Wildebeest analysis examples for:   poi-poiNT   S    February 11, 2023 at 19:23    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23217  MAT 1:4  Jém Aram ima̱nɨc jém Aminadab. Jém Aminadab ima̱nɨc jém Naasón. Jém Naasón ima̱nɨc jém Salmón.
23218  MAT 1:5  Jém Salmón ima̱nɨc jém Booz, ia̱pa jém Rahab. Jém Booz ima̱nɨc jém Obed, ia̱pa jém Rut. Jém Obed ima̱nɨc jém Isaí.
23219  MAT 1:6  Jém Isima̱nɨc jém rey David. Jém rey David ima̱nɨc jém Salomón, jém ia̱pa jém Urías iyo̱mo id́ɨc.
23220  MAT 1:7  Jém Salomón ima̱nɨc jém Roboam. Jém Roboam ima̱nɨc jém Abías. Jém Abías ima̱nɨc jém Asa.
23225  MAT 1:12  Jesɨc cuando nanɨcneyajta̱wum jém naxyucmɨ de Babilonia jém Jeconías ima̱nɨc jém Salatiel. Jém Salatiel ima̱nɨc jém Zorobabel.
23227  MAT 1:14  Jém Azor ima̱nɨc jém Sadoc. Jém Sadoc ima̱nɨc jém Aquim. Jém Aquim ima̱nɨc jém Eliud.
23229  MAT 1:16  Jém Jacob ima̱nɨc jém José, jém Malía iwɨd́a̱ya jém icnayñewɨɨp jém Jesús, iñɨ̱yit́im CRISTO.
23234  MAT 1:21  Jém wo̱ñi icnaypa tu̱m jaychɨ̱xi. Accámaayɨ iñɨ̱yi iga JESÚS porque icɨacputpa jém ipɨxiñt́am, iwɨ̱tsagáypa jém it́áŋca iga odoy ipɨctsoŋyajiñ jém castigo.
23258  MAT 2:20  Sɨɨp se̱ttaamɨ jém iñt́ɨcmɨ Israel. Nase̱tɨ jém jaychɨ̱xi con ia̱pa. Porque sɨɨp caaneum jém aŋjagooyi jém iccaapáppɨc id́ɨc jém xut́u tsɨ̱xi.
23269  MAT 3:8  Siiga nu̱ma iñchacneum jém immalajɨ̱xi, jesɨc wa̱tɨ juuts ixunpa Dios, jesɨc quejpa iga nu̱ma iŋcucacneum iñjɨ̱xi.
23281  MAT 4:3  Jesɨc jém Woccɨɨwiñ icunúc Jesús iga icutɨ́tspa. Iñɨ́máy:Siiga nu̱ma Dios miMa̱nɨc, acse̱tɨ yɨ́p tsa iga caxt́ána̱ñi.
23284  MAT 4:6  Jesɨc jém Woccɨɨwiñ iñɨ́máy Jesús: Siiga nu̱ma Dios miMa̱nɨc, yóyaŋque̱tɨ. Porque nɨmpa jém Dios iŋma̱t́i: Dios icutsat jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am iga mimatstsoŋyajiñ icɨɨjo̱m iga odoy coowa̱iñ impuy tsaayucmɨ.
23296  MAT 4:18  Jesɨc naspa Jesús jém laguna aŋna̱ca iñɨ̱yi Galilea. Iix tu̱m pɨ̱xiñ con it́ɨ̱wɨ. Tu̱m jém Ximoj, iñɨ̱yit́im Peto; tu̱m jém Anti. Sɨ́p ipatsyaj ired jém laguna iga imatspa tɨɨpɨ. Jeeyaj tɨɨpteroyaj.
23299  MAT 4:21  Jesɨc nɨc Jesús uxaŋs juumɨ, ipát tuŋgacste̱n pɨ̱xiñ. Jém Jacobo, jém Zebedeo ima̱nɨc, con it́ɨ̱wɨ jém Xiwan. It́yaj barcojo̱m con ija̱tuŋ. Sɨ́p iŋtótsyaj ired. Jesɨc Jesús iŋwejáy.
23302  MAT 4:24  Jo̱dóŋa̱ta̱ icuwɨ̱t́i jém naxyucmɨ de Siria iga agui wɨa̱p jém Jesús. Jesɨc namíñayt́a̱ Jesús it́u̱mpɨy jém mɨmneyajwɨɨp, jém imatsneyajwɨɨp caacuy y jém to̱ya. Namíñayt́a̱t́im jém iniit́wɨɨp mal espíritu, jém imatsneyajwɨɨp ataque y jém tusacanewɨɨp. Icpɨs it́u̱mpɨy.
23322  MAT 5:19  Siiga tu̱m pɨ̱xiñ d́a iccupacpa tu̱m jém aŋquímayooyi d́apɨc juchaŋ y iŋquejáypat́im je̱mpɨc jém pɨxiñt́am, jesɨc d́a t́i mejcuy jém pɨ̱xiñ. D́a tɨgɨypa ju̱t́ iŋjacpa Dios. Pero siiga tu̱m pɨ̱xiñ iwatpa it́u̱mpɨy juuts nɨmpa jém wiñɨcpɨc aŋquímayooyi, y siiga iŋquejáypat́im jém pɨxiñt́am, jesɨc jém pɨ̱xiñ tsɨ́ypa juuts tu̱m mɨjpɨc aŋjagooyi cuando iŋjacpa Dios yɨ́p naxyucmɨ.
23325  MAT 5:22  Pero ɨch mannɨ́máypa, siiga i̱ ijóyixpa jém it́ɨ̱wɨ, ipɨctsoŋpa jém castigo juuts tu̱m accaoypaap. Siiga i̱ imalnɨ́máypa jém it́ɨ̱wɨ, cɨɨpiŋta̱p jém co̱bacpɨc aŋjagooyicɨɨm, jém Sanhedrín; chiit́a̱p castigo. Siiga i̱ iñɨ́máypa jém it́ɨ̱wɨ iga tsa̱m bruto, jesɨc jém pɨ̱xiñ wɨa̱p icnɨcta̱ jém infierno, jém juctjo̱m ju̱t́ d́a nunca píchpa.
23328  MAT 5:25  Siiga i̱ mijóyixpa y miquejajwadáypa, jesɨc wɨ̱tsa̱cɨ jém íñasunto antes que miñúctámpa jém juezcɨɨm porque una vez miñúcneum je̱m, micɨɨjuŋcotta̱p jém policía icɨɨjo̱m, mipajta̱p.
23332  MAT 5:29  Siiga jém íñixcuy, jém aŋwɨ̱mɨpɨc, micwatpa táŋca, to̱pɨ, patsaayɨ. s wɨ̱ iga togoypa tu̱m parte jém immɨjta̱y que iga micotta̱p iŋcumɨj jém juctjo̱m ju̱t́ d́a nunca píchpa.
23333  MAT 5:30  Siiga iŋcɨ, jém aŋwɨ̱mɨpɨc, micwatpa táŋca, jesɨc ja̱cɨ, patsaayɨ. s wɨ̱ iga togoypa tu̱m ja̱ca jém immɨjta̱y que iga micotta̱p iŋcumɨj jém juctjo̱m ju̱t́ d́a nunca píchpa.
23334  MAT 5:31  ’Wiñɨgam nɨmyajpat́im:Siiga i̱ ichacpa iyo̱mo, tienes que iwatpa tu̱m acta iga ichacneum jém yo̱mo.”
23335  MAT 5:32  Pero ɨch mannɨ́máypa siiga tu̱m pɨ̱xiñ ichobɨychacpa iyo̱mo d́a pejoyñe, jesɨc icpejóypa jém yo̱mo siiga ipɨcpa tuŋgac pɨ̱xiñ. Siiga tu̱m pɨ̱xiñ ipɨcpa jém yo̱mo jém tsacneta̱wɨɨp, jesɨc pejóypat́im jém pɨ̱xiñ.
23336  MAT 5:33  ’Immatoŋnetat́im iga jém wiñɨcpɨc tanja̱tuŋwe̱wetam nɨmyajpa iga:Siiga miñɨmpa, wɨ̱jo̱dios, jesɨc accupa̱cɨ t́it́am iñjɨycámayñe Dios.”
23340  MAT 5:37  Cuando miŋmattámpa, nɨmtaamɨ “nu̱ma” o “d́a”. Siiga iñchacpa algun t́i juuts testigo iga d́a mimɨgóypa, jesɨc d́a wɨ̱ porque jexpɨc jɨ̱xi miññe de jém Woccɨɨwiñ.
23341  MAT 5:38  ’Micht́am immatoŋneta iga nɨmyajpa wiñɨgam:Siiga iñácscutedáypa iixcuy tu̱m pɨ̱xiñ, jesɨc jém pɨ̱xiñ icɨaŋseedáypa, iñácscutedáypat́im iixcuy. Siiga i̱ iñacxquímáypa it́ɨts tu̱m pɨ̱xiñ, jesɨc icɨaŋseedáypat́im, iñacxquímáypat́im it́ɨts.”
23342  MAT 5:39  Pero ɨch mannɨ́máypa: Siiga i̱ mimalwadáypa, odoy cɨaŋseedaayɨ. Siiga micótsáypa íña̱cpac, jesɨc jɨ́gaayɨ iga micótsáyiñt́im tuŋgac lado.
23343  MAT 5:40  Siiga i̱ miquejajwadáypa iga mit́obáypa jém iñyoot́i, jesɨc chi̱ɨt́im jém iñchamarra.
23344  MAT 5:41  Siiga i̱ mipɨɨmɨ́ypa pɨ̱mi̱mɨ iga ininɨgáyiñ algun t́i tu̱m kilómetro, nanɨgaayɨ dos kilómetro.
23345  MAT 5:42  Siiga i̱ miwágáypa algun t́i, jesɨc chi̱ɨ. Siiga miñucsáypa alguna cosa, jesɨc acnúcsɨ, odoy nɨ́maayɨ iga d́a manchiiba.
23348  MAT 5:45  Siiga iŋwattámpa je̱mpɨc, jesɨc michɨ́yt́ámpa juuts tanJa̱tuŋ Dios mima̱nɨctam jém it́wɨɨp sɨŋyucmɨ. Porque jém tanJa̱tuŋ Dios icpijpa ja̱ma para jém malopɨc y para jém wɨbɨc. Dios icchijóypa tuj para jém tsa̱mpɨc táŋcaɨ́y y para jém d́apɨc táŋcaɨ́y.
23349  MAT 5:46  Siiga nadas iñt́oyt́ámpa jém mit́oyyajpaap, ¿que iñjɨ̱spa iga Dios miwɨ̱wadáypa? Porque jém malopɨc pɨxiñt́am, jém ichécyajpáppɨc impuesto, it́oypat́im jém iamigoyaj.
23350  MAT 5:47  Siiga iñdioschiiba nadas jém iñt́ɨ̱wɨtam, ¿que iñjɨ̱spa iga iŋwɨ̱watpa? Jém d́apɨc iixpɨcpa Dios idioschiyajpat́im jém it́ɨ̱wɨtam.
23351  MAT 5:48  Siempre wɨ̱wattaamɨ juuts iwatpa jém tanJa̱tuŋ Dios jém it́wɨɨp sɨŋyucmɨ.
23373  MAT 6:22  ’Jém íñixcuy jex juuts tu̱m wɨbɨc juctɨaŋtso̱ca para jém immɨjta̱y. Siiga wɨ̱ jém íñixcuy, jesɨc it́u̱mpɨy jém immɨjta̱y it́ jém juctɨaŋtso̱cajo̱m.
23374  MAT 6:23  Siiga d́a wɨ̱ jém íñixcuy, it́u̱mpɨy jém immɨjta̱y it́ piichcɨɨm. Siiga píchñe jém juctɨaŋtso̱ca, tsa̱m pɨ̱mi piichcɨɨm miit́.
23375  MAT 6:24  ’D́a i̱ wɨa̱p icuyo̱xa̱ste̱n io̱mi. Porque siiga it́oypa tu̱m, jesɨc ijóyixpa tuŋgac. Siiga iwɨ̱nanɨgáypa tu̱m, jesɨc tuŋgac d́a iwɨ̱nanɨgáypa. D́a i̱ wɨa̱p icuyo̱xa̱ Dios siiga tsa̱m it́oypa jém it́umiñ.
23378  MAT 6:27  Siiga tsa̱m iñjɨ̱spa, ¿que wɨa̱p iñyón uxaŋs?
23380  MAT 6:29  Pero ni jém rey Salomón cuando tsa̱m wɨ̱cuyajne, d́a ictsɨ́ypa iwɨ̱ juuts jém wɨbɨc mo̱ya.
23387  MAT 7:2  Siiga tsa̱m iñjɨ̱spa iga táŋcaɨ́y tuŋgac pɨ̱xiñ, jesɨc Dios mijɨ̱sáypat́im mimich iñt́áŋca. Miquípsayt́a̱pt́im con jeet́im quipsóycuy jém impɨcnewɨɨp iga iŋquíps.
23394  MAT 7:9  Siiga miwágáypa imma̱nɨc tu̱m caxt́ána̱ñi, ¿que iñchiiba tu̱m tsa?
23395  MAT 7:10  Siiga miwágáypa imma̱nɨc tu̱m tɨɨpɨ, ¿que iñchiiba tu̱m tsa̱ñ?
23397  MAT 7:12  ’Jesɨc mimicht́am wɨ̱wadayt́aamɨ jém tuŋgac pɨxiñt́am juuts mimicht́am iñxunpa iga miwɨ̱wadáypat́im mex jeeyaj. Siiga iŋwattámpa je̱mpɨc, jesɨc cupacpa it́u̱mpɨy jém Moisés iŋquímayooyi con jém aŋma̱t́i ijaychacnewɨɨp jém wiñɨcpɨc Dios iŋmat́cɨɨwiñ.
23423  MAT 8:9  Porque ɨch anait́t́im tu̱m anaŋjagooyi iga apɨɨmɨ́ypa. Ɨch anait́t́im soldado jém ampɨɨmɨypaap. Siiga annɨ́máypa jém ansoldado iga nɨguiñ, jesɨc tienes que nɨcpa. Siiga annɨ́máypa iga míñiñ, jesɨc tienes que miñpa. Siiga ampɨɨmɨ́ypa tu̱m jém acuyo̱xapaap iga iwad́iñ alguna cosa, jesɨc tienes que iwatpa.
23434  MAT 8:20  Jesús iñɨ́máy jém pɨ̱xiñ: —Jém zorra iniit́ ijos ju̱t́ moŋpa. Jém jon iniit́t́im ipeeñi. Pero ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, d́a anai̱ ju̱t́ anacjejpa aŋco̱bac.
23445  MAT 8:31  Jesɨc jém mal espíritu icunucsáy jém Jesús. Nɨmpa:Siiga antoptámpa, ajɨ́gayt́aamɨ iga atɨgɨypa jém yo̱ya ia̱namaŋjo̱m.
23454  MAT 9:6  Nɨmt́im Jesús: —Pero iga iñjo̱dóŋa̱ta iga jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ iniit́ jém ipɨ̱mi iga wɨa̱p iccáyáy jém pɨ̱xiñ it́áŋca yɨ́p naxyucmɨ (jesɨc iñɨ́máy Jesús jém tusacanewɨɨp): Tsucu̱mɨ, pi̱ŋɨm jém iñchees, nɨcsɨm iñt́ɨccɨɨm.
23469  MAT 9:21  Ijɨ̱spa jém yo̱mo ijɨ̱xiaŋjo̱m. Nɨmpa:Siiga nadas antsɨgáypa jém iyoot́i, jesɨc apɨspa.”
23477  MAT 9:29  Jesɨc Jesús ichɨgáy iixcuy jémste̱n cácht́i. Iñɨ́máy:Sɨɨp maŋwadáypa je̱mpɨc porque mich tsa̱m iŋcupɨcpa iga Dios wɨa̱p miyo̱xpát.
23491  MAT 10:5  Jesɨc Jesús icutsat jém doce icuyujcɨɨwiñ iga iŋmatyajiñ jém wɨbɨc aŋma̱t́i. Iñɨ́máy t́i wɨa̱p iwatyaj. Nɨ́mayyajta̱: —Odoy nɨctaamɨ ju̱t́ it́ jém tuŋgac pɨxiñt́am jém d́apɨc je de Israel. Odoy tɨgɨyt́aamɨ jém Samariapɨc iattebetyaj.
23499  MAT 10:13  Siiga wɨbɨc pɨ̱xiñ it́yaj jém tɨcjo̱m, jesɨc Dios ichiiba jém bendición. Pero siiga malopɨc pɨ̱xiñ it́yaj jém tɨcjo̱m, jesɨc Dios d́a ichiiba bendición.
23500  MAT 10:14  Siiga d́a mipɨctsoŋpa ni d́a imatoŋtooba t́it́am iniŋmadáypa, jesɨc cuando miputtámpa jém tɨcjo̱m o jém tɨgaŋjoj, cunebaayɨ jém impuy ipótpót iga quejiñ iga d́a i̱ mipɨctsoŋ.
23501  MAT 10:15  Nu̱ma mannɨ́máypa cuando núcpa jém ja̱ma iga Dios ichiiba castigo jém malopɨc, jesɨc s mɨjpɨc castigo chiit́a̱p jém d́apɨc ipɨctsɨch anaŋquímayooyi que jém it́yajwɨɨp jém attebet de Sodoma y Gomorra.
23503  MAT 10:17  Nawattamta̱jɨ cuenta porque jém malopɨc pɨ̱xiñ tsa̱m mimatstooba, micɨɨjuŋcotpa jém Sanhedrín icɨɨjo̱m. Micótsta̱p jém sinagoga.
23509  MAT 10:23  Cuando miyaachwatta̱p tu̱m attebet, jesɨc poyt́aamɨ, nɨctaamɨ tuŋgac attebet. Nu̱ma mannɨ́máypa iga antes que d́a yajpa iññasca jém tɨgaŋjoj de Israel, núcpa jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ.
23511  MAT 10:25  It́um wɨ̱ siiga jém maestro icuyujcɨɨwiñ tsɨ́y juuts jém imaestro, siiga jém esclavo tsɨ́ypa juuts io̱mi. Siiga nɨ́mayt́a̱p jém ja̱tuŋpɨc iga Beelzebú, jesɨc malnɨ́mayt́a̱pt́im jém it́yajwɨɨp it́ɨccɨɨm.
23523  MAT 10:37  Siiga s iñt́oypa iñja̱tuŋ o íña̱pa que antoypa aɨch, d́a wɨa̱p iñchɨ́y juuts ɨch mammɨɨchi. Siiga s iñt́oypa jém iñjayma̱nɨc o iñyo̱mma̱nɨc que antoypa aɨch, d́a wɨa̱p iñchɨ́y juuts ɨch mammɨɨchi.
23525  MAT 10:39  Siiga tu̱m pɨ̱xiñ tsa̱m ijɨ̱spa jém ivida iga odoy togóyiñ, jesɨc togoypa jém ivida. Pero siiga togoy tu̱m pɨ̱xiñ ivida ɨch aŋcuyucmɨ, jesɨc iniit́pa jém ivida.
23528  MAT 10:42  Siiga i̱ ichiiba tu̱m taza pagac nɨ tu̱m jém aŋcuyujcɨɨwiñ ɨch aŋcuyucmɨ, nu̱ma mannɨ́máypa iga je ipɨctsoŋpa tu̱m wɨbɨc coñwɨyooyi.
23543  MAT 11:15  Siiga mit́atsɨgɨyt́a, matoŋtaamɨ.
23544  MAT 11:16  Sɨɨp manaŋquejáypa juuts t́i jém pɨxiñt́am jém it́yajwɨɨp sɨɨp. Jex juuts jém tsɨ̱xt́am jém mɨ̱chyajpáppɨc plaza. Iñɨ́mayyajpa jém iamigoyaj:
23549  MAT 11:21  —¡Agui miuuguyt́im mimicht́am miit́wɨɨp jém attebet Corazín! Agui miuuguyt́im mimicht́am miit́wɨɨp jém attebet Betsaida. Jém it́yajwɨɨp jém attebet Tiro y Sidón d́a iixñeyaj jém milagroyaj juuts sɨɨp íñix. Pero meega iixñeyaj, pecam ichacneyaj jém imalajɨ̱xi, agui aŋyácneyaj iga táŋcaɨ́y.
23550  MAT 11:22  Jeeyucmɨ mannɨ́máypa, cuando núcpa jém ja̱ma iga Dios icɨɨpiŋpa yɨ́p naxyucmɨpɨc pɨxiñt́am, jesɨc s pɨ̱mi michiit́a̱p castigo mimicht́am que jém it́yajwɨɨp jém attebet Tiro y Sidón.
23551  MAT 11:23  Mimicht́am miit́wɨɨp jém attebet Capernaum tsa̱m micujípyajpa jém pɨxiñt́am, pero tienes que mininɨctamta̱p jém piichcɨɨm ju̱t́ it́ jém caaneyajwɨɨp. Porque meega aŋwatne jém milagro jém attebet Sodoma juuts aŋwatne mimicht́ámaŋjo̱m, jesɨc d́a id́ɨc togoypa jém attebet hasta sɨɨp.
23552  MAT 11:24  Nu̱ma mannɨ́máypa iga cuando núcpa jém ja̱ma iga cɨɨpíŋóypa Dios, s pɨ̱mi michiit́a̱p castigo mimicht́am que jém it́yajwɨɨp jém attebet Sodoma.
23566  MAT 12:8  Ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, wɨa̱p anaŋquejáy jém pɨxiñt́am t́i wɨa̱p iwat jém jejcuyja̱ma porque anait́ jém autoridad.
23569  MAT 12:11  Jesɨc icutsJesús. Iñɨ́máy:Siiga tu̱m de mimicht́am iniit́ tu̱m borrego actɨŋne josjo̱m tu̱m jejcuyja̱ma, ¿que d́a iñt́oppa jeet́i rato?
23583  MAT 12:25  Pero ijo̱doŋ Jesús t́i sɨ́p ijɨ̱syaj jém pɨxiñt́am. Iñɨ́máy:Siiga tu̱m gobierno nawécyajta̱p y áŋa̱yajpa entre jeeyaj, jesɨc tienes que nayajyajta̱p. Siiga nawécyajta̱p tu̱m attebet y tsa̱m áŋa̱yajpa jém pɨxiñt́am, d́a jáypa cuyajpat́im. Siiga nawécyajta̱p jém it́yajwɨɨp tu̱m tɨccɨɨm, jesɨc cuyajpat́im.
23585  MAT 12:27  Micht́am miñɨmtámpa iga ɨch antoppa jém mal espíritu con jém Beelzebú ipɨ̱mi. Siiga nu̱ma aŋwatpa je̱mpɨc, ¿jesɨc i̱ ichiiba ipɨ̱mi mich iŋcuyujcɨɨwiñ iga wɨa̱iñ it́op jém mal espíritu? Cuando iwatpa je̱mpɨc, jém iŋcuyujcɨɨwiñ miŋquejáypa iga togoyñe iñjɨ̱xi.
23590  MAT 12:32  Dios acutsat yɨ́p naxyucmɨ iga aŋcuyo̱xa̱p Dios. Siiga i̱ amalnɨ́máypa aɨch, jesɨc Dios wɨa̱p iwadáy perdón jém it́áŋca. Pero siiga i̱ imalnɨ́máypa jém Dios iA̱nama, d́a i̱ wɨa̱p iwadáy perdón jém it́áŋca ni yɨ́p naxyucmɨ ni jém tuŋgac jém miñpaap.
23591  MAT 12:33  Siiga wɨbɨc cuy, iwatpa wɨbɨc it́ɨm. Siiga malopɨc cuy, iwatpa malopɨc it́ɨm. Tánixpɨcpa jém cuy por it́ɨm.
23594  MAT 12:36  Sɨɨp mannɨ́máypa mimicht́am, cuando núcpa jém ja̱ma iga Dios icɨɨpiŋpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am, jesɨgam tségayt́a̱p it́u̱mpɨy jém malopɨc aŋma̱t́i jém iŋmatnewɨɨp aunque d́a juchaŋ.
23598  MAT 12:40  Juuts jém Jonás oy iyaj tucunaja̱ma y tucunatsuu jém mɨjpɨc tɨɨpɨ ipuujo̱m, jesa̱pt́im aɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, acumta̱p, anyajpa tucunaja̱ma y tucunatsuu jém nascɨɨm.
23600  MAT 12:42  Tsucumpat́im jém yo̱mpɨc aŋjagooyi jém miññewɨɨp aŋtsapsa̱umɨ jém íŋaŋpɨgam ja̱ma cuando Dios icɨɨpiŋpa it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. Miquejajwadayt́ámpat́im porque juumɨ miñ jém yo̱mo. Miñ imatoŋ jém Salomón ijɨ̱xi, pero yɨɨm it́ con mimicht́am tu̱ms mɨjpɨc aŋjagooyi que jém Salomón.
23617  MAT 13:9  Siiga mit́a̱tsɨgɨyt́a, amatoŋtaamɨ.
23645  MAT 13:37  Jesɨc Jesús iñɨ́máy: —Ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, ɨch mismo anñippa jém wɨbɨc pac.
23649  MAT 13:41  Jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ icutsatpa jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am iga it́opyajiñ jém Dios ipɨxiñt́ámaŋjo̱m it́u̱mpɨy jém malopɨc pɨxiñt́am con it́u̱mpɨy jém icmalwatneyajwɨɨp it́ɨ̱wɨtam.
23651  MAT 13:43  Cuando yajpa it́opyaj it́u̱mpɨy jém malopɨc pɨxiñt́am, jesɨc it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am jém iwatyajpaap juuts ixunpa Dios, tsa̱m tsocyajpa juuts jém ja̱ma ju̱t́ iŋjacpa tanJa̱tuŋ Dios. Siiga mit́atsɨgɨyt́a, amatoŋtaamɨ.
23681  MAT 14:15  Jesɨc piicha̱bam i̱t́i, miñyaj jém Jesús icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́mayyaj:Sɨɨp tsa̱m tsuuyɨm. Yɨɨm d́a t́i id́ɨ́yɨ́y. Aŋquímya̱jɨ jém pɨxiñt́am. Nɨ́maayɨ iga nɨcyajiññam hasta ju̱t́ it́ jém tɨgaŋjoj iga ijuyyajpa t́it́am icútyajpa.
23706  MAT 15:4  Porque nɨmpa Dios: “Wɨ̱ixt́aamɨ jém iñja̱tuŋ y íña̱pa.” Nɨmt́im:Siiga i̱ imalnɨ́máypa jém ija̱tuŋ o ia̱pa, jesɨc wɨ̱ iga accaata̱iñ jexpɨc pɨ̱xiñ.”
23707  MAT 15:5  Pero mimicht́am iniit́ tu̱m d́a wɨbɨc costumbre. Miñɨmtámpa:Siiga i̱ iñɨ́máypa ija̱tuŋ o ia̱pa iga d́a wɨa̱p manyo̱xpát porque it́u̱mpɨy jém anait́wɨɨp, jém manchiipáppɨc id́ɨc, anjɨycámayñe Dios iga anchiiba.”
23716  MAT 15:14  Jesɨc odoy wadaayɨ caso jém maestroyaj de jém wiñɨcpɨc aŋquímayooyi. Cácht́iyaj. Ijɨ̱cneyaj tuŋgac cácht́i. Siiga tu̱m cácht́i ijɨ̱cpa tuŋgac cácht́i, jesɨc tsutpa icuɨstɨc jém pacusjo̱m.
23723  MAT 15:21  Jesɨc Jesús put de je̱m, nɨc nocojo̱m de jém attebet Tiro y Sidón.
23724  MAT 15:22  Jemum miñ tu̱m Cananeapɨc yo̱mo. Je̱mt́im tsucum nocojo̱m de jém Tiro y Sidón. Pɨ̱mi jɨypa jém yo̱mo. Iñɨ́máy Jesús: —Ayaachaŋja̱mɨ, mánO̱mi. Mich jém David mio̱cma̱nɨc. Jém anyo̱mma̱nɨc imatsne tu̱m mal espíritu. Tsa̱m pɨ̱mi sɨ́p iyaachwat.
23730  MAT 15:28  Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo: —Miyo̱mo, tsa̱m iŋcupɨcpa iga Dios wɨa̱p miyo̱xpát. Sɨɨp Dios miwadáypa juuts mich iñxunpa. Jeet́i ratos jém iyo̱mma̱nɨc.
23736  MAT 15:34  Jesɨc Jesús icwác: —¿Jute̱n caxt́ána̱ñi iniit́t́a? Nɨmyaj jém icuyujcɨɨwiñ:Siete, con jute̱n jém xuxut́ tɨɨpɨ.
23754  MAT 16:13  Cuando núc Jesús nocojo̱m jém attebet Cesarea de Filipo, icwácyaj jém icuyujcɨɨwiñ, iñɨ́máy: —¿Junɨmpa jém pɨxiñt́am iga ai̱apaap aɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ?
23759  MAT 16:18  Sɨɨp ɨch mannɨ́máypa iga mich miPeto. Ɨch anacte̱ñpa jém amma̱stɨc yɨ́p tsaayucmɨ. Jém Woccɨɨwiñ ipɨ̱mi d́a wɨa̱p icoñwɨ́y.
23765  MAT 16:24  Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:Siiga i̱ atúŋɨyt́ooba, wɨ̱ iga ichaguiñ iga iwatpa juuts je ixunpa, wɨ̱t́im iga iyaachɨ́yiñ cuando yaachwatta̱p juuts ɨch anyaachɨ́ypa, jesɨc atúŋɨɨyɨ.
23766  MAT 16:25  Siiga tu̱m pɨ̱xiñ tsa̱m it́oypa ivida iga it́pa yɨ́p naxyucmɨ, jesɨc togoypa jém ivida. Pero siiga accaata̱p tu̱m pɨ̱xiñ ɨch aŋcuyucmɨ, jesɨc jém pɨ̱xiñ d́a togoypa ivida, it́pa para siempre.
23768  MAT 16:27  Ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, e̱ybɨc amiñpa con anJa̱tuŋ Dios ipɨ̱mi. Aŋwaganamiñpa jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am. Anyojpa cada tu̱mtu̱m jém pɨ̱xiñ según juuts iwatne jém iyo̱xa̱ji.
23773  MAT 17:4  Jesɨc jém Peto iñɨ́máy Jesús: —MánO̱mi, agui wɨ̱ iga tait́t́ámpa yɨɨm. Siiga iŋwɨ̱aŋja̱m aŋwatpa tucute̱n nacxt́ɨc, tu̱m para mimich, tu̱m para jém Moisés, tu̱m para jém Elías.
23778  MAT 17:9  Iganam quetyajpa jém co̱tsɨcyucmɨ, Jesús iŋquímpa jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy: —Odoy i̱ aŋmadaayɨ t́i íñix jém co̱tsɨcyucmɨ hasta que accaata̱p yspa jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ.
23781  MAT 17:12  Sɨɨp mannɨ́máypa iga oyñeum jém Elías, pero jém it́yajwɨɨp sɨɨp d́a iixpɨcyaj. Imalwadayyaj juuts jeeyaj ixunyajpa. Jesa̱pt́im imalwadayyajpat́im jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ.
23791  MAT 17:22  Iganam wagasɨɨyajpa Jesús con icuyujcɨɨwiñ jém naxyucmɨ de Galilea, moj iŋmadáy Jesús t́i iñascaaba. Nɨmpa iga jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ cɨɨjuŋcotta̱p jém malopɨc pɨxiñt́am icɨɨjo̱m.
23801  MAT 18:5  Siiga tu̱m pɨ̱xiñ iwɨ̱pɨctsoŋpa tu̱m jém ammɨɨchipɨc jém d́apɨc juchaŋ juuts yɨ́p xut́u tsɨ̱xi, awɨ̱pɨctsoŋpat́im aɨch.
23802  MAT 18:6  Siiga i̱ icwatpa táŋca tu̱m pɨ̱xiñ, jém yaguiñpɨc acupɨcpa aɨch,s wɨ̱ iga cutsénayt́a̱iñ scɨyucmɨ tu̱m mɨjpɨc molino icha iga jiccaiñ lamar ju̱t́ tsa̱m jojmɨ.
23804  MAT 18:8  Siiga iŋcɨ o impuy micwatpa táŋca, jesɨc ja̱cɨ, patsaayɨ. s wɨ̱ iga mit́ɨgɨypa ju̱t́ it́ jém vida micɨɨt́a̱ca o mipuyt́a̱ca que iga micotta̱p juctjo̱m ju̱t́ d́a nunca píchpa con icuɨstɨc iŋcɨ o icuɨstɨc impuy.
23805  MAT 18:9  Siiga íñixcuy micwatpa táŋca, jesɨc to̱pɨ jém íñixcuy, patsaayɨ. s wɨ̱ iga mit́ɨgɨypa ju̱t́ it́ jém vida con tu̱m íñixcuy que iga micotta̱p jém juctjo̱m ju̱t́ d́a nunca píchpa con icuɨstɨc íñixcuy.