Wildebeest analysis examples for:   trc-trcNT   ‑    February 11, 2023 at 19:47    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23233  MAT 1:20  Dan me se nuchruj ra̱a̱ soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ, ga̱a ne̱ rej nii̱ caꞌmii nej rihaan soꞌ a. Dan me se cotoj soꞌ, ne̱ naquiꞌyaa rihaan soꞌ se vaa caꞌnaꞌ yoꞌo̱ semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cataj semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ a: ―Cu̱nó so̱ꞌ caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj, José. ꞌO̱ se taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David síí cane ga̱a naá mé so̱ꞌ ado̱nj. Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ xca̱j so̱ꞌ man chana̱ cuꞌna̱j Mariá maꞌ. Ne tumé noꞌ cacunꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se nayón neꞌej rque noꞌ quiꞌyaj Nimán Diose̱ ado̱nj.
23234  MAT 1:21  Dan me se cuchru̱j noꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii, ne̱ asa̱ꞌ cuchruj noꞌ neꞌej, ne̱ Jesús tu̱cuꞌnáj so̱ꞌ man neꞌej yoꞌ á. Da̱nj tu̱cuꞌnáj soj man soꞌ, cheꞌé se gu̱un soꞌ síí ti̱nanii man nij tuviꞌ soꞌ rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán nij soꞌ ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí cuꞌna̱j José a.
23235  MAT 1:22  Nu̱ꞌ nihánj me se vaa quiꞌyaj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. Quiꞌyaj gue̱e̱ soꞌ nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj soꞌ ga̱a naá rihaan ꞌo̱ síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱, ne̱ nihánj me nana̱ caꞌmii soꞌ rihaan síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ yoꞌ a:
23236  MAT 1:23  “Queneꞌe̱n soj se vaa quinari̱ꞌ ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n neꞌej, ne̱ cuchru̱j noꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii, ne̱ Emanuel cuꞌna̱j neꞌej ado̱nj”. Da̱nj caꞌmii síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a naá rihaan síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱, ne̱ nana̱ “Emanuel” taj se vaa cane̱ maꞌa̱n Diose̱ ga̱ níꞌ ado̱nj.
23237  MAT 1:24  Veé dan, ne̱ quinanuû rá síí cuꞌna̱j José, ne̱ quiꞌyaj soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ, ne̱ xcaj soꞌ man chana̱ cuꞌna̱j Mariá a.
23241  MAT 2:3  Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes se vaa xnáꞌanj ndoꞌo nij síí tucuꞌyón ndoꞌo cheꞌé yatiꞌ me rej caꞌngaa neꞌej yoꞌ, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo soꞌ se vaa cachi̱j neꞌej yoꞌ, ne̱ caꞌne̱e̱ neꞌej yoꞌ sesu̱u̱n soꞌ raꞌa soꞌ vaa güii, rá soꞌ a. Ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén se vaa caxri̱i̱ yuva̱a̱ Herodes man maꞌa̱n nij soꞌ a.
23242  MAT 2:4  Veé dan, ne̱ cunuu chre̱ꞌ taranꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj cunuu chre̱ꞌ nij síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés rihaan nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rihaan soꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ xnáꞌanj Herodes man nij soꞌ me rej caꞌnga̱a̱ síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ rihaan sayuun a.
23243  MAT 2:5  Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Herodes a: ―Caꞌnga̱a̱ soꞌ chumanꞌ Belén chumanꞌ na̱j estadó Judea a ―taj nij soꞌ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes a. Da̱nj caꞌmii nij soꞌ cheꞌé nana̱ nihánj nana̱ cachrón síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yanj a:
23244  MAT 2:6  “Ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ, chuma̱nꞌ Belén chuma̱nꞌ na̱j estadó Judea roꞌ, chumanꞌ sa̱ꞌ ndoꞌo ꞌni̱j raꞌa man tuviꞌ chumanꞌ na̱j estadó Judea mé so̱ꞌ á. Dan me se vaa síí gu̱un chiha̱nj mán so̱ꞌ, ne̱ gu̱un chij uxrá soꞌ, ne̱ uxrá cu̱tumé soꞌ man nij yuvii̱ israelitá yuvii̱ cunéꞌ ꞌu̱nj canoco̱ꞌ manj a”. Nihánj me nana̱ cachrón síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yanj ga̱a naá a.
23249  MAT 2:11  ga̱a ne̱ catúj nij soꞌ rá veꞌ rej canicunꞌ yatiꞌ xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ nariꞌ nij soꞌ man neꞌej ga̱ nii neꞌej chana̱ cuꞌna̱j Mariá, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j nij soꞌ, ne̱ quinaꞌvíj nij soꞌ rihaan neꞌej yoꞌ a. Veé dan, ga̱a ne̱ nuxraꞌ nij soꞌ sechru̱nj nij soꞌ, ga̱a ne̱ rqué ndoꞌo nij soꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ rihaan neꞌej yoꞌ a. Dan me se agaꞌ oró míí do̱ꞌ, squíí cuꞌna̱j incienso do̱ꞌ, squíí cuꞌna̱j mirra do̱ꞌ, rqué u̱u̱n nij soꞌ rihaan neꞌej yoꞌ a.
23251  MAT 2:13  Quisíj quinanꞌ nij síí tucuꞌyón ndoꞌo cheꞌé yatiꞌ, ga̱a ne̱ rej nii̱ caꞌmii nej rihaan síí cuꞌna̱j José a. Dan me se naquiꞌyaa yoꞌo̱ semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ a: ―Na̱xagaa so̱ꞌ, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man ro̱j ni̱i neꞌej, ne̱ cuna̱nj so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, ne̱ ca̱yáán so̱ꞌ Egiptó nda̱a güii caꞌmi̱i̱ uún ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nano̱ꞌ ndoꞌo síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes man neꞌej, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man neꞌej yoꞌ vaa taj soꞌ ado̱nj ―taj semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí cuꞌna̱j José a.
23253  MAT 2:15  ne̱ cane nij soꞌ Egiptó yoꞌ nda̱a se caviꞌ síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes a. Dan me se quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan ꞌo̱ síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, se vaa cataj soꞌ: “Canacúún ꞌu̱nj man taꞌníj se vaa cavi̱i̱ soꞌ Egiptó caꞌna̱ꞌ soꞌ ado̱nj”. Da̱nj taj Diose̱ ga̱a naá cheꞌé taꞌníí soꞌ Jesucristó ado̱nj.
23255  MAT 2:17  Da̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá síí cuꞌna̱j Jeremías, se vaa cataj soꞌ:
23257  MAT 2:19  Ga̱a quisíj caviꞌ síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes, ga̱a ne̱ naquiꞌyaa uún yoꞌo̱ semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí cuꞌna̱j José ga̱a yáán soꞌ Egiptó ga̱a otoj soꞌ rej nii̱ a.
23258  MAT 2:20  Ne̱ cataj xnaꞌanj semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan José a: ―Na̱xagaa so̱ꞌ, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ ro̱j ni̱i neꞌej, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cuꞌna̱j Israel á. ꞌO̱ se ya̱j me se caviꞌ nij síí me rá ticavi̱ꞌ man neꞌej ya̱j na̱nj ado̱nj ―taj semo̱zó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí cuꞌna̱j José a.
23261  MAT 2:23  ne̱ cuchiꞌ soꞌ chumanꞌ Nazaret, ne̱ cayáán soꞌ chumanꞌ yoꞌ a. Dan me se cayáán nij soꞌ chumanꞌ Nazaret, ne̱ quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ cataj nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, se vaa síí cavii Nazaret me síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun ado̱nj. Ina̱nj da̱nj caꞌmii nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá yoꞌ a.
23264  MAT 3:3  Síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱ ga̱a naá síí cuꞌna̱j Isaías roꞌ, cataj xnaꞌanj cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan, cataj soꞌ: “Nucua̱j ndoꞌo caꞌmi̱i̱ natáj ꞌo̱ soꞌ rej tacaan, ne̱ cata̱j soꞌ se vaa nuchra̱nꞌnimán yuvii̱, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ soꞌ a”, taj síí cuꞌna̱j Isaías ga̱a naá a.
23282  MAT 4:4  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí chre̱e a: ―Tza̱j ne̱ danj Diose̱ taj: “Nuveé ina̱nj se chá me se achiin rihaan yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán sa̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Tana̱nj achiin cunuda̱nj sena̱na̱ Diose̱ cuno̱ yuvii̱, ne̱ veꞌé ca̱yáán yuvii̱ ei”. Ina̱nj da̱nj taj danj Diose̱ ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e yoꞌ a.
23284  MAT 4:6  ne̱ cataj soꞌ rihaan soꞌ: ―Sese ya̱ taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ güe̱j so̱ꞌ, ne̱ nani̱j gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan yoꞌóó á. ꞌO̱ se danj Diose̱ taj: “Yoꞌo̱ aꞌneꞌ Diose̱ suun rihaan nij semo̱zó soꞌ se vaa cu̱tumé nij soꞌ mán so̱ꞌ, ne̱ ca̱ráán raꞌa nij soꞌ mán so̱ꞌ, se̱ gaa na̱nj caco̱ꞌ cheꞌé so̱ꞌ yahij a”. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ ―taj síí chre̱e rihaan Jesucristó ado̱nj.
23289  MAT 4:11  Ga̱a ne̱ tanáj síí chre̱e man soꞌ, caꞌanj síí chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij semo̱zó Diose̱ rihaan Jesucristó, rqué nij soꞌ me maꞌa̱n se cachiin rihaan Jesucristó a.
23292  MAT 4:14  Dan me se da̱nj quiꞌyaj Jesucristó caꞌanj soꞌ rej yoꞌ, ga̱a ne̱ guun ya̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá se vaa cataj soꞌ:
23296  MAT 4:18  ꞌO̱ güii cachén Jesucristó tuꞌva na lacuaná cuꞌna̱j na Galilea, ne̱ queneꞌen soꞌ man ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a. Yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ Pedró cuꞌna̱j yoꞌó sechuvi̱i síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a. Ne̱ tinúú soꞌ me síí cuꞌna̱j Andrés a. Dan me se ga̱a queneꞌen Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ ro̱j soꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ tiguíj ro̱j soꞌ nanj rque na, ne̱ dan me se síí rii xcuaj me ro̱j soꞌ a.
23301  MAT 4:23  Veé dan, ne̱ cachéé Jesucristó nu̱ꞌ estadó Galilea, ne̱ tucuꞌyón soꞌ sena̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ nuu chre̱ꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá setucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ cheꞌé yan gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj me nana̱ sa̱ꞌ caꞌmii natáj soꞌ a. Ne̱ nahuun cunuda̱nj nij yuvii̱ ranꞌ do̱ꞌ, cunuda̱nj nij yuvii̱ ninaj do̱ꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
23304  MAT 5:1  Queneꞌen Jesucristó ma̱n ndoꞌo yuvii̱ nu̱ꞌ anica̱j xꞌnúú soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cavii soꞌ caꞌanj soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij, ne̱ nda̱a dan caꞌanj ca̱yáán soꞌ, ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ a.
23315  MAT 5:12  Ga̱a ne̱ no̱ xcúún soj gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá soj, cheꞌé se uxrá na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj asa̱ꞌ nucuiꞌ soj rej xta̱ꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se ase vaa ꞌyaj nii sayuun man soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌyaj nii sayuun man nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱ ga̱a naá uún ado̱nj.
23320  MAT 5:17  ”Se̱ guun rá soj se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ti̱ríꞌ ꞌu̱nj setucua̱nj Moisés tucuáán cuchruj soꞌ ga̱a naá maꞌ. Se̱ guun rá soj se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ti̱ríꞌ ꞌu̱nj nana̱ caꞌmii natáj nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá maꞌ. Nuveé cheꞌe̱ yoꞌ caꞌnaj maꞌ. Tana̱nj caꞌnaj cheꞌé rej quinavi̱j quisi̱j nu̱ꞌ tucuáán yoꞌ, ga̱a ne̱ nari̱ꞌ nu̱ꞌ soj da̱j me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj ado̱nj.
23323  MAT 5:20  ”ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ sese nij síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ ga̱ nij síí fariseo me se ꞌyaj sa̱ꞌ nij soꞌ rihaan yuvii̱, rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ sese se̱ quiꞌyaj sa̱ꞌ soj doj rihaan nij yuvii̱ nda̱a vaa ꞌyaj nij síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés ga̱ nij síí fariseo, ga̱a ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cayáán soj ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ man ado̱nj.
23343  MAT 5:40  Ne̱ sese me rá yoꞌo̱ soꞌ cuta̱ꞌ soꞌ cacunꞌ xráá so̱ꞌ rihaan cuese̱ caꞌne̱e̱ soꞌ cotoó nu̱u̱ so̱ꞌ, ne̱ go̱ꞌ u̱u̱n so̱ꞌ cotoó yoꞌ do̱ꞌ, nda̱a sero̱to̱ so̱ꞌ do̱ꞌ, go̱ꞌ so̱ꞌ man soꞌ ei.
23353  MAT 6:2  Cheꞌé dan sese me rá so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ saꞌanj man nij síí nique̱, ne̱ se̱ guun rá so̱ꞌ caꞌya̱nj nii chruun aꞌyánj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ go̱ꞌ so̱ꞌ saꞌanj man síí nique̱, ne̱ cata̱j nij yuvii̱ se vaa veꞌé quiꞌyáá so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ina̱nj da̱nj ꞌyaj nij síí nucuiꞌ rá ga̱a va̱j nij soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ setucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rihaan nij callé do̱ꞌ, ne̱ uno cunuda̱nj yuvii̱, ꞌyaj nij soꞌ ado̱nj. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱j veꞌé caꞌmii yuvii̱ cheꞌé nij soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n se̱ quiriꞌ uún nij soꞌ a̱ maꞌ. A̱ ꞌó xcoꞌ se̱ naruꞌvee Diose̱ rihaan nij soꞌ man ado̱nj.
23356  MAT 6:5  ”Ne̱ ga̱a achíín niꞌya̱j soj rihaan Diose̱, ne̱ se̱ quiꞌyaj soj se vaa ꞌyaj nij síí nucuiꞌ rá maꞌ. ꞌO̱ se niha̱ꞌ rá nij soꞌ canicu̱nꞌ nij soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón yuvii̱ setucua̱nj Moisés, ne̱ niha̱ꞌ rá nij soꞌ canicu̱nꞌ nij soꞌ rej nuná tuviꞌ chrej caꞌa̱a̱n noco̱o, ne̱ achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, tza̱j ne̱ ina̱nj me rá nij soꞌ queneꞌe̱n yuvii̱ man nij soꞌ, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ yuvii̱ cheꞌé nij soꞌ, rá nij soꞌ ado̱nj. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱j veꞌé caꞌmii yuvii̱ cheꞌé nij soꞌ, ne̱ a̱j navij quiriꞌ nij soꞌ tuꞌvee nij soꞌ vaa, ne̱ a̱ ꞌó xcoꞌ se̱ naruꞌvee uún Diose̱ rihaan nij soꞌ a̱ maꞌ.
23397  MAT 7:12  ”Dan me se da̱j se uun rá soj quiꞌya̱j sa̱ꞌ yuvii̱ rihaan soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j sa̱ꞌ soj rihaan tuviꞌ soj á. Sese da̱nj quiꞌya̱j soj rihaan tuviꞌ soj, ne̱ síí uno nu̱ꞌ setucua̱nj Moisés me soj, ne̱ síí uno nu̱ꞌ sena̱na̱ nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún soj ado̱nj.
23400  MAT 7:15  ”Vaa yuvii̱ taj se vaa me nij soꞌ síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱, tza̱j ne̱ ne ya̱ aꞌmii nij soꞌ maꞌ. Cu̱tumé soj man soj, se̱ gaa na̱nj quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man soj á. Dan me se vaa güii cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan soj, ne̱ ase vaa matzinj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nij soꞌ cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan soj, ne̱ niꞌya̱nj ndoꞌo caꞌmi̱i̱ nij soꞌ rihaan soj, tza̱j ne̱ nimán nij soꞌ roꞌ, ase vaa nimán xcaꞌyanj caꞌnu̱ꞌ roꞌ, ga̱a̱ nimán nij soꞌ, gu̱un rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man soj na̱nj ado̱nj.
23407  MAT 7:22  Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ me se cuma̱n ndoꞌo yuvii̱ cata̱j rihaan ꞌu̱nj: “Síí uno rihaan so̱ꞌ me núj, Señor. A̱j nataꞌ núj nana̱ rqué so̱ꞌ man núj rihaan yuvii̱ á. Ne̱ cataꞌ tuꞌva núj sechu̱vií so̱ꞌ, ne̱ quirii núj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ á. Ne̱ quiꞌyaj suun ndoꞌo núj suun sa̱ꞌ cheꞌé so̱ꞌ ado̱nj”. Da̱nj caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ yoꞌ rihaan ꞌu̱nj vaa güii na̱nj ado̱nj.
23412  MAT 7:27  ne̱ veé dan, ga̱a caꞌnaꞌ uxrá maa̱n yuva̱a̱ goꞌ yoꞌ xráá veꞌ, ne̱ cavii niꞌyo̱j chráá, ne̱ caꞌnaꞌ na xe̱e̱ goꞌ na xe̱e̱ tacóó veꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ uxrá nana̱ yuva̱a̱ ne̱ goꞌ xráá veꞌ yoꞌ a. Veé dan, ne̱ canee nu̱ꞌ veꞌ tucuá síí niꞌyo̱n yoꞌ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá, ne̱ veꞌé cuno̱ soj nana̱ nihánj, ne̱ se̱ quiranꞌ soj sayuun maꞌ. ―Ina̱nj nana̱ nihánj caꞌmii Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ a.
23414  MAT 7:29  ꞌO̱ se xcaj nij yuvii̱ cuentá se vaa ase vaa aꞌmii ꞌo̱ síí nica̱j suun avii tuꞌva roꞌ, vaa aꞌmii Jesucristó, rá nij soꞌ a. Ne̱ cu̱u doj vaa sena̱na̱ soꞌ ga̱ sena̱na̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés, rá nij soꞌ a.
23420  MAT 8:6  cataj soꞌ: ―Canó chiꞌii̱ man semo̱zó ꞌu̱nj, Señor. Ne̱ ne nasquiꞌ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se yoꞌo̱ naj soꞌ rá veꞌ, ne̱ ranꞌ uxrá soꞌ sayuun, ꞌyaj chiꞌii̱ na̱nj á ―taj tanuu capitán yoꞌ rihaan Jesucristó a.
23422  MAT 8:8  Ga̱a ne̱ cataj uún tanuu capitán yoꞌ: ―ꞌO̱ se nuveé si̱j sa̱ꞌ mé ꞌu̱nj maꞌ. Ne nó xcúún ꞌu̱nj catu̱u̱ so̱ꞌ rá veꞌ tucuaj qui̱ꞌyáj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌne̱ꞌ u̱u̱n so̱ꞌ suun se vaa nahu̱un semo̱zó ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ nahu̱un maꞌa̱n soꞌ ado̱nj.
23425  MAT 8:11  Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, caꞌna̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ma̱n cunu̱ꞌ chumii̱, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ rihaan semesa̱ Diose̱, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, ga̱ síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, ga̱ síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, ado̱nj.
23427  MAT 8:13  Canica̱j uún Jesucristó cataj Jesucristó rihaan tanuu capitán: ―Caꞌve̱e caꞌa̱nj so̱ꞌ ya̱j a. Ya̱ cuchumán rá so̱ꞌ se vaa nahu̱un semo̱zó so̱ꞌ qui̱ꞌyáj a. Ne̱ nahu̱un soꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. Ne̱ veé ma̱a̱n orá yoꞌ roꞌ, nahuun semo̱zó tanuu capitán yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó ado̱nj.
23431  MAT 8:17  Dan me se quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, se vaa cataj soꞌ: “Ninaj níꞌ, ne̱ canó chiꞌii̱ man níꞌ, tza̱j ne̱ nahu̱un níꞌ, quiꞌya̱j síí caꞌna̱ꞌ vaa güii na̱nj ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j Isaías ga̱a nataꞌ soꞌ ado̱nj.
23432  MAT 8:18  Queneꞌen Jesucristó se vaa ma̱n ndoꞌo yuvii̱ anica̱j rej nicu̱nꞌ soꞌ niꞌya̱j man soꞌ a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ ga̱ soꞌ nda̱a rne̱j na lacuaná cuꞌna̱j Galilea a.
23433  MAT 8:19  Ga̱a ne̱ cuchiꞌ yoꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó a. Soꞌ roꞌ, me síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ ado̱nj. Ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ da̱j rej maꞌa̱n vaj so̱ꞌ, maestro ―cataj soꞌ rihaan Jesucristó a.
23435  MAT 8:21  Ne̱ vaa yoꞌó síí tucuꞌyón sena̱na̱ Jesucristó cuchiꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: ―Caꞌve̱j so̱ꞌ na̱nj tucuaj, ne̱ nda̱a caviꞌ réj, ga̱a ne̱ cachi̱nꞌ ꞌu̱nj man réj, ga̱a ne̱ ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ, Señor ―taj yoꞌó soꞌ a.
23437  MAT 8:23  Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rque rihoo chéé rihaan na, ga̱a ne̱ catúj nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ rque rihoo ga̱ soꞌ a.
23439  MAT 8:25  Ga̱a ne̱ caꞌanj nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ Jesucristó rej na̱j soꞌ cotoj soꞌ, ne̱ narii nij soꞌ nej rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Ti̱nanii so̱ꞌ man níꞌ se̱ caviꞌ nu̱ꞌ níꞌ, man Señor ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23451  MAT 9:3  Dan me se cane do̱j síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ rá veꞌ ga̱ Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a: ―Nij vaa nana̱ caꞌmii síí nihánj rihaan Diose̱ á. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ Diose̱ no̱ xcúún cata̱j se vaa navij cacunꞌ xráá yuvii̱ á ―taj nij síí tucuꞌyón setucua̱nj Moisés niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
23458  MAT 9:10  Dan me se ꞌo̱ güii cayáán Jesucristó rá veꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ ndoꞌo tuviꞌ soꞌ síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, yoꞌó nij síí tumé ndoꞌo cacunꞌ do̱ꞌ, ne̱ catúj nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ caꞌanj ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Jesucristó, ne̱ dan me se ma̱n rcuaꞌa̱a̱n nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ Jesucristó do̱ꞌ, ne̱ chá cunuda̱nj nij soꞌ chraa a.
23459  MAT 9:11  Ne̱ queneꞌen nij síí fariseo se vaa chá Jesucristó chraa ga̱ nij síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, ga̱ yoꞌó nij síí tumé ndoꞌo cacunꞌ do̱ꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ Jesucristó, cataj nij soꞌ: ―Síí tucuꞌyón nana̱ rihaan soj roꞌ, me cheꞌé chá soꞌ chraa ga̱ nij síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, ga̱ yoꞌó nij síí tumé ndoꞌo cacunꞌ do̱ꞌ, rá núj a ―taj nij síí fariseo rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ Jesucristó a.
23461  MAT 9:13  ꞌO̱ se vaa cheꞌé caꞌa̱nj soj tu̱cuꞌyón soj da̱j taj nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ á: “Ne uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj yuvii̱ nagoꞌ xcuu rihaan ꞌu̱nj maꞌ. Tana̱nj uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj yuvii̱ ꞌe̱e̱ rá man tuviꞌ ado̱nj”. Ina̱nj da̱nj me sena̱na̱ Diose̱ nana̱ tu̱cuꞌyón soj á. Dan me se xca̱j soj cuentá se vaa ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj canacu̱nj ꞌu̱nj man síí sa̱ꞌ maꞌ. Cheꞌé nij síí tumé cacunꞌ caꞌnaj se vaa canoco̱ꞌ nij soꞌ sena̱na̱j ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese síí sa̱ꞌ me soj, rá soj, ne̱ nuveé si̱j canacu̱nj ꞌu̱nj man me soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
23462  MAT 9:14  Ga̱a ne̱ nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ síí cuꞌna̱j Juan cuchiꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Me cheꞌé, ne̱ tocoꞌ núj xꞌnaa man maꞌa̱n núj cheꞌé se aráj gue̱e̱ núj rihaan Diose̱, ne̱ tocoꞌ nij síí fariseo xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ uún, tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ so̱ꞌ me se ne tocoꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23465  MAT 9:17  Ne̱ dan me se ase vaa nuj nga̱ nuj araa nii na vinó vaa uún soj a. Ne̱ se̱ caꞌvee tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj setucua̱nj ꞌu̱nj rihaan soj maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa na vinó naca̱ vaa nana̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj, ne̱ se̱ guun cara̱a yuvii̱ na vinó naca̱ rque nuj nga̱ maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j yuvii̱, ne̱ cuya̱nj na vinó cunu̱u xe̱e̱ na vinó, ne̱ se̱ cacuá nuj nga̱ maꞌ. Cheꞌé dan canu̱u̱ yoꞌ, ne̱ caya̱nj na vinó rihaan yoꞌóó a. Cheꞌé dan araa nii na vinó naca̱ rque nuj naca̱, ne̱ ꞌo̱ mán sa̱ꞌ na vinó rque nuj yoꞌ a. Cheꞌé dan ina̱nj rihaan síí naca̱ síí ne nocoꞌ tucuáán nga̱ tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj sena̱na̱j na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
23466  MAT 9:18  Asi̱j caꞌmii Jesucristó nana̱ yoꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ síí nica̱j suun rihaan Jesucristó, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: ―Cuano̱ caviꞌ taꞌníj chala̱ cunii a. Tza̱j ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, caꞌa̱nj níꞌ, ne̱ cuta̱ꞌ so̱ꞌ raꞌá so̱ꞌ xráá noꞌ, ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún noꞌ na̱nj rugua̱nj ―taj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
23467  MAT 9:19  Ga̱a ne̱ naxuma̱a̱n Jesucristó, ne̱ canocoꞌ soꞌ do̱ꞌ, nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ do̱ꞌ, man síí nica̱j suun yoꞌ a.
23483  MAT 9:35  Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó nu̱ꞌ nij chumanꞌ noco̱o nu̱ꞌ nij chumanꞌ cunii nu̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá setucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ nahuun sa̱ꞌ taranꞌ nij síí ranꞌ do̱ꞌ, nij síí ninaj do̱ꞌ, quiꞌyaj uún soꞌ ado̱nj.
23485  MAT 9:37  Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ a: ―Ya̱ uxrá, ne̱ vaa ndoꞌo suun rihaan níꞌ, ne̱ nij síí ꞌyaj suun me se do̱j nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
23486  MAT 9:38  Ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j níꞌ doj nij síí quiꞌya̱j suun rihaan Diose̱ síí uun chij ꞌni̱j raꞌa suun, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ doj yuvii̱ quiꞌya̱j suun sesu̱u̱n soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ a.
23487  MAT 10:1  Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ rej nucua̱j man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij nana̱ chre̱e a. Dan me se gu̱un nucua̱j nij soꞌ quiri̱i̱ nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, ne̱ gu̱un nucua̱j nij soꞌ nahu̱un sa̱ꞌ yuvii̱ ranꞌ do̱ꞌ, yuvii̱ ninaj do̱ꞌ, quiꞌya̱j uún nij soꞌ a.
23488  MAT 10:2  Ne̱ nihánj me sechuvi̱i chuvi̱j nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. Yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ Pedró cuꞌna̱j yoꞌó sechuvi̱i síí cuꞌna̱j Simón a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me tinúú Simón, síí cuꞌna̱j Andrés a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Jacobo, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me soꞌ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me tinúú Jacobo, síí cuꞌna̱j Juan a.
23489  MAT 10:3  Ne̱ vaa síí cuꞌna̱j Felipé vaa síí cuꞌna̱j Bartolomé vaa síí cuꞌna̱j Tomás vaa a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Mateo síí caꞌnéj puextó man yuvii̱ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Jacobo uún, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Alfeo me soꞌ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Lebeo, ne̱ Tadeo cuꞌna̱j yoꞌó sechuvi̱i síí cuꞌna̱j Lebeo a.
23495  MAT 10:9  ”Se̱ nanoꞌ soj agaꞌ oró míí do̱ꞌ, agaꞌ platá catzi̱i̱ do̱ꞌ, na̱j guun saꞌanj do̱ꞌ, cara̱a soj rque secaxra̱nꞌ soj a̱ maꞌ.
23503  MAT 10:17  Cu̱tumé ndoꞌo soj man soj se̱ quiꞌyaj yuvii̱ sayuun man soj maꞌ. Dan me se caꞌa̱nj ni̱caj nij yuvii̱ man soj rihaan cuese̱, ne̱ go̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ vará xráá soj rá veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ setucua̱nj Moisés a.
23510  MAT 10:24  ”Dan me se tucuꞌyón ꞌu̱nj sena̱na̱j rihaan soj, ne̱ noco̱ꞌ soj sena̱na̱j a. Ne̱ ase vaa uno mozó rihaan seruꞌve̱e̱ mozó roꞌ, da̱nj vaa uno soj rihanj na̱nj á. Ne̱ neꞌen soj se vaa ase vaa ꞌyaj yuvii̱ man síí tucuꞌyón nana̱ rihaan tuviꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún nij yuvii̱ man síí noco̱ꞌ nana̱ yoꞌ a. Ne̱ ase vaa ꞌyaj yuvii̱ man nij ruꞌvee roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún nij yuvii̱ man semo̱zó ruꞌvee yoꞌ a.
23511  MAT 10:25  Dan me se neꞌen síí noco̱ꞌ nana̱ neꞌen mozó neꞌen da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ man maꞌa̱n soꞌ, tza̱j ne̱ me ina̱nj rá soꞌ gu̱un soꞌ nda̱a vaa síí tucuꞌyón nana̱ man soꞌ do̱ꞌ, nda̱a vaa seruꞌve̱e̱ soꞌ do̱ꞌ a. Dan me se tucuꞌnáj nij yuvii̱ Beelzebú manj, cataj nij yuvii̱ se vaa síí chre̱e mej a. Ne̱ ase vaa rej soj vaa ꞌu̱nj a. Cheꞌé dan da̱nj caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ nana̱ vaa da̱nj cheꞌé maꞌa̱n soj na̱nj ado̱nj.
23521  MAT 10:35  ꞌO̱ se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cheꞌé rej nata̱ꞌ ꞌu̱nj sena̱na̱j rihaan yuvii̱, tza̱j ne̱ se̱ cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ rihanj maꞌ. Cheꞌé dan cunu̱ꞌ snóꞌo ga̱ rej maꞌa̱n soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ chana̱, tza̱j ne̱ cunu̱ꞌ noꞌ ga̱ nii noꞌ do̱ꞌ, ga̱ nii che̱j noꞌ do̱ꞌ, cheꞌej a.
23527  MAT 10:41  Sese aꞌmii sa̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱, cheꞌé se veꞌé ꞌyaj soꞌ nataꞌ soꞌ sena̱na̱ Diose̱, ne̱ rá se vaa maꞌa̱n síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ vaa soꞌ uún ado̱nj. Dan me se ꞌo̱ cuya̱a̱n na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soꞌ ga̱ maꞌa̱n síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ei. Ne̱ sese aꞌmii sa̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ ga̱ yoꞌo̱ síí sa̱ꞌ ꞌyaj, ne̱ na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soꞌ uún ado̱nj. ꞌO̱ cuya̱a̱n na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soꞌ ga̱ maꞌa̱n síí sa̱ꞌ ꞌyaj ei.
23528  MAT 10:42  Dan me se a̱ me maꞌa̱n yoꞌo̱ síí rqué do̱j na acoj coꞌo̱ yoꞌo̱ nij síí noco̱ꞌ u̱u̱n nihánj cheꞌé sechu̱vií ꞌu̱nj, ne̱ ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij se sa̱ꞌ na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan síí rqué do̱j na yoꞌ maꞌ.
23529  MAT 11:1  Dan me se quisíj nana̱ yoꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ, ne̱ curiha̱nj Jesucristó rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ chiháán nij yuvii̱ israelitá tu̱cuꞌyón soꞌ rihaan nij soꞌ ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
23530  MAT 11:2  Dan me se ꞌni̱j síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ tagaꞌ, ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. Cheꞌé dan caꞌnéé soꞌ vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ rihaan Jesucristó a.
23534  MAT 11:6  Ne̱ cata̱j uún ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, sese se̱ guun naꞌa̱j soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ manj a. Da̱nj caꞌmi̱i̱ ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ á ―taj Jesucristó rihaan ro̱j síí tucuꞌyón sena̱na̱ Juan yoꞌ a.
23537  MAT 11:9  Ma̱a̱n se da̱j ga̱a̱ síí cuꞌna̱j Juan rá soj, asi̱j caꞌanj soj queneꞌe̱n soj man soꞌ ga̱. Si̱j nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ me soꞌ, rá soj naꞌ. Ya̱ uxrá ei. Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa soꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ado̱nj.
23540  MAT 11:12  Dan me se asi̱j tucuꞌyón síí cuꞌna̱j Juan rihaan yuvii̱ nda̱a cuano̱ me se naquiꞌyaj ino̱ ndoꞌo yuvii̱ sena̱na̱ Diose̱ se vaa gu̱un chij soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ vaa síí sca̱ꞌ ndoꞌo síí me ina̱nj rá cata̱j da̱j quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ ado̱nj.
23541  MAT 11:13  ꞌO̱ se nij síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱ ga̱a naá do̱ꞌ, nu̱ꞌ setucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nda̱a maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, cataj xnaꞌanj ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj na̱nj á.
23542  MAT 11:14  Dan me se a̱j neꞌen soj se vaa síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ rihaan yuvii̱ ga̱a naá roꞌ, caꞌna̱ꞌ uún soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, taj danj Diose̱ a. Dan me se sese me rá soj gu̱un ya̱ rá soj cuno̱ soj nana̱ nihánj, ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa síí cuꞌna̱j Juan me síí ata̱ sesu̱u̱n síí cuꞌna̱j Elías síí cane ga̱a naá yoꞌ á.
23549  MAT 11:21  Ne̱ nihánj me nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé nij yuvii̱ ma̱n nij chumanꞌ yoꞌ a: ―Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Corazín a. Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Betsaida a. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj á. Dan me se nij síí ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, nij síí ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ, me síí chiꞌi̱i̱ nimán na̱nj á. Tza̱j ne̱ sese caꞌanj ꞌu̱nj chiháán nij soꞌ ne̱ sese quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cuno nij soꞌ sena̱na̱j, ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ canica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ nda̱a yatzíj yaꞌ cunuû nij soꞌ, ne̱ nda̱a yaj chruun acaa ruvaj caraa nij soꞌ raa̱ nij soꞌ, cheꞌé se quinanó rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ asuun sa̱j ado̱nj. Nihánj, ne̱ ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n ina̱nj chiháán soj ꞌnaj, ne̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soj a̱ maꞌ.
23551  MAT 11:23  ”Ne̱ vaa soj si̱j ma̱n chumanꞌ Capernaum uún á. Ne̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj me maꞌa̱n soj, rá soj naꞌ. Nuveé si̱j sa̱ꞌ me soj maꞌ. Síí caꞌa̱nj rihaan yaꞌan gu̱un soj á. Dan me se nij síí ma̱n chumanꞌ Sodoma roꞌ, me síí chiꞌi̱i̱ nimán a. Tza̱j ne̱ sese caꞌanj ꞌu̱nj chiháán nij soꞌ ne̱ sese quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cuno nij soꞌ sena̱na̱j, ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ canica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ ne caca̱a̱ chiháán nij soꞌ maꞌ. Ne̱ na̱j chiháán nij soꞌ nda̱a cuano̱ asuun sa̱j a. Tza̱j ne̱ ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj chiháán soj ꞌnaj, ne̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ queneꞌen maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soj a̱ maꞌ.
23552  MAT 11:24  Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ roꞌ, doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ soj rihaan sayuun quira̱nꞌ nij síí chiꞌi̱i̱ ma̱n chumanꞌ Sodoma yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó cheꞌé nij yuvii̱ ne caꞌve̱j rá cuno̱ sena̱na̱ soꞌ a.
23553  MAT 11:25  Dan me se güii yoꞌ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱, cataj soꞌ: ―Síí ꞌni̱j raꞌa xta̱ꞌ do̱ꞌ, síí ꞌni̱j raꞌa chumii̱ do̱ꞌ, mé so̱ꞌ, Ata̱j Chij. Ne̱ sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ caráán so̱ꞌ rihaan nij síí avii raa̱ do̱ꞌ, rihaan nij síí acaj cuentá do̱ꞌ, se vaa se̱ cuno nij soꞌ sena̱na̱j maꞌ. Ma̱a̱n nij síí vaa nica̱ꞌ nimán roꞌ, veꞌé cuno nij soꞌ, quiꞌyáá so̱ꞌ á.
23559  MAT 12:1  Dan me se naca̱ caꞌmii Jesucristó nana̱ yoꞌ, ne̱ ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me yoꞌ, ne̱ va̱j Jesucristó rque ꞌo̱ naa̱ ꞌnúú trigó a. Va̱j nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ a. Veé dan va̱j nij soꞌ, ne̱ naꞌaan rque nij soꞌ a. Cheꞌé dan me guun cheꞌe̱ nij soꞌ cuta nij soꞌ do̱j ꞌnúú trigó chá nij soꞌ a.
23560  MAT 12:2  Tza̱j ne̱ queneꞌen nij síí fariseo se vaa cuta nij soꞌ do̱j ꞌnúú trigó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Güii naránj rá yuvii̱ me güii cuanꞌ á. Ne nó xcúún nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ so̱ꞌ cuta̱ nij soꞌ ꞌnúú trigó cuanꞌ a̱ maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23562  MAT 12:4  ga̱a ne̱ catúj nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ rá nuvií, ne̱ chá nij soꞌ rachrúún ta̱j rihaan semesa̱ Diose̱ a. Ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ rachrúún yoꞌ; ma̱a̱n se o̱rúnꞌ nij xrej nó xcúún cha̱ rachrúún yoꞌ a. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se rque nij soꞌ naꞌaan uxrá, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ rachrúún yoꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne cata̱j Diose̱ se vaa tumé síí cuꞌna̱j David cacunꞌ maꞌ.
23563  MAT 12:5  ”Ne̱ ne naya̱a̱ soj me taj setucua̱nj Moisés cheꞌé nij xrej ꞌyaj suun nuvií naꞌ. ꞌO̱ se cheꞌé sesu̱u̱n nij soꞌ, ꞌyaj nij soꞌ se vaa ne nó xcúún yuvii̱ quiꞌya̱j yuvii̱ güii naránj rá níꞌ si̱j israelitá maꞌ. Tza̱j ne̱ ne tumé nij soꞌ cacunꞌ cheꞌé se vaa ꞌyaj nij soꞌ maꞌ.
23565  MAT 12:7  Ne̱ vaa yoꞌó nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ taj: “Ne uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj síí rqué xcuu rihaan ꞌu̱nj maꞌ. ꞌO̱ se uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj yuvii̱ ꞌe̱e̱ rá man tuviꞌ ado̱nj”. Yoꞌ me sena̱na̱ Diose̱ nana̱ no̱ rihaan yanj yoꞌ a. Sese cuno soj me taj nana̱ yoꞌ, ne̱ ne cuta̱ꞌ soj cacunꞌ xráá nij síí nihánj sa̱j maꞌ. Ne̱ ne tumé nij síí nihánj cacunꞌ maꞌ.
23567  MAT 12:9  Ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó rej na̱j naa̱ yoꞌ, ne̱ catúj soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ setucua̱nj Moisés a.
23575  MAT 12:17  Da̱nj caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan yuvii̱ ga̱a naá a. Dan me se caꞌmii Diose̱ nana̱ nihánj cuno síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ne̱ nataꞌ síí cuꞌna̱j Isaías nana̱ nihánj rihaan yuvii̱ cheꞌé Diose̱ a. Nana̱ caꞌmii maꞌa̱n Diose̱, cataj xnaꞌanj Diose̱ cheꞌé Jesucristó me nana̱ nihánj a:
23585  MAT 12:27  Dan me se sese rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú, cheꞌé se aꞌmii ꞌu̱nj ga̱ soꞌ, rá soj a. Tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soj me se veé da̱nj rii uún nij soꞌ nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ uún á. Ne̱ asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, rá soj ga̱. Ne̱ vaa nij soꞌ vaa, veé da̱nj aꞌmii nij soꞌ ga̱ síí chre̱e, rá soj ga̱a̱ naꞌ. Cheꞌé nana̱ caꞌmii soj me se maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soj cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soj se vaa caꞌmii ne̱ soj ado̱nj.
23596  MAT 12:38  Cachén do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ uún do̱j síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés ga̱ do̱j síí fariseo rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌe̱n núj, maestro. Ga̱a ne̱ gu̱un ya̱ rá núj se vaa ya̱ aꞌmii so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23597  MAT 12:39  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Xa̱ꞌ soj si̱j ꞌnaꞌ ina̱nj rej chiꞌi̱i̱ do̱ꞌ, rej cacunꞌ do̱ꞌ, me se me rá ga̱a̱ soj qui̱ꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o ni̱ꞌyaj soj, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quiꞌyáj nda̱a vaa me rá soj maꞌ. Ma̱a̱n se queneꞌe̱n soj se vaa ase vaa quiranꞌ síí cuꞌna̱j Jonás síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ ga̱a naá roꞌ, da̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj, vaa güii, ni̱ꞌyaj soj ado̱nj.
23603  MAT 12:45  Ga̱a ne̱ dan me se anica̱j uún nana̱ chre̱e yoꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nanoꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ yoꞌó chi̱j tuviꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ síí chiꞌi̱i̱ doj, ne̱ ꞌnaꞌ nique uún soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán taranꞌ nij nana̱ chre̱e yoꞌ a. Dan me se ga̱a naá ga̱a cayáán o̱rúnꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ ma̱a̱n taꞌngaꞌ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, tza̱j ga̱a namán yoꞌó chi̱j nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ doj a̱ tico nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ doj a̱ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ a̱ ado̱nj. ”Ne̱ ase vaa ranꞌ snóꞌo yoꞌ roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quira̱nꞌ soj si̱j israelitá si̱j naꞌvej rá cuno̱ sena̱na̱ ꞌu̱nj ei. ꞌO̱ se cheꞌé se natáꞌ ꞌu̱nj sena̱na̱j rihaan soj roꞌ, cheꞌé dan doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ soj rihaan sayuun quira̱nꞌ nij síí ataa cuno̱ sena̱na̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u setucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ a.
23607  MAT 12:49  Ne̱ ticunꞌ soꞌ raꞌa soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Ase vaa nií ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa tinúú ꞌu̱nj do̱ꞌ, vaa nij síí nihánj ado̱nj.
23618  MAT 13:10  Ga̱a ne̱ quinichrunꞌ nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a: ―Me cheꞌé nanó so̱ꞌ cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n rihaan nij yuvii̱ ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
23623  MAT 13:15  ꞌO̱ se caráán maꞌa̱n nij yuvii̱ nihánj rihaan nij soꞌ, cheꞌé rej naꞌvej rá nij soꞌ queneꞌe̱n maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ caráán nij soꞌ xréé nij soꞌ, cheꞌé rej naꞌvej rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ uún a. Ne̱ ne atúj nana̱ nimán nij soꞌ, ꞌyaj nij soꞌ, cheꞌé yan naꞌvej rá nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá ne̱ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se naꞌvej uxrá rá nij soꞌ quinahu̱un sa̱ꞌ nimán nij soꞌ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj a̱ man ado̱nj”. Yoꞌ me sena̱na̱ Diose̱ nana̱ nataꞌ síí cuꞌna̱j Isaías cheꞌé maꞌa̱n Diose̱ ga̱a naá a.
23625  MAT 13:17  Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ma̱n ndoꞌo síí ma̱n ga̱a naá síí nataꞌ sena̱na̱ Diose̱ do̱ꞌ, síí sa̱ꞌ do̱ꞌ, guun rá queneꞌe̱n se vaa queneꞌen nij soj, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n nij soꞌ maꞌ. Ne̱ guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se vaa uno soj, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón sena̱na̱ soꞌ a.
23628  MAT 13:20  Ne̱ ꞌnúú trigó cayuu rihaan yoꞌóó ta̱j rihaan yuvej roꞌ, ase vaa síí uno sena̱na̱ Diose̱ vaa yoꞌ, ne̱ cuaj uun niha̱ꞌ rá soꞌ canoco̱ꞌ soꞌ nana̱ yoꞌ,
23630  MAT 13:22  Ne̱ ꞌnúú trigó cayuu scaꞌnúj coj tanj roꞌ, ase vaa síí uno sena̱na̱ Diose̱ vaa yoꞌ, tza̱j ne̱ nanó ndoꞌo rá soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me ndoꞌo rá soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ saꞌanj, ne̱ cheꞌé dan tihaꞌ yuꞌunj soꞌ man maꞌa̱n soꞌ cheꞌé saꞌanj a. Cheꞌé dan me taj se ꞌyáꞌ canoco̱ꞌ sa̱ꞌ soꞌ nana̱ nariꞌ soꞌ, ne̱ ne nuu sa̱ꞌ nimán soꞌ rihaan Diose̱ maꞌ.
23631  MAT 13:23  Ne̱ ꞌnúú trigó cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ roꞌ, ase vaa síí uno sena̱na̱ Diose̱ vaa yoꞌ, ne̱ xcaj sa̱ꞌ soꞌ cuentá, ne̱ nuu sa̱ꞌ nimán soꞌ rihaan Diose̱ a. Ne̱ sa̱ꞌ uxrá ꞌyaj taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ do̱j ꞌyaj yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ do̱j tzinꞌ ꞌyaj yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ na̱nj ado̱nj. ―Veé da̱nj quisíj nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé cuentó yoꞌ a.
23634  MAT 13:26  ne̱ dan me se xraꞌ ꞌnúú trigó xraꞌ coj xraꞌ, ga̱a ne̱ quichihón caa raa̱ ꞌnúú trigó do̱ꞌ, raa̱ coj do̱ꞌ, ne̱ xcaj nij semo̱zó síí toꞌo̱j yoꞌ cuentá se vaa nuveé ꞌnu̱j trigó me nu̱ꞌ naa̱ a. Ma̱a̱n se ma̱n uxrá coj rque naa̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj.
23635  MAT 13:27  Cheꞌé dan cuchiꞌ nij semo̱zó síí toꞌo̱j yoꞌ rihaan síí toꞌo̱j, ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan soꞌ, cataj nij soꞌ: “Ya̱ ina̱nj ꞌnúú trigó sa̱ꞌ tixꞌnuú so̱ꞌ naꞌ. Me rej cavii coj chiꞌi̱i̱ nihánj ga̱, señor”, taj nij mozó rihaan síí toꞌo̱j yoꞌ a.
23636  MAT 13:28  Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij semo̱zó soꞌ a: “Síí ta̱j riꞌyunj manj me síí tixꞌnuu̱ caân coj chiꞌi̱i̱ rihaan toꞌój ei”, taj soꞌ rihaan nij semo̱zó soꞌ a. “Ne̱ me rá so̱ꞌ quiriha̱a̱ núj coj ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ núj coj naꞌ”, taj nij mozó rihaan ruꞌvee yoꞌ a.
23638  MAT 13:30  Ma̱a̱n se caꞌne̱ꞌ rá soj cachi̱j rcuaꞌa̱a̱n coj yoꞌ ga̱ ꞌnúú trigó yoꞌ, ga̱a ne̱ yavii quiri̱i̱ níꞌ naa̱ trigó, ga̱a ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij síí quiri̱i̱ naa̱ se vaa asino naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ coj yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱míj nij soꞌ coj yoꞌ, ga̱a ne̱ caca̱a̱ coj yoꞌ ado̱nj. Ga̱a ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ nij soꞌ ꞌnúú trigó sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ cara̱a sa̱ꞌ nij soꞌ man yoꞌ rá cuchruu̱ ado̱nj”, cataj síí toꞌo̱j rihaan semo̱zó soꞌ a ―cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
23640  MAT 13:32  Dan me se leꞌe̱j doj vaa caân cuêj mostazá xlá rihaan cunuda̱nj nij caân, tza̱j ne̱ asa̱ꞌ cachij yoꞌ, ne̱ xi̱j doj vaa yoꞌ rihaan nu̱ꞌ coj ma̱n tacaan, ne̱ ase vaa chruun vaa yoꞌ a. Dan me se ayuu nij xtâj va̱j rej xta̱ꞌ raa̱ cuêj yoꞌ, ne̱ ꞌyaj nij xoꞌ sesca̱ꞌ nij xoꞌ raa̱ cuêj yoꞌ ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii Jesucristó rihaan nij soꞌ a.