Wildebeest analysis examples for:   mib-mibNT   x    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23219  MAT 1:6  Te Isaí ni cuu de tátá David, tēe ni cuu rey. Te rey David ni cuu de tátá Salomón, te náná i, xīhna gā ni cuu ña ñasɨhɨ́ Urías.
23230  MAT 1:17  Te nde Abraham te nde David ni īyo uxī cuūn yucūn. Te nde David te nde náa cuangoo ñayuu Israel preso ñuu Babilonia ni īyo ɨnga uxī cuūn yucūn. Te nde ná ni jengoo i preso te nde ni cacu Cristo, suni ni īyo ɨnga uxī cuūn yucūn.
23238  MAT 1:25  Te tu ní quíxí de jíín ña, chi nde ni scácu ña sēhe yɨɨ́ núú ña. Te ni snaní de i Jesús.
23265  MAT 3:4  Te sahma ñúhun Juan cúu ixi quɨtɨ nání camello, te núhní ɨɨn cinturón ñɨɨ chīji de. Te jeē técu de cúu tɨ́ca ndɨcuéhyɨ́ jíín ndúxi yocō.
23268  MAT 3:7  Te ná ni jito de jeē véjicoo cuehē tēe grupo fariseo jiín tée grupo saduceo nuū scuándute de, te ni cahān de jíín: Va sēhe coō cácuu ró, chi xeēn rō nájnūhun coō. ¿A cájeni ni rō jeē cuu cunu ró cācu ró núū castigo xeēn jeē quíji?
23271  MAT 3:10  Te cácuu ró nájnūhun nundēhé jeē tu jéhe ndehē váha. Te vijna je íyó túhva Yaā Dios jeē cuáha ya castigo xeēn, nájnūhun je íyó túhva ɨɨn cāa jeē cahnde nde yoho yujnu. Núu súcuan te sáha ya jiín ró nájnūhun jíín táca yujnu jeē tu cúun ndehē váha, jeē tahndé te cayū nuū ñuhún.
23277  MAT 3:16  Te ná ni cuu ni jendute Jesús, te ni quenda ya nuū ndúte. Te ni nune‑ni andɨvɨ́, te ni jito ya jeē cúun Espíritu Yaā Dios vēji, te cáa nájnūhun ɨɨn paloma, te ni quee xinī yā.
23279  MAT 4:1  Yūcuán na te ni jinū Jesús nde nuū ñúhun téhé ní sáha Espíritu Santo. Te yūcuán coto ndee jexeén yā, chi cúní jeē sáha ya cuēchi.
23280  MAT 4:2  Te ni īyo ndite ni yā uū xico nduú uū xico ñuú, sáá te jíí yā sōco.
23281  MAT 4:3  Te ni quee maáxeén jeē cóto ndee un yá, te ni cahān jiín yá: Núu máá ró cúu Sēhe Yaā Dios, te cahān rō jeē yuū yúcu yáha na ndúu staā caji rō, achí.
23283  MAT 4:5  Yūcuán na te cuahān jexeén un jíín yá nde ñuu iī Jerusalén. Te ni jeni ya xinī torre templo.
23284  MAT 4:6  Te ni cahān jiín yá: Te núu Sēhe Yaā Dios cúu ró, te sɨ́ngava ró máá ró nde nuū ñúhun, chi jnama ya rohó. Chi yósó núū tútu: Tejníñu ya ndajéhé yā quijicoo coto róhó. Te cunundee yā rohó jíjnáhan ya, návāha ma cáchihi ró jéhē rō nuū yuú. Achí tutu. Achí jexeén.
23286  MAT 4:8  Te jexeén un ní jeca tucu ya cuahān jiín yá nde xinī ɨɨn yucu súcún ndasɨ́. Te ni steén tācá nación nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ núū yā, te yōhyo luu cáa ndɨhɨ.
23288  MAT 4:10  Yūcuán na te ni cahān Jesús nuū jexeén: Satanás, cujiyo quihīn rō, chi yósó núū tútu jeē chiñúhún ñayuu maá Jítoho i Yaā Dios, te nuū maá‑ni ya cuajníñu i. Achí yá.
23289  MAT 4:11  Yūcuán na te ni cujiyo‑ni jexeén un cuáhān. Te ni quecoo ndajéhé Yaā Dios ni cajejníñu nuū yā.
23313  MAT 5:10  ’Yōhyo ndetū ñayuu jeē cájito xeēn ɨnga ñayuu i sɨquɨ̄ jeē casáha i jniñu ndaā, chi je ni quɨ̄vɨcoo i ndaha Yaā andɨvɨ́ jéē ndácu ya jniñu nuū i.
23314  MAT 5:11  ’Yōhyo ndetū maá ró jijnáhan ró núu cácahān neé i nuū rō jeē sɨquɨ́ ruhū, te coto xeēn i róhó, te stáú yáhu i róhó, vēsú tú cuēchi ró.
23315  MAT 5:12  Na cúsɨɨ̄ ni rō jijnáhan ró núu súcuan, te sa víhyá gā cusɨɨ̄ ni rō, chi cáhnu ndasɨ́ coo tahū rō nde andɨvɨ́. Chi suni súcuan ni cajito xeēn i tāca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios jeē ní quijicoo xīhna gā vēsú rohó.
23317  MAT 5:14  ’Máá ró cácuu nájnūhun luz jeē steén ini anuá ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Te cácuu ró nájnūhun ɨɨn ñuu íne xinī yúcu, jeē ma cúu quɨsāhí.
23327  MAT 5:24  núu súcuan te squéndōo ró jéē socó rō ún xiin altar, te xīhna gā quihīn rō ndumanī rō jiín jnáhan ró. Yūcuán na te nandicó ró socō rō.
23329  MAT 5:26  Te jendaá cahán rī jiín ró jeē ma quénda cuɨtɨ rō yūcuán, chi nde chunaa rō ndɨhɨ cuɨtɨ xūhun jéē cájicān de.
23339  MAT 5:36  Ni ma cahán rō jeē na cóndee cuēchi sɨquɨ̄ rō núu tu squícu ró. Ma cahán rō súcuan, chi ma cúu cuɨtɨ sáha ró jéē ni ɨɨn ixi xíní rō nducuíjín chí ndujnúú.
23340  MAT 5:37  Chi suhva‑ni cahān rō: Cuu, achi rō. Tuú, achi rō. Chi núu chisóó gá rō jnūhun cahān rō, te nuū jexeén vēji.
23347  MAT 5:44  Te ruhū chi sa cáhán rī jiín ró: Cundáhú ni rō ñayuu cájito uhū rohó. Te cacān rō jeē váha coo ñayuu cácahān ndevāha sɨquɨ̄ rō. Te sáha vāha ró jíín ñáyuu cáquɨtɨ̄ ni nuū rō. Te cacān tahú rō jehē ñáyuu cácahān neé núū rō te cájito xeēn i róhó.
23349  MAT 5:46  Chi núu íyó mánī rō jiín máá‑ni ñayuu jeē maní jiín ró, te tú na tahū nihīn rō nuū yā. Chi nde tēe cástútú xúhun renta jeē castáhú, suni súcuan cásáha de.
23364  MAT 6:13  Te ma cuáha ni jnúhun jeē coto ndee jexeén sāñá, chi sa suhva jnama ní sáña núū tāca jéē neé. Chi máá ní cúu Yaā ndácu jniñu, te jnɨ́ɨ ní poder, te yōhyo luu cújéhnu ní nɨ́ɨ́ cáni. Súcuan na cóo. Amén. Achi rō jijnáhan ró.
23367  MAT 6:16  ’Te núu condite ni rō jeē chiñúhún ró Yaā Dios, te ma sáha ró nájnūhun cásáha tēe stáhú‑ni. Chi cásáha de jeē coto xde, te súcuan stéén de nuū ñayuu jeē iyó ndite ni de, návāha cuajnúhún i de. Jendaá cahán rī jiín ró jeē maá yúcuan‑ni cúu tahū jeē nihín de, suu jeē jejnúhún ñayuu de.
23368  MAT 6:17  Te máá ró jijnáhan ró, núu íyó ndite ni rō, te sa chuhun vāha ró xínī rō te nandahá núū rō,
23370  MAT 6:19  ’Ma cóndɨhvɨ̄ ni rō caya rō ndajníñu cúcá ini ñayɨ̄vɨ yáha, chi quɨ́vɨ tiquíxin, te cáne xehyu, te tɨ́vɨ. Te suni quɨ́vɨcoo ñacuīhná te sácuíhná.
23371  MAT 6:20  Chi sa suhva sáha ró táca jniñu váha návāha cayā tahū rō nde andɨvɨ́. Chi yūcuan má quɨ́vɨ tiquíxin ni ma cáne xehyu jeē tɨ́vɨ. Ni ma cúu quɨ̄vɨ ñacuīhna sácuíhná.
23375  MAT 6:24  ’Ni ɨɨn mozo ma cúu cuajníñu de nuū uū patrón. Chi quɨtɨ̄ ni de nuū ɨɨn te coo manī de jíín ɨnga, chí squícu vāha de nuū ɨɨn te sájéē ni de nuū ɨnga. Te suni súcuan ma cúu cuajníñu ró núū Yaā Dios te núu máni sɨquɨ̄ xúhun ndɨ́hvɨ́ ni rō.
23400  MAT 7:15  ’Te ma cándíje cuɨtɨ rō tēe stáhú jéē cácahān de jeē jnúhun Yaā Dios cánacani de. Chi nájnūhun lanchi, quɨtɨ tú xeēn, súcuan cásáha de vējicoo de nuū rō. Te ini anuá de chi cácuu de nájnūhun yɨhɨ̄, quɨtɨ xéén.
23401  MAT 7:16  Jíín jniñu cásáha de te nacuni rō de ndese tēe cácuu de. Chi cúu nájnūhun jeē tu scóyo ró ndehē uva xinī íñu, ni tu scóyo ró higo xinī iñu yóquin.
23410  MAT 7:25  Te ni cuun saū, te ni ndaa yūte, te ni quee tachī xeén, te ni cachundahá vehe ún. Te tu ní cótúú, chi sɨquɨ̄ cáva ndéé.
23412  MAT 7:27  Te ni cuun saū, te ni quiji ndute ñúhún cuéhē, te ni quee tachī xeén, te ni cachundahá vehe ún. Te ni cotúú‑ni, te ni naa iī‑ni. Achí yá jiín i jíjnáhan i.
23420  MAT 8:6  Mozo na cátú i vehe ná, chi ni ījin i te ndóho xeēn i, áchí de.
23426  MAT 8:12  Te sava ñayuu nación Israel jeē maá i quɨ̄vɨcoo núú, te sa quenehen ya i quihīn i nuū néē, chi tu ní cácandíje i. Te yūcuan ndáhyū i te nacayɨ̄hɨ́ yuhu i jeē ndoho xeēn i. Achí yá.
23435  MAT 8:21  Te ɨnga tēe ni cahān de jíín yá, te tēe scuáha jíín yá cúu de: Condetu ní ndé na quíchindūji ná tátá na xíhna gā. Yūcuán na te condiquīn na níhín, áchí de.
23438  MAT 8:24  Te nuū mar ni jequɨ̄hɨ ɨɨn tachī níhin, te ni stónda ndute mar, ni quɨ̄vɨ ini barco un. Te Jesús chi quíxí yā.
23442  MAT 8:28  Te ni jinū yā ɨnga lado mar, máá región ñayuu Gadara. Te uū tēe ni quendacoo de nde nuū yíndūji ndɨ̄yɨ, ni quijnahan de ya. Te cáñuhun tachī ini de, te sɨquɨ̄ jeē yóhyo xeēn tachī ún, te ni ɨɨn ñayuu tu cúu yāha i ichi yúcuan.
23457  MAT 9:9  Te ni quenda Jesús yūcuan cuáhān yā. Te ni jito ya nuū ɨɨn tēe nání Mateo, néne de nuū cutútú xúhun renta. Te ni cahān yā jiín de: Condiquīn ruhū na quíhín yō. Te ni ndocuɨñɨ̄ de, te cuahān de jíín yá.
23458  MAT 9:10  Yūcuán na te ni jehēn yā ni yeji yā staā vehe de. Te cuehē tēe cástútú xúhun renta jiín ɨnga tēe cásáha cuēchi, suni cáyūcú de cáyeji de staā jiín Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá.
23459  MAT 9:11  Te tēe grupo fariseo, ni cajito de, te ni cacahān de jíín tée cáscuáha jíín yá: ¿Naun yéji maestro rō jiín tée cástútú xúhun renta jiín ɨnga tēe cásáha cuēchi? áchí de.
23468  MAT 9:20  Te mēhñu ñáyuu cuangoo jíín yá ni quee ɨɨn ñahan, te je ni cuu uxī uū cuiyā ndóho ña cuehyɨ̄ nɨñɨ̄. Te ni quee ña ichi yátá yā, te ni quehé ña yusáhma ya.
23472  MAT 9:24  Te ni cahān yā jiín i: Cujiyo jíjnáhan ró, chi sūchi sɨ́hɨ́ yáha, tu ní jíhí i chi quíxí‑ni i, áchí yá. Te ni cajecū catá i jeē ni cáhān yā.
23482  MAT 9:34  Te tēe grupo fariseo chi ni cacahān de: Tēe yáha chi quénehen de tachī jiín fuerza maá jexeén jeē cujéhnu nuū tachī, achí de.
23487  MAT 10:1  Yūcuán na te ni cana ya uxī uū tēe jeē scuáha de jíín yá. Te ni jēhe ya poder nuū de jeē quenehen de tachī ini ñayuu, jiín jéē nasávāha de ñayuu cácuhū tācá ndɨnuū cuehyɨ̄.
23488  MAT 10:2  Te yāha cúu sɨ́hvɨ́ ndɨhúxí uū tēe apóstol un: Tēe ɨɨn cúu Simón jeē suni nání Pedro, jiín ñani de Andrés. Te uū gā de cácuu sēhe Zebedeo, te nání de Jacobo jiín Juan.
23489  MAT 10:3  Yūcuán na te Felipe, Bartolomé, Tomás, Mateo tēe ni stútú xúhun renta, Jacobo sēhe Alfeo, jiín Lebeo jeē suni nání Tadeo,
23491  MAT 10:5  Te ni tají Jesús ndɨhúxí uū tēe yáha jeē quíngoo de. Te ni ndacu ya jniñu nuū de ndese sáha de: Ma quíngoo ró núū ñáyuu jeē násūu ñáyuu hebreo cácuu i, ni ma quɨ́vɨcoo ró táca ñuu ñayuu Samaria.
23495  MAT 10:9  ’Te ma cóndiso ró xúhun oro, ni xūhun plata, ni centavo cuechí.
23501  MAT 10:15  Jendaá cahán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ ñuu casáha súcuan vēsú sɨquɨ̄ ñuu Sodoma jiín ñuu Gomorra nuū ní casáha ndasɨ́ ñáyuu cuēchi.
23509  MAT 10:23  Te núu cájito xeēn i róhó ɨɨn ñuu, te cunu ró quíhīn rō ɨnga ñuu. Chi jendaá cahán rī jiín ró jeē ma ndécāva ró caca cuu ró ndɨhɨ nación yō Israel te ndiji‑ni máá rí, Yaā ní nduu tēe.
23516  MAT 10:30  Te nagā ni cuu róhó jíjnáhan ró, chi nde ndɨhɨ ixi xíní rō je ni cahu ya.
23529  MAT 11:1  Te ná ni jīnu ni ndacu Jesús jniñu nuū ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá, te ni quenda ya yūcuan cuáhān yā jeē steén yā te nacani ya jnūhun tācá ñuu región yūcuán.
23540  MAT 11:12  ’Te nde quɨvɨ̄ ní quee Juan tēe scuándute, te nde vijna, chi cánducú ndéyɨ́ ñáyuu quɨ́vɨcoo i ndaha Yaā andɨvɨ́ jéē ndácu ya jniñu nuū i. Te nde ñayuu xeēn cánducú ndéyɨ́ i sɨquɨ̄.
23544  MAT 11:16  ’Yāhá cachi rī ɨɨn jnūhun yátá návāha na cúni rō ndese cúu ñayuu tiempo vijna. Cúu i nájnūhun sūchi lúlí cáhīin nuū yáhu cácasɨ́quɨ́ i. Te cácana ndee i xinī jnáhan i:
23547  MAT 11:19  Yūcuán na te ni quee maá rí, Yaā ní nduu tēe, te yéji rī jíhi ri, te tu cánujnahan ni rō, te chísóó jnúhun ró cácahān rō jeē máni máá jéē yéji rī jíhi ri vino. Te quíjnáhan ri jiín tée cástútú xúhun renta jiín táca gá tēe cásáha cuēchi, áchí ró. Te núu cúndíchí ɨɨn tēe jíín jnúhun Yaā Dios, te jíín jniñu sáha de te nátūu jeē tée ndíchí cúu de. Achí yá.
23548  MAT 11:20  Yūcuán na te ni quejéé yáxeēn yā nuū tācá ñuu nuū ni sáha ya cuehē jniñu jéhnu, chi tu ní cánacani ni i jeē stóo i cuēchi i. Te ni cahān yā:
23549  MAT 11:21  Nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Corazín. Te nacā jeē xeēn ndoho ró, ñáyuu ñuu Betsaida. Chi núu ini ñuu Tiro jiín ñuu Sidón ni sáha ri jniñu jéhnu jeē ni sáha ri ini ñuu maá ró, te yachī nacani ni ñayuu ñuu un jéē stóo i cuēchi i núú. Te sáha i seña jeē steén jeē nácani ni i sɨquɨ̄ cuéchi i, chi cuhun i sahma jnúú te chuhun i yaā xinī i núú.
23550  MAT 11:22  Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō jijnáhan ró vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñuu Tiro jiín ñuu Sidón.
23552  MAT 11:24  Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ rō vēsú jeē ni íyo sɨquɨ̄ ñáyuu ñuu Sodoma. Achí yá.
23559  MAT 12:1  Te ɨɨn quɨvɨ̄ ndétātu ní yāha Jesús cuahān yā nuū cáa trigo. Te tēe cáscuáha jíín yá, cájiī de sōco. Te ni quejéé de cátaxín de yoco trigo cáyeji de.
23578  MAT 12:20  Ma sáha xeēn yā jiín ñáyuu ni cunīhin jnūndóho sɨquɨ̄, ni ma snáā yā ñayuu jeē maá lulí‑ni cácandíje. Chi cujéhnu ya sɨquɨ̄ ndɨhɨ, te ndaā ndacu ya jniñu.
23587  MAT 12:29  ’¿Chi ndese cuu quɨ̄vɨ ɨɨn tēe ini vehe tēe ndacuī jeē quenehen de ndajníñu de? Chi cánuú jeē xíhna gā cuhni de tēe ndacuī ún, te yūcuán na te cuu quenehen de ndajníñu ún. Te suni súcuan cúu jeē jíhni rī Satanás te quénehen ri tachī.
23592  MAT 12:34  Va sēhe coō cácuu ró, chi xeēn rō nájnūhun coō. ¿Ndese cuu cahān rō jnūhun vāha, chi ñayuu cásáha néé cácuu ró? Chi jniñu jeē jéni ni anuá ñayuu, máni yūcuan cáhán i.
23603  MAT 12:45  Yūcuán na te jéquihin uxā gā tachī neé gá vēsú maá. Te quɨ́vɨcoo ini tēe un jéē cóyūcu yúcuan. Núu súcuan te xeēn gā ndoho tēe un jéē sándɨ̄hɨ́ vēsú jeē xíhna ñúhún. Te suni súcuan ndoho ñayuu tiempo yáha jeē casáha néé. Achí yá.
23616  MAT 13:8  Te jecu ni jitē nuū ñúhun váha, te ni jēhe cuehē nunī. Sava ni jēhe ciento jeē ɨ́ɨn ɨɨn, te sava ni jēhe unī xico, te sava ga ni jēhe ocō uxī.
23627  MAT 13:19  Te ñayuu cájini sōho jnūhun ndese ndácu Yaā andɨvɨ́ jniñu, núu tu cájecūhun ni i te cácuu i nájnūhun trigo jeē ni jítē yuhíchi. Yūcuán na te quíji jexeén te quénde‑ni jnūhun ini anuá i.
23629  MAT 13:21  Te tu cúcutú jnúhun ún ini anuá i, te jecu‑ni quɨvɨ̄ cájetáhú i. Te núu ni quejéé jnúndóho, chí jíto xeēn ñayuu i sɨquɨ̄ jnúhun ún, te quéjéé nácani yátá ni i.
23631  MAT 13:23  Te trigo jeē ni jítē nuū ñúhun váha cúu nájnūhun ñayuu cájini nahín jnúhun, te cájecūhun ni i, te cáhije i jíín jnúhun ya. Te sava i cúu nájnūhun nunī jeē jéhe ciento jeē ɨ́ɨn ɨɨn, te sava ga i jéhe unī xico, te sava ga i jéhe ocō uxī. Achí yá.
23633  MAT 13:25  Te íyó ɨɨn tēe jíto uhū de tēe chíí trigo. Te náa cáquixī tēe chíí trigo jiín táca jnáhan de, te ni jehēn ni jete ndɨquɨn lású nuū trigo de, te cuahān.
23638  MAT 13:30  Vāha ga na cuéhnu máá ndé quɨvɨ̄ tahndé. Te quɨvɨ̄ un cáhān rī jiín tée cahnde jeē xīhna gā ite lasú cahnde de, te chucú tútú de návāha cahmu yó. Yūcuán na te trigo chi cahnde de ndɨ̄vɨ ini yacā rī, achí de. Áchí yá.
23646  MAT 13:38  Te ñuhun un cúu ñayɨ̄vɨ́. Te trigo vāha un cúu ñayuu cáyɨhɨ ndaha Yaā Dios jeē ndácu ya jniñu nuū i. Te ite lasú un cúu ñayuu cáyɨhɨ ndaha jexeén.
23647  MAT 13:39  Te tēe jíto uhū jeē ní jete lasú un cúu mááxeén. Te quɨvɨ̄ tahndé cúu quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. Te tēe cahnde un cácuu ndajéhé Yaā Dios.
23650  MAT 13:42  Te jnaa ya i cayū i nuū ñuhún. Te yūcuan ndáhyū i te nacayɨ̄hɨ́ yuhu i jeē ndoho xeēn i.
23652  MAT 13:44  ’Te jeē ndácu Yaā andɨvɨ́ jniñu nuū ñáyuu, suni cúu nájnūhun ɨɨn yejnū xūhún jeē yɨ́sāhi chíji ɨɨn ñuhun. Te ni nanihīn ɨɨn tēe, te ni nacasɨ tucu de sɨquɨ̄. Te jeē cúsɨɨ̄ ni de jíín, te ni jehēn de ni xīcó ndɨhɨ de jeē névāha de, te ni jeen de ñuhun ún.
23653  MAT 13:45  ’Te jeē ndácu Yaā andɨvɨ́ jniñu nuū ñáyuu, suni cúu nájnūhun ɨɨn tēe jéen xíco, te ndúcú de perla váha.
23654  MAT 13:46  Te ni jini de ɨɨn perla jeē yáhu ndasɨ́, te ni jehēn de ni xīcó ndɨhɨ de jeē névāha de, te ni jeen de perla un.
23658  MAT 13:50  Te ñayuu cunéé chi jnaa ya i cayū i nuū ñuhún. Te yūcuan ndáhyū i te nacayɨ̄hɨ́ yuhu i jeē ndoho xeēn i. Achí yá.
23674  MAT 14:8  Te ni jehēn i ni cajnūhún i náná i na vé cacān i. Te ni ndɨ̄vɨ i nuū Herodes, te ni cahān i: Cuāha ní xínī Juan tēe scuándute, cone nuū ɨɨn cohō, achí i.
23676  MAT 14:10  Te ni tají de soldado jeē na quícahnde xinī Juan ini vecāa.
23677  MAT 14:11  Te ni quee soldado un jíín xínī Juan, íne nuū ɨɨn cohō, te ni jēhe nuū súchi sɨ́hɨ́ un. Te máá i ni jendeca i nuū naná i.