Wildebeest analysis examples for:   mig-migNT   ́    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23219  MAT 1:6  Te Isaí ni̱ sá'a‑de rey David. Te rey David ni̱ sá'a‑de Salomón ni̱ kaku chi̱i ña'an ní kuu ñasɨ́́ Urías.
23233  MAT 1:20  Te nini súan nákani ini̱‑de, te ni̱ chaa̱‑ni ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá nuu̱‑dé ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de jíín jáni: José, se̱'e David, ma̱ yú'ú‑ro̱ kuáka‑ró ñásɨ́́‑ro̱ María, chi ja̱ ñú'un chi̱i‑ña jián, onde̱ nuu̱ máá Espíritu Santo va̱i.
23234  MAT 1:21  Te skáku‑ña ɨ́ɨn se̱'e yíí. Te skúnání‑ró‑i Jesús. Chi̱ máá‑i, nama‑i ta̱ká ña̱yɨvɨ ká'i̱o kua̱chi, áchí‑ya̱.
23236  MAT 1:23  Koo ɨɨn ña'an jáá. Te juku̱'un se̱'e‑ña. Te skáku‑ña ɨ́ɨn se̱'e yíí. Te kunání‑i Emmanuel (ja̱ kuní ka'a̱n: Jíín máá‑yó ndújíín Dios). Achí.
23237  MAT 1:24  Te ni̱ nata'u̱ núu̱ José. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ sá'a‑de nátu̱'un ni̱ tá'ú tíñu ndajá'a̱ máá Tatá nuu̱‑dé. Te ni̱ jaka‑de ñasɨ́́‑de.
23247  MAT 2:9  Te súan ni̱ ka̱jini so̱'o‑de tu̱'un ni̱ ka'a̱n rey. Te kája'a̱n‑de. Te máá tíñu̱ú xíní já ní kajini̱‑de ichi núu̱ kána ndika̱ndii, yoxnúú‑tɨ́ nuu̱‑dé onde̱ ni̱ jaa̱‑tɨ̱ núu̱ kátúu súchí lúlí‑ún. Te yúan ni̱ jukuiñi̱‑tɨ̱.
23249  MAT 2:11  Te ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑de ini̱ ve̱'e. Te ni̱ kajini̱‑de nuu̱ súchí lúlí‑ún jíín náa̱‑i María. Te ni̱ ka̱jukuiñi̱ jítɨ́‑de nuu̱‑í. Te ni̱ ka̱chiñú'ún‑de‑i. Te ni̱ ka̱juña‑de janu̱‑dé. Te ni̱ kasoko̱‑dé oro, jíín súsia ku̱tú, jíín súsia ua̱ nuu̱‑í.
23263  MAT 3:2  Te ni̱ ka'a̱n‑de: Nakani ini̱ jíná'an‑ró, chi̱ a yani koo ñuu̱ nátu̱'un andɨ́́, áchí‑de.
23271  MAT 3:10  Te vina a kátúu tú'a hacha já̱yúnu ondé yo'o. Te ta̱ká yunu já tú kúun nde'e̱ vá'a, xɨtɨ̱ te kɨ̱vɨ nuu̱ ñú'u̱n.
23273  MAT 3:12  Téɨn‑ya̱ pala chíxí'ú trigo. Te xndéché‑yá te nastútú‑yá trigo ndɨ̱vɨ ini̱ yaka̱‑ya̱. Te ka'mu‑ya̱ paja‑ún nuu̱ ñú'u̱n ja̱ má ndá'va̱ kutɨ‑gá, áchí Juan.
23277  MAT 3:16  Te nuu̱ ní kuu ni̱ janducha Jesús, te ni̱ nana‑ni‑ya̱ iní nducha. Te ni̱ nuña andɨ́́. Te ni̱ jini̱‑ya̱ Espíritu Dios júngava va̱i nátu̱'un paloma. Te ni̱ jinu̱ sɨkɨ̱‑yá.
23278  MAT 3:17  Te ni̱ kenda ɨɨn tu̱'un ichi ándɨ́́ ní ka'a̱n: Ya̱'á kúu Se̱'e‑ri̱ ja̱ kúndá'ú ini̱‑ri̱‑i, te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑i, áchí.
23286  MAT 4:8  Te ɨnga̱ jínu ni̱ jaka kui'na̱‑ún‑ya̱ kuá'a̱n jíín‑yá xini̱ ɨ́ɨn yuku súkún xáa̱n. Te ni̱ stá'a̱n ta̱ká ñuu̱ luúɨ́ ñúyɨ́núu̱‑yá.
23287  MAT 4:9  Te ni̱ kachi̱ jíín‑yá: Ta̱ká ñuu̱ yá'a kua̱'a‑ri̱ nuu̱‑ro̱ nú jukuiñi̱ jítɨ́‑ró te chiñú'ún‑ró rúu̱, áchí.
23288  MAT 4:10  Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús jíín kuí'na̱‑ún: Satanás, kuxio kuá'án, chi̱ yóso núu̱ tutú: Chiñú'ún‑ró máá Tatá Dios máá‑ró, te nuu̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ kuátíñu‑ró, áchí‑ya̱.
23289  MAT 4:11  Yúan‑na te ni̱ kuxio kui'na̱‑ún kua'a̱n. Te ni̱ cha̱koyo ndajá'a̱ ándɨ́́ ní ka̱jatíñu nuu̱‑yá.
23293  MAT 4:15  Ñuu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí ichi núu̱ mar ɨnga̱ lado yu̱cha Jordán, kúu ñuu̱ Galilea ña̱yɨvɨ́ɨn nación.
23295  MAT 4:17  Onde̱ sáá ní kejá'á Jesús jáni‑ya̱ tú'un: Nakani ini̱ jíná'an‑ró, chi̱ a yani koo ñuu̱ nátu̱'un andɨ́́, áchí‑ya̱.
23301  MAT 4:23  Te ni̱ jika kuu Jesúśɨ́ ñúu̱ Galilea, ni̱ stá'a̱n‑ya̱ tú'un ini̱ ve̱'e sinagoga máá‑de. Te jáni‑ya̱ tú'un ja̱ kóo ñuu̱ Dios. Te násáva̱'a‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ káku'u̱ jíín táká nuu̱ ú'u̱‑i.
23302  MAT 4:24  Te ni̱ jicha̱ tu̱'un‑ya̱ kuá'a̱ńɨ́ ñúu̱ Siria. Te nuu̱‑yá ni̱ ka̱kinchaka‑i ta̱ká ña̱yɨvɨ káku'u̱. Ña̱yɨvɨ káta'a̱n tɨnɨ̱ nuu̱ kué'e̱, jíín táká ña̱yɨvɨ káyaji ní'ni, jíín já tá'a̱n tachi̱ kíni, jíín já jí'i̱ yi̱'í, jíín já ndúyúnú, ndɨ'ɨ‑i, ni̱ nasáva̱'a‑ya̱‑í.
23306  MAT 5:3  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ káta'a̱n ndá'ú ini̱ añú‑i, chi̱ kuu kɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́́.
23308  MAT 5:5  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ vítá ini̱, chi̱ ni'i̱n‑í́ɨ́ ñúyɨ́kúu ta'u̱‑í.
23313  MAT 5:10  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kájika jínu sɨkɨ̱ já kásá'a‑i tiñu ndaa̱, chi̱ kuu kɨ̱vɨ‑i ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́́.
23315  MAT 5:12  Sɨɨ̱ xáa̱n kóo ini̱‑ro̱, chi̱ ká'nu xaa̱n tá'u̱‑ro̱ íó onde̱ andɨ́́. Chi̱ súan ni̱ ka̱chindiki̱n‑i cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios ni̱ kikoyo xna'a̱n‑ga̱ vásá róó.
23316  MAT 5:13  Máá‑ró kákuu nátu̱'un ñii̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko nú ñii̱‑ún ná náa xikó u'a̱, ndasa ndu'u'a̱ ɨnga̱ jínu. Tuká tiñu kutɨ, chi̱ sua kacha̱‑ro̱ kí'i̱n te kuañu̱‑i sɨkɨ̱.
23317  MAT 5:14  Máá‑ró kákuu nátu̱'un luz ñu̱yɨ́vɨ. Ɨɨn ñuu̱ kándee xini̱ yúku, ma̱ kúu kundee sa̱'í.
23318  MAT 5:15  Ni tú skuikín‑ro̱ ɨ́ɨn yitɨ te chindee‑ró kayú chi̱i nu̱ndóó, chi̱ sua kundii̱ nuu̱ candelero te stúu̱n nuu̱ já káxiu̱kú iní ve̱'e.
23319  MAT 5:16  Súan stá'a̱n‑ro̱ luz máá‑ró núu̱ táká ña̱yɨvɨ, náva̱'a ná kuní‑i tiñu va̱'a kásá'a‑ró, te ná nákana jaa‑i máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ondé andɨ́́.
23321  MAT 5:18  Chi ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Onde̱ kɨvɨ̱ náa ándɨ́́ jíín ñúyɨ́vɨ, ni ɨɨn jota te ni ɨɨn punto ma̱ náa kútɨ núu̱ tutú ley onde̱ nú tú skíkuu ta̱ká tu̱'un ká'a̱n ley.
23322  MAT 5:19  Te nú ɨɨn cha̱a tú jándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn tu̱'un tá'ú tíñu yá'a, va̱sa tu̱'un lúlí kúu, te nú stá'a̱n‑de nuu̱ sáva‑ga̱ ña̱yɨvɨ sá'a‑i súan, cha̱a‑ún kuu‑de nátu̱'un ɨɨn mozo lúlí iní ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́́. Ko nú sua jándatu̱‑de te stá'a̱n‑de, yúan‑na te kuu‑de ɨɨn cha̱a kúñá'nu onde̱ ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́́.
23323  MAT 5:20  Chi̱ a ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú tú va̱'a‑ga̱ koo tiñu ndaa̱ kásá'a máá‑ró vásá tíñu kásá'a cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, te má̱kutɨ‑ro iní ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́́.
23324  MAT 5:21  A ni̱ ka̱jini tu̱'un‑ró já ní ka'a̱n‑ya̱ jíín cháa aná'án: Ma̱ ká'ni‑ro ndɨ́yi, te na̱ni cha̱a nú ka'ni‑dé ndɨ̱yi, te ki'i̱n‑de nuu̱ justicia.
23330  MAT 5:27  Ni̱ ka̱jini tu̱'un‑ró já ní ka'a̱n‑ya̱ sáá: Ma̱ kúsɨ́ncháa̱ tá'an‑ró.
23331  MAT 5:28  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, nú ndé'é ɨ́ɨn cha̱a nuu̱ ɨ́ɨn ña'an já kusú‑de jíín‑ña kuní‑de, yúan‑na te a ni̱ isɨ́ncháa̱ tá'an‑de jíín ñá'an‑ún ini̱ añú‑de.
23332  MAT 5:29  Te nú nduchi‑ro lado vá'a‑ró kuní skɨ́róó nuu̱ íó kua̱chi, tava te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑ga̱ ja̱ náa ɨ́ɨn nduchi‑ro, nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23333  MAT 5:30  Te nú nda'a vá'a‑ró kuní skɨ́róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑ga̱ ná náa ɨ́ɨn nda'a‑ro nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23334  MAT 5:31  Te suni onde̱ sáá ní ka'a̱n: nú ndéja̱ kuní xndóo ñasɨ́́, te ná kuá'a tutu̱ ndúsɨ́ɨn nuu̱‑ñá.
23335  MAT 5:32  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: nú xndóo ɨɨn cha̱a ñasɨ́'ɨ‑de, ko nasu̱ já tɨnɨ́ ini̱‑ña, yúan‑na te sá'a‑de ja̱ ísɨ́ncháa̱‑ña‑dé. Te nú ɨɨn cha̱a, nata̱nda'a‑dé jíín ñá'an‑ún, te ísɨ́ncháa̱‑de tá'an‑de.
23337  MAT 5:34  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ ká'a̱n téyíí kútɨ‑ro, ni sɨkɨ̱ ándɨ́́, chi̱ silla Dios kúu.
23338  MAT 5:35  Ni sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ, chi̱ teyu̱ nuu̱ káxndíi ja'a̱‑yá kúu. Ni sɨkɨ̱ ñúu̱ Jerusalén, chi̱ ñuu̱ máá Rey ñá'nu kúu.
23339  MAT 5:36  Te suni ma̱ ká'a̱n ni̱'in‑ró sɨkɨ́ xiní‑ro̱, chi ma̱ kúu sá'a kutɨ‑ro já ndúu kuíjín xí ndúu túún ɨɨn ixi‑ro.
23343  MAT 5:40  Te nú ndé cha̱a kuní kana̱á jíín‑ró, te kuanchaa̱‑de sa'ma‑ro, te suni kuu kua̱'a‑ró́ka̱chí‑ró núu̱‑dé.
23348  MAT 5:45  Náva̱'a ná kúu‑ró sé'e máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́́, chi̱ máá‑yá já'a‑ya̱ ndíka̱ndii sɨkɨ́ ñáyɨvɨ ñáá jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ vá'a. Te skúun‑ya̱ saú sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kásá'a tiñu va̱'a jíín sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kásá'a tiñu ñáá.
23350  MAT 5:47  Te nú máni ñani̱‑ro̱ ká'a̱n luu‑ró jíín, te na̱ún sá'a‑ga̱‑ro̱ núsáá. Á tú suni súan kásá'a cha̱áɨn nación.
23351  MAT 5:48  Núsáá te ná síyíja va̱'a‑ró máá‑ró jíná'an‑ró, nátu̱'un íó va̱'a máá Táa̱‑ro̱ kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́́.
23352  MAT 6:1  Koto va̱'a‑ró máá‑ró. Ma̱ sá'a ndiji̱n‑ro̱ táká tiñu va̱'a‑ró náva̱'a nde̱'é ñáyɨvɨ núu̱‑ro̱, chi̱ nú súan te tú na̱ ta'u̱‑ro̱ kuá'a máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́́.
23353  MAT 6:2  Te nú sá'a‑ró caridad, ma̱ tɨvɨ́‑ro̱ corneta nátu̱'un cha̱a uu̱ xini̱ káxiu̱kú‑de ini̱ ve̱'e sinagoga jíín núyá'u. Chi̱ súan kásá'a‑de náva̱'a nakana jaa‑i‑de. Ko ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já á ni̱ kani'i̱n‑dé ta'u̱‑dé.
23358  MAT 6:7  Te nú jikán ta'u̱‑ro̱, ma̱ kée xió kuiñí‑ro̱ ká'a̱n‑ro̱ nátu̱'un kásá'a cha̱áɨn nación, chi̱ kájani ini̱‑de ja̱ súan ná'án ká'a̱n‑de, te vásá jíni so̱'o‑ya̱.
23360  MAT 6:9  Núsáá te sua kaka̱n ta'u̱ máá‑ró: Táa̱ máá‑ná ja̱ kánchaa̱‑ní onde̱ andɨ́́, ná nákana jaa‑ná níí jííń'vɨ́‑ní.
23361  MAT 6:10  Te ná kóo ñuu̱ nuu̱ tá'ú‑ní tiñu. Te ná kóo ta̱ká tiñu játa'a̱n ini̱ máá‑ní, nátu̱'un íó ini̱ andɨ́́ suni súan ná kóo ini̱ ñu̱yɨ́yá'a.
23364  MAT 6:13  Te ma̱ skívɨ‑ní náá koto nchaa̱‑i náá, chi̱ sua nama‑ní náá nuu̱ kíni nuu̱ kuí'a̱. Chi̱ máá‑ní kúu I'a̱ tá'ú tíñu, téɨn‑ní fuerza, chi̱ kúñá'nu‑ní́ɨ́ káni. Súan ná kóo. Amén. Achi̱‑ro̱.
23365  MAT 6:14  Chi̱ nú sá'a‑ró túká'nu ini̱ nuu̱ ñáyɨvɨ kásá'a falta jíín‑ró, te suni súan máá Táa̱‑ro̱ ondé andɨ́́ sá'a‑ya̱ túká'nu ini̱ nuu̱ falta máá‑ró.
23366  MAT 6:15  Ko nú tú sá'a‑ró túká'nu ini̱ nuu̱ ñáyɨvɨ kásá'a falta jíín‑ró, te suni súan máá Táa̱‑ro̱ ondé andɨ́́ ma̱ sá'a‑ya̱ túká'nu ini̱ nuu̱ falta‑ro̱.
23370  MAT 6:19  Ma̱ kayá‑ro̱ yají‑ro̱ iní ñu̱yɨ́yá'a, chi̱ chaa ti̱kixin te kana sɨ̱'ɨn yóó, te tɨ̱vɨ́. Te suni kuu kɨ̱vɨ ñakui̱'ná te sákuí'ná kí'i̱n jíín.
23371  MAT 6:20  Ko kaya̱‑ro̱ yají‑ro̱ ondé andɨ́́, chi̱ yúan ma̱ kúu chaa ti̱kɨxɨn te ni ma̱ kúu kana sɨ̱'ɨn yóó já stɨ́́. Te yúan ni ma̱ kúu kɨ̱vɨ ñakui̱'ná já sákuí'ná kí'i̱n jíín.
23373  MAT 6:22  Lámpara yikɨ kúñu kúu nduchi. Te nú nduchi‑ro íó va̱'a,́ɨ́‑ni yikɨ kúñu‑ró ndíi ncháa̱.
23374  MAT 6:23  Ko nú nduchi‑ro káñáá, téɨ́‑ni yikɨ kúñu‑ró kándee ñu̱ñáa. Súan íó te nú luz ñáva̱'a‑ró kúu ñu'u̱n tu̱ún, na̱saa‑ga̱ ñu̱ñáa kóo núsáá.
23375  MAT 6:24  Ni ɨɨn mozo ma̱ kúu kuatíñu‑de nuu̱ úu̱ jito'o̱. Chi̱ kiti̱ ini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te kumani̱‑dé jíín ɨngá, xí kuándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te sani̱'in ini̱‑de nuu̱ ɨngá. Ma̱ kúu kuatíñu‑ró núu̱ Dios jíín núu̱ tú'un kúká.
23376  MAT 6:25  Núsáá te ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ nákani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ já kúchaku̱‑ro̱, nú ndasa kee‑ro, xí nú ndasa ko'o‑ró, ni sɨkɨ̱ yíkɨ kúñu‑ró, nú ndasa kundii kuna̱má‑ro̱. A tú kánúú‑gá vida‑ro̱ vásá já kée‑ro, te yikɨ kúñu‑ró vásá sá'ma‑ro náún.
23377  MAT 6:26  Nde̱'é‑ró́saa̱ andɨ́́ tú jítu‑tɨ̱, ni tú nástútú‑tɨ́, ni tú náchiva̱'a‑tɨ̱ iní yaka̱‑tɨ̱. Chi̱ máá Táa̱‑ro̱ ándɨ́́ skée‑yá‑tɨ̱. Á tú kánúú‑ga̱‑ro̱ vásá́tɨ‑ún.
23378  MAT 6:27  Ko ndé róó ja̱ súan nákani ini̱‑ro̱ te á kuu chísó‑ga̱‑ro̱ máá‑ró ɨ́ɨn yíkɨ́ náún.
23379  MAT 6:28  Naja̱ kánakani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ sá'ma. Nde̱'é ndasa kája'nu ita̱ yuku. Tú sátiñu, ni tú táú.
23383  MAT 6:32  Chi ña̱yɨvɨ́ɨn nación kándúkú táká ndatíñu jia̱n. Ko máá Táa̱‑ro̱ ondé andɨ́́, a jiní‑ya̱ já kánandɨ'ɨ‑ró táká ndatíñu yá'a.
23384  MAT 6:33  Ko kánúú‑gá ja̱ ndúkú ndéé‑ró́vɨ‑ró iní ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu. Te sá'a‑ró tíñu ndaa̱ nátu̱'un sá'a máá‑yá. Yúan‑na te kua̱'a‑ga̱‑ya̱ táká ndatíñu‑ún nuu̱‑ro̱.
23386  MAT 7:1  Ma̱ náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñáyɨvɨ, náva̱'a ma̱ náku̱xndíi‑i sɨkɨ̱ máá‑ró.
23387  MAT 7:2  Chi̱ nátu̱'un náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñáyɨvɨ‑ún, suni súan naku̱xndíi‑i sɨkɨ̱ máá‑ró. Chi̱ jíín kú'a ja̱ káchikua̱'á‑ro̱, suni naku̱kua̱'á‑ro̱.
23388  MAT 7:3  Te naja̱ ndé'é‑ró já kándee mi̱'ín ndúchi ñaní‑ro̱. A tú nákani ini̱‑ro̱ já ɨ́ɨn vitu̱ kándee nduchi máá‑ró.
23391  MAT 7:6  Ma̱ kuá'a‑ró ndátíñu ii̱ núu̱ tí'ina̱ jíná'an‑tɨ̱, ni ma̱ skána‑ró perla‑ro̱ núu̱ kɨnɨ jíná'an‑tɨ̱. Chi̱ nú súan te kuañu̱‑tɨ̱ sɨkɨ́, te naxíó káva‑tɨ̱ íchi núu̱‑ro̱ te chuxíní‑tɨ́ róó.
23394  MAT 7:9  Ndé ɨɨn róó, nú se̱'e‑ró jikán‑i ɨɨn staa̱ núu̱‑ro̱, te kua̱'a‑ró ɨ́ɨn yuu̱ núu̱‑í náún.
23395  MAT 7:10  Xí nú jikán‑i ɨɨn ti̱yáká te kua̱'a‑ró ɨ́ɨn koo̱ núu̱‑í náún.