23217 | MAT 1:4 | ta de̱ꞌe Aram ni̱ sa̱ kuu Aminadab, ta de̱ꞌe Aminadab ni̱ sa̱ kuu Naasón, ta de̱ꞌe Naasón ni̱ sa̱ kuu Salmón, |
23218 | MAT 1:5 | ta de̱ꞌe Salmón xíꞌín Rahab ni̱ sa̱ kuu Booz, ta de̱ꞌe Booz xíꞌín Rut ni̱ sa̱ kuu Obed, ta de̱ꞌe Obed ni̱ sa̱ kuu Isaí. |
23219 | MAT 1:6 | Ta de̱ꞌe Isaí ni̱ sa̱ kuu David, na̱ ni̱ sa̱ kuu rey no̱ó na̱ Israel, ta de̱ꞌe rey David ni̱ sa̱ kuu Salomón, ta naná Salomón ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí Urías. |
23220 | MAT 1:7 | Ta de̱ꞌe Salomón ni̱ sa̱ kuu Roboam, ta de̱ꞌe Roboam ni̱ sa̱ kuu Abías, ta de̱ꞌe Abías ni̱ sa̱ kuu Asa, |
23225 | MAT 1:12 | Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kue̱i na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, dá ni̱ sa̱ io iin de̱ꞌe Jeconías ñoó, ta ni̱ sa̱ naní rá Salatiel, ta de̱ꞌe Salatiel ni̱ sa̱ kuu Zorobabel, |
23227 | MAT 1:14 | ta de̱ꞌe Azor ni̱ sa̱ kuu Sadoc, ta de̱ꞌe Sadoc ni̱ sa̱ kuu Aquim, ta de̱ꞌe Aquim ni̱ sa̱ kuu Eliud, |
23242 | MAT 2:4 | Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana Herodes ndidaá kúú ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, ta ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: ―¿Ndeí kaki na̱ kakuu Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? |
23250 | MAT 2:12 | Tído ti̱xi sa̱ni ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín rá ña̱ ná dáꞌa ni nandió kuéi ra noo̱ Herodes. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ka̱ va íchi̱ ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. |
23254 | MAT 2:16 | Tá ni̱ ka̱ndaa̱ iní Herodes ña̱ ni̱ da̱nda̱ꞌí ñaá ta̱ ndi̱chí ñoó, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kuu ndidaá takuálí yíí ko̱ ñáꞌa̱ xi̱no uu̱ kuia̱ ndéi ñoo Belén xíꞌín ndidaá takuálí yíí ndéi ñoo kuálí ñóꞌo noo̱ kúú kuendá Belén ñoó, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o uu̱ kuia̱ ni̱ xini ta̱ ndi̱chí ñoó ni̱ xi̱no ti̱ñoo̱. |
23296 | MAT 4:18 | Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea, ñoó ni̱ xini na̱ uu̱ ta̱a, iin ra kúú Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱naní ná Pedro, ta iin ra̱ kúú Andrés, ñani mií rá. Ta ñóꞌo ra chíkaa̱ ra̱ ñóno̱ rá ini ta̱kui̱í, chi̱ kúú rá ta̱ tíin ti̱yaká. |
23302 | MAT 4:24 | Ta iin níí kúú kuendá Siria ñoó ni̱ kasa̱ndaá to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá xíán ndáka ña̱yuu na̱ kúꞌu̱ ve̱i na noo̱ Jesús, á mií ná ndóꞌo na kueꞌe̱, o mií ná kúú ná na̱ uꞌu̱ ñíi̱, o mií ná kúú ná na̱ ndóꞌo nío̱ kée espíritu kini, o mií ná kúú ná na̱ xíꞌi̱ yi̱ꞌí, o mií ná kúú ná na̱ ni̱ na̱tií ñíi̱. Ta ndidaá ná ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee Jesús. |
23322 | MAT 5:19 | Sa̱ꞌá ño̱ó, ndi ndáa mií vá ña̱yuu xío kao iin káa choon kuálí saꞌándá ley, ta ki̱ꞌo dión taꞌani kee na dánaꞌa̱ na̱án noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n cháá vá kandaya̱ꞌi na tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tído ndi ndáa na̱ seídóꞌo choon kuálí yóꞌo, ta dión dánaꞌa̱ na̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ kandaya̱ꞌi nda̱ꞌo tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. |
23324 | MAT 5:21 | ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo va ndó choon ni̱ taꞌa̱nda̱ no̱ó na̱ sáꞌano veꞌe yó: “O̱ sa̱ ka̱ꞌání ndó ndi̱i, ta ndi ndáa ña̱yuu saꞌání ndi̱i, miía̱n keyíko̱ saꞌa̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na.” |
23330 | MAT 5:27 | ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo va ndó choon kaá diꞌa: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱.” |
23332 | MAT 5:29 | ’Sa̱ꞌá ño̱ó, tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín nduchí nóó xoo kuáꞌa ndo̱, dá kía̱n taó ndo̱án, ta kañóꞌó ndóa̱n. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱a̱n ná naá iin nduchí nóó ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n dáke̱ta na iin níí ndó indayá. |
23334 | MAT 5:31 | ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo taꞌani ndó iin ka̱ choon kaá diꞌa: “Ndi ndáa mií vá ta̱a kóni̱ dánkoo ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ra iin tuti ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ dánkoo ñaá rá.” |
23353 | MAT 6:2 | Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ra̱ tuú trompeta ña̱ kuita ra tuu ra noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ xíꞌín noo̱ xíonoo ra keí. Dión kée ra, dá ná chinaní va̱ꞌa ñaá ña̱yuu. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra. |
23359 | MAT 6:8 | Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na, chi̱ sa̱ naꞌá vá tatá yo̱ Ndios ndí ki̱án xínñóꞌó ndó va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kaka̱ ndo̱án noo̱ ná. |
23373 | MAT 6:22 | ’Ta nduchí nóó ndo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ nákaa̱ tóo̱n ñíi̱ ndo̱, ña̱ dátoo̱n nío̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá va̱ꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá túu noo̱ ndo̱. |
23376 | MAT 6:25 | ’Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó, dá kataki ndo̱, ta ni sa̱ꞌá ña̱ koꞌo ndó, ta ni saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó, dá kada̱ꞌi ñíi̱ ndo̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kee ndó nani takí ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ kasáꞌan oon ni ndó? Ta ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xínñóꞌó ñíi̱ ndo̱ o̱ du̱ú dáꞌo̱n kandixi ndó. |
23380 | MAT 6:29 | Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni rey Salomón, va̱ꞌará ndidaa ta̱ kui̱ká ni̱ sa̱ kuu ra, tído ko̱ ní sá ndixi va̱ꞌa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato iin torí ndiꞌindi ñoó. |
23382 | MAT 6:31 | Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi téí ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koꞌo ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kandixi ndó, |
23384 | MAT 6:33 | Sa̱ꞌá ño̱ó dinñóꞌó ka̱ ndukú ndó ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ ndaa̱ kóni̱ na̱, ta kúú ndidaá ña̱ꞌa yóꞌo koo noo̱ ndo̱. |
23385 | MAT 6:34 | Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndi koo ndó taa̱n, dá chi̱ ve̱i díin va ña̱ꞌa ndoꞌo ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei ndó xíꞌín ña̱ ndóꞌo kuu̱ víti ni. |
23405 | MAT 7:20 | Sa̱ꞌá ño̱ó, xíꞌín ña̱ kée ra, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú rá. |
23406 | MAT 7:21 | ’Ta o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu káꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱: “¡Mií ní kúú satoꞌi̱, mií ní kúú satoꞌi̱!”, koni ndu̱ꞌu noo̱ dándáki Ndios. Sa̱va̱ꞌa na̱ kée ña̱ kóni̱ tatái̱, na̱ ió induú, no̱ón vá kúú na̱ koni ndu̱ꞌu noo̱ dándáki Ndios. |
23407 | MAT 7:22 | Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kaa diꞌa xíꞌín yuꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó: “Satoꞌo nduꞌu̱, satoꞌo nduꞌu̱, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ní ña̱ xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ña̱ koo chí noo̱, ta xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ taó ndú espíritu kini, ta xíꞌín kuu̱ mií ní kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano ni̱ kee nduꞌu̱?” |
23423 | MAT 8:9 | Chi̱ kúú taꞌani yuꞌu̱ iin ta̱a nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta ñóꞌo taꞌani soldado ti̱xi ndáꞌa̱ yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kaꞌi̱n xíꞌín iin ra, “Kuaꞌán”, ta kúú kuaꞌa̱n va ra. Ta tá káꞌi̱n xíꞌín iin ka̱ ra̱, “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Tá káꞌi̱n xíꞌín ra̱ kéchóon noo̱í, “Kee choon yóꞌo”, ta kúú kée va raa̱n ―kaá ra̱ xíꞌín Jesús. |
23428 | MAT 8:14 | Tá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe Simón Pedro, ta kúú kánduꞌu̱ xi̱do ra̱ noo̱ xíto kúꞌa̱n kée kueꞌe̱ dáa̱. |
23453 | MAT 9:5 | ¿Ndí ki̱án ko̱ úꞌu̱ cháá ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ta̱a yóꞌo, káꞌán ndó? “Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón”, o kaꞌi̱n xíꞌín rá, “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌa̱n nóꞌo̱n.” |
23460 | MAT 9:12 | Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Na̱ ió va̱ꞌa ko̱ xínñóꞌó taꞌon na iin ta̱a kétátá ñaá. Sa̱va̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ va kúú na̱ xínñóꞌó ñaá. |
23465 | MAT 9:17 | ’Ta ko̱ íin taꞌon taán vino sa̱á ini ñíi̱ yátá, dá chi̱ tá ná kee na dión, dá kía̱n dákaꞌándí va vino sa̱á ñoó ñií yátá ñóó, ta ndata̱ vá ñíi̱ ñoó, ta kuita̱ ndiꞌi va vino ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱a̱n ná taán yo̱ vino sa̱á ini ñií sa̱á, dá kía̱n ni iin tóꞌán ná o̱ túú. |
23466 | MAT 9:18 | Ta nani ió na̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a néꞌe choon. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús, dá kaá ra̱: ―Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va de̱ꞌe diꞌíi̱, tído nakíi̱ ní, ná koꞌo̱, ta chinóo ní ndáꞌa̱ ní sata̱ xí, ta kúú nataki va xi ―kaá ra̱. |
23469 | MAT 9:21 | dá chi̱ diꞌa ni̱ na̱kani inia̱n: “Sa̱va̱ꞌa rá dáꞌo̱n oon na ná kako̱ꞌin, ta kúú ná nduva̱ꞌi.” |
23477 | MAT 9:29 | Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá, ta kaá na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná natu̱u noo̱ ndo̱. |
23486 | MAT 9:38 | Sa̱ꞌá ño̱ó kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ñoꞌó xíti yóꞌo, dá ná tandaꞌá ná cháá ka̱ ña̱yuu kii kechóon noo̱án. |
23488 | MAT 10:2 | Ta diꞌa naní ndin uxi̱ uu̱ apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi Jesús kaneꞌe to̱ꞌon na. Ta̱a mií no̱ó naní Simón, ta ni̱ chi̱naní taꞌani ñaá ná Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Jacobo, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, ta iin ka̱ ra̱ naní Juan, ra̱ kúú ñani Jacobo. |
23490 | MAT 10:4 | xíꞌín ra̱ naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kuu kuendá ta̱ cananista, xíꞌín ra̱ naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús no̱ó ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá. |
23491 | MAT 10:5 | Ta ndin uxi̱ uu̱ ta̱a yóꞌo ni̱ ta̱ndaꞌá Jesús kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱ noo̱ ndéi na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta ni o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó ni iin ñoo, ña̱ kúú kuendá Samaria. |
23492 | MAT 10:6 | Sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ kúú táto̱ꞌon léko ni̱ nda̱ñóꞌó, kuaꞌán ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱. |
23493 | MAT 10:7 | Tá kuaꞌa̱n ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó ña̱yuu, diꞌa kaa ndo̱: “Sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná.” |
23501 | MAT 10:15 | Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma xíꞌín ñoo Gomorra. |
23502 | MAT 10:16 | ’Ta viti, tándaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱, ta kúú ndó táto̱ꞌon léko kuaꞌa̱n kanoo tein ndigüe̱ꞌí lobo. Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó táto̱ꞌon kée koo̱. Ta ndaꞌí koo ini ndo̱ táto̱ꞌon kée paloma. |
23511 | MAT 10:25 | Sa̱ꞌá ño̱ó ná nataꞌan ini ta̱ dákuáꞌa ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ rá, dión ní, ta̱ kéchóon, ná nataꞌan ini ra̱ ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo satoꞌo ra̱. Dá chi̱ ni̱ chi̱naní ná satoꞌo ndo̱, Beelzebú, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌí ka̱ kee na xíꞌín ndoꞌó. |
23512 | MAT 10:26 | ’Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱ kee ña̱yuu kée dión, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ió de̱ꞌé, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ꞌa kéde̱ꞌé ña̱yuu, daí ña̱ natu̱uan. |
23517 | MAT 10:31 | Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú kua̱ꞌá nda̱ꞌo laa kuálí. |
23530 | MAT 11:2 | Ta noo̱ nákaa̱ Juan, táꞌa̱n na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ini veꞌe ka̱a, ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato kée Cristo Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná dao ta̱ xíonoo xíꞌín ná kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. |
23537 | MAT 11:9 | Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin profeta? Jaa̱n, miía̱n ndaa̱ kuiti kaá yuꞌu̱ ña̱ ñaá kúú ná, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú iin profeta. |
23549 | MAT 11:21 | ―¡Ndaꞌí kúú ví ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Corazín! Ta, ¡ndaꞌí kúú ví ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Betsaida! Chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón táto̱ꞌon ni̱ kee yuꞌu̱ ña̱ náꞌano noo̱ mií ndó, ta kúú nda̱ sa̱ oon va ni̱ na̱ndixi ndaꞌí na̱, ta ni̱ na̱ndei ndaꞌí na̱ no̱ó yaa̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ní kúu. |
23550 | MAT 11:22 | Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón. |
23551 | MAT 11:23 | Ta ndoꞌó, na̱ ñoo Capernaum, káꞌán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó, tído ndoꞌó kúú na̱ koꞌono niꞌini Ndios nda̱ ma̱á indayá, dá chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano ñoo Sodoma, ña̱ kía̱n ni̱ keei noo̱ ndo̱ꞌó, miía̱n ndaa̱ kakaa̱ ii̱ vá ñoo Sodoma nda̱ kuu̱ víti, ní kúu. |
23552 | MAT 11:24 | Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma. |
23559 | MAT 12:1 | Tiempo daá ñóó chíkaꞌanda Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ noo̱ káa tirió tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel. Ta kuíko nda̱ꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá taó ra̱ yoko tirió, ta seí ra̱ noni̱án kuaꞌa̱n ra̱. |
23562 | MAT 12:4 | Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ꞌu na̱ ini veꞌe Ndios, ta ni̱ seí na̱ pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni ko̱ kánian keí mií ná ña̱, ni ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Sa̱va̱ꞌa ta̱ duti̱ va kuu keí ñá. |
23570 | MAT 12:12 | Ta kanaꞌá ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ iin ña̱yuu o̱ du̱ú iin léko. Sa̱ꞌá ño̱ó kaá yuꞌu̱ ña̱ kuu va kee yó ña̱ va̱ꞌa tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. |
23585 | MAT 12:27 | Sa̱ꞌá ño̱ó tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Beelzebú noo̱í, dá kía̱n, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndáꞌa̱ dao ka̱ na̱ ñoo mií ndó ña̱ taó ná espíritu kini, tá dáá? Mií vá na̱ yóꞌo kúú na̱ náꞌa̱ ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ káꞌa̱n ndo̱. |
23589 | MAT 12:31 | Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi kée ña̱yuu, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kini káꞌa̱n na̱. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na. |
23600 | MAT 12:42 | Ta nakuii̱n ndichi taꞌani ñáꞌa̱ sa̱ dándáki chí Sur diꞌa tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kaꞌa̱n kua̱chián saꞌa̱ ña̱yuu ndéi tiempo viti, dá chi̱ nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ni̱ kixián ni̱ seídóꞌán ña̱ ndi̱chí ni̱ kaꞌa̱n rey Salomón. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kúú na̱ íin káꞌa̱n xíꞌín ndó vitíꞌón o̱ du̱ú rey Salomón ñoó. |
23610 | MAT 13:2 | Ta kúú ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ ió na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús ini iin barco, dá ni̱ sa̱ ko̱o na ini ro̱. Dá ni̱ sa̱ ndei ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó. |
23613 | MAT 13:5 | Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein yuu̱, no̱ó ko̱ó ñoꞌó ndéé. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú yachi̱ va ni̱ xita̱a̱n, chi̱ ko̱ ní kue̱i taꞌon ña no̱ó kúú ñoꞌó ndéé. |
23621 | MAT 13:13 | Sa̱ꞌá ño̱ó dákíꞌin táꞌan yuꞌu̱ dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n, va̱ꞌará ndéꞌé ná, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini na̱ ndi kóni̱ kaaa̱n, ta va̱ꞌará seídóꞌo na to̱ꞌon káꞌi̱n, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱. |
23630 | MAT 13:22 | Ta tein ta̱ꞌíón no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios. Tído kásáꞌá ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, ta kátoó na̱ koo kuíká ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ sáꞌano na xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta ni iin ña̱ va̱ꞌa ko̱ kée na. |
23634 | MAT 13:26 | Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ka̱sáꞌá kána yoko tirió, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ kéchóon noo̱ rá ña̱ káa taꞌani tirió kuéi̱ tein tirió ra̱. |
23663 | MAT 13:55 | ¿Á o̱ du̱ú de̱ꞌe ta̱a túxí yíto̱ vá kúú ra̱ káa? ¿Á o̱ du̱ú María va kúú naná ra̱ káa, ta ñani ra̱ kúú Jacobo xíꞌín José, xíꞌín Simón, xíꞌín Judas? |
23664 | MAT 13:56 | ¿Á o̱ du̱ú ki̱ꞌo ra̱ káa ndéi tein yó yóꞌo? Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndeí ni̱ niꞌi̱ ta̱a káa ña̱ ndi̱chí náꞌá rá? ―kaá ña̱yuu ñoó. |
23665 | MAT 13:57 | Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá ná. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: ―Ndeí kúú míí vá ió ña̱ñóꞌó ña̱yuu no̱ó nduꞌu̱, na̱ kúú profeta. Tído na̱ kúú na̱ ñoo ndu̱, xíꞌín na̱ veꞌe ndu, no̱ón diꞌa kúú na̱ káñóꞌó ñaá ―kaá na̱. |
23671 | MAT 14:5 | Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá kaꞌání ñaá rá, tído yuꞌú ra̱ na̱ ñoo ra̱, chi̱ ni̱ ka̱ndísa na ña̱ Juan kúú iin profeta. |
23673 | MAT 14:7 | Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa yúꞌu̱ rá ni̱ kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon ta̱a ña̱ ki̱ꞌo ra ndi ndáa míí vá ña̱ꞌa ná kaka̱ xi̱. |
23674 | MAT 14:8 | Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ñaá ñá kúú naná xi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: ―Ki̱ꞌo ní iin koꞌo̱ ná kakaa̱ dini̱ Juan, ta̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, noo̱í ―kaá xi̱ xíꞌín rá. |
23683 | MAT 14:17 | Dá ni̱ kaa ra̱: ―Ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kuaꞌa̱ néꞌe ndu. Sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va. |
23723 | MAT 15:21 | Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná chí kuendá ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón. |
23726 | MAT 15:24 | Dá ni̱ kaa Jesús: ―Sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel, na̱ kúú táto̱ꞌon iin léko, kirí ni̱ nda̱ñóꞌó vá, ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios yuꞌu̱ ve̱ii. |
23745 | MAT 16:4 | Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi na Ndios, chi̱ xíka̱ na̱ ña̱ kee yuꞌu̱ ña̱ ndato noo̱ ná, dá kandísa na. Tído o̱ kée taꞌan vai ni iin ña̱ ndato noo̱ ná. Sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ ndoꞌo Jonás koni na̱ ndoꞌo yuꞌu̱ ―kaá na̱. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Jesús, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. |
23757 | MAT 16:16 | Dá ni̱ kaa Simón Pedro: ―Mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Ta mií ní kúú de̱ꞌe Ndios ta̱kí. |
23758 | MAT 16:17 | Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: ―Ndikáꞌán ví yoꞌó, Simón, de̱ꞌe Jonás, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱yuu ní dátoo̱n ña̱xintóno̱n, dá nákono̱n yuꞌu̱. Diꞌa tatái̱ Ndios, na̱ ió induú vá, ni̱ da̱tóo̱n noo̱o̱n. |
23794 | MAT 17:25 | Dá ni̱ kaa Pedro: ―Jaa̱n, xíꞌo naa̱n. Tá ni̱ ndu̱ꞌu Pedro veꞌe, ta kúú yachi̱ va ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: ―¿Ndi káꞌán yoꞌó, Simón? ¿Ndá noo̱ kíꞌin ya̱ꞌi ta̱ néꞌe choon ñayuú yóꞌo saꞌa̱ ñóꞌo̱? ¿Á no̱ó na̱ ñoo mií rá, o no̱ó na̱ ñoo tu̱kú dándáki ra? |
23804 | MAT 18:8 | ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín ndáꞌa̱ ndo̱ o saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱ iin xooa̱n, ta dákána ndóa̱n. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví ña̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ ió Ndios xíꞌín iin xoo ndáꞌa̱ ndo̱ o xíꞌín iin xoo saꞌa̱ ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndi nduú ndáꞌa̱ ndo̱ o ndi nduú saꞌa̱ ndo̱ kañoꞌo ndó indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, táꞌa̱n ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱. |
23821 | MAT 18:25 | Ta ko̱ ní kándeé taꞌon ra chiya̱ꞌi ra di̱ꞌón tái̱ ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda rey ñoó choon ña̱ ná di̱kó rá mií rá xíꞌín ñadiꞌí ra̱, xíꞌín de̱ꞌe ra, xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ rá, dá ná naa̱ ña̱ tái̱ ra̱. |
23830 | MAT 18:34 | Ta ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini rey ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ soldado ña̱ dándóꞌo ra nío̱ rá nda̱ ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ra di̱ꞌón tái̱ ra̱. |
23839 | MAT 19:8 | Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: ―Sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sonó Moisés ña̱ kuu kaꞌanda táꞌan iin ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱. Tído nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú yóꞌo ko̱ ní kaá taꞌon Ndios ña̱ dión kee ra. |
23840 | MAT 19:9 | Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiꞌí ra̱, xía̱n nani ko̱ kíán kua̱chi ña̱ ni̱ na̱tu̱uán xíꞌín iin ka̱ ta̱a, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱ rá xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱, dá kía̱n ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. Ta ndi ndáa mií vá ta̱a ná tandaꞌa̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó, ro̱ón taꞌani kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. |
23875 | MAT 20:14 | Sa̱ꞌá ño̱ó, kiꞌin di̱ꞌón ña̱ kánian ni̱ꞌo̱n, ta kuaꞌa̱n nóꞌo̱n. Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ chiya̱ꞌi ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndíꞌí yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌii yo̱ꞌó. |
23886 | MAT 20:25 | Dá ni̱ kana Jesús ndidaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ néꞌe choon dándáki ra ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ña̱yuu kueídóꞌo ñaá ná. Ta ra̱ néꞌe choon náꞌano saꞌándá ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá. |
23900 | MAT 21:5 | Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sión, “Káa ve̱i rey ndo̱, ta ndaꞌí nda̱ꞌo ió ini na̱, ta kánóo na sata̱ iin burro ve̱i na, chi̱ sata̱ iin burro lóꞌo̱, de̱ꞌe kirí xío ña̱ ve̱e, kánóo na ve̱i na.” |
23914 | MAT 21:19 | Kúú ni̱ xini na̱ íin iin ta̱ño̱ꞌó yuꞌú íchi̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ra̱, tído ko̱ ta̱ꞌón ti̱ño̱ꞌó íin noo̱ ra̱. Sa̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ óon va rá íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: ―¡Ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ko̱ní yo̱ꞌó kana kui̱ꞌi noo̱o̱n! Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó ñoó. |
23938 | MAT 21:43 | Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ koꞌo̱n Ndios di̱tá ná ña̱ mani̱ ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ ndo̱ ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ta koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, na̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kee ña̱ kóni̱ na̱. |
23941 | MAT 21:46 | Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá tiin ñaá rá kadi ra̱ veꞌe ka̱a, tído yuꞌú ra̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, chi̱ nákoni na̱ Jesús ña̱ kúú ná iin profeta. |
23949 | MAT 22:8 | Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱ kéchóon noo̱ rá: “Sa̱ ió nduu va víko̱ viti, tído ndidaá kúú na̱ ni̱ kanai kii, ndá ko̱ káni taꞌan vaan kii na, nda̱ni. |
23957 | MAT 22:16 | Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín mií rá, xíꞌín ta̱ kúú kuendá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: ―Maestro, náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ kúú ní iin na̱ ndaa̱, ta dánaꞌa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios. Ta ko̱ yu̱ꞌú ní ni iin tóꞌón ña̱yuu, ta ko̱ néꞌe ní ta̱ndíni ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu, á mií ná kúú ná na̱ ndáya̱ꞌi o ko̱ó. |
23958 | MAT 22:17 | Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaá mií ní? ¿Á va̱ꞌa ni kée yó chíya̱ꞌi yó saꞌa̱ ñóꞌo̱ yo̱ no̱ó ra̱ kúú kuendá César o ko̱ó? ―kaá ra̱. |
23966 | MAT 22:25 | Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani ñoo yóꞌo. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó. Ta kúú ni̱ xiꞌi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe yií ra̱ ni̱ sa̱ io xíꞌán. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñani ra̱ xíꞌán. |
23969 | MAT 22:28 | Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱a̱n, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n? |
23990 | MAT 23:3 | Sa̱ꞌá ño̱ó natiin va̱ꞌa ndó ndidaá ña̱ꞌa káꞌa̱n ra̱, ta koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndóa̱n, ta kee ndóa̱n. Tído o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ra, dá chi̱ va̱ꞌará dánaꞌa̱ ra̱ ley, tído ko̱ kée taꞌon ra choon saꞌándáa̱n. |
24019 | MAT 23:32 | Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó kúú ra̱ dáxi̱nko̱o choon ni̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó xíꞌín profeta. |
24025 | MAT 23:38 | Sa̱ꞌá ño̱ó kando̱o íí veꞌe ndó viti, |
24049 | MAT 24:23 | ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaa dao ña̱yuu xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, yóꞌo nákaa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, o tá kaa na̱ xíꞌín ndó “Kande̱ꞌé ndó, chi̱ káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandísa ndó. |
24051 | MAT 24:25 | Sa̱ ni̱ da̱tíꞌai ndo̱ꞌó tá ko̱ ñáꞌa̱ koo dión. |