Wildebeest analysis examples for:   mig-migNT   x    February 11, 2023 at 19:06    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23230  MAT 1:17  Súan va̱i ta̱ká tata̱. Onde̱ Abraham te onde̱ David íó uxkuu̱n tatá. Te onde̱ David te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia íó uxkuu̱n tatá. Te onde̱ kua̱ngoyo fuerza‑i ñuu̱ Babilonia te onde̱ ni̱ kaku Cristo, suni íó uxkuu̱n tatá.
23232  MAT 1:19  Te José, yii‑ñá‑ún, ɨɨn cha̱a va̱'a kúu‑de. Te tú ní kuní‑de sándɨva̱'a‑de jíín‑ña, chi̱ sua kuní‑de xndóo sa̱'í‑de‑ña.
23238  MAT 1:25  Te tú ní kixí‑de jíín‑ña, onde̱ ni̱ kaku se̱'e yíí núú‑ña. Te ni̱ skúnání‑de‑i Jesús.
23240  MAT 2:2  Te ni̱ kaka'a̱n‑de: Ndénu̱ kándee rey ña̱yɨvɨ judío ja̱ ní kaku. Chi ni̱ kajini̱‑ri̱ tiñu̱ú xíní‑i ja̱ ní kenda ichi núu̱ kána ndika̱ndii. Te va̱i koyo‑ri̱ ja̱ chíñú'ún‑rí‑i, áchí‑de.
23245  MAT 2:7  Yúan‑na te Herodes, ni̱ kana sa̱'í‑de xini̱ cháa ndíchí‑ún. Te ni̱ ni'i̱n vá'a‑de tu̱'un ndé kɨvɨ̱ ní kenda tiñu̱ú xíní‑ún.
23247  MAT 2:9  Te súan ni̱ ka̱jini so̱'o‑de tu̱'un ni̱ ka'a̱n rey. Te kája'a̱n‑de. Te máá tíñu̱ú xíní já ní kajini̱‑de ichi núu̱ kána ndika̱ndii, yoxnúú‑tɨ́ nuu̱‑dé onde̱ ni̱ jaa̱‑tɨ̱ núu̱ kátúu súchí lúlí‑ún. Te yúan ni̱ jukuiñi̱‑tɨ̱.
23248  MAT 2:10  Te nuu̱ ní kajini̱‑de tiñu̱ú xíní‑ún, te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ xáa̱n iní‑de.
23251  MAT 2:13  Te kája'a̱n‑de. Yúan‑na te ɨɨn ndajá'a̱ máá Tatá, ni̱ skóto‑ya̱ José nuu̱ kixí‑de. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Nduko̱o, te ki'in‑ró súchí lúlí jián jíín náa̱‑i, te ki'i̱n‑ro̱ ondé ñuu̱ Egipto. Te kunchaa̱‑ro̱ yúan onde̱ kastu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱. Chi̱ a yani nandúkú Herodes su̱chí lúlí jián já ká'ni‑dé‑i. Achí.
23254  MAT 2:16  Yúan‑na te Herodes ja̱ ní jini̱‑de ja̱ súan ni̱ ka̱sákátá cháa ndíchí núu̱‑dé, te ni̱ kiti̱ xaa̱n iní‑de. Te ni̱ tájí‑de soldado kája'a̱n. Te ni̱ ka̱ja'ni táká su̱chí yíí lúlí úu̱ kuia̱ jíín já lúlí‑ga̱ ká'i̱o‑i ini̱ ñuu̱ Belén jíín táká ndañúu̱, nátu̱'un ni̱ ni'i̱n vá'a‑de tu̱'un kɨvɨ̱ ní ka'a̱n cha̱a ndíchí‑ún jíín‑de.
23265  MAT 3:4  Te sa'ma ní ñu̱'un Juan, ni̱ kuu ixi camello. Te ni̱ nu'ni̱ ɨɨn sánchi̱i ñii chíi‑de. Te ndeyu ní yee‑dé ni̱ kuu ndɨkuá'yú jíín ndúxi yoko̱.
23271  MAT 3:10  Te vina a kátúu tú'a hacha ja̱ xɨ́tɨ yúnu ondé yo'o. Te ta̱ká yunu já tú kúun nde'e̱ vá'a, xɨtɨ̱ te kɨ̱vɨ nuu̱ ñú'u̱n.
23273  MAT 3:12  Te tɨ́ɨn‑ya̱ pala chíxí'ú trigo. Te xndéché‑yá te nastútú‑yá trigo ndɨ̱vɨ ini̱ yaka̱‑ya̱. Te ka'mu‑ya̱ paja‑ún nuu̱ ñú'u̱n ja̱ má ndá'va̱ kutɨ‑gá, áchí Juan.
23280  MAT 4:2  Te uu̱ xiko ndúú, uu̱ xiko ñúú, ni̱ i̱o ndicha̱ ini̱‑ya̱. Yúan‑na te vásá ní ji'i̱‑ya̱ sóko.
23283  MAT 4:5  Yúan‑na te kui'na̱‑ún, kua'a̱n jíín‑yá máá ñúu̱ ii̱. Te yúan ni̱ kaa jíín‑yá xini̱ torre ve'e ii̱.
23286  MAT 4:8  Te ɨnga̱ jínu ni̱ jaka kui'na̱‑ún‑ya̱ kuá'a̱n jíín‑yá xini̱ ɨ́ɨn yuku súkún xáa̱n. Te ni̱ stá'a̱n ta̱ká ñuu̱ luu nɨ́ɨ́ ñúyɨ́vɨ núu̱‑yá.
23288  MAT 4:10  Yúan‑na te ni̱ kachi̱ Jesús jíín kuí'na̱‑ún: Satanás, kuxio kuá'án, chi̱ yóso núu̱ tutú: Chiñú'ún‑ró máá Tatá Dios máá‑ró, te nuu̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ kuátíñu‑ró, áchí‑ya̱.
23289  MAT 4:11  Yúan‑na te ni̱ kuxio kui'na̱‑ún kua'a̱n. Te ni̱ cha̱koyo ndajá'a̱ ándɨ́vɨ́ ní ka̱jatíñu nuu̱‑yá.
23291  MAT 4:13  Te ni̱ xndóo‑ya̱ ñúu̱ Nazaret. Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ñúu̱ Capernaum. Te ñuu̱‑ún ncháá yani yu'u mar ma̱'ñú ñúu̱ Zabulón jíín ñúu̱ Neftalí. Te ni̱ kanchaa̱‑ya̱ yúan,
23294  MAT 4:16  Te ña̱yɨvɨ‑únxiu̱kú‑i ñu̱ñáa, te ni̱ kajini̱‑i ɨɨn luz ká'nu. Te ni̱ kundiji̱n nuu̱ ñáyɨvɨ kákuni̱ naa, áchí‑de.
23298  MAT 4:20  Yúan‑na te ni̱ ka̱xndóo‑ni‑de ñunu‑dé. Te ni̱ kandiki̱n‑de‑ya̱.
23299  MAT 4:21  Te ni̱ ja̱'a‑ya̱ yúan kua'a̱n‑ya̱. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ úu̱‑ga̱ tá'a̱n ñani̱, Jacobo se̱'e Zebedeo, jíín ñaní‑de Juan. Te ká'i̱in‑de ini̱ barco jíín táa̱‑de Zebedeo, kánaku'ni̱‑de ñunu‑dé. Te ni̱ kana‑ya̱ xiní‑dé.
23300  MAT 4:22  Te cha̱a‑ún, ni̱ ka̱xndóo‑ni‑de barco jíín táa̱‑de. Te ni̱ kandiki̱n‑de‑ya̱.
23309  MAT 5:6  Xáán ndatu̱ ña̱yɨvɨ kákuu xaa̱n iní‑i skíkuu‑i ta̱ká tiñu ndaa̱, chi̱ kuu ja̱ kákuni̱‑i.
23315  MAT 5:12  Sɨɨ̱ xáa̱n kóo ini̱‑ro̱, chi̱ ká'nu xaa̱n tá'u̱‑ro̱ íó onde̱ andɨ́vɨ́. Chi̱ súan ni̱ ka̱chindiki̱n‑i cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios ni̱ kikoyo xna'a̱n‑ga̱ vásá róó.
23316  MAT 5:13  Máá‑ró kákuu nátu̱'un ñii̱ ñu̱yɨ́vɨ. Ko nú ñii̱‑ún ná náa xikó u'a̱, ndasa ndu'u'a̱ ɨnga̱ jínu. Tuká tiñu kutɨ, chi̱ sua kacha̱‑ro̱ kí'i̱n te kuañu̱‑i sɨkɨ̱.
23317  MAT 5:14  Máá‑ró kákuu nátu̱'un luz ñu̱yɨ́vɨ. Ɨɨn ñuu̱ kándee xini̱ yúku, ma̱ kúu kundee sa̱'í.
23318  MAT 5:15  Ni tú skuikín‑ro̱ ɨ́ɨn yitɨ te chindee‑ró kayú chi̱i nu̱ndóó, chi̱ sua kundii̱ nuu̱ candelero te stúu̱n nuu̱ jáxiu̱kú iní ve̱'e.
23320  MAT 5:17  Ma̱ káni ini̱‑ro̱ jíná'an‑ró já vái‑ri̱ xnáa‑rí ley jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios. Na̱ tú va̱i‑ri̱ xnáa‑rí chi̱ sua skíkuu‑ri̱.
23327  MAT 5:24  Te skéndo̱o‑ró já sokó‑ro̱‑ún nuu̱ altar yúan, te ki'i̱n‑ro̱ te ndumani̱‑ro̱ jíín ñaní‑ro̱ xna'a̱n‑ga̱. Yúan‑na te vásá cháa̱‑ro̱ te soko̱‑ro̱.
23333  MAT 5:30  Te nú nda'a vá'a‑ró kuní skɨ́vɨ róó nuu̱ íó kua̱chi, xɨtɨ te skána‑ró ná kí'i̱n. Chi̱ va'a̱‑ga̱ ná náa ɨ́ɨn nda'a‑ro nasu̱ já kóo ndɨ'ɨ yikɨ kúñu‑ró kí'i̱n nuu̱ infierno.
23334  MAT 5:31  Te suni onde̱ sáá ní ka'a̱n: nú ndéja̱ kuní xndóo ñasɨ́'ɨ́, te ná kuá'a tutu̱ ndúsɨ́ɨn nuu̱‑ñá.
23335  MAT 5:32  Ko ruu̱, ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: nú xndóo ɨɨn cha̱a ñasɨ́'ɨ‑de, ko nasu̱ já tɨnɨ́ ini̱‑ña, yúan‑na te sá'a‑de ja̱ ísɨ́kɨ ncháa̱‑ña‑dé. Te nú ɨɨn cha̱a, nata̱nda'a‑dé jíín ñá'an‑ún, te ísɨ́kɨ ncháa̱‑de tá'an‑de.
23338  MAT 5:35  Ni sɨkɨ̱ ñúyɨ́vɨ, chi̱ teyu̱ nuu̱xndíi ja'a̱‑yá kúu. Ni sɨkɨ̱ ñúu̱ Jerusalén, chi̱ ñuu̱ máá Rey ñá'nu kúu.
23339  MAT 5:36  Te suni ma̱ ká'a̱n ni̱'in‑ró sɨkɨ́ xiní‑ro̱, chi ma̱ kúu sá'a kutɨ‑ro já ndúu kuíjín xí ndúu túún ɨɨn ixi‑ro.
23349  MAT 5:46  Chi̱ nú mani̱‑ro̱ jíín cháa mani̱ jíín‑ró, na̱ún ní'i̱n‑ro̱. Á tú suni súan kásá'a cha̱a xíní.
23353  MAT 6:2  Te nú sá'a‑ró caridad, ma̱ tɨvɨ́‑ro̱ corneta nátu̱'un cha̱a uu̱ xini̱ xiu̱kú‑de ini̱ ve̱'e sinagoga jíín núyá'u. Chi̱ súan kásá'a‑de náva̱'a nakana jaa‑i‑de. Ko ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já á ni̱ kani'i̱n‑dé ta'u̱‑dé.
23356  MAT 6:5  Te nú jikán ta'u̱‑ro̱, te ma̱ sá'a‑ró nátu̱'un cha̱a uu̱ xini̱. Chi̱ máá‑de, kákusɨɨ̱ iní‑de kaka̱n ta'u̱‑dé ini̱ ve̱'e sinagoga jíín jikí yá'ya náva̱'a ná kuní ña̱yɨvɨ núu̱‑dé. Ko ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑rí jíín‑ró ja̱ á ni̱ kani'i̱n‑dé ya̱'u‑de.
23357  MAT 6:6  Ko róó nú jikán ta'u̱‑ro̱, ndɨ̱vɨ ini̱ ve̱'e‑ró te kasu̱‑ro̱xé'é‑ró. Te kaka̱n ta'u̱‑ro̱ núu̱ máá Táa̱‑ro̱ já kánchaa̱ sa̱'í‑ya̱. Chi̱ máá Táa̱‑ro̱, jiní‑ya̱ já súan sá'a sa̱'í‑ro̱. Yúan‑na te ma̱'ñú táká ña̱yɨvɨ te kua̱'a‑ya̱ tá'u̱ kúu‑ró.
23358  MAT 6:7  Te nú jikán ta'u̱‑ro̱, ma̱ kée xkuiñí‑ro̱ ká'a̱n‑ro̱ nátu̱'un kásá'a cha̱a sɨ́ɨn nación, chi̱ kájani ini̱‑de ja̱ súan ná'án ká'a̱n‑de, te vásá jíni so̱'o‑ya̱.
23367  MAT 6:16  Ko nú ká'i̱o ndicha̱ ini̱‑ro̱, te ma̱ sá'a‑ró nátu̱'un kásá'a cha̱a uu̱ xini̱ já kájito xíí‑de. Chi̱ máá‑de kástují‑dé nuu̱‑dé náva̱'a stá'a̱n‑de máá‑de nuu̱ ñáyɨvɨ ja̱ ndichá ini̱‑de. Chi ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró já á ni̱ kani'i̱n‑dé ya̱'u‑de.
23368  MAT 6:17  Ko máá‑ró, nú ndicha̱ ini̱‑ro̱, te chi'i‑ró aceite xini̱‑ro̱ te nakɨtɨ nuu̱‑ro̱,
23370  MAT 6:19  Ma̱ kayá‑ro̱ yají‑ro̱ iní ñu̱yɨ́vɨ yá'a, chi̱ chaa ti̱kixin te kana sɨ̱'ɨn yóó, te tɨ̱vɨ́. Te suni kuu kɨ̱vɨ ñakui̱'ná te sákuí'ná kí'i̱n jíín.
23371  MAT 6:20  Ko kaya̱‑ro̱ yají‑ro̱ ondé andɨ́vɨ́, chi̱ yúan ma̱ kúu chaa ti̱kɨxɨn te ni ma̱ kúu kana sɨ̱'ɨn yóó já stɨ́vɨ́. Te yúan ni ma̱ kúu kɨ̱vɨ ñakui̱'ná já sákuí'ná kí'i̱n jíín.
23375  MAT 6:24  Ni ɨɨn mozo ma̱ kúu kuatíñu‑de nuu̱ úu̱ jito'o̱. Chi̱ kiti̱ ini̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te kumani̱‑dé jíín ɨngá, xí kuándatu̱‑de nuu̱ ɨ́ɨn te sani̱'in ini̱‑de nuu̱ ɨngá. Ma̱ kúu kuatíñu‑ró núu̱ Dios jíín núu̱ tú'un kúká.
23376  MAT 6:25  Núsáá te ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Ma̱ nákani ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ já kúchaku̱‑ro̱, nú ndasa kee‑ro, xí nú ndasa ko'o‑ró, ni sɨkɨ̱ yíkɨ kúñu‑ró, nú ndasa kundii kuna̱má‑ro̱. A tú kánúú‑gá vida‑ro̱ vásá já kée‑ro, te yikɨ kúñu‑ró vásá sá'ma‑ro náún.
23380  MAT 6:29  Ko ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, ja̱ rey Salomón kɨvɨ̱ ní kuñá'nu xaa̱n‑dé, ni tú ní kúu ku'un‑de ɨɨn sa'ma súan nátu̱'un ita̱‑ún.
23382  MAT 6:31  Núsáá, te ma̱ nándɨ'ɨ ini̱‑ro̱, ndasa kee‑yo, xí ndása ku'un‑yó, achi̱‑ro̱.
23386  MAT 7:1  Ma̱ náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñáyɨvɨ, náva̱'a ma̱ náku̱xndíi‑i sɨkɨ̱ máá‑ró.
23387  MAT 7:2  Chi̱ nátu̱'un náku̱xndíi‑ró sɨkɨ́ ñáyɨvɨ‑ún, suni súan naku̱xndíi‑i sɨkɨ̱ máá‑ró. Chi̱ jíín kú'a ja̱ káchikua̱'á‑ro̱, suni naku̱kua̱'á‑ro̱.
23390  MAT 7:5  Cha̱a uu̱ xini̱, xna'a̱n‑ga̱ tava‑ro vitú kándee nduchi máá‑ró. Yúan‑na te kuu nde̱'é vá'a‑ró te tava‑ro mí'ín kándee nduchi ñaní‑ro̱.
23391  MAT 7:6  Ma̱ kuá'a‑ró ndátíñu ii̱ núu̱ tí'ina̱ jíná'an‑tɨ̱, ni ma̱ skána‑ró perla‑ro̱ núu̱ kɨnɨ jíná'an‑tɨ̱. Chi̱ nú súan te kuañu̱‑tɨ̱ sɨkɨ́, te naxíó káva‑tɨ̱ íchi núu̱‑ro̱ te chuxíní‑tɨ́ róó.
23398  MAT 7:13  Kɨ̱vɨ koyo‑ró íchixé'é túu̱, chi̱ jichá yuxé'é te ká'nu ichi já kuá'a̱n nuu̱ náa ñáyɨvɨ. Te kua'a̱‑í kɨ́vɨ koyo‑i kua'a̱n‑i ichi‑ún.
23399  MAT 7:14  Chi̱ tuu̱ yuxé'é te lúlí‑ni ichi já kuá'a̱n nuu̱ ní'i̱n tá'u̱‑í kuchaku̱‑i. Te yaku̱‑ni‑i káni'i̱n‑í ichi‑ún.
23400  MAT 7:15  Te koto‑ró máá‑ró núu̱ cháa kájani tu̱'un tú'ún já vái‑de nátu̱'un rɨɨ̱ jíto‑de, ko ichi iní‑de kándee yi'ɨ̱ kɨtɨ xáa̱n.
23401  MAT 7:16  Jíín tíñu kásá'a‑de te kuni̱‑ro̱‑dé. Á kuuxín‑ró uva xini̱ nú íñú, xí kúuxín‑ró mérkexxini̱ íñu kɨ́mɨ́.
23402  MAT 7:17  Súan kúu, ja̱ táká yunu vá'a kúun nde'e̱ vá'a xini̱, ko yunu ñáá kúun nde'e̱ ñáá xini̱.
23403  MAT 7:18  Ɨɨn yunu vá'a ma̱ kúu kuun nde'e̱ káñáá xini̱. Te ni ɨɨn yunu káñáá, ma̱ kúu kuun nde'e̱ vá'a xini̱.
23404  MAT 7:19  Ta̱ká yunu tú kúun nde'e̱ vá'a xini̱, xɨtɨ́, te ná kí'i̱n nuu̱ ñú'u̱n kayu̱.
23405  MAT 7:20  Núsáá te súan jíín ndé'e̱ kúun xini̱, te kuni̱‑ro̱ na̱ún yunu kúu.
23408  MAT 7:23  Yúan‑na te ka'a̱n ni̱'in‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ‑ún: Tú ní jiní kutɨ‑rí róó. Kuxio ki'i̱n‑ro̱, chi cha̱a kásá'a tiñu chá'án kákuu‑ró.
23410  MAT 7:25  Te ni̱ kuun sau̱, te ni̱ jinu̱ nducha ñú'ún, te ni̱ kee tachi̱ xáa̱n, te ni̱ ka̱kaja vé'e‑ún. Te tú ní nduá, chi̱ kándii̱ sɨkɨ̱ káva.
23411  MAT 7:26  Te ta̱ká cha̱a jíni so̱'o tu̱'un ká'a̱n‑ri̱ yá'a, te tú skíkuu‑de, te kuu‑de nátu̱'un ɨɨn cha̱a xíní ñáá. Te cha̱a‑ún, ni̱ jani‑de ɨɨn ve'e nuu̱ ñítɨ́.
23412  MAT 7:27  Te ni̱ kuun sau̱, te ni̱ jinu̱ nducha ñú'ún, te ni̱ kee tachi̱ xáa̱n, te ni̱ ka̱kaja vé'e‑ún. Te ni̱ ndua̱‑ni, te ni̱ naa íi̱, áchí‑ya̱ jíín‑i.
23420  MAT 8:6  Táta̱, mozo‑ná kátúu‑í ve'e‑ná ni̱ kuyúnú‑i te ndó'o xaa̱n‑í, áchí‑de.
23432  MAT 8:18  Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ ní jíkó ndúu̱ kua'a̱ ñáyɨvɨ ká'i̱in‑i xiin‑yá. Te ni̱ tá'ú‑yá tiñu ja̱ ná já'a‑i ki'i̱n‑i ɨnga̱ lado.
23435  MAT 8:21  Te ɨnga̱ cha̱a skuá'a jíín‑yá, ni̱ ka'a̱n‑de jíín‑yá: Táta̱, kua̱'a‑ní tu̱'un ná kíchindu̱ji‑ná táa̱‑ná xna'a̱n‑ga̱, áchí‑de.
23438  MAT 8:24  Te nuu̱ mar ni̱ ndonda ɨɨn tachi̱ xáa̱n, te su'ma̱ ndúcha‑ún, ni̱ jasu̱ sɨkɨ̱ barco. Ko máá‑yá kixí‑ni‑ya̱.
23439  MAT 8:25  Te cha̱a káskuá'a jíín‑yá, ni̱ ja̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ ka̱xndúko̱o‑de‑ya̱. Te káka'a̱n‑de: Táta̱, nama‑ní yóó, chi̱ naa‑yo, áchí‑de.
23440  MAT 8:26  Te ni̱ kachi̱‑ya̱ jíín‑de: Naja̱ káyu̱'ú‑ro̱. Tú kákandíja va̱'a‑ró náún, áchí‑ya̱. Yúan‑na te ni̱ nduko̱o‑ya̱. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ núu̱ tachí xáa̱n‑ún jíín núu̱ ndúcha mar. Te ná'ín yúú‑ni ni̱ kuu.
23442  MAT 8:28  Te ni̱ jaa̱‑ya̱ ɨngá lado mar ndañúu̱ Gadara. Te onde̱ ve'e añú ni̱ kenda uu̱ cha̱a káta'a̱n tachi̱ kíni. Te ni̱ cha̱koyo‑de nuu̱‑yá. Te ja̱ xáa̱n‑dé, te tú ni ɨɨn ña̱yɨvɨ jíka‑i ichi‑ún.
23443  MAT 8:29  Te ni̱ ka̱kana jaa‑de: Na̱ún kuní‑ní jíín‑ná Jesús, Se̱'e Dios. Ni̱ chaa̱‑ní yá'a ja̱ xndó'o‑ní náá va̱sa té jaa̱‑ga̱ kɨvɨ̱ náún, áchí‑de.
23448  MAT 8:34  Yúan‑na te ndivii ñáyɨvɨ ñúu̱‑ún, ni̱ kenda koyo‑i kuata'a̱n‑i Jesús. Te ni̱ kajini̱‑i nuu̱‑yá. Te ni̱ kaka'a̱n nda̱'ú‑i jíín‑yá ja̱ náxio‑ya̱ kí'i̱n‑ya̱ ñúu̱‑i.
23457  MAT 9:9  Te Jesús, ni̱ ja̱'a‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ yúan. Te ni̱ jini̱‑ya̱ núu̱ ɨ́ɨn cha̱a nání Mateo kánchaa̱‑de nuu̱ kútútú xú'ún ñúu̱. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Kundiki̱n‑ro̱ rúu̱. Te ni̱ ndukuiñi̱‑de, te ni̱ ndiki̱n‑de‑ya̱.
23458  MAT 9:10  Yúan‑na te ni̱ yee‑yá staa̱ iní ve̱'e‑de. Te suni kua'a̱ cháa xíní jíín cháa ká'i̱o kua̱chi, ni̱ ja̱koyo‑de. Te ni̱ ka̱yee‑dé staa̱ jíín Jesús jíín cháa káskuá'a jíín‑yá.
23459  MAT 9:11  Te ni̱ kajini̱ cha̱a fariseo. Te ni̱ kaka'a̱n‑de jíín cháa káskuá'a jíín‑yá: Naja̱ yée Maestro máá‑ró jíín cháa xíní jíín cháa ká'i̱o kua̱chi, áchí.
23461  MAT 9:13  Kuá'án jíná'an‑ró núsáá. Te skuá'a‑ró na̱ún tu̱'un kúu: Ná kúndá'ú ini̱ tá'an‑i kuní‑ri̱. Nasu̱ já sokó‑í nuu̱‑rí, áchí onde̱ sáá. Chi̱ tú va̱i‑ri̱ kana‑ri̱ xini̱ cháa ndaa̱, chi cha̱a ká'i̱o kua̱chi kána‑ri̱ xini̱ já ná nákani ini̱‑de. Achí‑ya̱.
23463  MAT 9:15  Te ni̱ ka'a̱n Jesús jíín‑de: Á kuu kondicha̱ ini̱ ña̱yɨvɨ ká'i̱in viko tánda'a, te nú nini kánchaa̱ yii jíín‑i. Ko chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ jáxio yii‑ún nuu̱‑í. Yúan‑na te kuu koo ndicha̱ ini̱‑i.
23466  MAT 9:18  Te nini ká'a̱n‑ya̱ tú'un yá'a jíín‑de, te ɨɨn cha̱a kúñá'nu ni̱ jaa̱‑de nuu̱‑yá. Te ni̱ chiñú'ún‑de‑ya̱. Te ni̱ ka'a̱n‑de: Se̱sɨ́'ɨ́‑ná, sáá ní ji'i̱‑i. Ko ki'o̱n te xndée‑ní nda'a‑ní sɨkɨ̱‑í, te ná náchaku̱‑i. Achí‑de.