiín: Tuú chi yósó núū tútu iī: Nasūu máni máá jíín stáā cátecu ñayuu, chi suni jíín táca jnúhun cáhán YDios, achí yá.
23283  MAT 4:5  Yūcuán na te cuahān jexeén un jíín yá nde ñuu iī Jerusalén. Te ni jeni ya xinī torre templo.
23284  MAT 4:6  Te ni cahān jiín yá: Te núu Sēhe YDios cúu ró, te sɨ́ngava ró máá ró nde nuū ñúhun, chi jnama ya rohó. Chi yósó núū tútu: Tejníñu ya ndajéhé yā quijicoo coto róhó. Te cunundee yā rohó jíjnáhan ya, návāha ma cáchihi ró jéhē rō nuū yuú. Achí tutu. Achí jexeén.
23285  MAT 4:7  Te ni cahān Jesús: Tuú chi suni yósó núū tútu jeē ma cóto ndee ñayuu Jitoho i YDios, núu jnama ya i chí tuú, áchí yá.
23288  MAT 4:10  Yūcuán na te ni cahān Jesús nuū jexeén: Satanás, cujiyo quihīn rō, chi yósó núū tútu jeē chiñúhún ñayuu maá Jítoho i YDios, te nuū maá‑ni ya cuajníñu i. Achí yá.
23289  MAT 4:11  Yūcuán na te ni cujiyo‑ni jexeén un cuáhān. Te ni quecoo ndajéhé YDios ni cajejníñu nuū yā.
23292  MAT 4:14  Te súcuan ni squícu jnūhun ni tee Isaías, tēe ni nacani jnūhun YDios nde jenahán:
23295  MAT 4:17  Te nde quɨvɨ̄ yúcuan ní quejéé Jesús nácani ya jnūhun, te ni cahān yā suhva: Nacani ni rō jijnáhan ró jéē stóo ró cuéchi ró, chi je ni cuyajni Yndeé andɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō, achí yá.
23298  MAT 4:20  Yūcuán na te ni castóo‑ni de ñunu de, te ni candiquīn de ya.
23301  MAT 4:23  Te ni jica cuu Jesús nɨɨ́ región Galilea, ni steén yā jnūhun ini tācá vehe iī jeē cúu sinagoga. Te ni nacani ya jnūhun vāha ndese ndácu YDios jniñu. Te ni nasávāha ya ñayuu cácuhū tācá‑ni cuehyɨ̄.
23306  MAT 5:3  Yōhyo ndetū ñayuu jeē cánacuni i jeē tu íyó váha ánuá i sɨquɨ̄ cuéchi i, chi je ni quɨ̄vɨcoo i ndaha Yandɨvɨ́ jéē ndácu ya jniñu nuū i.
23307  MAT 5:4  Yōhyo ndetū ñayuu cácucuíhyá ni, chi ndusɨɨ̄ ni i sáha YDios.
23308  MAT 5:5  Yōhyo ndetū ñayuu cáhīyo vītá suchí ini, chi ni jejnūhun ya jeē cutahū i ñayɨ̄vɨ́.
23309  MAT 5:6  Yōhyo ndetū ñayuu jeē nájnūhun jeē cájiī i sōco cájichī i, súcuan jnáā i sáha i jniñu ndaā, chi máá yá chindéé ñáhán yá i jeē cuu sáha i.
23310  MAT 5:7  Yōhyo ndetū ñayuu cácundáhú ni jnáhan, chi suni cundáhú ni YDios i.
23311  MAT 5:8  Yōhyo ndetū ñayuu cáhīyo ndoo ini anuá, chi coto i nuū YDios.
23312  MAT 5:9  Yōhyo ndetū ñayuu cánasámanī jnáhan, chi cahān YDios jeē sēhe ya cácuu i.
23313  MAT 5:10  Yōhyo ndetū ñayuu jeē cájito xeēn ɨnga ñayuu i sɨquɨ̄ jeē casáha i jniñu ndaā, chi je ni quɨ̄vɨcoo i ndaha Yandɨvɨ́ jéē ndácu ya jniñu nuū i.
23314  MAT 5:11  Yōhyo ndetū maá ró jijnáhan ró núu cácahān neé i nuū rō jeē sɨquɨ́ ruhū, te coto xeēn i róhó, te stáú yáhu i róhó, vēsú tú cuēchi ró.
23315  MAT 5:12  Na cúsɨɨ̄ ni rō jijnáhan ró núu súcuan, te sa víhyá gā cusɨɨ̄ ni rō, chi cáhnu ndasɨ́ coo tahū rō nde andɨvɨ́. Chi suni súcuan ni cajito xeēn i tāca tée ni canacani jnūhun YDios jeē ní quijicoo xīhna gā vēsú rohó.
23319  MAT 5:16  Te suni súcuan na stéén rō luz maá ró nuū tāca ñáyuu, te suu cúu jeē cúni i jniñu váha cásáha ró, te cahān i jeē yóhyo vāha Ycúu Tátá rō jeē ndeé yá andɨvɨ́.
23320  MAT 5:17  ’Ma cáni ni rō jijnáhan ró jéē véji ri snáā rī ley jeē ni jéhe YDios nuū Moisés, jiín jéē snáā rī tāca jnúhun ni cacahān tēe ni canacani jnūhun ya jenahán. Tú vēji ri jeē snáā rī, chi sa suhva jeē steén cají rí jnūhun ndíso.
23322  MAT 5:19  Núu súcuan te núu ɨɨn ñayuu tu squícu i ɨɨn jnūhun yáha jéē ndácu ley yā, vēsú ɨɨn jnūhun lulí gá cúu, te núu stéén i jeē suni súcuan sáha sava ga ñayuu, núu súcuan te cuu i ñayuu núu ga ichi andɨvɨ́ nuū ndácu YDios jniñu. Te núu ɨɨn ñayuu squícu i te stéén i jeē squícu ñayuu, yūcuán na te cujéhnu i ichi andɨvɨ́ nuū ndácu YDios jniñu.
23323  MAT 5:20  Chi cáhán rī jiín ró jeē núu tú coo ndaā gā jniñu cásáha ró vēsú jniñu cásáha tēe cástéén tutu ley yā jiín tée grupo fariseo, te ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ rō ndaha Yandɨvɨ́ jéē ndacu ya jniñu nuū rō.
23326  MAT 5:23  ’Jeē yúcuan te núu ni jinū rō nuū altar jiín jéē socó rō nuū YDios, te núu ni nucūhun ni rō jeē ni sáha ró cuéchi sɨquɨ̄ jnáhan ró,
23327  MAT 5:24  núu súcuan te squéndōo ró jéē socó rō ún xiin altar, te xīhna gā quihīn rō ndumanī rō jiín jnáhan ró. Yūcuán na te nandicó ró socō rō.
23336  MAT 5:33  ’Te suni ni cajini ró jnúhun jeē ni cáhān jiín ñáyuu nde jenahán: Núu ni jejnūhunyɨ́ ró jeē squícu ró, jíto jínúū YDios, núu súcuan te cánuú squícu ró jéē ni cáhān teyɨ́ ró un, áchí.
23337  MAT 5:34  Te ruhū chi cáhán rī jiín ró jijnáhan ró jeē ní ɨɨn sɨquɨ̄ jníñu ma cahán teyɨ́ ró nde jiín sɨ́hvɨ́ YDios, ni ma cahán teyɨ́ ró jeē jíto jínúū yā. Te núu jéjnūhunyɨ́ ró te tú vāha jeē ndácunehen ró andɨvɨ́ ni ñayɨ̄vɨ́. Chi andɨvɨ́ cúu nuū íin mesa nuū ndácu YDios jniñu.
23338  MAT 5:35  Te ñayɨ̄vɨ cúu nájnūhun teyū nuū íin jehē yā. Te ni ma ndácunehen ró ñuu Jerusalén, chi suu cúu ñuu maá Yáā cúu Rey cujéhnu.
23348  MAT 5:45  Te súcuan stéén rō jeē cácuu ró séhe máá Tátá rō, Yndeé andɨvɨ́, chi máá yá jéhe niāndii cúndijin nuū ñáyuu cunéé jíín ñáyuu váha. Te jéhe ya saū nuū ñáyuu casáha jniñu ndaā jiín núū ñáyuu casáha jniñu néé.
23350  MAT 5:47  Te núu máni jnáhan ró cáhán yɨñúhún ró jiín, ¿te na vé jeē váha ga sáha ró núu súcuan? Chi nde ñayuu tu cácandíje YDios, suni súcuan cásáha i.
23351  MAT 5:48  Núu súcuan te ndaā na cóo ndɨhɨ jeē sáha ró, nájnūhun íyó ndáā ndɨhɨ jeē sáha Tátá rō, Yndeé andɨvɨ́.
23352  MAT 6:1  ’Te jeē sáha ró táca jniñu váha nuū YDios, coto ró jéē ma sáha ró máá sɨ́quɨ̄ jeē cúni ñayuu te cuajnúhún i róhó. Chi núu súcuan sáha ró, te tú na tahū rō cuāha máá Tátá rō, Yndeé andɨvɨ́.
23357  MAT 6:6  Te róhó jíjnáhan ró, núu cájicān tahú rō, te ndɨ̄vɨ ró ini vehe ró te casɨ rō yehyɨ́. Te cacān tahú rō nuū maá Tátá rō, Yndeé yuhu jiín ró. Yūcuán na te máá Tátá rō jeē jíto ya jeē súcuan sáha yuhu rō, sáha ya jeē jicán rō.
23358  MAT 6:7  ’Te jeē cájicān tahú rō, te ma cahán saá‑ni ró jnúhun jeē tu cájecūhun ni rō, nájnūhun cásáha ñayuu tu cájini jnūhun YDios. Chi cájeni ni i jeē núu cuehē jnūhun súcuan cahān i, te sáá te cuni sōho ya, te tuú.
23360  MAT 6:9  Núu súcuan te suhva cacān tahú rō: Tátá maá ná jijnáhan ná jéē ndeé ní andɨvɨ́, níní na cóo yɨ́ñúhún ná nuū ní, chi Yiī cúu ní.
23364  MAT 6:13  Te ma cuáha ni jnúhun jeē coto ndee jexeén sāñá, chi sa suhva jnama ní sáña núū tāca jéē neé. Chi máá ní cúu Yndácu jniñu, te jnɨ́ɨ ní poder, te yōhyo luu cújéhnu ní nɨ́ɨ́ cáni. Súcuan na cóo. Amén. Achi rō jijnáhan ró.
23367  MAT 6:16  ’Te núu condite ni rō jeē chiñúhún ró YDios, te ma sáha ró nájnūhun cásáha tēe stáhú‑ni. Chi cásáha de jeē coto xií de, te súcuan stéén de nuū ñayuu jeē iyó ndite ni de, návāha cuajnúhún i de. Jendaá cahán rī jiín ró jeē maá yúcuan‑ni cúu tahū jeē nihín de, suu jeē jejnúhún ñayuu de.
23375  MAT 6:24  ’Ni ɨɨn mozo ma cúu cuajníñu de nuū uū patrón. Chi quɨtɨ̄ ni de nuū ɨɨn te coo manī de jíín ɨnga, chí squícu vāha de nuū ɨɨn te sájéē ni de nuū ɨnga. Te suni súcuan ma cúu cuajníñu ró núū YDios te núu máni sɨquɨ̄ xúhun ndɨ́hvɨ́ ni rō.
23376  MAT 6:25  ’Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jijnáhan ró: Ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cótecu rō, núu ndese caji rō coho ró, ni sɨquɨ̄ sahma, núu ndese cuhun ró. Chi YDios ni sáha ya jeē técu rō jiín yɨquɨ cúñu rō, te nagā ni cuu jeē ma cuáha ya jeē cáji rō jiín jéē cúhun ró.
23381  MAT 6:30  Te núu súcuan jéhe YDios sahma lúu ita un jéē jée vijna te sajnē cayū nuū ñuhún, te nagā ni cuu róhó jíjnáhan ró jéē ma sáha ya jeē nihín rō sahma. ¿Te naun tu cácandíje nīhin ró jéē ndíto ya rohó?
23384  MAT 6:33  Te sa suhva cánuú gá jeē cóndɨhvɨ̄ ni rō sɨquɨ̄ jniñu jeē ndácu YDios nuū rō, jiín sɨ́quɨ̄ jeē sáha ró jniñu ndaā jeē nújnahan ni yā. Yūcuán na te sáha ya jeē nihín rō tāca jéē yáha.
23386  MAT 7:1  ’Ma cahán rō sɨquɨ̄ ñayuu ndese sáha i, návāha suni ma cahán YDios cuēchi sɨquɨ̄ maá ró jeē casáha ró súcuan.
23392  MAT 7:7  ’Cacān rō nuū YDios, te cuāha ya nuū rō. Te nducú ró tāca jéē váha íyó núū yā, te nihīn rō sáha ya. Te cacān tahú rō nde nihīn rō, nájnūhun sáha ñayuu cahán yehyɨ́ ndé nune quɨ̄vɨ i.
23397  MAT 7:12  ’Te nájnūhun cúní rō jeē sáha vāha ñayuu jiín ró, suni súcuan na sáha vāha ró jíín i. Chi tutu ley Moisés súcuan ndácu jniñu, jíín táca tutu tēe ni canacani jnūhun YDios.
23398  MAT 7:13  ’Condɨhvɨ̄ ni rō quɨ̄vɨcoo ró ndaha YDios. Chi cúu nájnūhun ɨɨn yéhyɨ́ túū. Chi yéhyɨ́ jíín ichi jeē cuahán nuū jnahnú ndetū ñayuu, jíté te cáhnu, te cuehē i quɨ́vɨcoo yūcuán.
23400  MAT 7:15  ’Te ma cándíje cuɨtɨ rō tēe stáhú jéē cácahān de jeē jnúhun YDios cánacani de. Chi nájnūhun lanchi, quɨtɨ tú xeēn, súcuan cásáha de vējicoo de nuū rō. Te ini anuá de chi cácuu de nájnūhun yɨhɨ̄, quɨtɨ xéén.
23408  MAT 7:23  Yūcuán na te cahān rī jiín ñáyuu ún: Tu jíní cuɨtɨ rī rohó. Cujiyo quingoo ró, chi ñayuu casáha jniñu néé cácuu ró, achi rī.
23414  MAT 7:29  Chi ni steén vāha ya nuū i, chi máá yá cúu jeē ndíso jníñu sɨquɨ̄ ndɨhɨ. Te tēe cástéén tutu ley YDios, tu súcuan cástéén de.
23418  MAT 8:4  Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín de: Ma cáchi cuɨtɨ rō nuū ní ɨɨn. Chi quisteén rō maá ró nuū sutú, te condahá ró jeē socó rō nuū YDios, nájnūhun ni ndacu Moisés jniñu jenahán, návāha cuni ñayuu jeē ní nduvāha ró. Achí yá.
23424  MAT 8:10  Te jeē ní jini Jesús jnūhun yáha, te ni naa ni yā. Te ni cahān yā jiín ñáyuu cándiquīn yā ún: Jendaá cahán rī jiín ró jeē ni nación yō Israel tu ní níhín rī ni ɨɨn ñayuu candíje nīhin súcuan, nájnūhun cándíje tēe yáha, vēsú tēe nación tu jíní jnūhun YDios cúu de.
23425  MAT 8:11  Te cáhán rī jiín ró jeē quíjicoo cuehē ñayuu ichi núū cáne niāndii jíín ichi núū quée niāndii. Te cucōo i caji i staā jiín Abraham jiín Isaac jiín Jacob nuū ndácu YDios jniñu nde andɨvɨ́.
23427  MAT 8:13  Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée cúu capitán: Cuánuhun vehe ró, chi sáha ri nájnūhun cándíje ró jéē sáha ri. Te mozo de un ní nduvāha‑ni i máá hora un.
23431  MAT 8:17  Te súcuan ni cuu návāha cundaā jnūhun ni cahān Isaías, tēe ni nacani jnūhun YDios jenahán: Máá yá ni tejiyo ndɨnuū cuehyɨ̄ cándoho yó, áchí Isaías.
23433  MAT 8:19  Te ɨɨn tēe stéén tutu ley YDios, ni quee de nuū yā, te ni cahān de: Maestro, condiquīn na níhín quíhīn yō ndé‑ni cúu‑ni nuū quihín ni, áchí de.
23434  MAT 8:20  Te ni cahān Jesús jiín de: Tāca ñúcuii, íyó yáū cava cáñuhun tɨ. Te suni saa, iyó tácā tɨ̄. Te ruhū, Yní nduu tēe, tuú nuū cusú rī, achí yá.
23435  MAT 8:21  Te ɨnga tēe ni cahān de jíín yá, te tēe scuáha jíín yá cúu de: Condetu ní ndé na quíchindūji ná tátá na xíhna gā. Yūcuán na te condiquīn na níhín, áchí de.