23232 | MAT 1:19 | José coo manʉ niigʉ̃dʉ coo niipacó niirére ĩñagʉ̃, “coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niijĩgʉ̃, basocá tʉocóropʉ wedesãdʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, “yayióro coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. |
23233 | MAT 1:20 | Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũrĩ, quẽẽrṍpʉ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —José, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, María ñañarõ tiiríwo. Boboré manirṍ coomena wãmosíaya. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃ tutuaremena coore niipacó wáari tiirígʉ niiwĩ. |
23234 | MAT 1:21 | Coo wĩmagʉ̃rẽ apagodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtigʉdaqui Jesús. Cʉ̃ʉ̃ wãme “basocáre netõnégʉ̃” jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃ʉ̃ basocá ñañaré tiiré wapare netõnégʉ̃daqui, jĩĩyigʉ ángele. |
23236 | MAT 1:23 | Sĩcõ numiṍ ʉ̃mʉmena niiñaripaco, niipacó nii, põnacʉtígodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãme Emanuel niiãdacu, jĩĩ jóadutiyigʉ. Emanuel “Cõãmacʉ̃ marĩmena niiĩ” jĩĩdʉgaro tiia. |
23238 | MAT 1:25 | Teero tiipacʉ́, coo wĩmagʉ̃ apaadari sʉguero, coomena niiñariyigʉ. Bauári siro, cʉ̃ʉ̃rẽ “Jesús wãmecʉtigʉdaqui” jĩĩyigʉ. |
23240 | MAT 2:2 | Toopʉ́ jeara, sãĩñáyira: —¿Judíoa õpʉ̃ niigʉ̃dʉ noopʉ́ bauáyiri? Ʉ̃sã pʉtopʉ muĩpũ mʉãatirope cʉ̃ʉ̃yagʉ ñocõãwʉ̃́rẽ ĩñawʉ̃. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá atiawʉ̃, jĩĩyira. |
23242 | MAT 2:4 | Herodes niipetira paiaré dutiráre, teero biiri Moisés jóarigue bueráre sʉocó, sãĩñáyigʉ: —¿Cõãmacʉ̃ beserigʉ noopʉ́ bauágʉdari? jĩĩyigʉ. |
23243 | MAT 2:5 | Cʉ̃́ã yʉʉyira: —Judea dita niirí macã Belénpʉ bauágʉdaqui. Teeré jĩĩ jóarigʉ niiwĩ profeta. Ateré jóarigʉ niiwĩ: |
23245 | MAT 2:7 | Too síro Herodes yayióremena masĩrí basocare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ sʉocó, cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: —¿Deero biiri peti ñocõãwʉ̃́ bauári? Ãñurõ wedeya mʉ́ãcã, jĩĩyigʉ. |
23246 | MAT 2:8 | Wedeari siro, Belénpʉ ticoco, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Wĩmagʉ̃ bauárigʉre sãĩñárã wáaya. Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉará, yʉʉcãrẽ wedera atiwa sũcã. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ wáagʉdʉ tiia, jĩĩmiyigʉ. |
23249 | MAT 2:11 | Tiiwiipʉ́ sããjeara, wĩmagʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ paco Maríamena niigʉ̃́rẽ ĩñayira. Ñicãcoberimena jeacũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyíra. Too síro cʉ̃́ã néewaretibarire pã́õ, cʉ̃ʉ̃rẽ oro, sĩĩpẽbiro bauré sitiaãñúre, teero biiri apeyé sitiaãñúrecãrẽ “mirra” wãmecʉtirere ticoyira. |
23250 | MAT 2:12 | Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ quẽẽrṍpʉre “Herodere ĩñarã cãmepʉtʉ́arijãña” jĩĩyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃́ãya ditapʉ pʉtʉawara, apemapé pʉtʉajõãyira sáa. |
23251 | MAT 2:13 | Masĩrí basoca pʉtʉawari siro, ángele quẽẽrṍpʉ Joseré jĩĩyigʉ sũcã: —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwaya. Toopʉ́ niijãrã wáaya ména. Yʉʉ “néepʉtʉaatiya” jĩĩrĩpʉ, néepʉtʉaatiwa sũcã. Herodes wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, ãmaãdutigʉdʉ tiii, jĩĩyigʉ. |
23253 | MAT 2:15 | Herodes catiró põõtẽ́õrõ niiyira toopʉ́re. Cʉ̃́ã teero tiiríguemena Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: “Yʉʉ macʉ̃ Egiptopʉ niimirigʉre sʉowitíwʉ”, jĩĩ jóadutiyigʉ. |
23254 | MAT 2:16 | Too síro Herodes “masĩrí basoca yʉʉre jĩĩditojãya” jĩĩ, bayiró cúayigʉ. Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉã́ wĩmarãrẽ Belénpʉ niirã́rẽ, tiimacã wesapʉ niirã́cãrẽ pʉacʉ̃má dʉaró cʉoráre sĩãcõã́petidutiyigʉ. Masĩrí basoca cʉ̃ʉ̃rẽ wederirobirora “nocõrõrã bʉcʉáqui” jĩĩ wãcũyigʉ. |
23256 | MAT 2:18 | Ramá macãpʉre basocá booritua, bayiró utiri tʉonóyira. Raquel pãrãmérã niinʉnʉsera numiãpʉ cʉ̃́ã põnarẽ bayiró utiyira. Cʉ̃́ã põnarẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, “wãcũtutuaya” jĩĩrĩ booríyira, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23258 | MAT 2:20 | —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Israel ditapʉ néepʉtʉawaya. Wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgámirira diapetijõãwã, jĩĩyigʉ. |
23261 | MAT 2:23 | Toopʉ́ jeagʉ, Nazaret macãpʉ niigʉ̃ wáayigʉ. Jesús toopʉ́ niiriguemena profetas jóare diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarira niiwã: “Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ‘Nazaret macʉ̃ niiĩ’ jĩĩãdacua”, jĩĩ jóarira niiwã. |
23263 | MAT 3:2 | Ateré jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá, jĩĩyigʉ. |
23264 | MAT 3:3 | Profeta Isaías Juan tiiádarere jóarigʉ niiwĩ: Sĩcʉ̃ yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ bayiró bʉsʉrómena wedegʉdaqui: “Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya”, jĩĩgʉ̃daqui, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23268 | MAT 3:7 | Paʉ fariseo basoca, saduceo basoca wãmeõtidutira jeari ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. |
23270 | MAT 3:9 | “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. |
23272 | MAT 3:11 | ’Ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríguere ẽñorã́rẽ wãmeõtia ocoména. Ãpĩ yʉʉ siro atiqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃. Ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ã ñañaré tiirére cõãgʉ̃daqui. |
23275 | MAT 3:14 | Juanpe boorímiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Mʉʉpe yʉʉre wãmeõtigʉno niiã. ¿Deero tiigʉ́ “wãmeõtiya yʉʉre” jĩĩĩ? jĩĩyigʉ. |
23276 | MAT 3:15 | Jesús yʉʉyigʉ: —Teero tiijã́ña ména. Niipetire Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiidutírobirora tiiró booa, jĩĩyigʉ. Juan “jáʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtiyigʉ. |
23278 | MAT 3:17 | Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉoyíra: —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃mena bayiró ʉseniã, jĩĩyigʉ. |
23281 | MAT 4:3 | Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Jesús pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, atepá ʉ̃tãpáre pã cotowéoya, jĩĩmiyigʉ. |
23282 | MAT 4:4 | Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría. Niipetire Cõãmacʉ̃ye wedeserecã cʉ̃́ãrẽ catiri tiia”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23283 | MAT 4:5 | Too síro wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ Jerusalénpʉ “Cõãmacʉ̃ya macã” cʉ̃́ã jĩĩrí macãpʉ néewayigʉ. Toopʉ́re Cõãmacʉ̃wii sotoapʉ néemʉã, |
23284 | MAT 4:6 | cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, ãnopʉ́mena bupudíaya. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara ángeleare mʉʉrẽ cotedutigʉdaqui. Mʉʉrẽ ʉ̃tãgãpʉ ñaapeari jĩĩrã, bocañeãdacua, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩmiyigʉ. |
23285 | MAT 4:7 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ wedeserere ‘¿diamacʉ̃́rã niimiĩto?’ jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ tiiẽ́ñodutirijãña”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23287 | MAT 4:9 | Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ yʉʉre ñicãcoberimena jeacũmu, “mʉʉ yʉʉ õpʉ̃ niiã” jĩĩ padeorí, ate niipetire mʉʉrẽ ticogʉda, jĩĩmiyigʉ. |
23288 | MAT 4:10 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Wáagʉa, Satanás. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rẽna padeoyá. Cʉ̃ʉ̃ dutiré dícʉre tiiyá”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23290 | MAT 4:12 | Jesús “Juanrẽ́ peresu sõnecoayira” jĩĩrére tʉoyígʉ. Teero tiigʉ́, Galilea ditapʉ wáayigʉ. |
23295 | MAT 4:17 | Jesús toopʉ́ jeagʉ, basocáre buenʉcãyigʉ. “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá”, jĩĩyigʉ. |
23297 | MAT 4:19 | Jesús jĩĩyigʉ cʉ̃́ãrẽ: —Jãmʉ yʉʉmena. Mʉ́ã mecʉ̃tígãrẽ wai wasarí basoca niiã; too síropʉre mʉ́ã basocáre yée quetire ãñurõ wederí basoca wáaadacu sáa. Teeré wederi, paʉ padeoádacua, jĩĩyigʉ. |
23299 | MAT 4:21 | Too netõwá, ãpẽrã́ pʉarã́ sĩcʉ̃põnarẽ ĩñayigʉ. Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juan niiyira. Cʉ̃́ã pacʉmena dooríwʉpʉ bapiyucʉre jeesãñáyira. Jesús cʉ̃́ãcãrẽ “jãmʉ” jĩĩyigʉ. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús niipetiro Galilea ditapʉ judíoa neãré wiseripʉ buewarucuyigʉ. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedeyigʉ. Niipetire cʉ̃́ã diarecʉtire, cʉ̃́ãrẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré netõnéyigʉ. |
23306 | MAT 5:3 | —“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. |
23307 | MAT 5:4 | ’Bóaneõrãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yeeripũnapʉ ʉsenire ticogʉdaqui. |
23308 | MAT 5:5 | ’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua. |
23309 | MAT 5:6 | ’Diamacʉ̃́ maquẽ, teero biiri ãñurére bayiró tiidʉgárano ʉseniya. Cõãmacʉ̃ tiiápuremena cʉ̃ʉ̃ boorére tiimasĩ́ãdacua. |
23310 | MAT 5:7 | ’Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃daqui. |
23311 | MAT 5:8 | ’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua. |
23312 | MAT 5:9 | ’Ãñurõ niirecʉtire wáari tiiráno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩgʉ̃daqui. |
23313 | MAT 5:10 | ’Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ boorére tiiré wapa ãpẽrã́ ñañarõ netõrĩ́ tiinórãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. |
23314 | MAT 5:11 | ’Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩ, ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua. Noo ñañarõ niiré jĩĩditoadacua mʉ́ãrẽ. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã ʉseniãdacu. |
23316 | MAT 5:13 | ’Marĩ yaaré poaaro jĩĩrã, móãrẽ sã́ãã. Mʉ́ã móãbiro niiã atibʉ́recopʉre. Móã ocare petirí, ocanemorĩ tiimasĩ́ña manicú. Tee deero tiiádare mee niicu. Teero tiirá, teeré sopepʉtópʉ cõãjãcu. Basocá cʉtadiyócua. |
23317 | MAT 5:14 | ’Mʉ́ã sĩãwócore tiiróbiro niiã atibʉ́recopʉre. Sicamacã ʉ̃tãgʉ̃́ sotoapʉ niirí macãrẽ yayiómasĩña manicú. |
23319 | MAT 5:16 | Tiigá sĩãwócorobirora mʉ́ãcã basocá ĩñacoropʉre ãñurõ tiirécʉtiya. Mʉ́ã ãñurõ tiirí ĩñarã, ãpẽrãcã́ mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiqui” jĩĩãdacua. |
23320 | MAT 5:17 | ’Biiro wãcũrijãña yʉʉre: “Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóariguere cõãgʉ̃ atigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũrijãña. Teeré cõãgʉ̃ mee atiwʉ. Teeré “diamacʉ̃́rã biirope niiã” jĩĩgʉ̃ atiwʉ. |
23321 | MAT 5:18 | Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco niiritabere Cõãmacʉ̃ péerogã tee dutirére cõãriqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu. |
23323 | MAT 5:20 | Mʉ́ãrẽ ate wedea: Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca “ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ boorére ãñurõ tiia” jĩĩmiya. Mʉ́ã cʉ̃́ã nemorṍ Cõãmacʉ̃ boorépere tiihéra, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricu. |
23324 | MAT 5:21 | ’Tʉojĩ́yu mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Basocáre sĩãríjãña. Sĩãgʉ̃́no queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui”. |
23325 | MAT 5:22 | Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã. |
23326 | MAT 5:23 | ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu. |
23327 | MAT 5:24 | Mʉʉ ticoadarere duupéo, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóre sãĩsʉguégʉ wáaya. Teero tiiári siro, “Cõãmacʉ̃rẽ ticogʉda” jĩĩãriguere ticoya sáa. |
23328 | MAT 5:25 | ’Mʉʉrẽ wedesãrigʉmena queti beserópʉ wáarara, boyeromena quẽnosʉguéya. Quẽnosʉguéheri, mʉʉrẽ besegʉ́pʉre ticojãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ surarapʉre ticojãgʉ̃daqui sáa. Cʉ̃́ãpʉra peresuwiipʉ sõnecoadacua sáa. |
23330 | MAT 5:27 | Jesús wedenemowĩ: —Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña”. |
23332 | MAT 5:29 | ’Diamacʉ̃́ macã capea ĩñaré mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu. |
23334 | MAT 5:31 | ’Mʉ́ã atecã́rẽ tʉojĩ́yu: “Nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, ‘atewapá mʉʉrẽ cõãã’ jĩĩrípũrẽ jóa, coore ticoro booa”. |
23336 | MAT 5:33 | ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”. |
23337 | MAT 5:34 | Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ “teerora tiigʉ́da” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃ wãmemena jĩĩrijãña. “Ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ dutiduiqui. |
23338 | MAT 5:35 | “Atibʉ́recomena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Atibʉ́recocã Cõãmacʉ̃ye dʉpori pesaró tiiróbiro niirõ tiia. “Jerusalénmenacãrẽ diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Tiimacãcã marĩ Õpʉ̃ tutuagʉya macã niiã. |
23339 | MAT 5:36 | “Yáa dupumena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Mʉ́ã teero jĩĩrémena sicadá póadare ñíirida o butirída wáari tiimasĩ́ricu. |
23340 | MAT 5:37 | Mʉ́ã tiiádara, “teerora tiiáda” jĩĩña; tiiríadara, “tiirícu” jĩĩjãña. Mʉ́ã jĩĩnemocorepʉja wãtĩ wãcũré niibocu. |
23341 | MAT 5:38 | ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ capea páawari, mʉʉcã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páawacãmeña. Upire páaperi, teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páapecãmeña”. |
23343 | MAT 5:40 | Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, besegʉ́re “cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiirígue wapa cʉ̃ʉ̃yaro camisare ticodutiya” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, sotoá macãrõ mʉʉ sãñarṍcãrẽ ticojãña, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã. |
23345 | MAT 5:42 | Mʉʉrẽ sãĩgʉ̃́norẽ ticoya. Apeyenórẽ mʉʉrẽ wasodʉgari, “wasoria” jĩĩrijãña. |
23346 | MAT 5:43 | ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Mʉʉ menamacãrãrẽ maĩñá; mʉʉrẽ ĩñatutirapere ĩñatuti doocãméña”. |
23350 | MAT 5:47 | Mʉ́ãya wedera dícʉre ãñurõ tiirá, ¿ñeenó ãñunemore ãpẽrãrẽ́ tiiẽ́ñogari? Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teeré tiiíya. |
23352 | MAT 6:1 | ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye ãñurére tiirá, basocá ĩñacoropʉ dícʉ tiiẽ́ñorijãña. Mʉ́ã teero tiirécʉtiri, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉ́ã ãñuré tiiré wapa ticorénorẽ ticoriqui. |
23353 | MAT 6:2 | Teero tiirá, mʉ́ã bóaneõrãrẽ tiiápura, máata ãpĩrẽ́ bayiró bʉsʉrómena mʉʉ tiiápuariguere wedebatedutirijãña. Tiiditórepira teenórẽ tiirécʉticua mʉ́ã neãré wiseripʉre, teero biiri macã decopʉre. Cʉ̃́ã tiiápucua, ãpẽrã́ “ãñuniĩ” jĩĩãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero jĩĩré wapa wapatápetitoaya mée. |
23356 | MAT 6:5 | ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã neãré wiseripʉ, macã decopʉ nucũ, basocá ĩñaãrõ jĩĩrã, sãĩcúa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. |
23358 | MAT 6:7 | ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, ãñurõ wãcũripacara, sãĩnemósãrijãña. Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teero tiicúa, “marĩrẽ pee wedeseremena tʉogʉ́daqui” jĩĩrã. |
23365 | MAT 6:14 | ’Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiirére acabóri, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́cã mʉ́ãrẽ acabógʉdaqui. |
23367 | MAT 6:16 | ’Mʉ́ã beti, sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã wãcũpatirabiro baujã́cua. Jʉabóarabiro baurá wáanetõjãcua, basocá cʉ̃́ã betirére ĩñaãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. |
23370 | MAT 6:19 | ’Atiditá maquẽrẽ pee néõcũrijãña. Teeré butua yaacua; cʉtawi bóajõãcu; yaarépira sããwa, yaapetíjãcua. |
23373 | MAT 6:22 | ’Mʉ́ãye capeari õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ sĩãwócoriga tiiróbiro niiã. Mʉ́ã capeari ãñurĩ, ãñurõ ĩñaãdacu; ãñurõ tʉomasĩ́ãdacu; ñañaãtã, ĩñaricu; tʉomasĩ́ricu. |
23375 | MAT 6:24 | ’Sĩcʉ̃ pʉarã́rẽ padecotemasĩriqui. Sĩcʉ̃rẽ maĩríqui; ãpĩpére maĩquí. Sĩcʉ̃rẽ padeoquí; ãpĩpére netõnʉcã́qui. Mʉ́ã niyerure maĩrã́, Cõãmacʉ̃pere maĩrícu. |
23376 | MAT 6:25 | ’Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ateré wedea: Mʉ́ã niirecʉtirere wãcũpatirijãña. “¿Ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Marĩ catirépe yaaré nemorṍ wapacʉtía. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩpe suti nemorṍ wapacʉtía. |
23379 | MAT 6:28 | ’¿Deero tiirá mʉ́ã sutipére wãcũpatii? Coori macãnʉcʉ̃ maquẽrẽ wãcũña. Tee booró wiicú. Paderipacaro, suti suaripacaro, suti ãñuré sãñaré tiiróbiro baua. |
23382 | MAT 6:31 | Teero tiirá, “¿ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. |
23385 | MAT 6:34 | Teero tiirá, “¿ñamigãrẽ deero wáamiãdariye?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Apebʉ́reco maquẽrẽ mʉ́ã ñañarõ netõã́darere wãcũpatisʉguerijãña. Mecʉ̃ã maquẽ dícʉre wãcũña. Mecʉ̃ãrẽ mʉ́ãrẽ wãcũpatiri tiiádare niitoaa. |
23386 | MAT 7:1 | ’Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña. Mʉ́ã ĩñabeseheri, Cõãmacʉ̃cã mʉ́ãrẽ ĩñabeseriqui. |
23389 | MAT 7:4 | Mʉʉya capeapʉ yucʉdʉca pasanopacʉ, ¿deero tiigʉ́ mʉʉya wedegʉre, “mʉʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãma” jĩĩĩ? |
23390 | MAT 7:5 | ¡Ñañagʉ̃́, tiiditórepigʉ! Mʉʉya capeapʉ niirí dʉcapere néecõãsʉgueya. Cõãtoagʉpʉ, ãñurõ ĩñagʉ̃dacu. Teero tiigʉ́, mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãgʉ̃dacu. |
23391 | MAT 7:6 | ’Cõãmacʉ̃rẽ boohéranorẽ cʉ̃ʉ̃ye queti ãñurére wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, díayiare ãñurére ticora tiiróbiro tiicú. Díayia cúaãmarã ãñuré ticopacari, mʉ́ãrẽ cãmenʉcã́ bacajã́cua. Cõãmacʉ̃rẽ padeodʉgáherare cʉ̃ʉ̃ye ãñuré maquẽrẽ wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, yesea watoapʉ ñaquẽda wapapacáridare déecũrã tiiróbiro tiicú. Yesea tiidaré cʉtatábatejãcua. Cõãmacʉ̃rẽ boohérare bʉ́ri peti cʉ̃ʉ̃yere wedecu. |
23392 | MAT 7:7 | ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Sãĩrĩ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui. Ãñurére ãmaãrã tiiróbirora sãĩrucújãña. Sãĩrucújãrã, bʉaádacu. “Sope pã́õña yʉʉre” jĩĩgʉ̃́ tiiróbiro sãĩdúrijãña. Sãĩdúheri, “jáʉ” jĩĩgʉ̃daqui. |
23393 | MAT 7:8 | Sãĩgʉ̃́no cʉogʉ́daqui. Ãmaãgʉ̃no bʉagʉ́daqui. “Pã́õña” jĩĩgʉ̃́no pã́õnogʉ̃daqui. |
23394 | MAT 7:9 | ’Mʉ́ã põna mʉ́ãrẽ wʉ́abere sãĩrĩ́, cʉ̃́ãrẽ ʉ̃tãpere ticoricu. |
23397 | MAT 7:12 | ’Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirí booa; mʉ́ãcã teerora cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiyá. Teeré Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóarigue tiidutía. |
23398 | MAT 7:13 | ’Esahéri sopegãrẽ sããwaya. Pecamepʉ sããwari sopepe esarí sope niiã; pecamepʉ wáarima esaríma niiã. Toopére paʉ sããwaya. |
23400 | MAT 7:15 | ’Ãpẽrã́ “ʉ̃sã profetas niiã” jĩĩditorare tʉoríjãña. Cʉ̃́ã ãñurã́ tiiróbiro baumíya. Oveja ãñurã́gã tiiróbiro baumíya. Teero baupacára, cʉ̃́ã wãcũrépʉre yáiwa cúaãmarã tiiróbiro wãcũũya. |
23406 | MAT 7:21 | ’Paʉ yʉʉre “Õpʉ̃” jĩĩpacara, cʉ̃́ã niipetira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricua. Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ booré tiiráno dícʉ wáaadacua. |
23407 | MAT 7:22 | Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, paʉ yʉʉre jĩĩmiãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ wãmemena basocáre buewʉ; mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecowʉ; mʉʉ wãmemena pee ãñuré tiiẽ́ñowʉ̃ sũcã”, jĩĩmiãdacua. |
23408 | MAT 7:23 | Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, “mʉ́ãrẽ masĩria yʉʉja” jĩĩgʉ̃dacu. “¡Mʉ́ã ñañaré tiiríra niiã; witiwaya!” jĩĩgʉ̃dacu. |
23409 | MAT 7:24 | ’Teero tiigʉ́, yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiigʉ́no masĩgʉ̃́ tiiróbiro niiĩ. Masĩgʉ̃́no wii tiigʉ́, coasã́wa, ʉ̃tãgãpʉ jea, botarí nʉcõ, wii tiimʉ́ãqui. |
23416 | MAT 8:2 | Cʉ̃ʉ̃ maapʉ wáari, sĩcʉ̃ õpʉ̃ʉ̃ bóagʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto wáayigʉ. Ñicãcoberimena jeacũmuyigʉ: —Õpʉ̃, mʉʉ yʉʉ diarecʉtirere netõnédʉgagʉ, netõnémasĩã, jĩĩyigʉ. |
23417 | MAT 8:3 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeó, jĩĩyigʉ: —Netõnédʉgaga. Diaremanigʉ̃ pʉtʉáya, jĩĩyigʉ. Máata cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ bóare yatijõãyiro. |
23418 | MAT 8:4 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedegʉ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ—. Pairé ẽñogʉ̃́ wáaya, “ãñujõããyi” jĩĩdutigʉ. Too síro sũcã Cõãmacʉ̃rẽ ticoya, mʉʉ diaré netõã́rigue wapa wapatírono tiigʉ́. Teeré tiidutírigʉ niiwĩ Moisés. Mʉʉ teero tiiyá, basocá niipetira mʉʉ diaré netõã́riguere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. |
23420 | MAT 8:6 | —Õpʉ̃, yʉʉre padecotegʉ wiipʉ́ cõãã́wĩ. Cʉ̃ʉ̃ wáamasĩriawĩ. Bayiró peti pũnisíjããwĩ, jĩĩwĩ. |
23421 | MAT 8:7 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: —Jáʉ. Netõnégʉ̃ wáagʉda, jĩĩmiwĩ. |
23422 | MAT 8:8 | Cien surara dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: —Õpʉ̃, yʉʉ bʉ́ri niigʉ̃́ niiã. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ yáa wiipʉ “sããatiya” jĩĩmasĩriga. Mʉʉ sããwaripacari, “netõã́rõ” jĩĩcoremenarã yʉʉre padecotegʉ netõjṍãgʉ̃daqui. |
23423 | MAT 8:9 | Yʉʉ ãpẽrã́ dutiré docapʉ niiã. Yʉʉpʉ surarare dutia sáa. Yʉʉ sĩcʉ̃rẽ “wáaya” jĩĩrĩ, wáai. Ãpĩrẽ́ “atiya” jĩĩrĩ, atii. Yʉʉre padecotegʉre “biiro tiiyá” jĩĩrĩ, tiii, jĩĩwĩ. |
23424 | MAT 8:10 | Jesús cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉogʉ́, tʉomaníjõãwĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrã́rẽ jĩĩwĩ: —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Israelpʉre ãni tiiróbiro padeoré cʉogʉ́re bʉajeáñariga. |
23427 | MAT 8:13 | Jesús cien surarare dutigʉ́re jĩĩwĩ: —Mʉʉya wiipʉ pʉtʉawagʉa. Mʉʉ padeoárirobirora wáaadacu, jĩĩwĩ. Toorá cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉ netõjṍãyigʉ. |
23431 | MAT 8:17 | Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, profeta Isaías jóarirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: “Marĩ tutuherere, marĩ diarecʉtirere cʉ̃ʉ̃peja netõnéjãwĩ”, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23432 | MAT 8:18 | Jesús paʉ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãnʉcãrĩ ĩñagʉ̃, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Jãmʉ, tĩãwaco iiníñapʉ, jĩĩwĩ. |
23433 | MAT 8:19 | Sĩcʉ̃ Moisés jóarigue buegʉ́ Jesús pʉto wáa, jĩĩwĩ: —Basocáre buegʉ́, noo mʉʉ wáaro yʉʉ mʉʉrẽ nʉnʉgʉ̃́da. Mʉʉ buegʉ́ niidʉgaga. |
23434 | MAT 8:20 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: —Wáicʉra cãniré tutiri cʉoóya. Minipõná põnacʉtíre sutiri cʉoóya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃peja cãnirṍ cʉoría, jĩĩwĩ. |
23435 | MAT 8:21 | Ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉmíãrigʉ jĩĩwĩ: —Õpʉ̃, yʉʉ pacʉ diari siro, yaatóagʉpʉ, mʉʉmena wáagʉda sũcã, jĩĩmiwĩ. |
23436 | MAT 8:22 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: —Yʉʉmena wáadʉgagʉ mecʉ̃tígãrã yʉʉre nʉnʉdóajãña. Yʉʉre padeohéra diarirapʉ tiiróbiro niitoaya. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ yaaáro, jĩĩwĩ. |
23439 | MAT 8:25 | Teero tiirá, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, wãcõrã́rã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: —¡Ʉ̃sã Õpʉ̃, netõnéña! ¡Marĩ duadiarapʉ tiiara! jĩĩwʉ̃. |
23440 | MAT 8:26 | Jesús ʉ̃sãrẽ yʉʉwi: —¿Deero tiirá nocõrõ cuii? Mʉ́ã péerogã padeoré cʉorá niiã. Jĩĩtoa, wʉ̃mʉnʉcã, wĩnorẽ́, ocoturíre nʉcʉ̃ã́dutiwi. Nʉcʉ̃ã́petijõãwʉ̃. |
23441 | MAT 8:27 | Ʉ̃sã ĩñamanijõãjĩrã, cãmerĩ́ wedesewʉ: —¿Ñiirũno basocʉ́ niimiĩ ãni? Cʉ̃ʉ̃rẽ wĩnopʉ́ra, ocoturípʉra yʉʉjã, netõnʉcã́ria, jĩĩwʉ̃. |
23443 | MAT 8:29 | Jesuré ĩñarã, acaribíjõãwã: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃, ʉ̃sãrẽ potocṍrijãña. ¿Ʉ̃sãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́ atiarĩ? Ʉ̃sã ñañarõ netõã́daro jearia ména, jĩĩwã. |
23445 | MAT 8:31 | Wãtĩã basocápʉre niirã́ Jesuré bayiró sãĩwã́: —Mʉʉ ʉ̃sãrẽ cõãwionecogʉja, ĩ́niã yeseapʉre sããwadutiya, jĩĩwã. |
23446 | MAT 8:32 | Jesús: —Teerora tiiyá, jĩĩ yʉʉwi. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, basocápʉre niiãrira witiwa, yeseapʉre sããwatu niiwã. Niipetira yesea opatʉdipʉ cʉtʉcʉtʉ́buawa, opataropʉ ñaañuã, duajõãwã. |
23448 | MAT 8:34 | Teeré tʉorá, tiimacã macãrã niipetira Jesús pʉtopʉ jeawa. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, biiro jĩĩwã: —¡Wáagʉa! Ʉ̃sãya ditapʉre pʉtʉárijãña, jĩĩwã. |
23450 | MAT 9:2 | Toopʉ́ ãpẽrã́ sĩcʉ̃ wáamasĩhẽgʉ̃rẽ cõãrṍmena Jesús pʉtopʉ ñoonéjeayira. Jesús cʉ̃́ã padeorí ĩñagʉ̃, wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Yáa wedegʉ, wãcũtutuaya. Mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa, jĩĩyigʉ. |
23451 | MAT 9:3 | Sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá toopʉ́ niiyira. Cʉ̃́ã Jesús jĩĩrére tʉorá, wãcũyira: “Ãni Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii”, jĩĩ wãcũyira. |
23452 | MAT 9:4 | Jesús cʉ̃́ã wãcũrére masĩjĩgʉ̃, sãĩñáyigʉ: —¿Deero tiirá mʉ́ã ñañarõ wãcũĩ? |
23453 | MAT 9:5 | Ãnirẽ́ “mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa” yʉʉ jĩĩrĩ, tee cʉ̃ʉ̃rẽ acabónoãriguere ĩñaricu mʉ́ãjã. Yʉʉ “wʉ̃mʉnʉcã, wáaya” jĩĩrĩpereja, cʉ̃ʉ̃ wʉ̃mʉnʉcãrĩ ĩñaã mʉ́ã. |
23454 | MAT 9:6 | Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niiã. Teero tiigʉ́, atiditapʉ́re basocá cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabómasĩã. Yʉʉ dutirére mʉ́ãrẽ ẽñogʉ̃́da, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. Wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Wʉ̃mʉnʉcãña. Mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, mʉʉya wiipʉ pʉtʉawaya, jĩĩyigʉ. |
23457 | MAT 9:9 | Jesús too netõwágʉ, yʉʉre ĩñabʉawi. Yʉʉ romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocʉ niimiwʉ̃. Jesús yʉʉre yʉʉ paderópʉ duiri ĩña: —Jãmʉ yʉʉmena, jĩĩwĩ. Teero tiigʉ́, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃mena wáawʉ. |
23459 | MAT 9:11 | Fariseo basoca teeré ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáwã: —¿Deero tiigʉ́ mʉ́ãrẽ buegʉ́ niyeru wapasébosari basocamena, ñañaré tiirámena yaai? jĩĩwã. |
23460 | MAT 9:12 | Jesús teeré tʉogʉ́, jĩĩwĩ: —Diaremanirã ʉcotigʉre boorícua; diarecʉtira dícʉ ʉcotigʉre boocúa. |
23461 | MAT 9:13 | Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere buenemorã wáaya sũcã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”, jĩĩã. Yʉʉpe “ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ, jĩĩwĩ. |
23462 | MAT 9:14 | Too síro Juan buerére nʉnʉrã́ Jesús pʉto ati, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: —Ʉ̃sã, teero biiri fariseo basoca betia. ¿Deero tiirá mʉʉ buerápe betiríi? jĩĩwã. |
23463 | MAT 9:15 | Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: —Wãmosíagʉdʉ boocórira bóaneõrã niimasĩriya, cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãmena niirĩ. Too síro cʉ̃ʉ̃ néewanogʉ̃daqui. Teero wáari siro, betiádacua. |
23464 | MAT 9:16 | ’Sĩcʉ̃ sutiró bʉcʉrore mama caseroména seeréturiqui. Teeré tiiátã, coserí, mama caserope wéedʉo, bʉcʉ caserore yigajõãrĩ tiicú. Teero tiirí, pairí cope yiganemocu. |
23466 | MAT 9:18 | Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, sĩcʉ̃ judíoa neãrí wii dutirá menamacʉ̃ jea, Jesús pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, jĩĩwĩ: —Yʉʉ macõ mecʉ̃tígã diajõããwõ. Jãmʉ yʉʉmena. Ñaapeógʉ atiya. Mʉʉ ñaapeóri, masãgõdaco, jĩĩwĩ. |
23469 | MAT 9:21 | Coo wãcũyigo: “Yʉʉ cʉ̃ʉ̃yaro sutiró padeñáremenarã netõjã́gõdacu”, jĩĩ wãcũyigo. |
23470 | MAT 9:22 | Jesús cãmenʉcã́ coore ĩña, jĩĩwĩ: —Yáa wedego, wãcũtutuaya. Mʉʉ padeojĩ́gõ, netõnénoãrigopʉ pʉtʉáa, jĩĩwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, máata diaremanigõ pʉtʉáwo. |
23472 | MAT 9:24 | Cʉ̃́ãrẽ jĩĩrigʉ niiwĩ: —Witiwaya. Wĩmagõ diarico; cãnigṍ tiicó, jĩĩrigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́mirira niiwã. |
23475 | MAT 9:27 | Jesús too niiãrigʉ maapʉ wáawi sũcã. Cʉ̃ʉ̃ too wáari, pʉarã́ capeari ĩñahẽrã bayiró bʉsʉrómena jĩĩnʉnʉsewa: —¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, ʉ̃sãrẽ bóaneõña! jĩĩwã. |
23476 | MAT 9:28 | Jesús wiipʉ́ sããjeari, capeari ĩñahẽrã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉsã́jeawa. Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: —¿Mʉ́ã yʉʉre “netõnémasĩjãqui” jĩĩ padeói? jĩĩwĩ. —Ʉ̃́jʉ̃, padeóa, jĩĩwã. |
23477 | MAT 9:29 | Too docare Jesús cʉ̃́ãye capearire ñaapeó: —Mʉ́ã padeoróbirora queoró wáaaro, jĩĩwĩ. |
23478 | MAT 9:30 | Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, ĩñajõãwã. Jesús: —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedera mee tiiádacu mʉ́ã, jĩĩmiwĩ. |
23481 | MAT 9:33 | Jesús wãtĩrẽ cõãwionecoari sirogãrã, wedesehegʉ niimiãrigʉ wedesenʉcãwĩ. Too macãrã ĩñamanijõãwã. —Ãno Israelpʉre teero wáari ĩñahẽrã niiwʉ̃ marĩ, jĩĩwã. |
23482 | MAT 9:34 | Fariseo basocape biiro jĩĩwã: —Ãni wãtĩãrẽ dutigʉ́ tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoi, jĩĩwã. |
23483 | MAT 9:35 | Jesús niipetire macãrĩ, pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ wáanetõwĩ. Judíoa neãré wiseripʉ buewi. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedewi. Niipetira diarecʉtirare, teero biiri õpʉ̃ʉ̃rĩ pũnirecʉtirare netõnéwĩ. |
23485 | MAT 9:37 | Teero tiigʉ́, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩwĩ: —Paʉ peti yʉʉre padeoádara niicua. Pʉarã́gã yéere wedeadarapeja niiĩya. |
23488 | MAT 10:2 | Ʉ̃sã doce cʉ̃ʉ̃ beserira wãme ate niiã: Niisʉguegʉ Simón niiwĩ. Apewãmé “Pedro” niiã. Cʉ̃ʉ̃ bai Andrés, Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juan, |
23491 | MAT 10:5 | Jesús ʉ̃sã doce cʉ̃ʉ̃ beserirare ticocogʉ, “ateré tiiádacu mʉ́ã” jĩĩwĩ: —Judíoa niihẽrã niirṍpʉ wáarijãña. Samaria ditapʉ niiré macãrĩcãrẽ sããwarijãña. |
23493 | MAT 10:7 | Cʉ̃́ãrẽ ateré wedera wáaya: “Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia”, jĩĩña. |
23495 | MAT 10:9 | ’Mʉ́ã wáara, niyeruquiri néewarijãña. |
23497 | MAT 10:11 | ’Mʉ́ã pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ sããjeara, “ãnirã́ ãñuĩ” cʉ̃́ã jĩĩgʉ̃́rẽ ãmaãña. Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ” jĩĩrĩ, “nocõrõ yoari niiãda” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ pʉtʉácũmuña. |
23498 | MAT 10:12 | Wiipʉ́ sããjeara, tiiwií macãrãrẽ “Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ niirecʉtiri tiiáro” jĩĩ, ãñudutiya. |
23505 | MAT 10:19 | Mʉ́ãrẽ néewari, “¿deero jĩĩ wedeadari; deero jĩĩãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wedemasĩãdarere ticogʉdaqui. |
23507 | MAT 10:21 | ’Sĩcʉ̃põna niipacara, dutirápʉre cãmerĩ́ wedesã, sĩãrĩ́ tiiádacua. Cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉã cʉ̃́ã põnarẽ teerora tiiádacua. Cʉ̃́ã põnacã cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽna netõnʉcã́, sĩãrĩ́ tiiádacua. |
23510 | MAT 10:24 | ’Sĩcʉ̃ buegʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ buegʉ́ nemorṍ masĩgʉ̃́ niimasĩriqui. Padecotegʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́ nemorṍ niimasĩriqui. |
23511 | MAT 10:25 | Buegʉ́ ateré jĩĩrõ booa: “Yʉʉre buegʉ́ tiiróbiro niidʉgaga”. Padecotegʉcã “yʉʉre dutigʉ́ tiiróbiro niidʉgaga” jĩĩrõ booa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ buegʉ́re “wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú niiĩ” jĩĩrã, nemorṍrã ñañarõ jĩĩãdacua mʉ́ãpereja. |
23512 | MAT 10:26 | ’Teero tiirá, basocáreja cuirijãña. Bauhéropʉ niiré bauádacu. Ĩñahẽrõpʉ tiiré masĩnoãdacu. |
23515 | MAT 10:29 | ’Sicaqui niyeruquigãmena pʉarã́ minipõnágã sãĩnóã. Cʉ̃́ã wapamanípacari, Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃nogãrẽ bóaaro jĩĩripacari, yepapʉ ñaadia, bóariqui. |
23516 | MAT 10:30 | Mʉ́ãye póarire “noquẽ pee niiã” jĩĩmasĩjãqui. |
23518 | MAT 10:32 | ’Teero tiigʉ́, basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “padeóa” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ra niiĩ” jĩĩ wedegʉda. |
23519 | MAT 10:33 | Basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ mee niiã” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ mee niiĩ” jĩĩgʉ̃da. |
23520 | MAT 10:34 | ’Mʉ́ã yʉʉre “atibʉ́recopʉre ãñurõ niirecʉtire maquẽrẽ néeatigʉ tiiquí” jĩĩ wãcũrijãña. Teeré néeatigʉ mee atiwʉ. Ãpẽrã́ yʉʉre boohéra yʉʉre boorámena cãmerĩ́tutiadacua. Teero tiigʉ́, cãmerĩ́ tuudʉcáwarere néeatigʉ atiwʉ. |
23521 | MAT 10:35 | Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉ yʉʉre padeorí ĩñagʉ̃, “teero padeoã́majãgʉ̃ tiia mʉʉjã” jĩĩgʉ̃daqui. Teerora wáaadacu numiṍpecãrẽ coo pacoména. Teerora wáaadacu sũcã macʉ̃ nʉmorẽ coo mañecõména. |
23523 | MAT 10:37 | ’Sĩcʉ̃no yʉʉre maĩrṍ nemorṍ cʉ̃ʉ̃ pacʉpere, cʉ̃ʉ̃ pacopére maĩnetṍnʉcãgʉ̃, yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. Sĩcʉ̃no yʉʉre maĩrṍ nemorṍ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃pére, cʉ̃ʉ̃ macõpére maĩnetṍnʉcãgʉ̃, yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. |
23524 | MAT 10:38 | Sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré padeogʉ́ja diajãbocu” jĩĩ cuigʉno yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. |
23525 | MAT 10:39 | Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. |
23526 | MAT 10:40 | ’Mʉ́ãrẽ bocagʉ́no yʉʉre bocagʉ tiii. Yʉʉre bocagʉ́ yʉʉre ticodiocorigʉre bocagʉ tiii. |
23527 | MAT 10:41 | Profetano jeari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bocaboqui, “cʉ̃ʉ̃ profeta niiĩ” jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ profetaye wapatáre ticorobiro bocagʉ́cãrẽ wapatígʉdaqui. Teerora basocʉ́ ãñugʉ̃́no jeari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bocaboqui, “cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ye wapatáre ticorobiro bocagʉ́cãrẽ wapatígʉdaqui. |
23528 | MAT 10:42 | Teerora yʉʉ buegʉ́no jeari, cʉ̃ʉ̃ bʉ́ri niigʉ̃́ niipacari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ oco yʉsʉáre tĩ́ãboqui, “cʉ̃ʉ̃ Jesús buegʉ́ niiĩ” jĩĩgʉ̃. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃ʉ̃ wapatáre bʉagʉ́daqui, jĩĩwĩ. |
23531 | MAT 11:3 | Cʉ̃́ã toopʉ́ jeara, Juan sãĩñádutiariguere sãĩñáwã: —¿Mʉʉrã́ niiĩ “basocáre netõnégʉ̃dʉ atigʉdaqui” jĩĩnorigʉ o ãpĩpére yuegarite? jĩĩwã. |
23532 | MAT 11:4 | Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: —Juanrẽ́ wedera wáaya mʉ́ã tʉoáriguere, mʉ́ã ĩñaãriguere. |
23533 | MAT 11:5 | Biiro jĩĩña: “Ĩñahẽrã ĩñaãya. Wáamasĩhẽrã wáaaya. Õpʉ̃ʉ̃rĩ bóara yatijõãnoya. Tʉohéra tʉoóya. Diaarira masõnoya. Bóaneõrã ãñuré quetire wedenoya. |
23534 | MAT 11:6 | Yʉʉre padeodúhegʉno ʉseniqui”, jĩĩ wedera wáaya, jĩĩwĩ. |
23535 | MAT 11:7 | Cʉ̃́ã wáara tiirí, Jesús Juanyé maquẽrẽ basocáre wedenʉcãwĩ: —¿Mʉ́ã basocá manirṍpʉ ñeenórẽ ĩñarã jeari? ¿Cãnʉsirogʉ wĩno páapuri cãmeñarere ĩñarã jearite? |
23536 | MAT 11:8 | ¿Ñeenórẽ ĩñarã jeari? ¿Ãñuré suti sãñagʉ̃́rẽ ĩñarã jearite? Suti ãñuré sãña niirã́jã õpãrãyé wiseripʉ niicua. |
23537 | MAT 11:9 | ¿Ñeenópere ĩñarã jeari? ¿Profetapere ĩñarã jearite? Diamacʉ̃́rã Juanpeja profetas nemorṍ ʉpʉtí maquẽrẽ wedewi. |
23539 | MAT 11:11 | ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niipetira basocá watoapʉre Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ tiiróbiro ʉpʉtí macʉ̃ niigʉ̃́ maniĩ. Tee biipacari, bʉ́ri niigʉ̃́ niipacʉ, Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉsegʉnope Juan nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ. |
23542 | MAT 11:14 | Mʉ́ã yʉʉ jĩĩãdarere padeoáda jĩĩrã, ãñurõ tʉoyá: Juanrã́ niijãgʉ̃ tiii “Elías ãnopʉ́ pʉtʉaatigʉdaqui sũcã” jĩĩnorigʉ. |
23544 | MAT 11:16 | ’¿Ñeenó queorémena wedegʉdari yʉʉ atitó macãrãrẽ? Wĩmarã macã decopʉ apeduira tiiróbiro niiĩya. Cʉ̃́ã menamacãrãmena biiro cãmerĩ́tuticua: |
23545 | MAT 11:17 | “Ʉ̃sã bosebʉreco tiirí, basaapuriawʉ̃. Ʉ̃sã booritua, utiri, utiapuriawʉ̃”, jĩĩcua. |
23546 | MAT 11:18 | Juan apetóre yaariyigʉ; vinocãrẽ sĩnirídojãyigʉ. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃ teero biirecʉtiri ĩñarã, “wãtĩ cʉoi” jĩĩã. |
23547 | MAT 11:19 | Yʉʉ niipetira sõwʉ̃pe yaa, sĩniã. Mʉ́ã yʉʉ teero tiirí ĩñarã, “yaawãnigʉ̃, sĩniwãnígʉ̃ niiĩ; niyeru wapasébosari basoca menamacʉ̃, ñañaré tiirá menamacʉ̃ niiĩ” jĩĩã. Basocá Cõãmacʉ̃ masĩrére cʉorá cʉ̃́ã tiirécʉtiremena tee masĩrére ẽñomasĩ́ya, jĩĩwĩ. |
23549 | MAT 11:21 | —Bóaneõrã niiã mʉ́ã Corazín, Betsaida macãrĩ macãrã. Yʉʉ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere ĩñarira niipacara, wasorídojãã. Tiro, Sidón macãrĩpʉ yʉʉ tiiẽ́ñoãtã, máata teemacãrĩ macãrã cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasotóabojĩya. Cʉ̃́ã wãcũpatirere ẽñorã́, wãcũpatire suti sãña, nitĩ tuusĩã́bojĩya. |
23551 | MAT 11:23 | Mʉ́ã Capernaum macãrãcã “Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ ãñurõ mʉãwaadacu” jĩĩ wãcũmicu. Mʉãwaricu; pecamepe diiwáadacu. Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ tiiẽ́ñorigue tiirírobiro Sodomapʉre tiiẽ́ñoãtã, tiimacã mecʉ̃tígãrẽ niibocu ména. |
23553 | MAT 11:25 | Too síro Jesús Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi: —Pacʉ, mʉʉ ʉ̃mʉã́se, atiditá Õpʉ̃ niiã. “Ʉ̃sã masĩnetõnʉcãã” jĩĩrã́rẽ mʉʉyere masĩrĩ tiiría; wĩmarã tiiróbiro mʉʉyere masĩdʉgarapere teeré masĩrĩ tiia. Teeré mʉʉ teerora wáari boocú. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa, jĩĩwĩ. |
23555 | MAT 11:27 | Too síro basocápere jĩĩwĩ sũcã: —Yʉʉ Pacʉ niipetire masĩrére yʉʉre ticowi. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã yʉʉ niirecʉtirere masĩĩ. Yʉʉpecã sĩcʉ̃rã cʉ̃ʉ̃ niirecʉtirere masĩã. Ãpẽrãcã́ Cõãmacʉ̃ niirecʉtirere masĩãdacua. Yʉʉ booránorẽ cʉ̃ʉ̃rẽ masĩrĩ tiigʉ́da. |
23560 | MAT 12:2 | Fariseo basoca ʉ̃sã tee tiirí ĩñarã, Jesuré jĩĩwã: —Ĩñaña. Marĩrẽ yeerisãri bʉrecore padedutiripacari, mʉʉ buerápeja padera tiiíya, jĩĩwã. |
23561 | MAT 12:3 | Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: —Õpʉ̃ David sicabʉreco jʉabóayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ menamacãrã jʉabóaramena cʉ̃ʉ̃ tiiríguere mʉ́ã buerá niipacara, ¿masĩrii? |
23562 | MAT 12:4 | Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayigʉ. Toopʉ́ pã mesa sotoa pesariguere “Cõãmacʉ̃ye niiã” jĩĩriguere yaapetijãyigʉ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena. Paiá dícʉre yaaré niimiyiro. |
23563 | MAT 12:5 | Paiá Cõãmacʉ̃wiipʉ paderá yeerisãri bʉreco niipacari, yeerisãriya. Yeerisãripacara, Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́riya. Mʉ́ã teeré buerá niipacara, ¿masĩridojãĩ? |
23565 | MAT 12:7 | Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere mʉ́ã tʉomasĩ́ricu. Biiro jĩĩ jóanoã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”, jĩĩré niiã. Mʉ́ã teeré tʉomasĩ́rãjã, ñañaré tiihérarena “ñañaré tiiíya” jĩĩriboajĩyu. |
23568 | MAT 12:10 | Toopʉ́ sĩcʉ̃ wãmo bʉʉre cʉogʉ́ niiwĩ. Fariseo basoca Jesuré wedesãdʉgara, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: —¿Marĩ yeerisãri bʉreco niirĩ, diarecʉtirare netõnémasĩnogari? |
23569 | MAT 12:11 | Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: —Mʉ́ãyagʉ oveja copepʉ ñaasãrĩ, marĩ yeerisãri bʉreco niipacari, mʉ́ã néewionecocu. |
23571 | MAT 12:13 | Teero jĩĩãri siro, basocʉ́re: —Mʉʉya wãmorẽ súucoya, jĩĩwĩ. Cʉ̃ʉ̃peja súucowi. Teero tiiríra, tiiwãmo apewãmó tiiróbiro ãñurí wãmo pʉtʉáwʉ. |
23572 | MAT 12:14 | Fariseo basocape witiwa, “¿deero tii marĩ ãnirẽ́ sĩãã́dariye?” jĩĩ wedesewarira niiwã. |
23581 | MAT 12:23 | Niipetira basocá ĩñamanijõãwã. Cãmerĩ́ sãĩñáwã: —¿Ãni õpʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ cʉ̃́ã “atigʉdʉ niiãyigʉ” jĩĩrigʉ niigari? jĩĩwã. |
23582 | MAT 12:24 | Fariseo basocapeja cʉ̃́ã wedeseri tʉorá, jĩĩwã: —Ãni wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoi, jĩĩwã. |
23583 | MAT 12:25 | Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére masĩjĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: —Sicadita macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́quẽrã, tiidita macãrã petijṍãcua. Sicamacã macãrã o sicawií macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́quẽrã, cʉ̃́ãcã petijṍãcua. |
23585 | MAT 12:27 | Mʉ́ã yʉʉre “Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoqui” jĩĩã. Teero jĩĩãtã, mʉ́ã buerére nʉnʉrã́ wãtĩãrẽ cõãwionecora, ¿noã tutuaremena cõãwionecogari? Cʉ̃́ãrẽ sãĩñárã wáaya. Mʉ́ã wisirére cʉ̃́ã ẽñoã́dacua. |
23587 | MAT 12:29 | ’Tutuagʉya wiire ãpĩ sããwagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ siatúcũripacʉ, ẽmamasĩriqui; siatúcũtoagʉpʉ, cʉ̃ʉ̃ya wii maquẽrẽ ẽmamasĩqui. |
23588 | MAT 12:30 | ’Yʉʉre boohégʉ yʉʉre ĩñatutigʉ niiĩ. Yʉʉre tiiápuhegʉ yʉʉre nʉnʉdʉgárare cãmotágʉ niiĩ. |
23589 | MAT 12:31 | ’Teero tiirá, ãñurõ tʉoyá: Cõãmacʉ̃ basocáre niipetire cʉ̃́ã ñañaré tiirére, ñañarõ wedeserere acabógʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ teero acabópacʉ, cʉ̃́ã Espíritu Santore ñañarõ wedeseripereja, acabóriqui. |