Wildebeest analysis examples for:   trc-trcNT   A    February 11, 2023 at 19:47    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23214  MAT 1:1  Yanj nihánj me taj xnaanj cheꞌé nij xi̱i Jesucristó a. Veé xi̱i Jesucristó me síí cuꞌna̱j David síí cane ga̱a naá, ne̱ xi̱i David me síí cuꞌna̱j Abraham síí cane ga̱a naá ado̱nj.
23215  MAT 1:2  Dan me se síí cuꞌna̱j Abraham me rej síí cuꞌna̱j Isaac, ne̱ Isaac me rej síí cuꞌna̱j Jacob, ne̱ Jacob me rej nij tinu̱j síí cuꞌna̱j Judá,
23216  MAT 1:3  ne̱ Judá me rej síí cuꞌna̱j Fares ga̱ síí cuꞌna̱j Zara, ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Tamar me nii ro̱j soꞌ a. Ne̱ Fares me rej síí cuꞌna̱j Esrom, ne̱ Esrom me rej síí cuꞌna̱j Aram,
23217  MAT 1:4  ne̱ Aram me rej síí cuꞌna̱j Aminadab, ne̱ Aminadab me rej síí cuꞌna̱j Naasón, ne̱ Naasón me rej síí cuꞌna̱j Salmón,
23220  MAT 1:7  Ne̱ Salomón me rej síí cuꞌna̱j Roboam, ne̱ Roboam me rej síí cuꞌna̱j Aas, ne̱ Aas me rej síí cuꞌna̱j Asa a.
23221  MAT 1:8  Ne̱ Asa me rej síí cuꞌna̱j Josafat, ne̱ Josafat me rej síí cuꞌna̱j Joram, ne̱ Joram me rej síí cuꞌna̱j Uzías a.
23222  MAT 1:9  Ne̱ Uzías me rej síí cuꞌna̱j Jotam, ne̱ Jotam me rej síí cuꞌna̱j Acaz, ne̱ Acaz me rej síí cuꞌna̱j Ezequías a.
23223  MAT 1:10  Ne̱ Ezequías me rej síí cuꞌna̱j Manasés, ne̱ Manasés me rej síí cuꞌna̱j Amón, ne̱ Amón me rej síí cuꞌna̱j Josías a.
23226  MAT 1:13  ne̱ Zorobabel me rej síí cuꞌna̱j Abiud, ne̱ Abiud me rej síí cuꞌna̱j Eliaquim, ne̱ Eliaquim me rej síí cuꞌna̱j Azor,
23227  MAT 1:14  ne̱ Azor me rej síí cuꞌna̱j Sadoc, ne̱ Sadoc me rej síí cuꞌna̱j Aquim, ne̱ Aquim me rej síí cuꞌna̱j Eliud,
23230  MAT 1:17  Dan me se asi̱j síí cuꞌna̱j Abraham nda̱a síí cuꞌna̱j David síj xcaa̱nj xi̱i síí cuꞌna̱j Jesucristó a. Ne̱ asi̱j síí cuꞌna̱j David nda̱a caanj nica̱j nij síí ma̱n Babilonia man nij yuvii̱ israelitá chiháán nij soꞌ síj yoꞌó xcaa̱nj xi̱i síí cuꞌna̱j Jesucristó a. Ne̱ asi̱j caanj nica̱j nij síí ma̱n Babilonia man nij yuvii̱ israelitá chiháán nij soꞌ nda̱a caꞌngaa síí cuꞌna̱j Jesucristó, ne̱ síj yoꞌó xcaa̱nj nij xi̱i Jesucristó uún ado̱nj.
23256  MAT 2:18  “Cuno̱ nii taꞌve̱e ndoꞌo chana̱ ma̱n chumanꞌ cuꞌna̱j Raa. Ase vaa chana̱ cuꞌna̱j Raquel chana̱ cane ga̱a naá ga̱a̱ nij chana̱, taꞌve̱e ndoꞌo nij noꞌ cheꞌé taꞌníí nij noꞌ a. Ne̱ se̱ caꞌvej uxrá rá nij chana̱ naquiꞌya̱j niha̱ꞌ noꞌ nimán noꞌ, cheꞌé se navij taꞌníí nij noꞌ caviꞌ na̱nj ado̱nj”. Da̱nj caꞌmii síí cuꞌna̱j Jeremías ga̱a naá a.
23260  MAT 2:22  Ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan soꞌ se vaa síí cuꞌna̱j Arquelao guun síí nica̱j suun rey uun chij rihaan estaJudea a. Dan me se nayón síí cuꞌna̱j Arquelao rihaan rej soꞌ síí cuꞌna̱j Herodes a. Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo síí cuꞌna̱j José caa̱nj soꞌ estaJudea, ga̱a ne̱ caꞌmii nej rihaan uún soꞌ se vaa se̱ caanj soꞌ estaJudea maꞌ. Cheꞌé dan caanj soꞌ estaGalilea,
23268  MAT 3:7  Ga̱a ne̱ queneꞌen síí cuꞌna̱j Juan se vaa caꞌnandoꞌo nij síí fariseo do̱ꞌ, nij síí saduceo do̱ꞌ, me rá nij soꞌ cuta̱ꞌ ne Juan man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:Ase vaa xcuáá yuva̱a̱ vaa soj á. Me síí cataj xnaanj rihaan soj cuna̱nj soj, ne̱ quinani̱i̱ soj rihaan sayuun quiꞌya̱j Diose̱ ga̱. Asa̱ꞌ caꞌve̱e quinani̱i̱ soj rihaan sayuun, quiꞌya̱j ina̱nj na cata̱ꞌ ne soj ga̱.
23270  MAT 3:9  Ne̱ tasoj sese quisi̱j rá soj cata̱j soj se vaa taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham síí cane ga̱a naá me soj, ne̱ ne tumé soj cacunꞌ, cata̱j soj á. Se̱ caꞌmii soj daj chiha̱a̱ míj da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nuveé se yaa̱nj tihataꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham me soj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se sese Diose̱ rá, ne̱ caꞌve̱e ni̱caj Diose̱ náá guun yahij na̱j rihaan yoꞌóó nihánj, ne̱ quiꞌya̱j Diose̱ man ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham ado̱nj. Cheꞌé dan canoco̱ꞌ ya̱ soj man Diose̱ á.
23271  MAT 3:10  ”ꞌO̱ se nichru̱nꞌ quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij síí naꞌvej rá cuno̱ rihaan soꞌ na̱nj á. Ase vaa síí oro̱ꞌ agaaꞌneꞌ chruun, ne̱ oro̱ꞌ soꞌ agacaꞌne̱ꞌ soꞌ chruun roꞌ, da̱nj vaa Diose̱ cuano̱ ei. Cheꞌé dan ase vaa ꞌyaj nii man chruun roꞌ, taꞌngada̱nj quiꞌya̱j Diose̱ man nij síí ne uno rihaan soꞌ a. Dan me se aꞌneꞌ nii chruun nuviꞌ chruj sa̱ꞌ raa̱, ne̱ araa nii man chruun yoꞌ rihaan yaan a. Taꞌngada̱nj quiꞌya̱j Diose̱ man nij síí naꞌvej canoco̱ꞌ chrej sa̱ꞌ ado̱nj.
23296  MAT 4:18  ꞌO̱ güii cachén Jesucristó tuꞌva na lacuacuꞌna̱j na Galilea, ne̱ queneꞌen soꞌ man ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a. Yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ Pedró cuꞌna̱j yoꞌó se‑chuvi̱i síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a. Ne̱ tinúú soꞌ me síí cuꞌna̱j Andrés a. Dan me se ga̱a queneꞌen Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ ro̱j soꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ tiguíj ro̱j soꞌ nanj rque na, ne̱ dan me se síí rii xcuaj me ro̱j soꞌ a.
23316  MAT 5:13  Ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa soj ga̱ chumii̱ nihánj ei. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ. Taj se gúnꞌ man yaan yoꞌ ga̱a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se quiriꞌi̱j nii man yaan yoꞌ xeꞌ, ne̱ cache̱e̱ u̱u̱n yuvii̱ xráá yaan yoꞌ na̱nj ei. Ne̱ da̱nj vaa uún soj ei. Sese taj se gúnꞌ man soj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii sa̱ꞌ soj a̱ man ado̱nj.
23324  MAT 5:21  A̱j neꞌen soj nana̱ nihánj nana̱ caꞌnarihaan nij síí ma̱n ga̱a naá ei: “Se̱ ticaviꞌ soj man yuvii̱ maꞌ. Dan me se quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man cunuda̱nj yuvii̱ ticaviꞌ tuviꞌ ado̱nj”, me nana̱ caꞌnarihaan nij soꞌ a.
23330  MAT 5:27  A̱j neꞌen soj nana̱ nihánj a: “O̱rúnꞌ nica̱ soj coto̱j ga̱ soj á”, me nana̱ caꞌnarihaan soj ga̱a naá a.
23341  MAT 5:38  A̱j neꞌen soj nana̱ nihánj nana̱ caꞌnaga̱a naá a: “Sese curiha̱nj rlij rihaan so̱ꞌ quiꞌyaj tuvíꞌ so̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e quiri̱i̱ so̱ꞌ rlij rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ á. Ne̱ sese curiha̱nj cúú yánꞌ so̱ꞌ, quiꞌyaj tuvíꞌ so̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e quiri̱i̱ so̱ꞌ cúú yanꞌ tuvíꞌ so̱ꞌ á”. Da̱nj vaa nana̱ caꞌnarihaan yuvii̱ na̱nj ado̱nj.
23346  MAT 5:43  A̱j neꞌen soj nana̱ nihánj nana̱ caꞌnaga̱a naá a: “Ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man nij síí ta̱j riꞌyunj mán so̱ꞌ maꞌ”. Da̱nj vaa nana̱ caꞌnaga̱a naá na̱nj ado̱nj.
23353  MAT 6:2  Cheꞌé dan sese me rá so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ saanj man nij síí nique̱, ne̱ se̱ guun rá so̱ꞌ caꞌya̱nj nii chruun aꞌyánj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ go̱ꞌ so̱ꞌ saanj man síí nique̱, ne̱ cata̱j nij yuvii̱ se vaa veꞌé quiꞌyáá so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ina̱nj da̱nj ꞌyaj nij síí nucuiꞌ rá ga̱a va̱j nij soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rihaan nij callé do̱ꞌ, ne̱ uno cunuda̱nj yuvii̱, ꞌyaj nij soꞌ ado̱nj. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱j veꞌé caꞌmii yuvii̱ cheꞌé nij soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n se̱ quiriꞌ uún nij soꞌ a̱ maꞌ. A̱ ꞌó xcoꞌ se̱ naruꞌvee Diose̱ rihaan nij soꞌ man ado̱nj.
23355  MAT 6:4  Asa̱ꞌ quisíj rqué yuve̱ so̱ꞌ saanj yoꞌ, ga̱a ne̱ o̱rúnꞌ Réé so̱ꞌ Diose̱ me síí queneꞌe̱n da̱j quiꞌyaj yuve̱ so̱ꞌ, ga̱a ne̱ soꞌ me síí na̱ruꞌvee rihaan so̱ꞌ queneꞌe̱n cunuda̱nj yuvii̱ na̱nj ado̱nj.
23360  MAT 6:9  ”Cheꞌé dan asa̱ꞌ achíín niꞌya̱j soj, ne̱ nihánj cata̱j soj á:Ata̱j Chij síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, me rá núj xca̱j yuvii̱ cuentá se vaa ina̱nj sa̱ꞌ ꞌyáá so̱ꞌ a.
23389  MAT 7:4  Asa̱ꞌ caꞌve̱e cata̱j so̱ꞌ rihaan tinúú so̱ꞌ, “rque̱ so̱ꞌ rihaan so̱ꞌ quiri̱i̱ ꞌu̱nj niꞌya á”. Se̱ guun a̱ doj cata̱j so̱ꞌ da̱nj ti̱háꞌ so̱ꞌ man tinúú so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ni̱ꞌyaj so̱ꞌ, ne̱ chruun ma̱nj vaa gue̱e̱ nuû rihaan so̱ꞌ ei.
23390  MAT 7:5  Síí nucuiꞌ rá mé so̱ꞌ ei. Asino quiri̱i̱ so̱ꞌ chruun ma̱nj nu̱u̱ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiri̱i̱ so̱ꞌ niꞌya nu̱u̱ rihaan tinúú so̱ꞌ ado̱nj. Dan me se ase vaa aráán niꞌya rihaan yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa aráán rihaan yuvii̱ ꞌyaj cacunꞌ ata̱ yuvii̱ ado̱nj.
23398  MAT 7:13  Ase vaa vi̱j chrej vaa rej vaa rihaan soj, ne̱ dan me se chrej caa̱a̱n me yoꞌo̱ chrej yoꞌ, ne̱ caxra̱ꞌ ndoꞌo vaa rej nayón yuvii̱, ne̱ rihaan yaan roꞌ, vaj chrej yoꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ ma̱n uxrá yuvii̱ va̱j chrej yoꞌ ei. Se̱ caanj soj chrej yoꞌ maꞌ. Na̱nj vaa chrej caa̱nj soj ei. Chrej catu̱u̱n me chrej caa̱nj soj,
23403  MAT 7:18  Chruun sa̱ꞌ roꞌ, se̱ guun cuma̱n chruj nij raa̱ maꞌ. Ne̱ chruun nij roꞌ, se̱ guun cuma̱n chruj sa̱ꞌ raa̱ maꞌ. Ase vaa chruun yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa nimán yuvii̱, ne̱ ase vaa chruj yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa rasu̱u̱n ꞌyaj yuvii̱ ado̱nj.
23407  MAT 7:22  Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ me se cuma̱n ndoꞌo yuvii̱ cata̱j rihaan ꞌu̱nj: “Síí uno rihaan so̱ꞌ me núj, Señor. A̱j natanúj nana̱ rqué so̱ꞌ man núj rihaan yuvii̱ á. Ne̱ catatuꞌva núj se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ quirii núj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ á. Ne̱ quiꞌyaj suun ndoꞌo núj suun sa̱ꞌ cheꞌé so̱ꞌ ado̱nj”. Da̱nj caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ yoꞌ rihaan ꞌu̱nj vaa güii na̱nj ado̱nj.
23408  MAT 7:23  Ga̱a ne̱ cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan nij yuvii̱ a: A̱ ꞌó güii ne neꞌén ꞌu̱nj man soj maꞌ. Ma̱a̱n síí ꞌyaj ina̱nj cacunꞌ me soj na̱nj ado̱nj. Naxu̱u̱n soj man soj rihanj á”. Da̱nj cata̱j ꞌu̱nj rihaan nij síí ꞌyaj cacunꞌ vaa güii na̱nj ado̱nj.
23425  MAT 8:11  Ne̱ cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, caꞌna̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ma̱n cunu̱ꞌ chumii̱, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ rihaan se‑mesa̱ Diose̱, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, ga̱ síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, ga̱ síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, ado̱nj.
23453  MAT 9:5  Tuꞌva ru̱maꞌán ꞌu̱nj se vaa navij cacunꞌ xráá síí nihánj, rá soj a̱ naꞌ. Caꞌve̱e cata̱j u̱u̱n níꞌ navij cacunꞌ xráá síí nihánj naꞌ. Ase caꞌve̱e doj cata̱j níꞌ na̱xagaa soꞌ, ne̱ cache̱e̱ soꞌ cuaj, cata̱j níꞌ xa̱ꞌ.
23463  MAT 9:15  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: Ase vaa síí cuchruj saanj vaa ꞌu̱nj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e toco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱j xꞌnaa man maa̱n nij soꞌ, rá soj ga̱. Ase vaa síí cataj xca̱j man chana̱ ne̱ ma̱n tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, da̱nj vaa nij síí ma̱n nihánj cuano̱, ne̱ anuû ndoꞌo chaanj ma̱n nij soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maa̱n nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un yaníj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ quiꞌya̱j yuvii̱, ga̱a ne̱ nano̱ rá nij síí nihánj, ga̱a ne̱ toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maa̱n nij soꞌ ado̱nj.
23466  MAT 9:18  Asi̱j caꞌmii Jesucristó nana̱ yoꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ síí nica̱j suun rihaan Jesucristó, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: ―Cuano̱ caviꞌ taꞌníj chala̱ cunii a. Tza̱j ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, caa̱nj níꞌ, ne̱ cuta̱ꞌ so̱ꞌ raꞌá so̱ꞌ xráá noꞌ, ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún noꞌ na̱nj rugua̱nj ―taj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
23476  MAT 9:28  Dan me se catúj Jesucristó rá veꞌ, ne̱ cuchiꞌ ro̱j síí tuchri̱i yoꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ:A̱mán rá ro̱j so̱j se vaa gu̱un nu̱cuáj naxra̱ꞌ rihaan ro̱j so̱j qui̱ꞌyáj na―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man ro̱j soꞌ a. Amán rá rój, Señor ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
23488  MAT 10:2  Ne̱ nihánj me se‑chuvi̱i chuvi̱j nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. Yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ Pedró cuꞌna̱j yoꞌó se‑chuvi̱i síí cuꞌna̱j Simón a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me tinúú Simón, síí cuꞌna̱j Andrés a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Jacobo, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me soꞌ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me tinúú Jacobo, síí cuꞌna̱j Juan a.
23489  MAT 10:3  Ne̱ vaa síí cuꞌna̱j Felipé vaa síí cuꞌna̱j Bartolomé vaa síí cuꞌna̱j Tomás vaa a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Mateo síí caꞌnéj puextó man yuvii̱ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Jacobo uún, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Alfeo me soꞌ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Lebeo, ne̱ Tadeo cuꞌna̱j yoꞌó se‑chuvi̱i síí cuꞌna̱j Lebeo a.
23497  MAT 10:11  Asa̱ꞌ catúj soj chumanꞌ noco̱o do̱ꞌ, chumanꞌ raa̱ do̱ꞌ, ne̱ xna̱ꞌanj soj man nij yuvii̱ me síí ne̱ chumanꞌ yoꞌ me síí sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ cuchi̱ꞌ soj tucuá síí sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ ca̱yáán soj tucuá soꞌ nda̱a se cavi̱i̱ uún soj caa̱nj soj á.
23498  MAT 10:12  Asa̱ꞌ cuchiꞌ soj tucuá síí sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ soj nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij síí tucua̱ yoꞌ, cata̱j soj se vaa dínj ga̱a̱ cuma̱n nij soꞌ á.
23502  MAT 10:16  ”Dan me se caꞌne̱j ꞌu̱nj man soj rej ma̱n síí me rá quiꞌya̱j sayuun man soj a. Ase vaa matzinj va̱j rej ma̱n xcaꞌyanj caꞌnu̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj ado̱nj. Cheꞌé dan ga̱a̱ cu̱u raa̱ soj á. Ase cacui̱j raa̱ xtaa roꞌ, da̱nj cacui̱j ga̱a̱ raa̱ soj á. Tza̱j ne̱ ase vaa taj va̱j cacunꞌ tumé chaaa̱n roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj, se̱ cutumé soj cacunꞌ maꞌ.
23505  MAT 10:19  Asa̱ꞌ tacuachén nij soꞌ man soj rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ se̱ nará soj da̱j caꞌmi̱i̱ soj rihaan nij soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n Nimán Diose̱ rque̱ nu̱ꞌ nana̱ caꞌmi̱i̱ soj ma̱a̱n orá yoꞌ na̱nj ado̱nj.
23531  MAT 11:3  Ne̱ nana̱ nihánj roꞌ, xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Juan a: ―So̱ꞌ me síí caꞌna̱ꞌ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun naꞌ. Ase na̱ꞌvi̱j níꞌ caꞌna̱ꞌ yoꞌó soꞌ xa̱ꞌ. ―Dan me nana̱ me rá síí cuꞌna̱j Juan xna̱ꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a.
23535  MAT 11:7  Dan me se caanj ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó caꞌmii soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan síí cutane man yuvii̱ a: Asi̱j caanj soj rej tacaan queneꞌe̱n soj man síí cuꞌna̱j Juan roꞌ, ne̱ da̱j ga̱a̱ soꞌ queneꞌe̱n soj, rá soj ga̱. Ase vaa yoꞌo̱ rcoo̱ naa̱n ndoꞌo ꞌyaj nana̱ vaa soꞌ, rá soj naꞌ. Guun vi̱j nimán soꞌ cheꞌé tucuáán noco̱ꞌ soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ.
23539  MAT 11:11  ”Ya̱ ya̱ cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa si̱j sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ me síí cuꞌna̱j Juan síí cutane man yuvii̱ a. A̱ ꞌó yuvii̱ ne vaa sa̱ꞌ doj rihaan soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ roꞌ, uun chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ na̱j guun yuvii̱ uun chij Diose̱ nimán roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan síí cuꞌna̱j Juan a.
23544  MAT 11:16  ”Ne̱ da̱j vaa yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, rá soj ga̱. Dan me se cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan soj á. Ase vaa xnii caanj rihaan yuꞌvee ne̱ tico ga̱ tuviꞌ roꞌ, vaa nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se yáán nij xnii yoꞌ rihaan yoꞌóó,
23553  MAT 11:25  Dan me se güii yoꞌ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱, cataj soꞌ: ―Síí ꞌni̱j raa xta̱ꞌ do̱ꞌ, síí ꞌni̱j raa chumii̱ do̱ꞌ, mé so̱ꞌ, Ata̱j Chij. Ne̱ sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ caráán so̱ꞌ rihaan nij síí avii raa̱ do̱ꞌ, rihaan nij síí acaj cuentá do̱ꞌ, se vaa se̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j maꞌ. Ma̱a̱n nij síí vaa nica̱ꞌ nimán roꞌ, veꞌé cuno nij soꞌ, quiꞌyáá so̱ꞌ á.
23554  MAT 11:26  Da̱nj ina̱nj quiꞌyáá so̱ꞌ, cheꞌé yan da̱nj me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, Ata̱j ―taj Jesucristó rihaan Rej soꞌ Diose̱ a.
23555  MAT 11:27  Canica̱j Jesucristó caꞌmii soꞌ rihaan nij yuvii̱, cataj soꞌ a: A̱j rqué Réé ꞌu̱nj Diose̱ cunuda̱nj rasu̱u̱n rihanj á. Ne̱ a̱ ꞌó síí ne neꞌen da̱j vaa ꞌu̱nj; ma̱a̱n o̱rúnꞌ Réj neꞌen a. ꞌO̱ se taꞌníí soꞌ mej ado̱nj. Ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ ne neꞌen da̱j vaa Réj maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ ꞌu̱nj neꞌen da̱j vaa soꞌ ado̱nj. Ne̱ sese me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan yoꞌó nij yuvii̱ da̱j vaa Réj, ne̱ queneꞌe̱n yoꞌó nij soꞌ uún ado̱nj.
23604  MAT 12:46  Ataa quisi̱j caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱, ne̱ cuchiꞌ nii Jesucristó do̱ꞌ, tinúú Jesucristó do̱ꞌ, rihaan veꞌ a. Nará nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ Jesucristó a.
23607  MAT 12:49  Ne̱ ticunꞌ soꞌ raa soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Ase vaa nií ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa tinúú ꞌu̱nj do̱ꞌ, vaa nij síí nihánj ado̱nj.
23632  MAT 13:24  Ne̱ nasoꞌ yoꞌó cuentó nii rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:Ase vaa quiꞌyaj ꞌo̱ síí tixꞌnuu̱ ꞌnúú trigó sa̱ꞌ toꞌóó soꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
23639  MAT 13:31  Ne̱ nihánj me yoꞌó cuentó naJesucristó rihaan nij yuvii̱ a: Ase vaa achij caân cuêj mostaxlá roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se nica̱j yoꞌo̱ soꞌ man caân cuêj mostaxlá, ne̱ axríj soꞌ caân yoꞌ rihaan toꞌóó soꞌ a.
23641  MAT 13:33  Ne̱ nihánj me yoꞌó cuentó naJesucristó rihaan nij yuvii̱ a: ―Dan me se naquiꞌya̱j níꞌ ꞌo̱ chana̱ caxríj yoꞌóó levadura rque cunj hariná ga̱a ꞌyaj noꞌ rachrúún a. Dan me se ase vaa ꞌo̱ chana̱, ne̱ cuxrataa̱j noꞌ ꞌo̱ vaꞌnu̱j ya̱ agayoꞌóó hariná, ne̱ caxríj ndoꞌo noꞌ yoꞌóó levadura, ne̱ caxríj yuve̱ noꞌ man yoꞌ nda̱a navij naraa ndoꞌo nana̱ rque yoꞌ a. Ase vaa uun chij yoꞌóó levadura rihaan cunj hariná roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
23652  MAT 13:44  Ase vaa ꞌo̱ chrúún saanj ꞌni̱j yuve̱ rque yoꞌóó vaa rej rihaan soj se vaa ca̱yáán soj ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se nariꞌ ꞌo̱ snóꞌo man chrúún saanj yoꞌ, ga̱a ne̱ naráán uún soꞌ yoꞌóó xráá yoꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ cheꞌé chrúún saanj nariꞌ soꞌ, ne̱ caanj soꞌ cutuꞌvéj soꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ, ne̱ nica̱j soꞌ saanj, caanj soꞌ, quiránj soꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó ꞌni̱j chrúún saanj yoꞌ na̱nj ado̱nj.
23774  MAT 17:5  Ataa quisi̱j caꞌmii Pedró, ne̱ caꞌnaꞌo̱ ngaa chuguu̱n ndoꞌo, ne̱ caráán ngaa chuguu̱n yoꞌ man taranꞌ nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ Diose̱ roꞌ, caꞌmii nana̱ cuno nij soꞌ rque ngaa yoꞌ, ne̱ cataj Diose̱: ―Síí nihánj me taꞌníj ado̱nj. ꞌE̱e̱ raj man soꞌ, niha̱ꞌ raj niꞌya̱j ꞌu̱nj man soꞌ ado̱nj. Cuno̱ soj rihaan soꞌ ei ―taj Diose̱ cuno nij soꞌ a.
23794  MAT 17:25  ―Oꞌ soꞌ ei ―taj Pedró rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ catúj Pedró rá veꞌ, tza̱j ne̱ a̱j neꞌen Jesucristó se vaa me rá Pedró xna̱ꞌanj Pedró sese ya̱ oꞌ Jesucristó puextó cheꞌé nuvií a. Cheꞌé dan asino Jesucristó xnáꞌanj man Pedró, cataj soꞌ: ―Da̱j uun rá so̱ꞌ, ga̱ Simónꞌ. Nij síí nica̱j suun rey uun chij rihaan yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me se me síí aꞌnéj nij soꞌ puextó rihaan ga̱. Rihaan maa̱n taꞌníí nij soꞌ naꞌ. Ase rihaan yoꞌó yuvii̱ xa̱ꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man Pedró a.
23835  MAT 19:4  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:A̱j nayaa soj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ nana̱ taj se vaa asi̱j quiꞌyaj Diose̱ chumii̱, ne̱ quiꞌyaj Diose̱ snóꞌo, ne̱ quiꞌyaj Diose̱ chana̱, ne̱ vi̱j ro̱j soꞌ me yuvii̱, quiꞌyaj Diose̱ a.
23850  MAT 19:19  Cara̱a̱ co̱chróó so̱ꞌ rihaan réé so̱ꞌ do̱ꞌ, rihaan nií so̱ꞌ do̱ꞌ á. Ase vaa ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á.” Yoꞌ me nana̱ cu̱nó so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan síí tachru̱u̱ yoꞌ a.
23858  MAT 19:27  Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó a: ―Ne̱ núj ga̱. A̱j tanáj núj nu̱ꞌ siꞌyaj núj, ne̱ canocoꞌ núj mán so̱ꞌ á. Da̱j quira̱nꞌ núj ga̱ ―taj Pedró, xnáꞌanj soꞌ a.
23862  MAT 20:1  Ase vaa quiꞌyaj ꞌo̱ síí toꞌo̱j rej ma̱n ndoꞌo coj chruj uvá roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se síí toꞌo̱j yoꞌ roꞌ, rej taxre̱j curiha̱nj soꞌ nano̱ꞌ soꞌ síí quiꞌya̱j suun rihaan toꞌóó soꞌ rej ma̱n coj chruj uvá yoꞌ a.
23869  MAT 20:8  ”Veé dan, ga̱a ne̱ nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii tuꞌva quij, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ síí toꞌo̱j yoꞌ suun rihaan se‑mo̱zó soꞌ síí tumé saanj se vaa na̱ruꞌvee soꞌ saanj rihaan nij síí quiꞌyaj suun rihaan toꞌóó soꞌ yoꞌ a. “Canacu̱nj so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ nij síí quiꞌyaj suun yoꞌ, ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij soꞌ á. Asino ya̱a̱n na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij síí catúj suun agaꞌu̱nꞌ, ga̱a ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij síí catúj suun rej naꞌya̱a̱n á”, taj soꞌ rihaan síí tumé saanj yoꞌ a.
23915  MAT 21:20  Ga̱a ne̱ caráyaa̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, queneꞌen nij soꞌ se vaa quiranꞌ chruun yoꞌ a. Ne̱ cataj nij soꞌ:Asa̱ꞌ caꞌvee nu̱ꞌ nacoo̱ chruun nihánj cuano̱ ga̱ ―taj nij soꞌ, caráyaa̱nj nij soꞌ a.
23920  MAT 21:25  Dan me se me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, rá soj ga̱. Maa̱n Juan cavii raa̱ naꞌ. Ase Diose̱ cataj xnaanj rihaan soꞌ xa̱ꞌ. Cata̱j xnaanj nij soj rihanj á ―taj Jesucristó a. Ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ ndoꞌo nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Sese cata̱j níꞌ se vaa Diose̱ caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, ne̱ cata̱j Jesucristó rihaan níꞌ me cheꞌé ne cuchuma̱n rá níꞌ nana̱ caꞌmii Juan, cata̱j soꞌ a.
23940  MAT 21:45  Dan me se cuno nij xrej ata̱ suun noco̱o doj cuno nij síí fariseo cuno cuentó naJesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌe̱ maa̱n nij soꞌ me cuentó naJesucristó a. Ase vaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ vaa maa̱n nij soꞌ niꞌya̱j Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌé dan naJesucristó cuentó yoꞌ a.
23943  MAT 22:2  Ase vaa quiꞌyaj yoꞌo̱ síí nica̱j suun rey roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ei. Dan me se síí nica̱j suun rey yoꞌ me se quiꞌyaj soꞌ chaanj cheꞌé taꞌníí soꞌ síí naraa̱a,
23958  MAT 22:17  Cheꞌé dan cata̱j xnaanj so̱ꞌ rihaan núj da̱j quiꞌya̱j yuvii̱, rá so̱ꞌ á. No̱ xcúún yuvii̱ go̱ꞌ yuvii̱ puextó rihaan síí nica̱j suun cuꞌna̱j César naꞌ. Ase se̱ goꞌ yuvii̱ xa̱ꞌ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ nana̱ tihayuꞌunj man Jesucristó a.
23972  MAT 22:31  Ga̱a ne̱ cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan soj da̱j ga̱a̱ queneꞌe̱n soj se vaa ya̱ ya̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ asa̱ꞌ caviꞌ yuvii̱ ei. Ataa naya̱a̱ soj nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii maa̱n Diose̱ naꞌ. Dan me se se‑na̱na̱ Diose̱ taj:
23973  MAT 22:32  “Diose̱ síí noco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, mej a.” Da̱nj caꞌmii Diose̱ cheꞌé nij síí ma̱n ga̱a naá yoꞌ a. Dan me se nuveé se‑Dio̱se̱ nij xnangá me Diose̱ maꞌ. Ina̱nj nij síí vaa iꞌna̱ꞌ aꞌvee nocoꞌ man Diose̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan, nda̱ꞌ se síí cane ga̱a naá me vaꞌnu̱j nij soꞌ, tza̱j ne̱ vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ei ―taj Jesucristó a.
23980  MAT 22:39  Ne̱ ase vaa nana̱ yoꞌ, da̱nj vaa yoꞌó nana̱ nihánj nana̱ me rá Diose̱ cuno̱ uún níꞌ a: Adi̱ꞌ se ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á”.
23991  MAT 23:4  Ne̱ aꞌneꞌ uxrá nij soꞌ suun rihaan yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ man Diose̱, ne̱ dan me se ase vaa yuvii̱ araa ndoꞌo rasu̱u̱n ꞌe̱e̱ xráá tuviꞌ vaa nij soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ doj ne racuíj nij soꞌ man yuvii̱ ca̱ta̱ yuvii̱ rasu̱u̱n ꞌe̱e̱ yoꞌ a̱ maꞌ. A̱ ꞌó raa̱ raa nij soꞌ ne racuíj nij soꞌ man yuvii̱ na̱nj man ado̱nj.
23996  MAT 23:9  Ne̱ se̱ guun cata̱j sojAta̱j chij” rihaan yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se vaa o̱rúnꞌ Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ á.
24003  MAT 23:16  ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj na̱nj á. Ase vaa síí tuchri̱i vaa soj, tza̱j ne̱ me rá soj ti̱haa̱n soj rihaan yuvii̱ da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j yuvii̱ a. Caꞌve̱e se cutayoꞌo̱ soꞌ raa̱ nuvií noco̱o se vaa ya̱ vaa nana̱ caꞌmii soꞌ, tza̱j ne̱ taj se ꞌyaj sese caꞌmii ne̱ soꞌ maꞌ, taj soj a. Tza̱j ne̱ sese cutayoꞌo̱ soꞌ raa̱ agaoró míí nu̱u̱ rá nuvií, ga̱a ne̱ cheꞌé dan ya̱ vaa nana̱ caꞌmii soꞌ, ne̱ no̱ xcúún soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj soꞌ, taj soj a.
24004  MAT 23:17  Ase vaa síí niꞌyo̱n do̱ꞌ, ase vaa síí tuchri̱i do̱ꞌ, vaa soj ado̱nj. Me cheꞌé ne neꞌen soj se vaa nuvií noco̱o me se sa̱ꞌ doj vaa yoꞌ rihaan agaoró míí nu̱u̱ rque nuvií yoꞌ ga̱. ꞌO̱ se neꞌen soj se vaa cheꞌé maa̱n nuvií noco̱o yoꞌ roꞌ, nuu gue̱e̱ agaoró míí yoꞌ rihaan Diose̱ á.
24011  MAT 23:24  Dan me se ase vaa síí tuchri̱i vaa soj, tza̱j ne̱ me rá soj ti̱haa̱n soj rihaan yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ ado̱nj. Ase vaa síí rii nda̱a ꞌo̱ yacoo̱ leꞌe̱j rque na coꞌo̱ roꞌ, vaa soj, tza̱j ne̱ chumánj u̱u̱n soj cunu̱ꞌ xcuu camelló vaa gue̱e̱ na̱nj ado̱nj.
24013  MAT 23:26  Ase vaa síí tuchri̱i vaa soj si̱j fariseo ei. Ase vaa ꞌyaj yuvii̱ naꞌnuꞌ rque rasu̱u̱n roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún soj, naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soj nimán soj á. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ sa̱ꞌ ina̱nj quiꞌya̱j soj queneꞌe̱n yuvii̱ ei.
24020  MAT 23:33  Ase vaa xcuáá yuva̱a̱ vaa soj, ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ quinani̱i̱ soj rihaan sayuun quiꞌya̱j Diose̱ man soj maꞌ. Caca̱a̱ soj rihaan yaan ado̱nj.
24022  MAT 23:35  Nda̱a síj, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ ton cayanj man nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soj a. Dan me se asi̱j ton cayanj man síí sa̱ꞌ cuꞌna̱j Abel ne̱ nda̱a ton cayanj man síí cuꞌna̱j Zacaas taꞌníí síí cuꞌna̱j Berequías ga̱a caviꞌ soꞌ rihaan nuvií yan nicu̱nꞌ chraan altar roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soj a.
24041  MAT 24:15  Ne̱ soj si̱j naya̱a̱ nana̱ nihánj nana̱ cachro̱nj rihaan yanj nihánj roꞌ, xca̱j uxrá soj cuentá me taj nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé se chiꞌi̱i̱ á. Dan me se cataj uún Jesucristó:A̱j neꞌen soj se vaa cataj xnaanj síí cuꞌna̱j Daniel síí natase‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá cheꞌé yoꞌo̱ se chiꞌi̱i̱ quiꞌya̱j ndoꞌo sayuun man yuvii̱, ne̱ dan me se güii queneꞌe̱n soj se chiꞌi̱i̱ yoꞌ rej gue̱e̱,
24054  MAT 24:28  A̱j neꞌen soj da̱j ꞌyaj yachrúú va̱j rej xta̱ꞌ, ne̱ neꞌen maa̱n xoꞌ me rej na̱j nee̱ cha̱ xoꞌ a. Taj síí natarihaan xoꞌ me rej na̱j nee̱ yoꞌ maꞌ. Ne̱ ase uun rá yachrúú roꞌ, da̱nj gu̱un rá maa̱n soj asa̱ꞌ caꞌnauún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Queneꞌe̱n maa̱n soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me rej caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ado̱nj.
24063  MAT 24:37  Ase vaa quiꞌyaj yuvii̱ ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Noé rihaan chumii̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j uún yuvii̱ asa̱ꞌ caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
24114  MAT 25:37  ”Ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ nij síí sa̱ꞌ yoꞌ rihanj, cata̱j nij soꞌ:Aman queneꞌen núj se vaa naaan rqué so̱ꞌ, ne̱ rqué núj se chá so̱ꞌ, Señor. Aman queneꞌen núj se vaa nacoó so̱ꞌ na, ne̱ rqué núj na coꞌo so̱ꞌ ga̱.
24115  MAT 25:38  Aman ase vaa síí ꞌnayoꞌó chumanꞌ vaa so̱ꞌ rihaan núj, ne̱ caꞌmii núj ga̱ so̱ꞌ ga̱. Aman queneꞌen núj se vaa tachrinj u̱u̱n vaa saga̱nꞌ so̱ꞌ, ne̱ rqué núj yatzíj cu̱nuû so̱ꞌ ga̱.
24116  MAT 25:39  Aman queneꞌen núj se vaa cachiꞌii̱ mán so̱ꞌ do̱ꞌ, se vaa catúj so̱ꞌ tagado̱ꞌ, ne̱ cuchiꞌ núj racuíj núj mán so̱ꞌ ga̱”, cata̱j nij síí sa̱ꞌ, xna̱ꞌanj nij soꞌ manj a.
24120  MAT 25:43  Ase vaa síí ꞌnayoꞌó chumanꞌ vaa ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ ne caꞌmi̱i̱ soj ga̱j maꞌ. Tachrinj u̱u̱n nuû ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ne rque̱ soj a̱ doj yatzíj maꞌ. Cachiꞌii̱ manj do̱ꞌ, quiꞌnij ꞌu̱nj tagado̱ꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó güii ne cuchi̱ꞌ soj rihanj maꞌ”, cata̱j ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ a.
24121  MAT 25:44  ”Ga̱a ne̱ cata̱j maa̱n nij síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ:Aman queneꞌen núj mán so̱ꞌ se vaa naaan rqué so̱ꞌ do̱ꞌ, se vaa nacoó so̱ꞌ na do̱ꞌ, se vaa ase vaa síí caꞌnayoꞌó chumanꞌ vaa so̱ꞌ do̱ꞌ, se vaa achiin yatzíj cu̱nuû so̱ꞌ do̱ꞌ, se vaa cachiꞌii̱ mán so̱ꞌ do̱ꞌ, se vaa quiꞌnij so̱ꞌ tagado̱ꞌ, ne̱ ne ra̱cuíj núj mán so̱ꞌ, Señor”, cata̱j nij soꞌ, xna̱ꞌanj nij soꞌ manj a.
24138  MAT 26:15  Dan me se cataj soꞌ rihaan nij xrej a: A̱ me se rque̱ soj manj, ne̱ ra̱cuíj ꞌu̱nj man soj ta̱cuachén ꞌu̱nj man Jesucristó rihaan soj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij xrej a. Ne̱ goꞌ nij soꞌ ico̱ chi̱ꞌ saanj placatzi̱i̱ man síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ a.
24162  MAT 26:39  Ga̱a ne̱ cavii soꞌ yaníj do̱j tzinꞌ, ne̱ caanj ca̱yáán rno̱ soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan Diose̱ a: ―Sese caꞌve̱e, ne̱ ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráj, se̱ gaa na̱nj quira̱nꞌ uxrá ꞌu̱nj sayuun, tza̱j ne̱ sese ma̱ꞌán so̱ꞌ me rá qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌán so̱ꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌanj, man Ata̱j ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
24165  MAT 26:42  Ga̱a ne̱ cavii uún soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j uún soꞌ rihaan Diose̱, cataj soꞌ: ―Sese se̱ caꞌvee quinani̱i̱ ꞌu̱nj rihaan sayuun ase vaa, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá so̱ꞌ, Ata̱j ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ a.
24186  MAT 26:63  Tza̱j ne̱ dínj táá Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj uún xrej ata̱ suun noco̱o doj rihaan Jesucristó a: Ase vaa nana̱ taj xnaanj maa̱n Diose̱ rihaan so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nana̱ nihánj nana̱ cata̱j xnaanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ á. ꞌU̱nj me síí ya̱ ya̱ caꞌne̱ꞌ suun rihaan so̱ꞌ cata̱j xnaanj so̱ꞌ sese ya̱ ya̱ mé so̱ꞌ taꞌníí Diose̱ síí ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun á ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
24195  MAT 26:72  Ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caꞌmii uún Pedró, cataj soꞌ: ―Taj maꞌ. A̱ doj ne neꞌenj man snóꞌo yoꞌ ma―taj Pedró yoꞌ a.
24211  MAT 27:13  Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún síí nica̱j suun yoꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ:A̱j cunó so̱ꞌ cataj nij soꞌ se vaa tumé so̱ꞌ cacunꞌ naꞌ. Me cheꞌé ne aꞌmii so̱ꞌ ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
24215  MAT 27:17  Dan me se nuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Pilato, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱, cataj soꞌ: ―Me síí quiri̱i̱ ꞌu̱nj, rá soj ga̱. Síí cuꞌna̱j Barrabás naꞌ. Ase síí cuꞌna̱j Jesucristó xa̱ꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.