Wildebeest analysis examples for:   mig-migNT   g    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23224  MAT 1:11  Te Josías ni̱ sá'a‑de Jeconías jíín ñaní‑i, ná kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia.
23225  MAT 1:12  Te ni̱ kuu kɨvɨ̱ já kuángoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia, te Jeconías ni̱ sá'a‑de Salatiel. Te Salatiel ni̱ sá'a‑de Zorobabel.
23230  MAT 1:17  Súan va̱i ta̱ká tata̱. Onde̱ Abraham te onde̱ David íó uxi̱ kuu̱n tatá. Te onde̱ David te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia íó uxi̱ kuu̱n tatá. Te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia te onde̱ ni̱ kaku Cristo, suni íó uxi̱ kuu̱n tatá.
23231  MAT 1:18  Te kɨvɨ̱ ní kaku Jesucristo súan ni̱ i̱o. Náa̱‑ya̱, María, ja̱ á ni̱ kundaa̱ tu̱'un ja̱ tánda'a‑ñá jíín José, te onde̱ ná té ketá'a̱n‑ga̱‑ña jíín‑de, te ni̱ juku̱'un se̱'e‑ña ní sá'a Espíritu Santo.
23244  MAT 2:6  Te róó ñuu̱ Belén ndañúu̱ Judá, na̱ tú lúlí‑ga̱‑ro̱ núu̱ cháa kákuñá'nu ñuu̱ Judá, chi̱ ini̱‑ro̱ kénda ɨɨn I'a̱ tá'ú tíñu nuu̱‑yo̱. Te koto‑ya̱ ñáyɨvɨ ñúu̱‑ri̱ Israel, áchí tutu̱.
23246  MAT 2:8  Te ni̱ tájí‑de cha̱a‑ún kája'a̱n‑de ñuu̱ Belén. Te ni̱ ka'a̱n rey: Kuángoyo‑ní yúan, te kaka̱ tu̱'ún vá'a‑ní sɨkɨ̱ súchí lúlí‑ún. Te ní ni̱ kajini̱‑ní nuu̱‑í, te kastu̱'ún‑ní nuu̱‑ná náva̱'a suni ná kíchi̱ñú'ún‑ná‑i, áchí rey.
23250  MAT 2:12  Te ni̱ ka̱skóto ja̱ni‑de. Te ni̱ jini̱‑de ja̱ tú no'o̱n‑de nuu̱ Herodes. Yu̱án ɨngá ichi káno'o̱n‑de ñuu̱‑de.
23251  MAT 2:13  Te kája'a̱n‑de. Yúan‑na te ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá, ni̱ skóto‑ya̱ José nuu̱ kixí‑de. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te ki'in‑ró súchí lúlí jián jíín náa̱‑i, te ki'i̱n‑ro̱ ondé ñuu̱ Egipto. Te kunchaa̱‑ro̱ yúan onde̱ kastu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱. Chi̱ a yani nandúkú Herodes su̱chí lúlí jián já ká'ni‑dé‑i. Achí.
23252  MAT 2:14  Te José, ni̱ nata'u̱ núu̱‑dé. Te ni̱ nduko̱o‑de. Te ni̱ ki'in‑de su̱chí lúlí jíín náa̱‑i kája'a̱n ñúú‑de onde̱ ñuu̱ Egipto.
23253  MAT 2:15  Te ni̱ ka̱ndee‑de yúan onde̱ ni̱ ji'i̱ Herodes. Te ni̱ skíkuu tu̱'un ni̱ ka'a̱n máá Tatá jíín cháa ni̱ jani tu̱'un‑ya̱: Onde̱ ñuu̱ Egipto ni̱ kana‑ri̱ Se̱'e‑ri̱ va̱i‑i, áchí.
23254  MAT 2:16  Yúan‑na te Herodes ja̱ ní jini̱‑de ja̱ súan ni̱ ka̱sákátá cháa ndíchí núu̱‑dé, te ni̱ kiti̱ xaa̱n iní‑de. Te ni̱ tájí‑de soldado kája'a̱n. Te ni̱ ka̱ja'ni táká su̱chí yíí lúlí úu̱ kuia̱ jíín já lúlí‑gká'i̱o‑i ini̱ ñuu̱ Belén jíín táká ndañúu̱, nátu̱'un ni̱ ni'i̱n vá'a‑de tu̱'un kɨvɨ̱ ní ka'a̱n cha̱a ndíchí‑ún jíín‑de.
23257  MAT 2:19  Te vásá ní ji'i̱ rey Herodes. Te ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá, ni̱ skóto ja̱ni‑ya̱ José onde̱ nuu̱ kándee‑de ñuu̱ Egipto.
23272  MAT 3:11  Ko I'a̱ va̱i ichi yatá‑rí, ñá'nu‑gkúu‑ya̱ vásá rúu̱. Te tú kúñá'nu‑ri̱ kundiso‑ri̱ ndija̱n‑yá. Máá‑yá skuánducha‑yá róó jíín Espíritu Santo jíín ñú'u̱n.
23273  MAT 3:12  Te tɨ́ɨn‑ya̱ pala chíxí'ú trigo. Te xndéché‑yá te nastútú‑yá trigo ndɨ̱vɨ ini̱ yaka̱‑ya̱. Te ka'mu‑ya̱ paja‑ún nuu̱ ñú'u̱n ja̱ má ndá'va̱ kutɨ‑gá, áchí Juan.
23277  MAT 3:16  Te nuu̱ ní kuu ni̱ janducha Jesús, te ni̱ nana‑ni‑ya̱ iní nducha. Te ni̱ nuña andɨ́vɨ́. Te ni̱ jini̱‑ya̱ Espíritu Dios júngava va̱i nátu̱'un paloma. Te ni̱ jinu̱ sɨkɨ̱‑yá.
23284  MAT 4:6  Te ni̱ ka'a̱n jíín‑yá: Nú Se̱'e Dios kúu‑ró, te súngava‑ró máá‑ró ondé nuu̱ ñú'un, chi̱ yóso núu̱ tutú: Tájí‑yá ndajá'a̱‑yá kii sɨkɨ̱‑ro̱, te kunu nchaa̱‑ya̱ róó náva̱'a tú stují‑ro̱ já'a̱‑ro̱ núu̱ yúu̱, áchí.
23285  MAT 4:7  Te ni̱ ka'a̱n tuku Jesús jíín kuí'na̱‑ún: Suni yóso‑gá nuu̱ tutú: Ma̱ kóto nchaa̱‑ro̱ máá Tatá‑ro̱ Dios, áchí‑ya̱.
23286  MAT 4:8  Te ɨngjínu ni̱ jaka kui'na̱‑ún‑ya̱ kuá'a̱n jíín‑yá xini̱ ɨ́ɨn yuku súkún xáa̱n. Te ni̱ stá'a̱n ta̱ká ñuu̱ luu nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ núu̱‑yá.
23293  MAT 4:15  Ñuu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí ichi núu̱ mar ɨnglado yu̱cha Jordán, kúu ñuu̱ Galilea ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación.
23296  MAT 4:18  Te jíka Jesús yu'u mar Galilea kua'a̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱ tá'a̱n ñani̱, ɨɨn Simón ja̱ nání‑de Pedro, te ɨngAndrés ñani̱‑de. Te káskuíta ka'nu‑de ñunu‑dé ini̱ mar. Chi cha̱a kátɨɨn tiyáká kákuu‑de.
23299  MAT 4:21  Te ni̱ ja̱'a‑ya̱ yúan kua'a̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱‑gtá'a̱n ñani̱, Jacobo se̱'e Zebedeo, jíín ñaní‑de Juan. Te ká'i̱in‑de ini̱ barco jíín táa̱‑de Zebedeo, kánaku'ni̱‑de ñunu‑dé. Te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé.
23301  MAT 4:23  Te ni̱ jika kuu Jesús nɨ́ɨ́ ñúu̱ Galilea, ni̱ stá'a̱n‑ya̱ tú'un ini̱ ve̱'e sinagoga máá‑de. Te jáni‑ya̱ tú'un ja̱ kóo ñuu̱ Dios. Te násáva̱'a‑ya̱ táká ña̱yɨvɨ káku'u̱ jíín táká nuu̱ ú'u̱‑i.
23303  MAT 4:25  Te kua'a̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Galilea, jíín ñúu̱ Decápolis jíín ñáyɨvɨ ñúu̱ Jerusalén, jíín ñúu̱ Judea, jíín ñúu̱ ɨnglado yu̱cha Jordán, ni̱ kandiki̱n‑i‑ya̱.
23304  MAT 5:1  Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ kuá'a̱. Te ni̱ kaa‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ yúku. Te ni̱ jungo̱o‑ya̱. Te cha̱a káskuá'a jíín‑yá, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá yúan.
23315  MAT 5:12  Sɨɨ̱ xáa̱n kóo ini̱‑ro̱, chi̱ ká'nu xaa̱n tá'u̱‑ro̱ íó onde̱ andɨ́vɨ́. Chi̱ súan ni̱ ka̱chindiki̱n‑i cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios ni̱ kikoyo xna'a̱n‑gvásá róó.
23316  MAT 5:13  Máá‑ró kákuu nátu̱'un ñii̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko nú ñii̱‑ún ná náa xikó u'a̱, ndasa ndu'u'a̱ ɨngjínu. Tuká tiñu kutɨ, chi̱ sua kacha̱‑ro̱ kí'i̱n te kuañu̱‑i sɨkɨ̱.
23322  MAT 5:19  Te nú ɨɨn cha̱a tú jándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn tu̱'un tá'ú tíñu yá'a, va̱sa tu̱'un lúlí kúu, te nú stá'a̱n‑de nuu̱ sáva‑gña̱yɨvɨ sá'a‑i súan, cha̱a‑ún kuu‑de nátu̱'un ɨɨn mozo lúlí iní ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́. Ko nú sua jándatu̱‑de te stá'a̱n‑de, yúan‑na te kuu‑de ɨɨn cha̱a kúñá'nu onde̱ ini̱ ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23323  MAT 5:20  Chi̱ a ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú tú va̱'a‑gkoo tiñu ndaa̱ kásá'a máá‑ró vásá tíñu kásá'a cha̱a káchaa tutu̱ jíín cháa fariseo, te ma̱ kɨ́vɨ kutɨ‑ro iní ñuu̱ Dios nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23327  MAT 5:24  Te skéndo̱o‑ró já sokó‑ro̱‑ún nuu̱ altar yúan, te ki'i̱n‑ro̱ te ndumani̱‑ro̱ jíín ñaní‑ro̱ xna'a̱n‑ga̱. Yúan‑na te vásá cháa̱‑ro̱ te soko̱‑ro̱.
23332  MAT 5:29  Te nú nduchi‑ro lado vá'a‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, tava te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑gja̱ náa ɨ́ɨn nduchi‑ro, nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23333  MAT 5:30  Te nú nda'a vá'a‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑gná náa ɨ́ɨn nda'a‑ro nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23340  MAT 5:37  Ko ka'a̱n‑ro̱: Vee táa̱, túu táa̱, achi̱‑ro̱, chi̱ nú skáa‑ga̱‑ro̱ ká'a̱n‑ro̱, tu̱'un káñáá kúu.
23342  MAT 5:39  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ kasú‑ro̱ núu̱ cháa ñáá. Chi̱ nú ndé cha̱a kuní‑de stují‑dé yikɨ núu̱‑ro̱ lado vá'a, te suni kua̱'a‑ró ɨngá lado ná stují‑dé.
23350  MAT 5:47  Te nú máni ñani̱‑ro̱ ká'a̱n luu‑ró jíín, te na̱ún sá'a‑ga̱‑ro̱ núsáá. Á tú suni súan kásá'a cha̱a sɨ́ɨn nación.
23353  MAT 6:2  Te nú sá'a‑ró caridad, ma̱ tɨvɨ́‑ro̱ corneta nátu̱'un cha̱a uu̱ xini̱ káxiu̱kú‑de ini̱ ve̱'e sinagoga jíín núyá'u. Chi̱ súan kásá'a‑de náva̱'a nakana jaa‑i‑de. Ko ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já á ni̱ kani'i̱n‑dé ta'u̱‑dé.
23356  MAT 6:5  Te nú jikán ta'u̱‑ro̱, te ma̱ sá'a‑ró nátu̱'un cha̱a uu̱ xini̱. Chi̱ máá‑de, kákusɨɨ̱ iní‑de kaka̱n ta'u̱‑dé ini̱ ve̱'e sinagoga jíín jikí yá'ya náva̱'a ná kuní ña̱yɨvɨ núu̱‑dé. Ko ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑rí jíín‑ró ja̱ á ni̱ kani'i̱n‑dé ya̱'u‑de.
23359  MAT 6:8  Núsáá te ma̱ sá'a‑ró nátu̱'un kásá'a máá‑de. Chi̱ Táa̱‑ro̱, a jiní‑ya̱ na̱ún ndatíñu kánandɨ'ɨ‑ró ondé té cha'a̱n‑gkaka̱n‑ro̱ núu̱‑yá.
23374  MAT 6:23  Ko nú nduchi‑ro káñáá, te nɨ́ɨ́‑ni yikɨ kúñu‑ró kándee ñu̱ñáa. Súan íó te nú luz ñáva̱'a‑ró kúu ñu'u̱n tu̱ún, na̱saa‑gñu̱ñáa kóo núsáá.
23375  MAT 6:24  Ni ɨɨn mozo ma̱ kúu kuatíñu‑de nuu̱ úu̱ jito'o̱. Chi̱ kiti̱ ini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te kumani̱‑dé jíín ɨngá, xí kuándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te sani̱'in ini̱‑de nuu̱ ɨngá. Ma̱ kúu kuatíñu‑ró núu̱ Dios jíín núu̱ tú'un kúká.
23376  MAT 6:25  Núsáá te ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ nákani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ já kúchaku̱‑ro̱, nú ndasa kee‑ro, xí nú ndasa ko'o‑ró, ni sɨkɨ̱ yíkɨ kúñu‑ró, nú ndasa kundii kuna̱má‑ro̱. A tú kánúú‑gá vida‑ro̱ vásá já kée‑ro, te yikɨ kúñu‑ró vásá sá'ma‑ro náún.
23377  MAT 6:26  Nde̱'é‑ró tɨ́saa̱ andɨ́vɨ́ tú jítu‑tɨ̱, ni tú nástútú‑tɨ́, ni tú náchiva̱'a‑tɨ̱ iní yaka̱‑tɨ̱. Chi̱ máá Táa̱‑ro̱ ándɨ́vɨ́ skée‑yá‑tɨ̱. Á tú kánúú‑ga̱‑ro̱ vásá kɨ́tɨ‑ún.
23378  MAT 6:27  Ko ndé róó ja̱ súan nákani ini̱‑ro̱ te á kuu chísó‑ga̱‑ro̱ máá‑ró ɨ́ɨn yíkɨ́ náún.
23381  MAT 6:30  Te Dios, nú súan skúna̱má‑ya̱ itá yuku‑ún ja̱ íó vina te yuchaa̱n kayu̱ nuu̱ ñú'u̱n, nagni̱ kuu ja̱ má skúna̱má‑ya̱ róó te naja̱ tú kákandíja va̱'a‑ró.
23384  MAT 6:33  Ko kánúú‑gá ja̱ ndúkú ndéé‑ró kɨ́vɨ‑ró iní ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu. Te sá'a‑ró tíñu ndaa̱ nátu̱'un sá'a máá‑yá. Yúan‑na te kua̱'a‑ga̱‑ya̱ táká ndatíñu‑ún nuu̱‑ro̱.
23390  MAT 7:5  Cha̱a uu̱ xini̱, xna'a̱n‑gtava‑ro vitú kándee nduchi máá‑ró. Yúan‑na te kuu nde̱'é vá'a‑ró te tava‑ro mí'ín kándee nduchi ñaní‑ro̱.
23396  MAT 7:11  Te nú róó, va̱sa cha̱a ñáá kákuu‑ró, te kájini̱‑ro̱ kuá'a‑ró ndátíñu va̱'a nuu̱ sé'e‑ró, nagmáá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱‑ya̱ ándɨ́vɨ́, ja̱ má kuá'a‑ya̱ ndátíñu va̱'a nuu̱ cháa jikán nuu̱‑yá núsáá.
23423  MAT 8:9  Chi̱ máá‑ná, suni cha̱a ndíso tíñu kúu‑ná. Te ñáva̱'a‑ná soldado‑ná. Te ká'a̱n‑ná jíín ɨ́ɨn‑de: Kuá'án, te já'a̱n‑de. Te jíín ɨngá‑de: Ña'a̱n, te cháa̱‑de. Te jíín mozo‑ná: Sá'a ya̱'á, te sá'a‑i. Achí‑de.
23425  MAT 8:11  Te ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ kíkoyo kua'a̱ ñáyɨvɨ íchi núu̱ kána ndika̱ndii jíín íchi núu̱ kée ndika̱ndii. Te jungo̱o‑i jíín Abraham, jíín Isaac, jíín Jacob onde̱ ini̱ ñuu̱ nátu̱'un andɨ́vɨ́.
23432  MAT 8:18  Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ ní jíkó ndúu̱ kua'a̱ ñáyɨvɨ ká'i̱in‑i xiin‑yá. Te ni̱ tá'ú‑yá tiñu ja̱ ná já'a‑i ki'i̱n‑i ɨnglado.
23435  MAT 8:21  Te ɨngcha̱a skuá'a jíín‑yá, ni̱ ka'a̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, kua̱'a‑ní tu̱'un ná kíchindu̱ji‑ná táa̱‑ná xna'a̱n‑ga̱, áchí‑de.
23442  MAT 8:28  Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ɨngá lado mar ndañúu̱ Gadara. Te onde̱ ve'e añú ni̱ kenda uu̱ cha̱a káta'a̱n tachi̱ kíni. Te ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ja̱ xáa̱n‑dé, te tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ jíka‑i ichi‑ún.
23443  MAT 8:29  Te ni̱ ka̱kana jaa‑de: Na̱ún kuní‑ní jíín‑ná Jesús, Se̱'e Dios. Ni̱ chaa̱‑ní yá'a ja̱ xndó'o‑ní náá va̱sa té jaa̱‑gkɨvɨ̱ náún, áchí‑de.
23446  MAT 8:32  Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíni jíná'an: Kuángoyo núsáá, áchí‑ya̱. Te ni̱ kenda kája'a̱n, te kua̱ngoyo nuu̱ tɨ́ku'ni̱ kɨnɨ̱‑ún. Te tɨku'ni̱ kɨnɨ̱‑ún ni̱ ka̱jungoyo‑tɨ̱ ɨ́ɨn yukáva onde̱ ini̱ mar. Te nuu̱ mar ni̱ kaji'i̱‑tɨ̱.
23449  MAT 9:1  Yúan‑na te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ɨɨn barco. Te ni̱ naja̱'a‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ ɨngá lado mar. Te ni̱ najaa̱‑ya̱ ñúu̱‑ya̱.
23453  MAT 9:5  Te ja̱ úu̱ tu̱'un yá'a, ndéja̱ yíí‑gkáa. Á ka'a̱n‑ri̱: A íó tu̱ká'nu ini̱ nuu̱ táká kua̱chi‑ró. Xí ká'a̱n‑ri̱: Nduko̱o, te kaka‑ró.
23454  MAT 9:6  Ko náva̱'a ná kuní‑ro̱ já máá Sé'e cha̱a ndíso‑ya̱ tíñu nuu̱ ñúyɨ́vɨ yá'a ja̱ sá'a‑ya̱ túká'nu ini̱ nuu̱ kuáchi, te ná ká'a̱n‑ri̱ ɨngtu̱'un jíín cháa ni̱ kuyúnú yá'a núsáá: Nduko̱o, te naki'in‑ró jíto yuu‑ro, te no'o̱n‑ro̱ vé'e‑ró, áchí‑ya̱ jíín‑de.
23464  MAT 9:16  Tú ni ɨɨn nachu'un sa'ma jáá núu̱ sú'nu̱ tu̱'ú. Chi ja̱ ní nuku̱'un jáá‑ún ka'ncha̱‑gja̱ tu̱'ú‑ún. Te ja̱ te̱'ndé‑ún, ví'í‑gá te'nde̱.
23483  MAT 9:35  Te ni̱ jika kuu Jesús ta̱ká ñuu̱ jíín táká rancho. Te suni ini̱ ve̱'e sinagoga ni̱ stá'a̱n‑ya̱ tú'un nuu̱‑í. Te ni̱ jani‑ya̱ tú'un va̱'a ndasa koo ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu. Te ni̱ nasáva̱'a‑ya̱ ñáyɨvɨ káku'u̱ na̱ni kue'e̱.
23485  MAT 9:37  Yúan‑na te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín cháa káskuá'a jíín‑yá: Trigo ta'nu̱, ja̱ndáa̱ kúu ja̱ kuá'a̱ íó, ko cha̱a ka'nu̱, yaku̱‑ni‑de íó.
23486  MAT 9:38  Kaka̱n ta'u̱‑ro̱ núu̱ máá Tatá, I'a̱ xíin trigo núsáá, náva̱'a ná tájí‑yá cha̱a ka'nu̱ kikoyo‑de nuu̱ trigo‑ya̱. Achí Jesús.
23488  MAT 10:2  Te ndɨ́'uxí uu̱ cha̱a apóstol súan kái̱nání‑de: Cha̱a ɨɨn kúu Simón (cha̱a‑ún, suni nání‑de Pedro) jíín ñaní‑de Andrés, te sava‑ga̱‑de: Jacobo, se̱'e Zebedeo, jíín ñaní‑de Juan,
23491  MAT 10:5  Te ni̱ tájí Jesús uxi̱ uu̱ cha̱a yá'a kája'a̱n‑de. Te ni̱ tá'ú‑yá tiñu nuu̱‑dé: Ma̱ kíngoyo‑ró íchi ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación, ni ma̱ kɨ́vɨ koyo‑ró iní ñuu̱ Samaria.
23492  MAT 10:6  Xna'a̱n‑gki'i̱n‑ro̱ iní ve̱'e Israel, nuu̱ rɨ́ɨ̱, kɨtɨ ní ka̱naa.
23501  MAT 10:15  Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ vítá‑gkoo kua̱chi sɨkɨ̱ ñúu̱ Sodoma jíín ñúu̱ Gomorra kɨvɨ̱ kíi juicio, vásá sɨkɨ́ ñúu̱‑ún.
23503  MAT 10:17  Te koto va̱'a‑ró máá‑ró núu̱ ñáyɨvɨ chi̱ nastúu‑i róó nuu̱ junta. Te ini̱ ve̱'e sinagoga‑i xndó'o‑i róó.
23504  MAT 10:18  Te onde̱ nuu̱ gobernador jíín núu̱ rey kincha̱ka‑i róó ja̱ sɨkɨ́ rúu̱, náva̱'a kani ndaa̱‑ro̱ tú'un nuu̱‑dé jíín núu̱ cháa sɨ́ɨn nación.
23509  MAT 10:23  Ko nú káchindiki̱n‑i róó ini̱ ñuu̱ yá'a, te kunu‑ró kí'i̱n‑ro̱ ɨngá ñuu̱. Chi̱ ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ má kúyachi̱‑ro̱ káka kuu‑ró táká ñuu̱ Israel, onde̱ jaa̱ máá Sé'e cha̱a.
23510  MAT 10:24  Ɨɨn cha̱a skuá'a, nasu̱ ñá'nu‑gkúu‑de vásá maestro‑de. Ni cha̱a játíñu, nasu̱ ñá'nu‑gkúu‑de vásá jíto'o̱‑de.
23511  MAT 10:25  Cha̱a skuá'a, súan‑ni koo‑de, nátu̱'un maestro‑de, te cha̱a sátiñu, nátu̱'un jito'o̱‑de. Chi̱ nú máá cháa kúu táa̱‑ún ni̱ ka̱skúnání‑i‑de Beelzebú, nagni̱ kuu ja̱ má skúnání‑i se̱'e ja̱ íó ini̱ ve̱'e‑de núsáá.
23515  MAT 10:29  Tú kúya̱'u uu̱ tɨsaa̱ ja̱ ɨ́ɨn xu̱'ún náún. Te ni ɨɨn‑tɨ̱ tú júngava‑tɨ̱ núu̱ ñú'un, nú tú jiní máá Táa̱‑ro̱.
23517  MAT 10:31  Núsáá te ma̱ yú'ú‑ro̱ jíná'an‑ró, chi̱ kánúú‑ga̱‑ro̱ vásá kuá'a̱ tɨ́saa̱.
23523  MAT 10:37  Nú ɨɨn cha̱a mani̱‑gá‑de jíín táa̱‑de xí jíín náa̱‑de vásá jíín‑rí, tú va̱'a cha̱a kúu‑de ja̱ kúndiki̱n‑de ruu̱. Te nú ɨɨn cha̱a mani̱‑gá‑de jíín sé'e yíí‑de, xí jíín sésɨ́'ɨ́‑de, tú va̱'a cha̱a kúu‑de ja̱ kúndiki̱n‑de ruu̱.
23531  MAT 11:3  Máá‑ní kúu cha̱a kii‑ún, xí kúndatu‑yó ɨngá‑de náún, áchí‑de.
23533  MAT 11:5  Cha̱a kuáá, kándundiji̱n nuu̱‑dé. Te cha̱a rengo, kánakaka‑de. Cha̱a té'yu̱ ndɨ̱'yi, kándundoo‑de. Te cha̱a só'ó, kánakuni so̱'o‑de. Te cha̱a ni̱ ji'i̱, kánachaku̱‑de sá'a‑ri̱. Te suni jáni‑ri̱ tu̱'un va̱'a Dios nuu̱ ñáyɨvɨ ndá'ú.
23537  MAT 11:9  Ko na̱ún ndé'é‑ró ní ka̱kenda‑ró. Ɨɨn cha̱a jáni tu̱'un Dios náún. Suni ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, kúñá'nu‑gJuan vásá ɨ́ɨn cha̱a jáni tu̱'un Dios.
23539  MAT 11:11  Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yá'a tú íó ni ɨɨn cha̱a jáni tu̱'un Dios ja̱ kúñá'nu‑gmáá‑de vásá Juan cha̱a skuánducha. Ko cha̱a lúlí‑gini̱ ñuu̱ nátu̱'un andɨ́vɨ́, cha̱a‑ún kúñá'nu‑ga̱‑de vásá Juan.
23549  MAT 11:21  Naka̱ ndá'ú kuu róó ñuu̱ Corazín. Naka̱ ndá'ú kuu róó ñuu̱ Betsaida. Chi̱ nú ini̱ ñuu̱ Tiro jíín iní ñuu̱ Sidón ni̱ sá'a‑ri̱ tiñu ñá'nu ja̱ ní sá'a‑ri̱ nuu̱ máá‑ró núú, ɨngkɨvɨ̱ te a ni̱ ka̱nakani ini̱ ña̱yɨvɨ‑ún. Te ku'un‑i sa'ma ndáí te ku'u‑í yaa̱ núu̱‑í núú.
23550  MAT 11:22  Ko ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ vítá‑gkoo kua̱chi sɨkɨ̱ ñúu̱ Tiro jíín ñúu̱ Sidón kɨvɨ̱ kíi juicio vásá sɨkɨ́ róó jíná'an‑ró.
23552  MAT 11:24  Ko ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ vítá‑gkoo kua̱chi sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Sodoma kɨvɨ̱ kíi juicio vásá sɨkɨ́‑ro̱.
23557  MAT 11:29  Kundiso‑ró yugo‑ri̱ jíná'an‑ró, te skuá'a‑ró tú'un ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, chi̱ I'a̱ ndá'ú jíín I'a̱ vi̱tá ini̱ añú kúu‑ri̱. Te ni'i̱n‑ro̱ núu̱ ndéta̱tú añú‑ro̱ jíná'an‑ró.
23558  MAT 11:30  Chi̱ ñama̱‑ni yugo‑ri̱ te tú ve̱e carga‑ri̱ ja̱ kúndiso‑ró, áchí‑ya̱.
23559  MAT 12:1  Te ɨɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú ni̱ ja̱'a Jesús kua'a̱n‑ya̱ ɨ́ɨn nuu̱ káa trigo. Te cha̱a káskuá'a jíín‑yá, káji'i̱‑de so̱ko. Te ni̱ ka̱kejá'á‑de kákachi‑de yoko káyee‑dé.
23563  MAT 12:5  Xí té ka'u‑ga̱‑ro̱ núu̱ tutú ley ndasa kásá'a sutu̱ ini̱ ve̱'e ii̱ kɨvɨ̱ ndéta̱tú, chi̱ tú káskíkuu máá‑de ley‑ún.
23564  MAT 12:6  Chi̱ a ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já ñá'nu‑gkúu ɨɨn cha̱a kándii̱ yá'a vásá já kúu máá vé'e ii̱.
23565  MAT 12:7  Ko nú a ni̱ kaju̱ku̱'un ini̱‑ro̱ tú'un yá'a: Kuní‑ga̱‑ri̱ já ná kúndá'ú ini̱ tá'an‑ró, nasu̱ já sokó‑ro̱ kɨ́tɨ núu̱‑rí, áchí, yúan‑na te ma̱ ndónda‑ró sɨkɨ́ cháa tú ká'i̱o kua̱chi núú.
23567  MAT 12:9  Te ni̱ kenda‑ya̱ yúan. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ iní ve̱'e sinagoga‑de jíná'an‑de.
23569  MAT 12:11  Te máá‑yá, ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Ndé róó ñáva̱'a‑ró ɨ́ɨn rɨɨ̱, te nú kɨtɨ‑ún jungava‑tɨ̱ iní ɨɨn tu̱nchi kɨvɨ̱ ndéta̱tú, te tú tɨɨn‑ró‑tɨ́ te natava‑ro‑tɨ́ náún.
23570  MAT 12:12  Te xaa̱n‑gá ya'u ncháá ɨɨn cha̱a vásá ɨ́ɨn rɨɨ̱. Núsáá te íó va̱'a ja̱ vá'a sá'a‑yó kɨvɨ́ ndéta̱tú, áchí‑ya̱.
23571  MAT 12:13  Yúan‑na te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín cháa‑ún: Skáa̱ nda'a‑ro, áchí‑ya̱. Te ni̱ skáa̱‑de nda'a‑dé. Te ni̱ nduva̱'a ii̱‑ní nátu̱'un káa ɨnga̱.
23587  MAT 12:29  Chi̱ ndasa kuu kɨ̱vɨ ɨɨn ña̱yɨvɨ iní ve̱'e cha̱a kándáján, te sákuí'ná‑i ndatíñu‑de, te nú tú xna'a̱n‑gku'ni̱‑i‑de. Yúan‑na te kuu sákuí'ná‑i ndatíñu‑de.
23599  MAT 12:41  Ta̱ká cha̱a ñuu̱ Nínive, nachaku̱‑de jíín ñáyɨvɨ yá'a kɨvɨ̱ kíi juicio. Te naku̱xndíi‑de sɨkɨ̱‑í. Chi̱ máá‑de, ni̱ ka̱nakani ini̱‑de kɨvɨ̱ ní jani Jonás tu̱'un nuu̱‑dé. Te vina ví'í‑gá kúñá'nu I'a̱ kándii̱ yá'a vásá Jonás.
23600  MAT 12:42  Te reina onde̱ ichi sur, nachaku̱‑ña jíín ñáyɨvɨ yá'a kɨvɨ̱ kíi juicio. Te naku̱xndíi‑ña sɨkɨ́‑í. Chi̱ onde̱ jíká xáa̱n ní kii‑ña ní jini so̱'o‑ña tú'un ndíchí ní ka'a̱n Salomón. Te vina ví'í‑gá kúñá'nu I'a̱ kándii̱ yá'a vásá Salomón.
23601  MAT 12:43  Nú ni̱ kenda tachi̱ kíni ini̱ ɨɨn cha̱a. Te jíka kuu nuu̱ ñú'un té'é ndúkú núu̱ júngo̱o. Te tú ní'i̱n.