Wildebeest analysis examples for:   mxb-mxbNT   N    February 11, 2023 at 19:11    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23217  MAT 1:4  ta de̱ꞌe Aram nsa̱ kuu Aminadab, ta de̱ꞌe Aminadab nsa̱ kuu Naasón, ta de̱ꞌe Naasón nsa̱ kuu Salmón,
23230  MAT 1:17  Noo̱ ndidaá nsáꞌano yóꞌo,ndaa̱ inio̱ ña̱ nda̱ Abraham, ta nda̱ David nsa̱ kuu na uxi̱ komi̱ nsáꞌano. Ta nda̱ David, ta nda̱ tiempo nkue̱i nIsrael ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, nsa̱ kuu na uxi̱ komi̱ ka̱ nsáꞌano. Ta nda̱ tiempo nkue̱i nñoo Israel ti̱xi ndáꞌa̱ nñoo Babilonia, ta nda̱ tiempo Cristo nsa̱ kuu tuku na uxi̱ komi̱ nsáꞌano.
23231  MAT 1:18  Diꞌa nkuu tá nkaki Jesús: María, ta kakuu naná Jesús, sa̱ nxi̱ꞌo va xi to̱ꞌon xi noo̱ José ña̱ tandaꞌa̱ xíꞌín rá. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin táꞌan na kandei na, kúú ntu̱u va María ñóꞌo de̱ꞌe xi, chi̱ Espíritu ii̱ Ndios nxi̱ꞌo ña̱ ndato yóꞌo noo̱ xí.
23233  MAT 1:20  nndiꞌi nkaꞌi ini ra̱ ña̱ dión kee ra, ta kúú nnaꞌa̱ noo̱ iin ángel nkixi noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ rá ti̱xi sa̱ni. nkaa nxíꞌín rá: ―José, nveꞌe David, o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ inn kiꞌón María kakuu ñadiꞌóo̱n, dá chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios nxi̱ꞌo ña̱ꞌa ndato yóꞌo noo̱ xí, sa̱ꞌá ño̱ó ntu̱u xi ñóꞌo de̱ꞌe xi.
23235  MAT 1:22  Ta ndidaá ña̱ yóꞌo nkuu, dá nxi̱nko̱o noo̱ nkaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta, táꞌa̱n nsa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon nkaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, chi̱ diꞌa nkaa na̱:
23236  MAT 1:23  Miía̱n tu̱u iin tadiꞌí tákí kañoꞌo de̱ꞌe xi. Ta chinaní ná xi̱ Emanuel. To̱ꞌon yóꞌonkaa: Ió Ndios xíꞌín yó.
23240  MAT 2:2  Ta nnda̱to̱ꞌón nñoo Jerusalén, ta kaá ra̱: ―¿Ndeí nkúú rey no̱ó nIsrael, nnkaki ñoó? Dá chi̱ nda̱ ñoo ndu̱ ñoó nxini ndu̱ nxi̱nko̱o iin ti̱ñoo̱ sa̱á, sa̱ꞌá ño̱ó nka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ nkaki na, ta ve̱i ndu kandaño̱ꞌo ndu n―kaá ra̱.
23242  MAT 2:4  Sa̱ꞌá ño̱ó nkana Herodes ndidaá kúú ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱naꞌa̱ ley Moisés, ta nnda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndeí kaki nkakuu Cristo, ndáka̱ki ñaá?
23243  MAT 2:5  nkaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: ―Kaki na ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuenJudea yóꞌo, dá chi̱ diꞌa ntaa iin profeta ña̱ nkaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná:
23244  MAT 2:6  Ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuenJudá, kandaya̱ꞌi cháá ka̱ yo̱ꞌó noo̱ dao ka̱ ñoo ñóꞌo kuenJudá, dá chi̱ xaa̱n kaki iin ra̱ katiin ndaa nñoo Israel, nkúú ñooi̱, tandáki ñaá rá, kaá Ndios xíꞌín profeta n―kaá ra̱.
23246  MAT 2:8  Nndiꞌi, nta̱ndaꞌá ñaá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Belén, ta kaá ra̱ xíꞌín rá: ―Kuaꞌán ndo̱ ñoó ndato̱ꞌón va̱ꞌa nndeí ió tayií ñoó. Tá nnníꞌi̱ ndo̱ xí, dá naki̱ꞌo nkuennoo̱í, ná koꞌo̱n taꞌani yuꞌu̱ kandaño̱ꞌi xi̱ ―kaá ra̱.
23250  MAT 2:12  Tído ti̱xi sa̱ni nkaꞌa̱n Ndios xíꞌín rá ña̱ ná dáꞌa ni nandió kuéi ra noo̱ Herodes. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ka̱ va íchi̱ nnndió kuéi ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá.
23251  MAT 2:13  nya̱ꞌa ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá nkaꞌa̱n iin ángel nkii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín José ti̱xi sa̱ni, dá kaá na̱: Ndako̱o yoꞌó, ta kiꞌin taleé xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta kuino kíi̱ kuaꞌán Egipto, ta ñoó kandei nnda̱ ná kasto̱ꞌon tukui xíꞌín ndó, dá chi̱ kasáꞌá rey Herodes nándukú rá taleé xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱.
23253  MAT 2:15  Ta ñoó nsa̱ ndei na nda̱ nkasa̱ndaá kuu̱ nxiꞌi̱ Herodes. Dión, nxi̱nko̱o to̱ꞌon nkaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta na̱: Nda̱ ñoo Egipto nna̱kanai de̱ꞌi ve̱i xi.”
23256  MAT 2:18  Tái̱ káyuꞌú nñáꞌa̱ ndéi ñoo Ramá. Ni̱ꞌi nda̱ꞌo kíán, ta ndaꞌí nn xíꞌín ndirá noo̱a̱n. Ta ndéíꞌi̱ Raquel saꞌa̱ de̱ꞌán, ta ko̱ ku̱ú taꞌon natiián ta̱ndeé iní, chi̱ nxiꞌi̱ ndiꞌi xi.
23257  MAT 2:19  nxiꞌi̱ Herodes, dá nnaꞌa̱ noo̱ túku iin ángel nkii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ José ti̱xi sa̱ni noo̱ ió ra̱ ñoo Egipto,
23258  MAT 2:20  nkaa nxíꞌín rá:Ndako̱o, ta kuaka tayií lóꞌo̱ xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta nandió kuéi nkuaꞌán nóꞌo̱ ndo̱ Israel, dá chi̱ sa̱ nxiꞌi̱ ndiꞌi va ta̱a, ra̱ ndúkú tayií lóꞌo̱ xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱.
23260  MAT 2:22  Tído nniꞌi̱ tóꞌon na ña̱ Arquelao nna̱kuíi̱n noo̱ tatá ra̱ rey Herodesndáki ra kuenJudea, sa̱ꞌá ño̱ó nyu̱ꞌú nkoꞌo̱n nkandei na ñoó. Tído nka̱sto̱ꞌon tuku Ndios ti̱xi sa̱ni xíꞌín José ña̱ ná koꞌo̱n nchí kuenGalilea kandei na.
23261  MAT 2:23  nsaa̱ nñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuenGalilea, ta ñoó nsa̱ ndei na. Dión, nxi̱nko̱o no̱ó nkaꞌa̱n profeta ña̱ kananí xí ta̱ ñoo Nazaret.
23263  MAT 3:2  ta kaá nxíꞌín ná: Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, chi̱ sa̱ nku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ndáki ñaá ná.
23264  MAT 3:3  Ta saꞌa̱ mií Juan yóꞌo nkaꞌa̱n profeta Isaías tá sa̱ naꞌá, chi̱ diꞌa nkaa na̱: Kayuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí, ta kaa ra̱: “Kandei nduu ndo̱ natiin nsatoꞌo yo̱ Ndios, ta ná konó niin ichí ndaa̱ noo̱ ná”, kaá na̱.
23267  MAT 3:6  Ta sa̱ naꞌo̱ nkua̱chi nnoo̱ Ndios, ta kúú sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Juan ini yu̱ta naní Jordán.
23268  MAT 3:7  nxini Juan ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo ve̱i taꞌani kodo̱ ndúta̱ noo̱ ná, nkaa nxíꞌín rá: ―¡Ndoꞌó kúú tata de̱ꞌe koo̱! ¿Nyoo kaá daá xíꞌín ndoꞌó ña̱ dión oon ni ka̱ki nno̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios, ña̱ ve̱indóꞌo naní nío̱ ndo̱?
23270  MAT 3:9  Ta ná dáꞌa ni kaꞌán nña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú nnveꞌe Abraham, sa̱ꞌá ño̱ó ka̱ki ndó. Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín nña̱ kuu va ndee Ndios yuu̱ ndéi yóꞌo kakuuan nveꞌe Abraham.
23272  MAT 3:11  ’Miía̱n ndaa̱ kíán dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ꞌó ini ta̱kui̱í, chi̱ nnndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Tído sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin nndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, ta ni ko̱ni víán taó yuꞌu̱ ndisa̱ ná, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ no̱ du̱ú yuꞌu̱. Ta no̱ón kúú ndákodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, xíꞌín ñoꞌó ita̱.
23276  MAT 3:15  nkaa Jesús xíꞌín ná: ―Joon ní kaao̱n, dá chi̱nian kee yó ndidaá choon saꞌánNdios ―kaá na̱. nxinini Juan dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná.
23277  MAT 3:16  nndiꞌi nsodo̱ ndúta̱ Jesús, dá nna̱kuíi̱n ndichi nini ta̱kui̱í ñoó. Kúú mií dáá nnonó induú. nxini nEspíritu ii̱ Ndios nna̱xinnsata̱ Jesús, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma.
23278  MAT 3:17  Ta nda̱ induú tái̱ nkaꞌa̱n Ndios xíꞌín Jesús: ―Yoꞌó kúú de̱ꞌe manyuꞌu̱, ta nátaꞌan nda̱ꞌo inii̱ xiníi̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱.
23279  MAT 4:1  nkee Espíritu ii̱ Ndios ndáka na Jesús kuaꞌa̱n ndinyúku̱ i̱chí, dá korndodó ñaá ña̱ uꞌu̱.
23281  MAT 4:3  Ta kúú nka̱sáa̱ ña̱ uꞌu̱, ña̱ xírndodó ñaá, noo̱ ná. nkaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, kía̱n kaꞌanda ní choon no̱ó yuu̱ xaa̱n, ná nduuan pan kaxí ní.
23282  MAT 4:4  nkaa nxíꞌán: ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ du̱ú ta̱ꞌón tóꞌón pan nñóꞌó ña̱yuu keí ná, dá kataki na̱. Diꞌa to̱ꞌon Ndios taꞌani nñóꞌó ná kueídóꞌo na, dá kataki ndisa na” ―kaá Jesús.
23283  MAT 4:5  Nndiꞌi, nkee ña̱ uꞌu̱ ndáka ñaáán kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, ña̱ kúú ñoo Ndios. nda̱káa ñaáán noo̱ dikó cháá ka̱ dinveꞌe ño̱ꞌo káꞌano íin ñoó.
23284  MAT 4:6  nkaaa̱n xíꞌín ná: ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, kía̱n nkao ní mií ní nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa, chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: Kaꞌanda Ndios choon noo̱ ángel ná saa̱ nkandaa nyo̱ꞌó. Ta kuita nduu nxíꞌín ndáꞌa̱ ná natiin na yo̱ꞌó, dá kía̱n ná o̱ tákueꞌe̱ sa̱ꞌo̱n kee yuu̱.
23285  MAT 4:7  nkaa Jesús xíꞌán: ―Ta diꞌa taꞌani kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ kórndodó nNdios, nkúú satoꞌo ndo̱” ―kaá na̱.
23288  MAT 4:10  nkaa Jesús: ―Kuya̱ꞌa kuaꞌán noo̱í, ña̱ uꞌu̱, chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo ini ndo̱ kandaño̱ꞌo niin tóꞌón dinNdios, nkúú satoꞌo ndo̱, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón míí ná koni kuáchí ndó” ―kaá nxíꞌán.
23291  MAT 4:13  Kúú nda̱nkoo na ñoo Nazaret no̱ó nsa̱ io na̱. nkiꞌin na kuaꞌa̱n nkoo na ñoo Capernaum, ta kíán iin ñoo nákaa̱ yati yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó nsa̱ kuu ñóꞌo̱ nkuenZabulón xíꞌín Neftalí.
23293  MAT 4:15  Diꞌa ndoꞌo nndéi kuenZabulón xíꞌín nndéi kuenNeftalí, táꞌa̱n nndéi chí yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ña̱ nákaa̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán, noo̱ kúú kuenGalilea, noo̱ ndéi ña̱yuu ko̱ kúú nIsrael.
23295  MAT 4:17  Nda̱ daá nka̱sáꞌá Jesúsnaꞌa̱ nno̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá chi̱ sa̱ nku̱yati va kuu̱ ña̱ kía̱n ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ndáki ñaá ná.
23297  MAT 4:19  nkaa Jesús xíꞌín rá:Nakíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱ kanooó xíꞌín yuꞌu̱, dá ná naꞌi̱ noo̱ ndo̱ taó ndo̱ ña̱yuu tein kua̱chi na táto̱ꞌon kée ntaó ndo̱ ti̱yaká ini ta̱kui̱í ―kaá na̱.
23301  MAT 4:23  Ta nna̱taꞌan Jesús nxi̱onoo na chí kuenGalilea ñoó sa̱ da̱náꞌa̱ niin iin veꞌe noo̱ ndítútí nIsrael. Tanaꞌa̱ nto̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ kía̱n káꞌa̱n ndi koo ndu̱ꞌu yó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ña̱yuu ndóꞌo ndi ndáa mií vá kueꞌe̱, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na nuꞌu̱ ñíi̱.
23306  MAT 5:3  Ndikáꞌán ndi kúu ví nnákoni ña̱nñóꞌó ná Ndios, chi̱ nyóꞌo kúú nsa̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
23307  MAT 5:4  Ndikáꞌán ndi kúu ví nndéíꞌi̱, dá chi̱ natiin na ta̱ndeé iní noo̱ Ndios.
23308  MAT 5:5  Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu ndaꞌí ini, dá chi̱ nyóꞌo kúú nnatiin no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ Ndios.
23309  MAT 5:6  Ndikáꞌán ndi kúu ví nxíꞌi̱ do̱ko sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱, ta íchi̱ ini nkoni nñá, dá chi̱ ndinoo ini nxíꞌín ña̱ ndaa̱ kee Ndios.
23310  MAT 5:7  Ndikáꞌán ndi kúu ví nkáꞌano ini, dá chi̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ná.
23311  MAT 5:8  Ndikáꞌán ndi kúu ví nkómí iin nío̱ vii, dá chi̱ koni xíꞌín noo̱ ná Ndios.
23312  MAT 5:9  Ndikáꞌán ndi kúu ví nndúkú ña̱ nandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ nyóꞌo kúú nkananí de̱ꞌe Ndios.
23313  MAT 5:10  Ndikáꞌán ndi kúu ví nndóꞌo nío̱ sa̱ꞌá ña̱ kée na ña̱ ndaa̱, dá chi̱ nyóꞌo kúú nni̱ꞌí ña̱ kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
23314  MAT 5:11  Ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndó, o tándava̱ꞌa na xíꞌín ndó, o tá káva̱ꞌa na kua̱ꞌá no̱ó ña̱ to̱ꞌón saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú nkuenyuꞌu̱.
23315  MAT 5:12  Ta ná kadii̱ iní ndo̱, ta ñóchí kuu ini ndo̱, dá chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱ chí induú sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani nkendava̱ꞌa na xíꞌín profeta nsa̱ ndei sa̱ naꞌá.
23316  MAT 5:13  Ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñii̱ ñayuú yóꞌo, tído tá nndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíꞌán, nduꞌoꞌo̱va̱ tukuan? Ko̱ ta̱ꞌón ka̱ ña̱ꞌa kuu kechóon yóa̱n. Nkata va yóa̱n sata̱ véꞌe, ta kue̱i niꞌini ña̱yuua̱n kanoo na.
23319  MAT 5:16  Ta ki̱ꞌo dión nian katoo̱n ndo̱ noo̱ iin iin ña̱yuu, dá ná koni nña̱ va̱ꞌa kée ndó, ná kekáꞌano na tatá yo̱ Ndios, n induú.
23320  MAT 5:17  Ná dáꞌa ni kaꞌán nña̱ ve̱i yuꞌu̱ dátu̱úí choon saꞌánley Moisés xíꞌín ña̱ ntaa ndidaá profeta. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ dáxi̱nko̱oi choon saꞌándáa̱n.
23322  MAT 5:19  Sa̱ꞌá ño̱ó, ndi ndáa mií vá ña̱yuu xío kao iin káa choon kuálí saꞌánley, ta ki̱ꞌo dión taꞌani kee na naꞌa̱ na̱án noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n cháá vá kandaya̱ꞌi na tein nñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tído ndi ndáa nseídóꞌo choon kuálí yóꞌo, ta dión naꞌa̱ nnoo̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú nkandaya̱ꞌi nda̱ꞌo tein nñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.
23323  MAT 5:20  Ta káꞌi̱n xíꞌín nña̱nian kuita ndaa̱ cháá ka̱ ndo̱ kee nña̱nNdios o̱ du̱ú ta̱naꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ndúꞌu nti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, n induú.
23325  MAT 5:22  Tído yuꞌu̱ diꞌa káꞌi̱n xíꞌín nña̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu, va̱ꞌará ná karyíí óon na xíꞌín ñani táꞌan na, miía̱n keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ná. Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu yáꞌa káꞌa̱n xíꞌín ñani nña̱ kúú ná ña̱yuu xi̱xi, no̱ón kúú nkando̱o kakuu na ña̱yuu kómí kua̱chi no̱ó nsáꞌano ñoo yo̱. Ta ndi ndáa mií ña̱yuu, nkáꞌa̱n xíꞌín ñani táꞌan na ña̱ ni lúꞌu̱ ko̱ chóon na, no̱ón kúú nkoꞌo̱n kañoꞌo indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱.
23326  MAT 5:23  ’Ta viti, tá kuaꞌa̱n ndo̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta nndu̱sáa̱ ini ndo̱ ña̱ ko̱ ñáꞌa̱ ndeyíko̱ ndo̱ ta̱ndóꞌó ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱,
23327  MAT 5:24  kía̱n nian nkoo tóo nña̱ néꞌe nkuaꞌa̱n ndo̱ doko̱ ndo̱ noo̱ náa̱ ñoó, ta dinñóꞌó kuaꞌán ndo̱ ndaka̱ ndo̱ ña̱ mannoo̱ ñani ndo̱. nndiꞌi, nandió kuéi ndoko̱ ndo̱án noo̱ Ndios.
23334  MAT 5:31  ’Sa̱ nseídóꞌo taꞌani niin ka̱ choon kaá diꞌa:Ndi ndáa mií vá ta̱annkoo ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ra iin tuti ña̱ káꞌa̱n ña̱nra̱nkoo ñaá rá.”
23336  MAT 5:33  ’Ta sa̱ nseídóꞌo taꞌani niin ka̱ choon ntaꞌa̱nda̱ no̱ó nsáꞌano ñoo yo̱: “O̱ sa̱ kétóꞌón nña̱ nna̱chi̱naꞌá nkee nnoo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Diꞌa koo ini ndo̱ kee nña̱ nkaa ndo̱ kee ndó.”
23337  MAT 5:34  Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ náchinaꞌá nni iin ña̱ꞌa, dá ki̱ꞌo nto̱ꞌon ndó. O̱ sa̱ náchinaꞌá ninduú, dá chi̱ noo̱ ió mií Ndios kíán,
23338  MAT 5:35  ta o̱ sa̱ náchinaꞌá nno̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo ndíta saꞌa̱ Ndios, ta o̱ sa̱ náchinaꞌá nñoo Jerusalén, dá chi̱ ñoo mií rey káꞌano kíán.
23347  MAT 5:44  Tído yuꞌu̱ diꞌa káꞌi̱n xíꞌín nña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá nxiní uꞌu̱ ñaá, ta kaꞌa̱n va̱ꞌa nxíꞌín nkáꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín ndó, ta keva̱ꞌa nxíꞌín nkáñóꞌó ñaá, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mannoo̱ Ndios sa̱ꞌá nnóo ñaá, xíꞌín sa̱ꞌá nndava̱ꞌa xíꞌín ndó.
23348  MAT 5:45  Dión, náꞌa̱ ndo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúú nde̱ꞌe tatá Ndios, n induú, ndáxi̱nko̱o ndi̱ndii sata̱ ña̱yuuni xíꞌín ña̱yuu váꞌa, ndákóon dai̱ sata̱ ña̱yuu ndaa̱, xíꞌín ña̱yuuni.
23350  MAT 5:47  káꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín sa̱va̱ꞌa ñani táꞌan ndó, kía̱n, ¿nki̱án va̱ꞌa kée ndó, xiní ndo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon nña̱ dión taꞌani kée nko̱ náꞌá Ndios tein mií ná?
23351  MAT 5:48  Tído ndoꞌó, koo ini ndo̱ kendaa̱ ndiꞌi nchoon táto̱ꞌon ndaa̱ tatá yo̱ Ndios, n induú, choon.
23352  MAT 6:1  ’Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ ndúkú nkee nña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱nndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa na ndo̱. Dá chi̱ tá kée ndión, kía̱n ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ nándió néꞌe tatá Ndios, n induú, noo̱ ndo̱.
23355  MAT 6:4  kía̱n ná koo de̱ꞌé ña̱ mankée ndó, chi̱ tatá Ndios, nndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, no̱ón kúú nnandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
23356  MAT 6:5  ’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, o̱ sa̱ kée ntáto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ kátoó ra̱ kandita ndichi ra̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ta kátoó taꞌani ra kandita ra iin iin do̱ꞌo keí kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ná kande̱ꞌé ña̱yuu ña̱ kée ra. Tído miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín nña̱ sa̱ nna̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra.
23357  MAT 6:6  Tído ndoꞌó, kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, kuaꞌán ndu̱ꞌu nini veꞌe ndó, ta kadi ndo̱ yéꞌé ndó, kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, nko̱ túu, nndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, ná nandió néꞌe túu na ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
23358  MAT 6:7  ’Ta noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ná dáꞌa ni nandió kuéi tóó tuku nkaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon, ña̱ sa̱ nkaꞌa̱n ndo̱ táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, dá chi̱ káꞌán ná ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá téí káꞌa̱n na̱, natiin na ña̱ xíka̱ na̱.
23359  MAT 6:8  Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni kee ntáto̱ꞌon kée na, chi̱ sa̱ naꞌá vá tatá yo̱ Ndios nki̱án nñóꞌó nva̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kaka̱ ndo̱án noo̱ ná.
23360  MAT 6:9  kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta diꞌa kaa ndo̱: Tatá mií nduꞌu̱, n induú, ná natiin kuu̱ mií ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó.
23365  MAT 6:14  ’Dá chi̱ tá ná kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu nya̱ꞌa noo̱ ndo̱, kía̱n kuꞌu̱ káꞌano taꞌani ini tatá yo̱ Ndios, n induú, sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó.
23366  MAT 6:15  Tído tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu nya̱ꞌa noo̱ ndo̱, kía̱n ni tatá yo̱ Ndios o̱ kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱.
23369  MAT 6:18  kía̱n ná dáꞌa ni naꞌa̱ ndo̱ mií nno̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ ndo̱. Ta sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dintatá yo̱ Ndios, nko̱ túu, ná kanaꞌá ña̱ kée ndión. Ta iin tóꞌón mií tatá Ndios, nndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, ná nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱.
23370  MAT 6:19  Ná dáꞌa ni ketútí nña̱ kui̱ká ñayuú yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo kúú noo̱ nti̱kidi ña̱ꞌa, ta yóꞌo kúú noo̱ nda̱yeꞌe ña̱ꞌa, ta yóꞌo taꞌani kúú noo̱ ndéi ta̱ kui̱ꞌíná, chi̱ ko̱kuꞌu ra veꞌe, ta kíꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa.
23375  MAT 6:24  ’Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kéchóon no̱ó uu̱ satoꞌo, dá chi̱ iin na koni uꞌu̱ na̱, ta iin ka̱ nkonna̱, o chindaya̱ꞌi na iin na, ta kenóo na iin ka̱ na̱. Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon ndiko̱ nNdios, ta ndiko̱ taꞌani na ña̱ kui̱ká.
23377  MAT 6:26  Kande̱ꞌé nto̱ꞌon ndóꞌo laa, chi̱ ni ko̱ chíꞌi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó nátaán va̱ꞌa rí ña̱ꞌa rí. Tído tatá yo̱ Ndios, n induú, xíto va na ri̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon nña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú laa?
23378  MAT 6:27  ¿Ndi ndáa nkandeé kuaꞌano iin kondo̱ ndáꞌa̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ndo̱?
23381  MAT 6:30  Tá ki̱ꞌo dión kée Ndios xíꞌín ita káa yúku̱, táꞌa̱n ña̱ káa kuu̱ víti, tído iin taa̱n chiñóꞌo̱ ñaá ná ini xito̱, ¿á ko̱ náꞌá nña̱ ndato ka̱ ví chindeé Ndios ndo̱ꞌó, ta̱ cháá téíndéé ini ñaá?
23383  MAT 6:32  chi̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ndíꞌi nda̱ꞌo ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Tído mií tatá yo̱ Ndios, n induú, sa̱ náꞌá ná ña̱nñóꞌó ndóa̱n.