Wildebeest analysis examples for:   trc-trcNT   T    February 11, 2023 at 19:47    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23216  MAT 1:3  ne̱ Judá me rej síí cuꞌna̱j Fares ga̱ síí cuꞌna̱j Zara, ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Tamar me nii ro̱j soꞌ a. Ne̱ Fares me rej síí cuꞌna̱j Esrom, ne̱ Esrom me rej síí cuꞌna̱j Aram,
23231  MAT 1:18  Ne̱ nihánj me se vaa guun asi̱j rque̱ ga̱a ataa caꞌnga̱a̱ Jesucristó a. Dan me se nii Jesucristó me chana̱ cuꞌna̱j Mariá a. Ga̱a asino ya̱a̱n guun ya̱ rá noꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j José se vaa xca̱j tuviꞌ ro̱j soꞌ a. Tza̱j ne̱ ataa cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n ro̱j soꞌ a. Tza̱j ne̱ xcaj noꞌ cuentá se vaa a̱j nariꞌ noꞌ neꞌej quiꞌyaj Nimán Diose̱ a.
23238  MAT 1:25  Tza̱j ne̱ ne coto̱j soꞌ ga̱ noꞌ nda̱a se quisíj cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo cunii a. Ne̱ tucuꞌnáj José Jesús man neꞌej ado̱nj.
23271  MAT 3:10  ”ꞌO̱ se nichru̱nꞌ quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij síí naꞌvej rá cuno̱ rihaan soꞌ na̱nj á. Ase vaa síí oro̱ꞌ agaꞌ aꞌneꞌ chruun, ne̱ oro̱ꞌ soꞌ agaꞌ caꞌne̱ꞌ soꞌ chruun roꞌ, da̱nj vaa Diose̱ cuano̱ ei. Cheꞌé dan ase vaa ꞌyaj nii man chruun roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ man nij síí ne uno rihaan soꞌ a. Dan me se aꞌneꞌ nii chruun nuviꞌ chruj sa̱ꞌ raa̱, ne̱ araa nii man chruun yoꞌ rihaan yaꞌan a. Taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ man nij síí naꞌvej rá canoco̱ꞌ chrej sa̱ꞌ ado̱nj.
23272  MAT 3:11  ”ꞌU̱nj nihánj me síí cuta̱ꞌ ne u̱u̱n man soj si̱j nuchranꞌ nimán canocoꞌ chrej sa̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ vaa yoꞌó síí caꞌna̱ꞌ, ne̱ si̱j sca̱ꞌ doj gu̱un soꞌ rihanj a. Cheꞌé dan me a̱j ne nó xcúnj na̱chej nuj correá ꞌni̱j tacanj soꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌna̱ꞌ soꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ Nimán Diose̱ ga̱ soꞌ, ne̱ caxri̱i̱ yaꞌan soꞌ man soj si̱j naꞌvej rá cuno̱ rihaan Diose̱, ne̱ caca̱a̱ soj ado̱nj.
23275  MAT 3:14  tza̱j ne̱ veé dan me se ne caꞌve̱j rá síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man Jesucristó maꞌ. Ma̱a̱n se cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a: ―Me cheꞌé ꞌnáꞌ so̱ꞌ cuta̱ꞌ ne ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ga̱. Tana̱nj ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí vaa cheꞌé cuta̱ꞌ ne man ma̱ꞌanj na̱nj á. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj me se ne nó xcúún ꞌu̱nj cuta̱ꞌ nej mán so̱ꞌ maꞌtaj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a.
23278  MAT 3:17  Ga̱a ne̱ rej xta̱ꞌ caꞌmii Diose̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cuno nij síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii Diose̱, ne̱ dan me se cataj Diose̱ a:Taꞌníí ꞌu̱nj síí ꞌe̱e̱ ndoꞌo raj man mé so̱ꞌ, ne̱ niha̱ꞌ ndoꞌo raj niꞌya̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ado̱njtaj nana̱ cavii rej xta̱ꞌ caꞌmii Diose̱ rihaan Jesucristó a.
23282  MAT 4:4  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí chre̱e a:Tza̱j ne̱ danj Diose̱ taj: “Nuveé ina̱nj se chá me se achiin rihaan yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán sa̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Tana̱nj achiin cunuda̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ cuno̱ yuvii̱, ne̱ veꞌé ca̱yáán yuvii̱ ei”. Ina̱nj da̱nj taj danj Diose̱taj Jesucristó rihaan síí chre̱e yoꞌ a.
23285  MAT 4:7  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:Tza̱j ne̱ ne nó xcúnj qui̱ꞌyáj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se taj uún danj Diose̱: “Se̱ guun qui̱riꞌyunj so̱ꞌ man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ne̱ ti̱háꞌ so̱ꞌ man soꞌ maꞌ”. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ rihaan níꞌ ado̱njtaj Jesucristó rihaan síí chre̱e a.
23293  MAT 4:15  Toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Zabulón do̱ꞌ, toꞌóó nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Neftalí do̱ꞌ, me yoꞌóó na̱j tuꞌva na lacuaná rej rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, ne̱ estadó Galilea estadó ya̱nj nij síí yaníj me uún yoꞌ a.
23294  MAT 4:16  Ne̱ nij síí ma̱n rej yoꞌ roꞌ, guun queꞌe̱e̱ yoꞌ ne queneꞌe̱n uxrá nij soꞌ rasu̱u̱n cheꞌé Diose̱ maꞌ. Ma̱a̱n se ase vaa yuvii̱ ne̱ rej rmi̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa nij soꞌ ne̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se vaa güii, ne̱ cavi̱ꞌ u̱u̱n nij soꞌ, ne̱ da̱nj uun maꞌa̱n, rá nij soꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ yaꞌan, ne̱ cuchugu̱u̱n rej ya̱nj nij soꞌ, quiꞌya̱j yaꞌan yoꞌ, ne̱ veꞌé ndoꞌo xca̱j nij soꞌ cuentá ado̱nj”. Yoꞌ me se vaa cataj síí cuꞌna̱j Isaías ga̱a naá a.
23316  MAT 5:13  ”Ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa soj ga̱ chumii̱ nihánj ei. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ. Taj se gúnꞌ man yaan yoꞌ ga̱a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se quiriꞌi̱j nii man yaan yoꞌ xeꞌ, ne̱ cache̱e̱ u̱u̱n yuvii̱ xráá yaan yoꞌ na̱nj ei. Ne̱ da̱nj vaa uún soj ei. Sese taj se gúnꞌ man soj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii sa̱ꞌ soj a̱ man ado̱nj.
23319  MAT 5:16  Ne̱ veé da̱nj vaa gue̱e̱ soj, ne̱ ase vaa agaꞌ yaꞌan roꞌ, vaa soj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ sese sa̱ꞌ quiꞌya̱j soj, ne̱ sa̱ꞌ doj xca̱j yuvii̱ cuentá, quiꞌya̱j soj ei. Cheꞌé dan se̱ guun naꞌa̱j soj queneꞌe̱n yuvii̱ da̱j vaa ꞌyaj soj maꞌ. Tana̱nj gu̱un niha̱ꞌ rá soj queneꞌe̱n yuvii̱ se vaa veꞌé ꞌyaj soj, ne̱ cheꞌé dan da̱nj na̱nj veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ cheꞌé Rej níꞌ Diose̱, quiꞌya̱j soj na̱nj ado̱nj.
23320  MAT 5:17  ”Se̱ guun rá soj se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ti̱ríꞌ ꞌu̱nj se‑tucua̱nj Moisés tucuáán cuchruj soꞌ ga̱a naá maꞌ. Se̱ guun rá soj se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ti̱ríꞌ ꞌu̱nj nana̱ caꞌmii natáj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá maꞌ. Nuveé cheꞌe̱ yoꞌ caꞌnaj maꞌ. Tana̱nj caꞌnaj cheꞌé rej quinavi̱j quisi̱j nu̱ꞌ tucuáán yoꞌ, ga̱a ne̱ nari̱ꞌ nu̱ꞌ soj da̱j me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj ado̱nj.
23322  MAT 5:19  Dan me se me maꞌa̱n ꞌo̱ síí tiri̱ꞌ ꞌo̱ nana̱ leꞌe̱j aꞌmij nihánj ne̱ ino̱ vaa nana̱ ti̱haa̱n soꞌ man nij tuviꞌ soꞌ, ne̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱, ne̱ gu̱un soꞌ síí leꞌe̱j uxrá rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese me maꞌa̱n ꞌo̱ síí ꞌyaj ya̱ nda̱a vaa taj ꞌu̱nj nihánj ne̱ ti̱haa̱n ya̱ soꞌ man tuviꞌ soꞌ nda̱a vaa taj ꞌu̱nj nihánj, ne̱ síí nihánj roꞌ, me síí gu̱un síí chij rej gu̱un chij Diose̱ vaa güii ado̱nj.
23325  MAT 5:22  Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj, ne̱ a̱ me maꞌa̱n ꞌo̱ síí caꞌmaan rá niꞌya̱j man tinúú, ne̱ a̱j tumé soꞌ cacunꞌ rihaan Diose̱, ne̱ veé da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man soꞌ uún ado̱nj. Ne̱ a̱ me maꞌa̱n síí cata̱j rihaan tuviꞌ: “Síí snúú rmaꞌa̱n mé so̱ꞌ ei”, cata̱j soꞌ rihaan tinúú soꞌ, ne̱ a̱j tumé ndoꞌo soꞌ cacunꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj. Ne̱ a̱ me maꞌa̱n ꞌo̱ síí cata̱j rihaan tuviꞌ se vaa mayán tuviꞌ soꞌ me se vaa cheꞌé caꞌa̱nj maꞌa̱n soꞌ rihaan yaꞌan caca̱a̱ soꞌ na̱nj ado̱nj.
23342  MAT 5:39  Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj roꞌ, cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa se̱ quiꞌyaj soj sayuun man síí ꞌyaj sayuun man soj maꞌ. Tana̱nj sese vaa síí coxro ni̱chrej xruú so̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ coxro̱ soꞌ níchrej xruú so̱ꞌ uún ei.
23347  MAT 5:44  Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa no̱ xcúún soj cunu̱u ꞌe̱e̱ rá soj ni̱ꞌyaj soj man nij síí ta̱j riꞌyunj man soj, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ cheꞌé nij síí ꞌyaj sayuun man soj á.
23350  MAT 5:47  Cheꞌé dan, sese veꞌé aꞌmii soj ga̱ ina̱nj tinúú soj, ne̱ sa̱ꞌ doj vaa soj rihaan yoꞌó nij yuvii̱, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. Ne̱ nda̱a nij síí ne neꞌen da̱j vaa Diose̱ roꞌ, neꞌen soj se vaa ꞌe̱e̱ rá nij soꞌ man tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ na̱nj á.
23354  MAT 6:3  Tza̱j ne̱ so̱ꞌ roꞌ, sese me rá so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ saꞌanj man nij síí nique̱, ne̱ se̱ natáꞌ so̱ꞌ rihaan yuvii̱ da̱j ꞌyáá so̱ꞌ maꞌ. Dan me se daj chiha̱a̱ míj se̱ cataj xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan raꞌá so̱ꞌ rej ni̱chruún so̱ꞌ se vaa rqué raꞌá so̱ꞌ rej nuva̱ꞌ so̱ꞌ maꞌ.
23357  MAT 6:6  Tza̱j ne̱ so̱ꞌ roꞌ, ga̱a me rá so̱ꞌ cachi̱nj ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ asino catu̱u̱ so̱ꞌ rá veꞌ, ga̱a ne̱ ca̱ráán so̱ꞌ taꞌyaa, ga̱a ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j yuve̱ so̱ꞌ rihaan Rej níꞌ Diose̱ á. Ne̱ Rej níꞌ Diose̱ me síí neꞌen se vaa achíín niꞌya̱j niga̱nj so̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ na̱ruꞌvee soꞌ rihaan so̱ꞌ ado̱nj.
23366  MAT 6:15  Tza̱j ne̱ sese se̱ caꞌvej rá soj cara̱a̱ xꞌnaa soj cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj tuviꞌ soj rihaan soj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tinavij Rej soj Diose̱ cacunꞌ tumé maꞌa̱n soj a̱ man ado̱nj.
23368  MAT 6:17  Tza̱j ne̱ soj roꞌ, ino̱ quiꞌya̱j soj á. Ga̱a tocoꞌ soj xꞌnaa man maꞌa̱n soj cheꞌé se aráj gue̱e̱ soj rihaan Diose̱, ne̱ cana̱a̱n soj rihaan soj ne̱ caxri̱i̱ soj casté raa̱ soj á.
23371  MAT 6:20  ꞌO̱ se taj cheꞌé naquiꞌya̱j ruꞌve̱e̱ soj man soj nihánj maꞌ. Tana̱nj quiꞌya̱j suun ndoꞌo soj cheꞌé yan cuma̱n siꞌyaj soj rej xta̱ꞌ á. Dan me se xta̱ꞌ roꞌ, taj se cha̱ siꞌyaj soj maꞌ. Ne̱ taj síí quiꞌya̱j itu̱u̱ siꞌyaj soj man ado̱nj.
23374  MAT 6:23  Tza̱j ne̱ sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ ina̱nj uun chiꞌi̱i̱ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, uun chiꞌi̱i̱ rá, ga̱a ne̱ adi̱ꞌ síí nicu̱nꞌ yan rmi̱ꞌ ne̱ cunuda̱nj man soꞌ roꞌ, rmi̱ꞌ, ne̱ da̱nj vaa síí uun chiꞌi̱i̱ rá, ne̱ rmi̱ꞌ uxrá nu̱ꞌ man soꞌ ado̱nj.
23375  MAT 6:24  Taj va̱j síí gu̱un nucua̱j quiꞌya̱j suun sa̱ꞌ rihaan vi̱j ruꞌvee maꞌ. Sese quiꞌya̱j suun ꞌo̱ soꞌ rihaan vi̱j ruꞌvee, ne̱ nachri̱ꞌ soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man ꞌo̱ ruꞌvee yoꞌ, ne̱ cara̱nꞌ rá soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man yoꞌó ruꞌvee yoꞌ a. Se̱ guun nucua̱j soꞌ cara̱nꞌ rá soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man vi̱j ruꞌvee maꞌ. Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j suun soj cheꞌé Diose̱ ne̱ quiꞌya̱j suun soj cheꞌé nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ.
23380  MAT 6:29  Tza̱j ne̱ adi̱ꞌ se vaa síí ruꞌvee ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa saga̱nꞌ soꞌ roꞌ, vaa nij yatzíj nu̱u̱ nij yâj ado̱nj. Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa síí cuꞌna̱j Salomón síí cane ga̱a naá, ne̱ veꞌé uxrá vaa yatzíj nu̱u̱ soꞌ, quiꞌyaj cunuda̱nj saꞌanj vaa rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ nij doj vaa yatzíj nu̱u̱ soꞌ rihaan nij yâj ma̱n tacaan yoꞌ, quiꞌyaj Diose̱ ado̱nj.
23381  MAT 6:30  Dan me se da̱nj na̱nj nij yâj ma̱n tacaan yoꞌ, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa nij yatzíj nu̱u̱ nij yâj yoꞌ, ꞌyaj Diose̱, ne̱ cuanꞌ roꞌ, mán nij yâj tacaan, tza̱j ne̱ aꞌyuj ne̱ caꞌne̱ꞌ nii man nu̱ꞌ coj do̱ꞌ, yâj do̱ꞌ, ma̱n tacaan, ne̱ cara̱a nii man yoꞌ rihaan yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ nij yâj yoꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ a̱ doj yuꞌvee taj nó yâj yoꞌ a̱ maꞌ. Táá a̱ soj yuvi̱i̱, ne̱ se̱ nanó rá soj maꞌ. Diose̱ me síí rque̱ saga̱nꞌ soj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne gu̱un ya̱ sa̱ꞌ rá soj se vaa Diose̱ me síí ra̱cuíj ya̱ man soj man ado̱nj.
23383  MAT 6:32  ꞌO̱ se nij síí ne neꞌen da̱j vaa Diose̱ roꞌ, ina̱nj ꞌyaj suun ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man soj roꞌ, a̱j neꞌen Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ se vaa achiin nu̱ꞌ rasu̱u̱n yoꞌ man soj ado̱nj.
23391  MAT 7:6  Tza̱j ne̱ neꞌen soj se vaa ne nó xcúún soj go̱ꞌ soj rasu̱u̱n gue̱e̱ man chuvee maꞌ. Ne̱ se̱ caraa soj chruj perlá tuꞌve̱e̱ ndoꞌo rihaan xcáá maꞌ. ꞌO̱ se chuvee yoꞌ roꞌ, ca̱nica̱j ne̱ cha̱ man soj, ne̱ xcáá yoꞌ roꞌ, tu̱guáj cheꞌé xcáá man se sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ quinavi̱j nu̱ꞌ yoꞌ xtu̱nꞌ, quiꞌya̱j xcáá na̱nj ado̱nj. Ne̱ se sa̱ꞌ yoꞌ me chrej noco̱ꞌ níꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan sese naꞌvej uxrá rá yuvii̱ cuno̱ yuvii̱ chrej nagoꞌ soj rihaan nij yuvii̱, ne̱ ase vaa xcáá do̱ꞌ, ase vaa chuvee do̱ꞌ, da̱nj vaa nij yuvii̱ ei. Ne̱ se̱ nagoꞌ soj doj chrej sa̱ꞌ man nij yuvii̱ ꞌyaj da̱nj a̱ maꞌ.
23399  MAT 7:14  ne̱ chru̱j vaa rej nayón yuvii̱ a. Sayu̱u̱n ndoꞌo vaa va̱j yuvii̱ chrej yoꞌ, tza̱j ne̱ va̱j chrej yoꞌ rej ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ yuvii̱ ca̱yáán yuvii̱ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. Tza̱j ne̱ do̱j nij yuvii̱ nariꞌ chrej catu̱u̱n na̱nj ei.
23401  MAT 7:16  Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá ni̱ꞌyaj soj man nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n nij soj da̱j vaa nimán nij soꞌ ei. Uta nii chruj chá raa̱ chruun tanj, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. Ne̱ uta nii chruj chá raa̱ coj yâj yaꞌa̱a̱, rá soj naꞌ. Taj maꞌ.
23406  MAT 7:21  ”Neꞌen soj se vaa ma̱n ndoꞌo yuvii̱ taj rihanj se vaa uno nij soꞌ rihanj, tza̱j ne̱ tuꞌva rmaꞌa̱n taꞌa̱j nij soꞌ na̱nj á. Nuveé cunuda̱nj nij síí taj neꞌen manj caꞌa̱nj ca̱yáán ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. Tana̱nj o̱rúnꞌ me se ina̱nj nij síí uno rihaan Réé ꞌu̱nj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ me síí ca̱yáán ga̱ soꞌ na̱nj ado̱nj.
23410  MAT 7:25  Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ maa̱n, ne̱ goꞌ ndoꞌo maa̱n raa̱ veꞌ, ne̱ cavii niꞌyo̱j chráá, ne̱ caꞌnaꞌ goꞌ tacóó veꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ uxrá nana̱ yuva̱a̱, ne̱ goꞌ rihaan veꞌ yoꞌ a. Tza̱j ne̱ ne cane̱e̱ veꞌ yoꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se raan ina̱nj ne veꞌ yoꞌ rihaan yuvej na̱nj ado̱nj.
23411  MAT 7:26  Tza̱j ne̱ síí naꞌvej rá cuno̱ nana̱ nihánj nana̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj me se ase vaa síí cuneꞌ veꞌ rihaan yoꞌóó vaa soꞌ ado̱nj. Ne̱ síí niꞌyo̱n rmi̱i̱ me soꞌ, ne̱ cuneꞌ soꞌ veꞌ rihaan yoꞌóó chru̱u̱,
23426  MAT 8:12  Ne̱ nij síí israelitá roꞌ, no̱ xcúún nij soꞌ cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj, ne̱ sese cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj, ne̱ caꞌve̱e cane̱ nij soꞌ uún ga̱ Diose̱ na̱nj á. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá nij soꞌ a̱ man ado̱nj. Cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ da̱nj, cheꞌé dan quiriꞌi̱j ga̱nꞌ ndoꞌo nii man nij soꞌ rej rmi̱ꞌ, ne̱ taꞌve̱e uxrá nij soꞌ, ne̱ nda̱a cha̱ ru̱j maꞌa̱n nij soꞌ cúú yanꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Da̱nj quira̱nꞌ nij soꞌ cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj na̱nj átaj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ canocoꞌ man soꞌ a.
23436  MAT 8:22  Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: ―Caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ cachi̱nꞌ maꞌa̱n nij síí caviꞌ nimán man tuviꞌ soꞌ xnangá á. Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj roꞌ, no̱ xcúún so̱ꞌ yoꞌo̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj ado̱njtaj Jesucristó rihaan yoꞌó soꞌ a.
23439  MAT 8:25  Ga̱a ne̱ caꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rej na̱j soꞌ cotoj soꞌ, ne̱ narii nij soꞌ nej rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:Ti̱nanii so̱ꞌ man níꞌ se̱ caviꞌ nu̱ꞌ níꞌ, man Señortaj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23453  MAT 9:5  Tuꞌva ru̱maꞌán ꞌu̱nj se vaa navij cacunꞌ xráá síí nihánj, rá soj a̱ naꞌ. Caꞌve̱e cata̱j u̱u̱n níꞌ navij cacunꞌ xráá síí nihánj naꞌ. Ase caꞌve̱e doj cata̱j níꞌ na̱xagaa soꞌ, ne̱ cache̱e̱ soꞌ cuaj, cata̱j níꞌ xa̱ꞌ.
23461  MAT 9:13  ꞌO̱ se vaa cheꞌé caꞌa̱nj soj tu̱cuꞌyón soj da̱j taj nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ á: “Ne uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj yuvii̱ nagoꞌ xcuu rihaan ꞌu̱nj maꞌ. Tana̱nj uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj yuvii̱ ꞌe̱e̱ rá man tuviꞌ ado̱nj”. Ina̱nj da̱nj me se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ tu̱cuꞌyón soj á. Dan me se xca̱j soj cuentá se vaa ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj canacu̱nj ꞌu̱nj man síí sa̱ꞌ maꞌ. Cheꞌé nij síí tumé cacunꞌ caꞌnaj se vaa canoco̱ꞌ nij soꞌ se‑na̱na̱j ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese síí sa̱ꞌ me soj, rá soj, ne̱ nuveé si̱j canacu̱nj ꞌu̱nj man me soj maꞌtaj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
23463  MAT 9:15  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: ―Ase vaa síí cuchruj saꞌanj vaa ꞌu̱nj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e toco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱j xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ, rá soj ga̱. Ase vaa síí cataj xca̱j man chana̱ ne̱ ma̱n tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, da̱nj vaa nij síí ma̱n nihánj cuano̱, ne̱ anuû ndoꞌo chaꞌanj ma̱n nij soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un yaníj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ quiꞌya̱j yuvii̱, ga̱a ne̱ nano̱ rá nij síí nihánj, ga̱a ne̱ toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ ado̱nj.
23464  MAT 9:16  Tza̱j ne̱ ase vaa yatzíj sinꞌ vaa tucuáán nga̱ noco̱ꞌ soj, ne̱ se̱ guun naꞌne̱j níꞌ mantá naca̱ man yatzíj nga̱ yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se sese quiꞌya̱j níꞌ da̱nj, ne̱ güii quina̱nj yuvii̱ yatzíj yoꞌ, ga̱a ne̱ nagüe̱j mantá naca̱ yoꞌ, ne̱ sese cuxu̱u̱n yuvii̱ man yatzíj yoꞌ, ne̱ quisi̱nꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cunu̱u xi̱j doj yuꞌuj a̱j ta̱j man yatzíj nga̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj.
23466  MAT 9:18  Asi̱j caꞌmii Jesucristó nana̱ yoꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ síí nica̱j suun rihaan Jesucristó, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: ―Cuano̱ caviꞌ taꞌníj chala̱ cunii a. Tza̱j ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, caꞌa̱nj níꞌ, ne̱ cuta̱ꞌ so̱ꞌ raꞌá so̱ꞌ xráá noꞌ, ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún noꞌ na̱nj rugua̱njtaj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó a.
23479  MAT 9:31  Tza̱j ne̱ curiha̱nj ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ uxrá nataꞌ ro̱j soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rej yoꞌ cheꞌé yan quiꞌyaj sa̱ꞌ Jesucristó cheꞌé ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
23482  MAT 9:34  Tza̱j ne̱ nij síí fariseo cataj me se: ―Guun nucua̱j soꞌ quirii soꞌ man nana̱ chre̱e, cheꞌé se aꞌmii soꞌ ga̱ maꞌa̱n síí chre̱e uun chij ado̱njtaj nij síí fariseo, caꞌmii ne̱ nij soꞌ cheꞌé Jesucristó a.
23489  MAT 10:3  Ne̱ vaa síí cuꞌna̱j Felipé vaa síí cuꞌna̱j Bartolomé vaa síí cuꞌna̱j Tomás vaa a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Mateo síí caꞌnéj puextó man yuvii̱ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Jacobo uún, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Alfeo me soꞌ a. Ne̱ yoꞌó soꞌ me síí cuꞌna̱j Lebeo, ne̱ Tadeo cuꞌna̱j yoꞌó se‑chuvi̱i síí cuꞌna̱j Lebeo a.
23499  MAT 10:13  Ne̱ sese ya̱ síí sa̱ꞌ me nij síí tucua̱ yoꞌ, ne̱ ya̱ dínj ga̱a̱ cuma̱n nij soꞌ, qui̱ꞌyáj a. Tza̱j ne̱ sese nuveé si̱j sa̱ꞌ me nij soꞌ, ne̱ ca̱nica̱j uún nana̱ sa̱ꞌ caꞌmii soj rihaan maꞌa̱n soj, qui̱ꞌyáj, tza̱j ne̱ se̱ cavii sa̱ꞌ nij síí tucua̱ yoꞌ a̱ maꞌ.
23502  MAT 10:16  ”Dan me se caꞌne̱j ꞌu̱nj man soj rej ma̱n síí me rá quiꞌya̱j sayuun man soj a. Ase vaa matzinj va̱j rej ma̱n xcaꞌyanj caꞌnu̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj ado̱nj. Cheꞌé dan ga̱a̱ cu̱u raa̱ soj á. Ase cacui̱j raa̱ xtaa roꞌ, da̱nj cacui̱j ga̱a̱ raa̱ soj á. Tza̱j ne̱ ase vaa taj va̱j cacunꞌ tumé chaꞌaa̱n roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj, se̱ cutumé soj cacunꞌ maꞌ.
23508  MAT 10:22  Ne̱ quita̱j riꞌyunj cunuda̱nj yuvii̱ man soj cheꞌé se me soj síí noco̱ꞌ manj a. Tza̱j ne̱ síí yoꞌo̱ canoco̱ꞌ manj nda̱a se quisi̱j nu̱ꞌ sayuun yoꞌ roꞌ, veꞌé cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱ ado̱nj.
23514  MAT 10:28  ”Ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ soj queneꞌe̱n soj nij síí gu̱un nucua̱j ticavi̱ꞌ man ina̱nj nee̱ man soj maꞌ. ꞌO̱ se se̱ guun nucua̱j nij soꞌ ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nimán soj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ soj ni̱ꞌyaj soj Diose̱ na̱nj á. ꞌO̱ se soꞌ me síí gu̱un nucua̱j quiꞌya̱j caca̱a̱ nimán soj caca̱a̱ nee̱ man soj caca̱a̱ rihaan yaꞌan ado̱nj.
23515  MAT 10:29  ”Neꞌen soj da̱j vaa nij xtâj chri̱nꞌ se vaa vi̱j u̱nꞌ yoꞌ nó yoꞌo̱ saꞌanj nii cuartó a. Tza̱j ne̱ se̱ guun cavi̱ꞌ yoꞌo̱ xoꞌ quini̱j xoꞌ rihaan yoꞌóó, sese naꞌvej Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ cavi̱ꞌ yoꞌo̱ xoꞌ maꞌ.
23535  MAT 11:7  Dan me se caꞌanj ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó caꞌmii soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a: ―Asi̱j caꞌanj soj rej tacaan queneꞌe̱n soj man síí cuꞌna̱j Juan roꞌ, ne̱ da̱j ga̱a̱ soꞌ queneꞌe̱n soj, rá soj ga̱. Ase vaa yoꞌo̱ rcoo̱ naa̱n ndoꞌo ꞌyaj nana̱ vaa soꞌ, rá soj naꞌ. Guun vi̱j nimán soꞌ cheꞌé tucuáán noco̱ꞌ soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ.
23536  MAT 11:8  Ma̱a̱n se da̱j ga̱a̱ soꞌ rá soj, asi̱j caꞌanj soj queneꞌe̱n soj man soꞌ ga̱. Si̱j nu̱u̱ yatzíj laru̱u ndoꞌo me soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se nij síí nu̱u̱ yatzíj laru̱u roꞌ, ya̱nj rá veꞌ tucuá síí nica̱j suun rey ado̱nj.
23539  MAT 11:11  ”Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa si̱j sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ me síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a. A̱ ꞌó yuvii̱ ne vaa sa̱ꞌ doj rihaan soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ roꞌ, uun chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ na̱j guun yuvii̱ uun chij Diose̱ nimán roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan síí cuꞌna̱j Juan a.
23549  MAT 11:21  Ne̱ nihánj me nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé nij yuvii̱ ma̱n nij chumanꞌ yoꞌ a: ―Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Corazín a. Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Betsaida a. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj á. Dan me se nij síí ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, nij síí ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ, me síí chiꞌi̱i̱ nimán na̱nj á. Tza̱j ne̱ sese caꞌanj ꞌu̱nj chiháán nij soꞌ ne̱ sese quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j, ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ canica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ nda̱a yatzíj yaꞌ cunuû nij soꞌ, ne̱ nda̱a yaj chruun acaa ruvaj caraa nij soꞌ raa̱ nij soꞌ, cheꞌé se quinanó rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ asuun sa̱j ado̱nj. Nihánj, ne̱ ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n ina̱nj chiháán soj ꞌnaj, ne̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soj a̱ maꞌ.
23550  MAT 11:22  Dan me se ya̱j cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ roꞌ, doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ soj rihaan sayuun quira̱nꞌ nij síí chiꞌi̱i̱ ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ ado̱nj.
23551  MAT 11:23  ”Ne̱ vaa soj si̱j ma̱n chumanꞌ Capernaum uún á. Ne̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj me maꞌa̱n soj, rá soj naꞌ. Nuveé si̱j sa̱ꞌ me soj maꞌ. Síí caꞌa̱nj rihaan yaꞌan gu̱un soj á. Dan me se nij síí ma̱n chumanꞌ Sodoma roꞌ, me síí chiꞌi̱i̱ nimán a. Tza̱j ne̱ sese caꞌanj ꞌu̱nj chiháán nij soꞌ ne̱ sese quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j, ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ canica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ ne caca̱a̱ chiháán nij soꞌ maꞌ. Ne̱ na̱j chiháán nij soꞌ nda̱a cuano̱ asuun sa̱j a. Tza̱j ne̱ ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj chiháán soj ꞌnaj, ne̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ queneꞌen maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soj a̱ maꞌ.
23560  MAT 12:2  Tza̱j ne̱ queneꞌen nij síí fariseo se vaa cuta nij soꞌ do̱j ꞌnúú trigó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Güii naránj rá yuvii̱ me güii cuanꞌ á. Ne nó xcúún nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ cutnij soꞌ ꞌnúú trigó cuanꞌ a̱ maꞌtaj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23562  MAT 12:4  ga̱a ne̱ catúj nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ rá nuvií, ne̱ chá nij soꞌ rachrúún ta̱j rihaan se‑mesa̱ Diose̱ a. Ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ rachrúún yoꞌ; ma̱a̱n se o̱rúnꞌ nij xrej nó xcúún cha̱ rachrúún yoꞌ a. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se rque nij soꞌ naꞌaan uxrá, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ rachrúún yoꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne cata̱j Diose̱ se vaa tumé síí cuꞌna̱j David cacunꞌ maꞌ.
23563  MAT 12:5  ”Ne̱ ne naya̱a̱ soj me taj se‑tucua̱nj Moisés cheꞌé nij xrej ꞌyaj suun nuvií naꞌ. ꞌO̱ se cheꞌé se‑su̱u̱n nij soꞌ, ꞌyaj nij soꞌ se vaa ne nó xcúún yuvii̱ quiꞌya̱j yuvii̱ güii naránj rá níꞌ si̱j israelitá maꞌ. Tza̱j ne̱ ne tumé nij soꞌ cacunꞌ cheꞌé se vaa ꞌyaj nij soꞌ maꞌ.
23571  MAT 12:13  Canica̱j Jesucristó cataj Jesucristó rihaan síí nacoo̱ raꞌa yoꞌ:Tu̱cuá so̱ꞌ raꞌá so̱ꞌ átaj Jesucristó rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ tucuá soꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ cunuu sa̱ꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ ase vaa gue̱e̱ ni̱chrej raꞌa soꞌ rej vaa sa̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa gue̱e̱ níchrej raꞌa soꞌ uún a.
23573  MAT 12:15  Tza̱j ne̱ queneꞌen Jesucristó da̱j me rá nij síí fariseo quiꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Cheꞌé dan cavii soꞌ rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj ndoꞌo yuvii̱ ga̱ soꞌ, ne̱ nahuun cunuda̱nj nij síí ranꞌ va̱j ga̱ nij yuvii̱, quiꞌyaj Jesucristó a.
23582  MAT 12:24  Tza̱j ne̱ cuno nij síí fariseo da̱j caꞌmii nij yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ: ―Nuveé maꞌa̱n síí nihánj rii nana̱ chre̱e maꞌ. Ma̱a̱n se aꞌmii soꞌ ga̱ síí chre̱e uun chij síí cuꞌna̱j Beelzebú, ne̱ cheꞌé dan rii soꞌ nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ ado̱njtaj nij síí fariseo cheꞌé Jesucristó, caꞌmii ne̱ nij soꞌ a.
23585  MAT 12:27  Dan me se sese rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú, cheꞌé se aꞌmii ꞌu̱nj ga̱ soꞌ, rá soj a. Tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj me se veé da̱nj rii uún nij soꞌ nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ uún á. Ne̱ asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, rá soj ga̱. Ne̱ vaa nij soꞌ vaa, veé da̱nj aꞌmii nij soꞌ ga̱ síí chre̱e, rá soj ga̱a̱ naꞌ. Cheꞌé nana̱ caꞌmii soj me se maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soj se vaa caꞌmii ne̱ soj ado̱nj.
23586  MAT 12:28  Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se ya̱ Nimán Diose̱ me síí racuíj manj rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ ado̱nj. Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá se vaa a̱j guun cheꞌe̱ Diose̱ uun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
23589  MAT 12:31  Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nu̱ꞌ cacunꞌ tu̱mé yuvii̱ do̱ꞌ, nu̱ꞌ nana̱ chiꞌi̱i̱ caꞌmi̱i̱ yuvii̱ do̱ꞌ, caꞌve̱e tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ yoꞌ cheꞌé nij yuvii̱ a. Tza̱j ne̱ sese nachri̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man Nimán Diose̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ.
23590  MAT 12:32  Dan me se ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ roꞌ, caꞌve̱e se caꞌmi̱i̱ yoꞌo̱ soꞌ nana̱ chiꞌi̱i̱ cheꞌej, tza̱j ne̱ caꞌve̱e navi̱j cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ quiꞌya̱j Diose̱ ei. Tza̱j ne̱ sese caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ yoꞌo̱ soꞌ cheꞌé Nimán Diose̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tinavij Diose̱ cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ. Dan me se caꞌve̱e se rihaan chumii̱ nihánj do̱ꞌ, caꞌve̱e se nda̱a cavi̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ quinavij cacunꞌ yoꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj xráá soꞌ a̱ maꞌ.
23600  MAT 12:42  Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ roꞌ, cuchi̱ꞌ chana̱ nica̱j suun reiná guun chij rihaan chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ ndoꞌo rej sur, ne̱ canicu̱nꞌ noꞌ rihaan soj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ cuta̱ꞌ noꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. ꞌO̱ se ga̱nꞌ ndoꞌo cachéé noꞌ cuchi̱ꞌ noꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Salomón, ne̱ cuno noꞌ nana̱ cu̱u tucuꞌyón Salomón man noꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Salomón yoꞌ a̱ ado̱nj. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj cuno̱ soj nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj rihaan soj a̱ man ado̱nj.
23624  MAT 13:16  Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soj cheꞌé rihaan soj do̱ꞌ, cheꞌé xréé soj do̱ꞌ ei. ꞌO̱ se a̱j queneꞌen soj se vaa quiꞌyáj, ne̱ a̱j cuno soj nana̱ caꞌmij á.
23637  MAT 13:29  Taj cheꞌé quiꞌya̱j soj da̱nj maꞌ. Sese quiriha̱a̱ soj man coj yoꞌ, ga̱a ne̱ quiriha̱a̱ uún soj man taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ ga̱a̱ na̱nj ado̱nj.
23656  MAT 13:48  Nda̱a síj ga̱a caraa nanj yoꞌ, ga̱a ne̱ cuxuun nij yuvii̱ man nanj yoꞌ nda̱a tuꞌva na yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán nij soꞌ rihaan yoꞌóó, ga̱a ne̱ narii nij soꞌ man xcuaj sa̱ꞌ, ne̱ narii nij soꞌ man xcuaj nij uún a. Ga̱a ne̱ xcuaj sa̱ꞌ yoꞌ me se caraa nij soꞌ man xcuaj sa̱ꞌ yoꞌ rá scaa a. Tza̱j ne̱ xcuaj nij me se quiriꞌíj u̱u̱n nij soꞌ man yoꞌ na̱nj ei.
23664  MAT 13:56  Ne̱ nij raꞌvij soꞌ me chana̱ ne̱ chiháán níꞌ á. Tza̱j ne̱ ne neꞌenj me rej me nariꞌ soꞌ suun nihánj quiꞌyaj suun soꞌ maꞌtaj nij síí ma̱n chiháán Jesucristó rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
23671  MAT 14:5  Cheꞌé se cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ guun ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Herodes cavi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a. Tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ se vaa caꞌma̱an rá nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí cuꞌna̱j Juan, rá nij yuvii̱ a.
23675  MAT 14:9  Ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá síí cuꞌna̱j Herodes yoꞌ ga̱a cuno soꞌ nana̱ yoꞌ a. Quinanó rá soꞌ se vaa cuno cunuda̱nj nij síí caꞌnaꞌ nana̱ caꞌmii soꞌ se vaa rque̱ soꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa ni̱caj ya̱ chana̱ ya̱a̱n se vaa cachíín noꞌ rihaan soꞌ na̱nj á.
23682  MAT 14:16  Taj cheꞌé caꞌa̱nj nij yuvii̱ maꞌ. Ma̱a̱n se go̱ꞌ maꞌa̱n soj se chá cha̱ nij yuvii̱ átaj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
23683  MAT 14:17  Tza̱j ne̱ taj se chá rihaan núj nihánj maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ ꞌu̱nꞌ rachrúún do̱ꞌ, vi̱j gue̱e̱ xcuaj do̱ꞌ, vaa rihaan núj na̱nj átaj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
23692  MAT 14:26  Ne̱ queneꞌen nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ se vaa chéé u̱u̱n soꞌ rihaan na, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nimán nij soꞌ a.Taꞌnaj me yoꞌ eitaj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ caguáj nij soꞌ, cheꞌé se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ a.
23696  MAT 14:30  Tza̱j ne̱ niꞌya̱j soꞌ na se vaa cavii ndoꞌo nana̱ yoꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌanj ni̱j soꞌ rque na yoꞌ a. Cheꞌé dan caguáj soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ:Ti̱nanii so̱ꞌ manj rihaan na, Señortaj soꞌ a.
23707  MAT 15:5  Tza̱j ne̱ taj soj se vaa sese cata̱j yoꞌo̱ soꞌ rihaan rej soꞌ do̱ꞌ, rihaan nii soꞌ do̱ꞌ, se vaa a̱j rqué soꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ rihaan Diose̱ ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee ra̱cuíj soꞌ man rej soꞌ do̱ꞌ, man nii soꞌ do̱ꞌ,
23716  MAT 15:14  Ta̱náj nij soj man nij soꞌ á. Me rá nij soꞌ cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ á. Tza̱j ne̱ ase vaa síí aráán rihaan vaa nij soꞌ ado̱nj. Dan me se neꞌen soj se vaa sese gu̱un rá síí tuchri̱i ra̱cuíj soꞌ man yoꞌó síí tuchri̱i nari̱ꞌ soꞌ chrej caꞌa̱nj soꞌ, ne̱ quini̱j ro̱j síí tuchri̱i yoꞌ rá yuꞌuj na̱nj eitaj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
23720  MAT 15:18  Tza̱j ne̱ se uriha̱nj tuꞌva yuvii̱ roꞌ, yoꞌ me nana̱ avii nimán yuvii̱, ne̱ nana̱ yoꞌ me ꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo man yuvii̱ ado̱nj.
23722  MAT 15:20  ne̱ nu̱ꞌ yoꞌ me se vaa ꞌyaj chiꞌi̱i̱ man yuvii̱ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ cheꞌé nu̱ꞌ se chá yuvii̱ me se caꞌve̱e se ne naꞌyaꞌ yuvii̱ ga̱a chá yuvii̱ chraa, tza̱j ne̱ se̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ yoꞌ man yuvii̱ maꞌtaj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
23723  MAT 15:21  Ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ rej na̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Tiro do̱ꞌ, chumanꞌ cuꞌna̱j Sidón do̱ꞌ a.
23725  MAT 15:23  Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nana̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesucristó rihaan noꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan soꞌ, cataj nij soꞌ: ―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan chana̱ yoꞌ se vaa caꞌa̱nj chana̱ yoꞌ na̱nj rugua̱nj. ꞌO̱ se noco̱ꞌ uxrá noꞌ man níꞌ, ne̱ aguáj ndoꞌo noꞌ na̱nj asanjtaj nij soꞌ a.
23745  MAT 16:4  ”Ma̱a̱n cheꞌé se yuvii̱ ꞌnaꞌ rej chiꞌi̱i̱ naꞌvej rá canoco̱ꞌ sa̱ꞌ man Diose̱ me soj si̱j israelitá, ne̱ cheꞌé dan me rá soj qui̱ꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o á. Tza̱j ne̱ se̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o maꞌ. Ma̱a̱n se queneꞌe̱n soj se vaa ase vaa quiranꞌ síí cuꞌna̱j Jonás síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá roꞌ, da̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj, vaa güii na̱nj átaj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí saduceo do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ tanáj Jesucristó man nij soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ a.
23766  MAT 16:25  Tza̱j ne̱ sese vaa ꞌo̱ síí me rá ti̱nanii man maꞌa̱n rihaan sayuun, ne̱ vaa güii yoꞌo̱ cavi̱ꞌ nimán soꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese cavi̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ cheꞌé se vaa me soꞌ síí noco̱ꞌ manj, ne̱ vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ ado̱nj.
23767  MAT 16:26  Ne̱ a̱ me se quiri̱i̱ ꞌo̱ soꞌ sese quiꞌya̱j canaán soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ne̱ caꞌa̱nj niꞌya̱ nimán soꞌ, rá soj ga̱. Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ caꞌve̱e se navij nu̱ꞌ siꞌyaj yoꞌo̱ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ sese ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ quinano̱ rá soꞌ, rá soj naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ quinanó rá soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá soꞌ na̱nj ado̱nj.
23781  MAT 17:12  Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa a̱j caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Elías yoꞌ, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij yuvii̱ rihaan soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se quiꞌyaj ya̱ nij yuvii̱ nda̱a vaa me rá maꞌa̱n nij yuvii̱ man soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ nda̱ꞌ se si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, tza̱j ne̱ ase vaa quiranꞌ soꞌ sayuun quiꞌyaj nij yuvii̱ roꞌ, da̱nj ina̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun quiꞌya̱j uún nij yuvii̱ na̱nj ado̱njtaj Jesucristó a.
23789  MAT 17:20  Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: ―Cheꞌé se do̱j amán rá soj, cheꞌé dan ne caꞌve̱e gu̱un nucua̱j soj ei. Tza̱j ne̱ neꞌen soj se vaa caân ma̱n raa̱ cuêj mostazá xlá, ne̱ nda̱ꞌ se tzinꞌ vaa yoꞌ, tza̱j ne̱ asa̱ꞌ achij yoꞌ, ne̱ ase vaa caân chruun chi̱i ndoꞌo roꞌ, vaa yoꞌ ei. Ne̱ ase vaa caân cuêj mostazá xlá yoꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ maꞌa̱n soj á. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sese ya̱ amán rá soj ne̱ sese cata̱j soj rihaan ꞌo̱ quij se vaa cu̱riha̱nj quij yoꞌ rej nicu̱nꞌ yoꞌ ne̱ natuna̱ quij yoꞌ rej nicu̱nꞌ quij yoꞌ, ne̱ sese ya̱ ya̱ cuchuma̱n rá soj se vaa caꞌa̱nj quij yoꞌ, ne̱ cavi̱i̱ quij yoꞌ rej nicu̱nꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌa̱nj yoꞌ níchrej ei. Ne̱ gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j soj cunuda̱nj na̱nj ado̱nj.
23796  MAT 17:27  Tza̱j ne̱ se̱ guun caꞌma̱an rá nij síí aꞌnéj puextó cheꞌé nuvií, quiꞌya̱j níꞌ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌa̱nj so̱ꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ ta̱güéj so̱ꞌ ꞌo̱ agaꞌ ataꞌaa xcuaj rque na, ne̱ qui̱taꞌaa so̱ꞌ xcuaj cano̱ agaꞌ asino ya̱a̱n á. Ga̱a ne̱ nuxra̱ꞌ so̱ꞌ tuꞌva xcuaj yoꞌ, ne̱ quiri̱ꞌ so̱ꞌ saꞌanj aga̱ꞌ estatero tuꞌva xcuaj yoꞌ, ne̱ go̱ꞌ so̱ꞌ saꞌanj yoꞌ cheꞌé níꞌ rihaan nij síí aꞌnéj puextó átaj Jesucristó a.
23803  MAT 18:7  Nique̱ ndoꞌo nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, cheꞌé se vaa yaꞌnúj uxrá rihaan nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ chrej chiꞌi̱i̱ ei. Ne̱ ina̱nj da̱nj vaa chumii̱ nihánj, ma̱n ndoꞌo chrej chiꞌi̱i̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ ei. Tza̱j ne̱ nique̱ síí ꞌyaj anocoꞌ yuvii̱ chrej chiꞌi̱i̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii sa̱ꞌ soꞌ maꞌ.