Wildebeest analysis examples for:   spl-spl   P    February 11, 2023 at 19:36    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23216  MAT 1:3  Yuraŋe imbi âlâ, kutŋe Tama sâm, ya miop. Yaŋeâmâ naom yâhâp meyelehop, yâk yetgât kutyetŋe, Peresi yet Sera. Otmu Peresihât nanŋe Hesoron teteop. Hesorongât nanŋe Lam teteop.
23245  MAT 2:7  Yawu sâŋetâ Herotŋe naom ya tetemup kâlep me tâlâwâk oap, yakât topŋe nâŋgâwe sâm pitu watmâ takawi ya yohâk mem dâiyekmâ yuwu sâm âiyongop. Pitu ekmâ takawi yap girawuân tetemu ekbi?” Sâmu yakât topŋe ekuwi.
23251  MAT 2:13  Purik sâm âwurem ariŋetâ Yosepŋe aman im, awun ehop. Awun ekmu Anitâhât aŋelo âlâŋe yuwu sâm ekuop. “Sâmune nâŋgâ. Herotŋe Maria nanŋahât hâkâŋ otmâ hilipguwom sâm nâŋgâm mansap. Yawu gârâmâ gâ yahatmâ imbihe naomge meyelekdâ Aihita hânân ari mannomai. Yan ari manŋetâ nâŋe den girawu sâwom yakât mambotmâ mannomai.” Yawu sâop.
23268  MAT 3:7  Yawu otŋetâ Parisaio otmu Sarukaio lok nombotŋaŋe yâkŋe toen mem katnenehâk sâm yâkâlen ariwi. Ariŋetâ yekmâ yuwu sâm ekyongop. “Yenâmâ lok perâkŋe. Otŋetâ bâlem gamap yakât matŋe Anitâŋe meŋet sâmu yakât yeŋeâmâ kiŋgityeŋahât otmâ bâleŋe ya pilai mâne âlepŋe otbâp. Yawu gârâmâ den yan yu nâŋgâŋetâ ki ârândâŋ oap.
23289  MAT 4:11  Yawu sâmu pilâm ariop. Pilâm arimu yanâk himbimâmbâ aŋelo nombotŋaŋe ge tihitŋe otmâ tânguwi.
23290  MAT 4:12  Ya pesuk sâmu yakât kakŋan lok kutdâ âlâ, kutŋe Herot Antipa sâm, yâkŋe Galilaia yeŋgât galem manop. Yâkŋe sâmu Yoane mem pâi emetŋan katŋetâ talop. Pat ya nâŋgâm Yesuŋe yahatmâ Galilaia hânân ariop.
23296  MAT 4:18  p yan lok yâhâp imi ata manowot kutyetŋe Simon yet Anderea. Ataŋahât kutŋeâmâ Simon otmu yâkâlâk kutŋe âlâ Petoro sâmai. Yâhâ imiŋeâmâ kutŋe Anderea sâm, yâhâmâ deŋgân tânâmŋan ba iŋan itâŋe toen pilâm kinowot.
23302  MAT 4:24  Yawu otmâ manop yakât den pat ya hân âlâ, kutŋe Siria sâm, yan pen pen sâm ariop. Pen pen sâm arimu nâŋgâŋetâ yaŋak kapi ambolipŋaŋe yawuâk kundat mesek topŋe topŋe otbi ya meyekmâ yâkâlen takawi. Weke bâleŋaŋe mâŋgâeyehop. Me kopa otbi. Me sen birik yongom manop. Lok yawuya ya ŋerehâk meyekmâ yâkâlen tohoŋetâ heŋgemyongop.
23316  MAT 5:13  Yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Kâtembe ihim solân hoŋmunŋe yanâmâ sot ya nemunŋe launenŋan memap. Dop yawuâk yenâmâ lohimbi hohetyeŋan manŋetâ yan yekmâ Anitâ heroŋe nâŋgâwaŋginomai. Yâhâ kâtembe heleŋân ki hikum ikainom yanâmâ pâlâmŋe otbuap. Yawu otmu girawu tuhumunŋeâmâ âlâkuâk ukenŋe otbuap? Yamâ ki orotŋe. Pâlâmŋe oap yaŋe âlâ yu me ya tuhumunŋe ukenŋe âlâ tetewuapgât dop bia. Yawu otmâ pâlâmŋe oap sâm pilâmunŋe arimap.
23323  MAT 5:20  Yakât topŋe yuwu sâmune nâŋgâm heŋgeŋguŋet. Yeŋe Anitâhât den lâune sâm Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaioŋe otmai yan ki torokatnomai. Yâkŋe den perâkŋe sâmai. Yenâmâ Anitâhât den bulâŋe ya lâum manmâ yaŋak himbim manman yakât bulâŋe menomai. Yawu.
23329  MAT 5:26  Pâi emetŋan tatmâ yeŋe ombeân kiâk kârik kârikŋe genomai. Kiapŋe pâi emetŋan tatnomai sâmp katyiŋgiwuap ya pesuk sâmu yanâmâ genomai.
23334  MAT 5:31  Otmu den yuwu torokalop. “Nombotŋaŋe yuwu sâmai. “Lok âlâŋe imbiŋâit manmâ yâhâromawot yamâ nâŋgâmu umatŋe otmu imbiŋe ya imbiâk pilâwuap. Pilâwuap yakât topŋe kulemgum bâtŋan katmu ariwuap.” Yeŋeâmâ yawu sâmai.
23400  MAT 7:15  Otmu âlâ sâmune nâŋgâŋet. Poropete lok nombotŋaŋe eŋgatyeŋaŋak otmâ den imbiâk sâm ekyongomai. Yaŋeâmâ lohimbiŋe nenekmâ topnenŋe nâŋgâmai sâm moroakmâ orotmemeyeŋe bâleŋe kurihim mansai. Topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâwe. Lok yamâ orotmeme yawuya otmâ lok hilipyongone sâm otmai. Yakât lok yawuya yeŋgât topyeŋe ekmâ nâŋgâm galemyeŋe tiŋâk otmâ heŋgeŋgunomai.
23428  MAT 8:14  Ya pesuk sâmu yapâ ari Petoro hewunŋe mesek pato kumu hâkŋe kâlâp otmu talop. Yakât Yesu ekuŋetâ emelan yâhâop.
23439  MAT 8:25  Yawu otmu waŋga kâlehen to gemu guhulakbe sâm olop. Guhulakbe sâm olop yan Yesu waŋga hâmeŋan aman pâlâmŋe iop. Aman im tatmu hoŋ bawalipŋaŋe mândem yuwu sâm ekuwi.Pato, toŋe harannongomap. Yakât yahatmâ tânnongo,” sâm mândewi.
23459  MAT 9:11  Nem tatmunŋe Parisaio lok nombotŋaŋe nen aposolo nenekŋetâ ki ârândâŋ otmu âinongowi. “Wongât Yesuŋe lok bâleŋe yen orop menduhuakmâ lau konok niai?” Yawu sâm âinongowi.
23462  MAT 9:14  Yawu sâmu Yoane Baptis orop manbiŋe ga yuwu sâm Yesu âikuwi. “Nen Anitâŋe nâŋgâningimu âlepŋe olâkgâtp sâsâŋan sot barak manmain. Otmu Parisaio lok yawuâk otmai. Yâhâ gâhât hoŋ bawalipgaŋeâmâ sot kutakamai?” Yawu sâwi.
23482  MAT 9:34  Yawu otmuâmâ Parisaio nombotŋaŋe Yesuŋe kulem miop ya ekmâ nâŋgâŋetâ bâlemu yuwu sâwi. “O, yuâmâ weke bâleŋe ya yeŋgât amboyeŋaŋe mâmâŋe otbaŋgiap. Yakât otmâmâ weke bâleŋaŋe den tem lâuwaŋgim gaiakmâ arim kinsai.” Yawu sâwi.
23488  MAT 10:2  Otmu nen aposolo menenehop nengât kutnenŋe yamâ yuwu. Simon yâkât kutŋe âlâ Petoro sâm, imiŋe Anderea, otmu Yeweri nanyâhâtŋe, kutyetŋe Yakowo yet Yoane.
23489  MAT 10:3  Otmu âlâmâ Pilip, otmu Batolomaio, Toma, otmu âlâmâ nâ Mataio. Nâmâ aŋgoân lok yeŋgâlen takesihât tewetsenŋe meminiwan. Otmu âlâ Alipaio nanŋe Yakowo, âlâmâ Taraio.
23539  MAT 11:11  Yawu gârâmâ Yoanehât topŋe nâŋgâŋetâ keterahâkgât yuwu sâmune nâŋgâŋet. Poropete lok, Mose otmu lok nombotŋaŋe Anitâŋe tihitnenŋe otmap yakât den pat ekyongom gawi. Yâhâ den ekyongowi ya yawuâk Yoaneŋe potonŋe sâm teteop. Yawu otmâ yeŋe biwiyeŋaŋe yuwu mon nâŋgâmai. “Emelâk poropete âlâ, kutŋe Elia sâm yâkŋe yâhâpŋe hohetnenŋan tetem manmâ kutdâhât mâtâp mewaŋgiwuap.” Biwiyeŋaŋe yawu nâŋgâmai yakât bonŋe yamâ Yoanehâlen teteap. Yoanehât yawu nâŋgâŋetâ keterahâkgât biwiyeŋan katmâ nâŋgâm mannomai. Otmu torokatmâ sâwe. Yoaneŋe ya topŋe katmâ mem gaop. Topŋe katmâ, Anitâŋe bulâŋanâk tihitnenŋe otmap ya ekyongomu nâŋgâm biwiyeŋe heroŋe otmu yakât bonŋe mene sâm manmâ gai. Otmu yakât den yuwu sâmune nâŋgâŋet. Anitâŋe Yoane nep waŋmu miop yakât nâŋgâmu yahatmap. Yakât otmâ lok âlâ me âlâŋe Yoane wanginomaihât dop ki tap. Yoaneŋe kulet sânihim âi mem gaop yamâ nine topne ki nâŋgâm heŋgeŋgum mansap. Yakât otmâmâ lok âlâ me âlâŋe nâhât den pat âlepŋe yu nâŋgâm Anitâhâlen biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe katnomai yaŋeâmâ Yoane wanginomai.
23553  MAT 11:25  Yawu sâm Yesuŋe yuwu sâm âwâŋe ekuop. “Awoŋ, hân himbim kândikyotgon amboŋe, gâhât tep âlep pato nâŋgâhihian. Otmu lok nombotŋaŋe gâhât topge nâŋgâne sâm nâŋgân nâŋgân emetŋan yâhâwi. Parisaio otmu Sarukaio lok yawuya. Yawu gârâmâ nâŋe gâhât den lâum manmâ gan yakât dopŋeâk yâkŋe lâum manmâ gai mâne ârândâŋ otbâp. Yakât topŋe nâŋgâmaihât nâŋgân nâŋgânyeŋe ki mem heweweŋ tuhuyiŋgimat. Yawu gârâmâ lok nombotŋe, kutyeŋe bia, belângen manmai yaŋeâmâ topne nâŋgâŋetgât gâŋe nâŋgân nâŋgânyeŋe mem heweweŋ tuhuyiŋgimat.
23560  MAT 12:2  Mem nemunŋe Parisaioŋe nenekmâ Yesu yuwu sâm âikuwi. “Gâ wongât ândâp bok oat? Moseŋe girem den kulemguop ya lâum âun yu tatmâ naŋgain. Girawu otmâ hoŋ bawalipge orop ari buku nombotŋe yâk yeŋgât sot golâ mem niai? Ya otŋetâ yekmunŋe ki ârândâŋ oap.” Yawu sâm ekuwi.
23568  MAT 12:10  Ekmâ yan Parisaio nombotŋaŋe Yesu mem den âiân katne sâm gotyetŋan ba yuwu sâm âikuwi. “Tatmâ nâŋgâ nâŋgâpŋan âi tuhumaingât Moseŋe sâm kuningiop. Yawu gârâmâ lok pareŋe yu heŋgeŋgunomgât dop me bia.” Yawu sâwi.
23572  MAT 12:14  Kuwihakmu ekmâ Parisaioŋe nâŋgâm bâlewaŋgim pilâyekmâ ari menduhuakbi. Menduhuakmâ Yesu kuŋetâ muâkgât alahu gulahu otmâ den hikuwi.
23582  MAT 12:24  Yawu sâŋetâ Parisaioŋe ekŋetâ bâlemu lauyeŋe butelim yuwu sâm alahu gulahu otbi. “Yâkât topŋeâmâ yuwu. Yâhâmâ weke bâleŋaŋe mâmâŋe otbaŋgiap. Yakât otmâ ya yeŋgât patoyeŋe, kutŋe Besewulu sâm, kutŋe âlâ Satan yâkât wâtŋan kinmâ watyekmap.” Yawu sâwi.
23591  MAT 12:33  Otmu Yesuŋe ikŋe biwiŋahât topŋe nâŋgâŋetâ teteâkgât den âlâen hâum Parisaio yuwu sâm ekyongop. “Nenâmâ be yakât topŋe naŋgain. Be esenŋe ya ekmâmâ bonŋe yamâ ketŋe niap me galaŋ siap me bia, yakât ki nâŋgâmain. Galaŋ semu yanâmâ be yu bâleŋe sâm hindâm kârâm tâtuk memain. Yâhâ bonŋe âlepŋe otmuâmâ hindâm mem ari um nemain. Yawu. Otmu âlâ torokatmâ sâwe.pi yakât topŋe naŋgain. Esenŋe gimbaŋgum kinmuâmâ bonŋe âlepŋe ki kinbuap sâmain. Yâhâ esenŋe aiakmâ kinbuap otmuâmâ hâmbâi bonŋe âiloŋgo kinbuap yawu sâmain. Yawu gârâmâ nenŋepi esenŋaŋe towatŋe girawu tetemap ya ekmâ yanâmâ gâmâlâkpi bonŋe girawu kinbuap yakât be nâŋgâmain. Yawu gârâmâ lok nenŋe topnenŋe dop yawuâk ekmâ nâŋgâmain. Lok âlâ me âlâŋe otŋetâ âlepŋe otmap ya yekmâ lok mulunŋe sâmain. Yâhâ lok âlâ me âlâŋe otŋetâ bâlemu kiŋgoŋ manmai ya yeŋgât lok bâleŋe sâmain. Yakât otmâmâ nine topne sâmune nâŋgâŋetâ keterahâk. Nâŋe lok heŋgemyongom mansan ya yeŋe ekmâ imbiâk nâhâitŋe Satanŋe mâmâŋe otbaŋgimu heŋgemyongoap nâŋgâmai. Yakât nâŋgâmune bâleap. Yenâmâ lok perâkŋe, biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe bâleŋe. Yakât otmâmâ lauyeŋambâ den perâk yawuâk ga takamap. Yawu yekmâ naŋgan.
23596  MAT 12:38  Yesuŋe den ya sâm tetemu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi otmu Parisaio lok nombotŋaŋe yuwu sâm ekuwi. “Lok pato. Gâŋe kulem topŋe topŋe mem gat yakât âlâ mendâ ekmâ topŋe nâŋgânehât naŋgain.” Yawu sâwi.
23602  MAT 12:44  Pâinmu biatmu yuwu nâŋgâwuap. “O, emelâk lok âlâ mem mâŋgâeminiwan. Gârâmâ lok yamâ ninahâk gaiakmâ tohowan. Yawu gârâmâ âlâkuâk âwurem ari lok yâkâlen karakbom.” Yawu sâm âwurem ari ekmâ yuwu sâwuap. “Bâe, lok yuâmâ heŋgemahom mansap. Nâhât wâtne tipiŋe. Yakât otmâ weke bâleŋe nombotŋe wâtyeŋe pato tap ya ari meyekbom. Ari meyekmune taka orowâk menduhuakmâ lok yu mâŋgâenom.” Yawu sâop.
23612  MAT 13:4  Ari hote alikŋe ya nombot nombot hâiloŋmu giop. Nombotŋe mem hâiloŋmu mâtâwân ge talop. Yâhâ nombotŋeâmâ mem hâiloŋmu hân toŋe biaen ge talop. Yâhâ nombotŋeâmâ hele bâleŋe iowân giop. Yâhâ nombotŋeâmâ tep tep kum hân mem âiloŋgo loŋgo tuhuwi yan ge talop. Yawu gârâmâ hote mem hâiloŋmu âlâen âlâen giop yakât topŋeâmâ yuwu. Nombotŋe mâtâwân ge talop yamâ nâiŋe taka kârâm nem metewi. Yâhâ nombotŋeâmâ hân toŋe biaen giop yamâ gihitŋe kakŋeâk pilâop. Yakât otmâ sikop kârikŋe kumu yan in yawu mum hâlâlâŋ sâop. Yâhâ nombotŋeâmâ hewukŋan me hele pato biwiŋan giop yamâ âlepŋe pururuk sâm teteop. Pururuk sâm tetemu hewukŋaŋe langumu derepgum gimbaŋgumu orok sâop. Yâhâ nombotŋe hân âiloŋgoân giop yaŋeâmâ pururuk sâm âiloŋgo yahalop.
23652  MAT 13:44  Otmu torokatmâ den âlâen hâum yuwu sâop. “Anitâŋe tihityeŋe otmâ manman kârikŋan katyekmu bonŋe menomai yan hâum yuwu sâwe. Lok âlâŋe tewetsenŋe mem ari misiŋgulop. Misiŋgutmâmâ ikŋe muop. Gâmâlâk mâneâmâ lok âlâŋe taka tewetsenŋe ya mem teteop. Mem tetem imbiâk nâhâitŋe kombo miap sâm nâŋgâmaihât yuwu nâŋgâop. “Yu kurihimune tatmu ari lok âlâhâlen senŋe âlâlâ tatnihiap ya kerek puluhum yakât hâmeŋambâ membomŋeâmâ âwurem taka hân yu puluhuwom. Puluhum yanâmâ hân otmu tewetsenŋe yâhâp yâhâp ambokuwom.” Yawu nâŋgâop. Nâŋgâop ya yawuâk olop. Hân otmu tewetsenŋe ya puluhum yâhâp yâhâp ambokuop. Yâhâ dop yawuâk yeŋe manman kârikŋe yakât bonŋe mene sâm senŋe âlâlâ tatyiŋgiap yakât ki nâŋgâŋetâ yahatbuap. Yawu sâop.
23668  MAT 14:2  Pat ya nâŋgâmâmâ hoŋ bawalipŋe yuwu sâm ekyongop. “Lok âlâ, kutŋe Yoane sâm, yâkŋe embâŋâmbâek topŋe katmâ lohimbi toen mem katyekmâ gaop. Yâhâmâ tembe lâulipne hâŋgânyongomune ari kuŋetâ muop. Muop yamâ yahatmâ kulem topŋe topŋe yu mem gap mon?” Yawu sâm ekyongop.
23669  MAT 14:3  Yâhâ Herotŋe sâmu Yoane kuŋetâ muop yakât topŋe yuwu. Herot yet Pilip yamâ imi ata. Aŋgoân Pilipŋeâmâ imbi, kutŋe Herotia sâm, ya miop. Memu manmâ manmâ imbi yaŋe lokŋe hâkâŋ otmâ pilâmuâmâ kahaŋe Herot ya orop miahowot.
23689  MAT 14:23  Yawu sâm hâŋgânnongomu arimunŋe lohimbi ya gurâ yawuâk hâŋgânyongomu yahatmâ itoŋ galaŋ otmâ ariwi. Ariŋetâ ikŋiâk tatmâ Anitâ ulitguwe sâm pumŋan yâhâop. Pumŋan yâhâ âwâŋe orop den otmutâ emet ŋiŋ sâop.
23694  MAT 14:28  Yawu sâmu tepnenŋe welâmŋan gemu Petoroŋe yuwu sâm ekuop. “Gâ wuân lok mansat yakât topge nâŋgâwe. Sârâ nâku kioŋmâ to kakŋambâ gâhâlen gawe.” Yawu sâm âikuop.
23703  MAT 15:1  Parisaio otmu Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi hârokŋe tâmbâlipnenŋe yeŋgât den lâum kinmâ sot nene sâm bâtyeŋe piriakmâ sot mem neminiwi. Inâk ki newi. Lok yaŋe Yerusalem kapi pilâm Yesuhâlen ari yuwu sâm âikuwi.
23714  MAT 15:12  Yawu sâmu yuwu sâm ekuwin. “Den yat ya Parisaio lok yaŋe nâŋgâŋetâ biwiyeŋan hâumu nâŋgâm bâlehihiai.”
23716  MAT 15:14  Yawu awoŋnaŋe Parisaio âi ki sâm yiŋgiop. Yawuhât yeŋe yâk yeŋgât nâŋgâm ki gorâyiŋgiâk. Parisaio yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum sâwe. Lok senyeŋe bok sâsâŋaŋak dâiakmâ mâtâp pikgum ari hemân kioŋnomai. Kioŋmâ hiliwahonomai.” Yawu sâop.
23717  MAT 15:15  Yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, den âlâen hâum yat yakât topŋe sârâ nâŋgâne.” Yawu sâop.
23726  MAT 15:24  Yawu sâmunŋe Yesuŋe imbi ya yuwu sâm ekuop. “Isirae lohimbi gulip malap mansai yaŋe Anitâhâlen biwiyeŋaŋe kepeim manŋetgât ikŋak hâŋgânnohomu gewan. Pâku lohimbi yeŋgâlen nep tuhuwomgât ki hâŋgânnohomu gewan.” Yawu sâm ekuop.
23742  MAT 16:1  Otmup âlâen Parisaio otmu Sarukaio nombotŋaŋe Yesuhâlen ari yuwu sâm âikuwi. “Anitâŋe hâŋgângohomu ge mansat sâmai. Ya perâk me bulâŋanâk. Yakât otmâ gâŋe sârâ himbimâmbâ kulem âlâ tetemu ekmâ topge nâŋgâne.” Yawu sâwi.
23747  MAT 16:6  Sot barak arimunŋe yakât otmâ Yesuŋe yuwu sâm eknongop. Parisaio otmu Sarukaio yeŋgât matuk keluŋaŋe mem bâleyekmapgât galem oraŋginomai.” Yawu sâop.
23752  MAT 16:11  Den ekyongoan yu nâŋgâŋetâ keterakyiŋgimbâp. Yâhâ yeŋe imbiâk nâhâitŋe “sotgât yapsâm nâŋgânihiai. Yakât yâhâpŋe sâmune nâŋgâm heŋgeŋguŋet. Parisaio otmu Sarukaio yeŋgât matuk keluŋe yaŋe mem bâleyekmapgât galem oraŋginomai.” Yawu sâop.
23753  MAT 16:12  Yawu sâm eknongomu nâŋgâmunŋe keterakmu yuwu sâwin. “O, yâhâmâ sotgât ki yap. Yâhâmâ Parisaio otmu Sarukaio yeŋgât den nâŋgâm lohotŋe otmaingât yap.” Yawu sâwin.
23754  MAT 16:13  Yapâ yahatmâ, kapi âlâ kutŋe Kaisaria sâm, kutŋe âlâmâ Pilip sâm, yan ariwin. Yan arimunŋe Yesuŋe yuwu sâm âinongop. “Nâmâ Anitâŋe hâŋgânnohomu gewan. Yakât otmâmâ lohimbiŋe nâhât âlâ sâmai?”
23755  MAT 16:14  Sâmu sâwin. “Nombotŋaŋe gâhât yuwu sâmai. “Yoane Baptis emelâk kuŋetâ muop ya mumuŋambâ yahatmâ mansap,” yawu sâmai. Yâhâ nombotŋaŋeâmâ poropete âlâ, kutŋe Elea, emelâk himbimân yâhâop yaŋe purik sâm ge mansap,” yawu sâmai. Yâhâ nombotŋaŋeâmâPoropete âlâ, kutŋe Yeremia, me poropete âlâ mumuŋambâ yahatmâ mansap,” sâmai.” Yawu sâm ekuwin.
23756  MAT 16:15  Sâmunŋe sâop. “Yâhâ yeŋeâmâ nâhât âlâ sâmai?” Yawu sâmu Petoro, kutŋe âlâmâ Simon sâm, yâkŋe yuwu sâop.
23759  MAT 16:18  Yâhâ gike kutgeâmâ Petoro, kut yukât topŋeâmâ “Kât” yawu tap. Gârâmâ nenŋe kât mem emet tuhumunŋe ŋiwiŋ ŋiwiŋ sâmap ya ki putuk sâm liwarakbuap. Yakât dopŋeâk lohimbi nâhâlen ga torokatmai ya ki hiliwahonomai.
23763  MAT 16:22  Yawu sâm eknongomu Petoroŋe dâimu pereŋ pilâm ba yetŋiâk kinmâ yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, umatŋe topŋe topŋe otnihinomai sâm tat ya ki tetewuapgât naŋgan. Bia kârikŋe.” Yawu sâop.
23770  MAT 17:1  Yâhâ yakât kakŋan hilâm nombolân konok pesuk sâmu Yesuŋe Petoro, Yakowo otmu imiŋe Yoane ya yeŋeâk meyekmu nen katnenekmâ pumŋe âlâen yâhâwi.
23773  MAT 17:4  Den alahu gulahu otŋetâ Petoroŋe ekmâ Yesu yuwu sâm ekuop. “Kutdâ, kulem aŋgo teteap yukât yuwuya âlâ ki ekmain. Yu ekmunŋe âiloŋgo oap. Yawu gârâmâ gâŋe sârâ nâŋe selep kalimbu kumbomgât naŋgan. Âlâmâ gâhât, âlâmâ Mosehât, âlâmâ Eleahât.” Yawu sâop.
23783  MAT 17:14  Mâtâwân gem tatŋetâ yan lohimbi dondâŋe lok âlâhât nanŋe ya nengâlen dâim takaŋetâ tângune sâm hâum pâpgum pilâwin. Yawu otmâ yakât den alahum kin tatmunŋe bukulipnenŋe pumŋehembâ ge peneningiwi. Peneningiŋetâ yan naom yakât âwâŋaŋe Yesu ekmâ gotŋan ga yuwu sâm ekuop.
23793  MAT 17:24  Mâtâp ari Kapanaum kapi mewin. Kapanaum kapi mem Petorohât emet hawiŋan ari kinmâ den alahuwin. Alahum kinmunŋe lok nombotŋe opon kâmbukŋahât takesi meminiwi yaŋe taka Petoro yuwu sâm âikuwi. “Yeŋgât patoyeŋaŋe opon kâmbukŋahât takesi katmap me ki katmap?” Yawu sâm âikuwi.
23794  MAT 17:25  Yawu sâŋetâ Petoroŋe sâop. “Oŋ, yawu otmapgâ.” Yawu sâmu emet kâlehen yâhâmunŋe Yesuŋe Petoro yuwu sâm âikuop. Petoro, den yai yakât nâŋgârâ girawu oap? Yuwu sâm âihohowe. Lok komot girawuyaŋe tewetsenŋe mem hângât lok kutdâ yiŋgim mansai? Hângât lok kutdâ ya yeŋgât bukulipyeŋaŋe me kasalipyeŋaŋe?” Yawu sâop.
23817  MAT 18:21  Sâmu Petoroŋe yuwu sâm âikuop. “Kutdâ, bukune âlâŋe orotmeme kiŋgoŋ mâŋgâenekmu tosa pilâwaŋgimune amon otmu yan pesuk sâwuap? Nombolân yâhâp otmu yan pesuk sâwuap me? Me ya wangim torokatmâ yâhâwuap?” Yawu sâm topŋe nâŋgâwehât âikum nâŋgâop.
23834  MAT 19:3  Otmu Parisaio lok nombotŋaŋe taka “Den girawuyaen hâum sâmunŋe yan matŋe sâmpikgumu den âiân katne,” nâŋgâm yuwu sâm Yesu âikuwi. “Mâtâp girawu tap? Lok âlâ me âlâŋe yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ imbilipyeŋe pilâyeknomaihât mâtâp tap me bia?”
23855  MAT 19:24  Yakât otmâ den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Pusiŋe seloŋ watmu pin pinŋan arimu yan watmâ bawe sâm hâum pâpgumap. Yakât dopŋeâk lok iri sikumyeŋe pato tatyiŋgiapŋe Anitâŋe tihityeŋe olâkgât mâtâp ya watmâ arine sâm otŋetâ hâi hâiŋe otbuap. Lok nombotŋe iri sikum pato tatyiŋgiapŋe yeŋahâlâk nâŋgâmai. Lok yawuyaŋe himbimân Anitâhât gotŋan ki yâhânomai.” Yawu sâop.
23858  MAT 19:27  Yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm âikuop. “Bâe, nenâmâ senŋe âlâlâ kerek betbaŋgim gâhâlen torokatmâ hâhiwin kakŋan manmain. Yakât nenŋe girawu menomgât naŋgat?” Yawu sâop.
23899  MAT 21:4  Yawu sâm hâŋgânyotgomu yâhâowot. Yâhâ doŋgi ya holaŋmâ meyelekmâ takamutâ hâk katipŋe kâlep katbin ya holaŋmâ lotohom kakŋan katbin. Katmunŋe kakŋan yâhâ talop. Yâhâ tatmu Yerusalem kapiân yâhâwin. Otmu Yesu kapiân yâhâop yakât emet inânŋan poropete âlâŋe den kulemguop ya yuwu tap. “Yen Yerusalem kapi ambolipŋe nâŋgâŋet. Papatolipyeŋaŋe orotmeme yuwu otmâ mansai. Yaŋeâmâ bam gane sâm yan hâk meme otmâ beâsi kakŋanâk bam gamai. Otmâmâ yeŋgât lok kutdâ yuŋeâmâ yeŋe otmai yawu ki oap. Yâhâmâ ikŋahât nâŋgâmu gemap. Yakât otmâ doŋgi kakŋanâk lohotŋan ariop.” Den yawu tap yakât bonŋe Yesuŋe doŋgi kakŋan tatmâ Yerusalem kapiân yâhâop yan teteop.
23914  MAT 21:19  Po waŋgimu senŋe pilâm lakop âlâ mâtâp ginŋan kinop ya ehop. Ya ekmâ kehetŋe mem nembom sâm gotŋan ari ekmâ kehetŋe âlâ ki kinop. Esenŋaŋak âi omoŋ omoŋ otmâ kinmu ekmâ yuwu sâop. “Âo, yu kehetŋe ki kinsap. Esenŋeâk tap. Yakât otmâ lakop yukât kehetŋe âlâ ki menomai.” Yawu sâop. Sâmu yaŋak esenŋe gimbaŋguop.
23916  MAT 21:21  Sâmunŋe sâop. “Sâmune nâŋgâŋet. Biwiyeŋe Anitâhâlen katmâ manmâ yâhânomai yamâ lakop yu sâm waŋsan yawuâk otnomaihât dop tap. Yakât den âlâen hâum sâmune nâŋgâŋet. Yeŋe yuwu mon otnomai. Pumŋe âlâ ekmâ “Huhuakmâ orotok sâm giâk” yawu sâm biwi yâhâp ki otmâek ulitguŋetâ âlepŋe huhuakmâ orotok sâm gewuap. Yawu.
23954  MAT 22:13  Yan tatmu lok kutdâ yaŋe hoŋ bawalipŋe yuwu sâm ekyongop. “Yeŋe lok yu kâiŋe bâtŋe nombot nombot sâhâm lâum yaehen pilâŋetâ giâk. Pilâŋetâ ge yaehen hâhiwin pato nâŋgâmbisâp. Yawu.” Yawu sâm ekyongop.
23956  MAT 22:15  Den ya sâm tiŋ pilâmu Parisaio yeŋeâk pereŋ pilâm ba kinmâ yuwu sâwi. “Den âlâen hâum yap yuŋeâmâ nengât topnenŋe miap. Yakât nâŋgâmunŋe bâleap. Yakât benŋe girawu otmâ sâmunŋe Roma tembe lâuŋe Yesu mem ari pâi emetŋan katŋet.” Yawu sâwi.
23975  MAT 22:34  Otmu Sarukaioŋe Yesuhât den matŋe sâne sâm hâum pâpgum pilâwi yakât den pat Parisaioŋe nâŋgâŋetâ bâlemu Yesuhâlen ariwi.
23989  MAT 23:2  “Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaio yeŋgât den ya biwinenŋaŋe kepeim lâum manmâ yâhânom.
24000  MAT 23:13  Yawu sâmâmâ benŋe Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi otmu Parisaio yuwu sâm ekyongop. “Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaio yeŋeâmâ topyeŋe kurihiakmâ Anitâhât amutgen mannehât ki nâŋgâmai. Yeŋeâmâ lohimbi nombotŋaŋe bulâŋanâk Anitâŋe tihitnenŋe olâkgât nâŋgâm mansai yâk mem ge katyekmâ mâtâp maŋguyiŋgimai. Yawu otmai yakât nâŋgâmune bâleapgât yeŋgâlen umatŋe topŋe topŋe teteyiŋgiwuap.
24010  MAT 23:23  Yakât otmâ yen Parisaio otmu Mosehât girem den kâsikum ningimai yeŋeâmâ topŋe ya nâŋgâmpikgumai. Yenâmâ lok perâk. Yeŋeâmâ wahap tâŋât, hote, gitâk, kimi, ya mem ketetmâ bâlâk ŋerek osetyeŋan konok ya mem Anitâhât pat kuwaŋgimai. Yâhâ Anitâhât den nombotŋe umatŋe pato ekyongomu kulemguwi yamâ loŋgâemai. Loŋgâem yan yuwu otmâ mansai. Lohimbi yeŋgât den sâm hâreyiŋgimai yan Anitâŋe nâŋgâmu ârândâŋ olâkgât ki nâŋgâmai. Yawu otmâ den tâŋ tâŋâk ki sâm hâreyiŋgimai. Otmu buku nombotŋe yeŋgât weyeŋe ki nâŋgâm tânyongomai. Otmu biwiyeŋe Anitâhâlenâk ki katŋetâ tatmap. Yakât otmâ hâmbâi Anitâŋe matŋe umatŋe yiŋgiwuap.
24012  MAT 23:25  Otmu torokatmâ yuwu sâop. “Bâe, Mosehât girem den kâsikum ningimai otmu Parisaio yenâmâ lok perâk, nimbilamyeŋe yâhâp. Yakât otmâ den âlâen hâum yuwu sâwe. Imbi âlâŋe amaŋ mem hâkŋeâk pirimu biwiŋan sot wahapŋe yawuâk tatbuap. Yakât dopŋeâk yeŋe bukulipyeŋaŋe yekŋetâ yahalâkgât hâkyeŋeâk piriakmai. Yawu gârâmâ manman bâleŋe, me nâŋgâm bâle, me orotmemeyeŋe kiŋgoŋ ya biwiyeŋaŋe nâŋgâmai. Yawu nâŋgâŋetâ yaŋe mem bâleŋe tuhuyekmap. Yeŋgât topyeŋe yawu tap yamâ ki eŋakmâ naŋgaŋgimai.
24014  MAT 23:27  Parisaio otmu Mosehât girem den kâsikum ningim mansai yeŋgât topyeŋe teteâkgât den âlâen hâum yuwu sâwe. Lok kurihiyekmain ya yeŋgât sum kakŋanâmâ awu tawu kâmetmunŋe baŋbaŋ sâm sekŋe âlepŋe otmâ imap. Yâhâ lâm kâlehenâmâ tâtuk sâm nane gorewaŋ yaŋe ololoŋ sâm kinmap. Yeŋgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe yamâ yakât dop. Yawu gârâmâ yeŋeâmâ hâkyeŋe piriakŋetâ salek olâkgâlâk nâŋgâmai. Yamâ biwiyeŋanâmâ nane gorewaŋ yawu yaŋe tap. Yakât otmâ yuwu sâwe. Yeŋgât biwi nâŋgân nâŋgânyeŋan Anitâhât den bulâŋe ki tatmap. Yakât otmâ hâmbâi Anitâŋe mem purik pilâyiŋgimu matŋe umatŋe menomai.
24016  MAT 23:29  Otmu yeŋeâmâ yuwu sâmai.Poropete lok, otmu lohimbi nombotŋaŋe âiloŋgo loŋgo manmâ gam muwi ya yeŋgât sumân awu tawu kâmetmunŋe baŋbaŋ sâm sekŋe âlepŋe otmâ imap.”
24024  MAT 23:37  Bâe, Yerusalem kapi ambolipŋe yeŋgât topyeŋe yuwu tap. Yeŋgâlen âi meŋetgât Anitâŋe ikŋe hoŋ bawalipŋe hâŋgânyongomu takaŋetâ yongom mem ge katyekmai. Yakât otmâ den âlâen hâum yuwu sâwe. Pâi mâmâŋaŋe kurâk sâm nanlipŋe dâiyekmâ kuratyongomu tatmai. Yakât dopŋeâk menduhuyekmune nâhât hikinnan manŋetgât sâman. Yamâ yeŋe nâhât hâkâŋ otmâ mansai.
24027  MAT 24:1  Yesuŋe menenekmu opon kâmbukŋe pilâm ge kambenenŋe kakŋambâ olelem ekmunŋe âlâ kândâkdâ olop. Yawu otmâ yuwu sâm âikuwin.Pato, yu nâŋgâ. Opon kâmbukŋe pato nandoroŋe yu ekmunŋe âiloŋgo oap. Yakât gâŋe ekdâ girawu oap? Ya sârâ nâŋgâne.”
24041  MAT 24:15  Yesuŋe kapam me âlâlâ umatŋe tetewuap yakât yuwu sâm eknongop. Poropete âlâ, kutŋe Danie sâm, yâkŋe umatŋe topŋe topŋe tetewuap yakât emet inânŋan yuwu kulemguop tap. “Kasalipyeŋaŋe yeŋe lok kutdâ yeŋahât umutŋe lâum opon kâmbukŋan yâhâ kânâŋgâŋetâ kinbuap.” Yawu kulemguop. Danieŋe den kulemguop ya nâŋgâm biwiyeŋan katmâ mannomai. Otmu kasalipyeŋaŋe taka yawu otŋetâ bâlewuap ya ekmâ yawuya otmâ yan hilipyongomaihât Yuraia hânân kapi tatmâ arap ya ambolipŋaŋe kapi yeŋe pilâm itoŋ galaŋ otmâ hewukŋehen ari misiŋguraknomai.
24156  MAT 26:33  Yawu sâmu Petoroŋe yuwu sâm ekuop. “Gâhât kasa takanomai yan yâkŋeâmâ kiŋgityeŋahât otmâ arinomai. Yâhâ nâmâ bia, nâ ki pilâhekmâ ariwomgât naŋgan.” Yawu sâop.
24160  MAT 26:37  Yan ge tatmunŋe Petoro, otmu Yeweri nanyâhâtŋe meyekmu yeŋiâk bawi. Ba kinmâ umatŋe tetewaŋgiwe sâm olop yakât nâŋgâmu biwiŋaŋe umatŋe otmu yuwu sâm ekyongop.
24163  MAT 26:40  Yawu sâm yahatmâ âwurem ba yekmu aman pâlâmŋe iŋetâ mândiyekmâ Petoro yuwu sâm ekuop. “Yen wongât aman pâlâmŋe iai? Nâ yiwereŋe pilâyekboman. Yakât pâlâmŋe ki otŋet.
24180  MAT 26:57  Nenâmâ kerehâk kiŋgitnenŋahât otmâ gem tiok taok otmâ arim kinmunŋe Petoroŋe ikŋiâk betyeŋehen tihâk watyekmâ ariop. Otmu hotom uminiwi ya yeŋgât kunyeŋe, kutŋe Kaipa sâm, yâkâlen Yesu mem ariwi. Mem ariwip yanâmâ Mosehât girem den kâsikum ningiminiwi otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe menduhuakmâ kinbi. Menduhuakmâ kinŋetâ Petoro yâhâmâ emet ginŋan tembe lâuŋe emet yakât galem kinbi ya yeŋgât hohetyeŋan ari kinmâ den girawu hikunomai sâm yakât ândâp katmâ nâŋgâop.
24192  MAT 26:69  Otmu Petoroŋe emet ya hawiŋanâk kinmu hotom uminiwi ya yeŋgât lok kunyeŋahât hoŋ bawa imbi âlâŋe ekmâ yuwu sâm âikuop. “Gâmâ Yesu Galilaia amboŋe orop manŋetâ yekman.” Yawu sâop.
24193  MAT 26:70  Yawu sâmu lok dondâhâlâk kinbiŋe nekmâ nâŋgâmaihât Petoroŋe kurihiakmâ yuwu sâop. “Gâŋe den yat yakât ki naŋgan.”
24199  MAT 27:1  Otmu emet haŋ sâmu yanâk hotom uminiwi ya yeŋgât kunlipyeŋe otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe Yesu muâkgât sâm den hikuwi. Yawu otmâ Yesu bâtŋan kum sâhâm dâim Roma yeŋgât kiap âlâ, kutŋe Pilato sâm, yâkât den sâsâ emetŋan ariwi.
24203  MAT 27:5  Yawu sâŋetâ nâŋgâmu bâlemu pilâyekmâ tewetsenŋe waŋbi ya mem ari opon kâmbukŋan yâhâ sorokenâk pilâmu giop. Pilâm gem sururuk sâm ari hiwawahop.
24205  MAT 27:7  Yu mem lok âlâŋe amaŋ tuhumap yâkâlen hân puluhunom. Puluhum lok kâlepŋehembâ taka manmai ya yan hanyongombisâi.” Yawu sâwi.
24209  MAT 27:11  Yâhâ hotom uminiwi otmu Yura nengât kunlipnenŋaŋe Yesu mem Pilatoŋe sâm hâreâkgât yâkâlen ari den âiân katbi. Katŋetâ tatmu Pilatoŋe yuwu sâm âikuop. “Yura yeŋgât lok kutdâ sâmai ya gâ me?” Yawu sâop. Sâmu sâop. “Oŋ, den bulâŋe yat.” Yawu sâop.
24211  MAT 27:13  Ki sâm olotoŋâk kinmu Pilatoŋe topŋe nâŋgâwe sâm Yesu yuwu sâm âikuop. “Girawu otmâ den sâm tai yakât matŋe kipekyiŋgiat?”
24213  MAT 27:15  Otmu Pilatoŋe yuwu nâŋgâop. “Lohimbi dondâŋe Yesuhât nâŋgâŋetâ yahatmap. Yakât otmâ hotom umai ya yeŋgât kunlipyeŋaŋe nâŋgâŋetâ bâlemu yaŋak muâkgât sâm hârewaŋgim nâhâlen mem takai.” Yawu nâŋgâm eŋgat yâhâp otmâ kinmu yanâk imbiŋaŋe yuwu sâm den katmu takaop. “Nâ amanân awun eksan yakât topŋe yuwu. Yesu yamâ tosaŋe bia. Gârâmâ gâŋe ihilâk ki otbaŋgiwuat.” Den yawu sâm katmu takaop. Yâhâ Tihit tihit hombaŋ ârândâŋâk Pilatoŋe yuwu otminiop. Lok tosa otŋetâ pâi emetŋan katyekŋetâ tatminiwi yapâ gâtŋe âlâ me âlâhât lohimbiŋe nâŋgâŋetâ dopŋan otmu lok âlâ holaŋbuat sâminiwi ya holaŋyekmu geminiwi. Yakât otmâ Yesu me lok bâleŋe, kutŋe Yesu Barawa sâm, âlâ me âlâ holaŋmu gewuapgât nâŋgâm Pilatoŋe lohimbi ya yuwu sâm âiyongop. “Âlâ holaŋmune gewuap? Barawa me Yesu holaŋmune yeŋgâlen giâkgât naŋgai?”
24219  MAT 27:21  Yâhâ Pilatoŋe yahatmâ kinmâ yuwu sâm âiyongop. “Yenâmâ âlâ holaŋmune giâkgât naŋgai.” Sâmu sâwi. “Barawa holaŋdâ giâkgât naŋgain.” Sâŋetâ sâop.
24222  MAT 27:24  Yawu sâm kunyeŋe kârikŋe otŋetâ kuk pato tetemap sâm Pilatoŋe yahatmâ kinmâ topyeŋe teteâkgât to osom katmâ senyeŋanâk bâtŋe piriakmâ ekyongop. “Yu otne sâm oai yamâ yeŋgât tosa. Yuŋe nâhât wahap ki oap. Yawu gârâmâ senyeŋanâk kinmâ to yu piriakmune neksai.”
24224  MAT 27:26  Yawu sâm hâreŋetâ Pilatoŋe sâmu Barawa ya holaŋetâ giop. Yawu otmâmâ tembe lâulipŋe ekyongomu Yesu mem kândâtŋe lawitŋetâ hepŋak kiŋ pisiliŋ sâop. Yawu otŋetâ Pilatoŋe hâŋgânyongomu howanân kuŋetâ muâkgât mem ariwi.
24247  MAT 27:49  Yawu otmu bukulipŋaŋe yuwu sâm ekuwi.Pilâ. Eliaŋe himbimâmbâ ge tânguâkgât nâŋgâm kutŋe kunsap mon? Pilârâ in ekne.” Yawu sâwi.
24256  MAT 27:58  Lok yaŋe Yesu lâum ari hanguwe sâm Pilatohâlen ari tetewaŋgiop. Tetewaŋgimu lauŋan mem tembe lâulipŋe hâŋgânyongomu ari howanâmbâ Yesu mem waŋbi.
24260  MAT 27:62  Otmu emet haŋ sâmu, tatmâ nâŋgâminiwinp yakât omoŋânâk hotom uminiwi yeŋgât kunlipyeŋe otmu Parisaio yaŋe Pilatohâlen ariwi.
24261  MAT 27:63  Ari yuwu sâm ekuwi.Patonenŋe, den tipiŋe sâmunŋe nâŋgâ. Yesu lok perâk yaŋe emelâk den âlâ yuwu sâop ya naŋgat. “Nâ nohoŋetâ mum hilâm kalimbu hân kâlehen im yapâ mumuŋambâ yahatbom.” Yawu sâop.
24278  MAT 28:14  Yawu gârâmâ Pilatoŋe den yu nâŋgâm hilipyongomapgât nenŋe sârereyekmâ topŋe yu kurihinom. Yakât ki nâŋgâm ketet otnomai.” Yawu sâwi.