23216 | MAT 1:3 | Judá Fares pacʉ, teero biiri Zara pacʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã paco Tamar niiyigo. Fares Esrom pacʉ niiyigʉ. Esrom Aram pacʉ niiyigʉ. |
23224 | MAT 1:11 | Josías Jeconías, teero biiri cʉ̃ʉ̃ baira pacʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã niiritabere Babilonia dita macãrã Israelya põna macãrãrẽ ñee, néewarucuyira cʉ̃́ãya dita Babiloniapʉ. |
23225 | MAT 1:12 | Cʉ̃́ãrẽ néewari siro, Jeconías Salatiel pacʉ niiyigʉ. Salatiel Zorobabel pacʉ niiyigʉ. |
23229 | MAT 1:16 | Jacob José pacʉ niiyigʉ. José María manʉ niiyigʉ. Coo Jesús paco niiwõ sáa. Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ. |
23230 | MAT 1:17 | Teero tiiró, Abrahammena pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputiyira tée David bauáritomena. Too síro Daviména pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira, tée Israelya põna macãrãrẽ Babilonia ditapʉ cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro. Too síro cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro, catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira sũcã tée Cristo bauáritomena. |
23231 | MAT 1:18 | Jesucristo bauárigue biiro wáayiro. María cʉ̃ʉ̃ paco Joseména manʉcʉtigodo tiiyígo. Cʉ̃́ã pʉarã́ niiãdari sʉguero, Espíritu Santo tutuaremena niipacó niitoayigo. |
23232 | MAT 1:19 | José coo manʉ niigʉ̃dʉ coo niipacó niirére ĩñagʉ̃, “coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niijĩgʉ̃, basocá tʉocóropʉ wedesãdʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, “yayióro coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. |
23233 | MAT 1:20 | Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũrĩ, quẽẽrṍpʉ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —José, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, María ñañarõ tiiríwo. Boboré manirṍ coomena wãmosíaya. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃ tutuaremena coore niipacó wáari tiirígʉ niiwĩ. |
23234 | MAT 1:21 | Coo wĩmagʉ̃rẽ apagodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtigʉdaqui Jesús. Cʉ̃ʉ̃ wãme “basocáre netõnégʉ̃” jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃ʉ̃ basocá ñañaré tiiré wapare netõnégʉ̃daqui, jĩĩyigʉ ángele. |
23235 | MAT 1:22 | Tee niipetire Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: |
23236 | MAT 1:23 | Sĩcõ numiṍ ʉ̃mʉmena niiñaripaco, niipacó nii, põnacʉtígodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãme Emanuel niiãdacu, jĩĩ jóadutiyigʉ. Emanuel “Cõãmacʉ̃ marĩmena niiĩ” jĩĩdʉgaro tiia. |
23239 | MAT 2:1 | Jesús Judea dita niirí macã Belénpʉ bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bauárito, Herodes judíoaya dita õpʉ̃ niiyigʉ. Teebʉrecorire ʉ̃mʉã́ masĩrí basoca muĩpũ mʉãatirope macãrã Jerusalénpʉ jeayira. |
23242 | MAT 2:4 | Herodes niipetira paiaré dutiráre, teero biiri Moisés jóarigue bueráre sʉocó, sãĩñáyigʉ: —¿Cõãmacʉ̃ beserigʉ noopʉ́ bauágʉdari? jĩĩyigʉ. |
23243 | MAT 2:5 | Cʉ̃́ã yʉʉyira: —Judea dita niirí macã Belénpʉ bauágʉdaqui. Teeré jĩĩ jóarigʉ niiwĩ profeta. Ateré jóarigʉ niiwĩ: |
23244 | MAT 2:6 | Belén Judea ditapʉ niirí macã bʉ́ri niirí macã mee niiã atiditapʉ́re. Tiimacã macʉ̃ õpʉ̃ wáagʉdaqui. Cõãmacʉ̃yara Israelya põna macãrãrẽ cotegʉdʉ niigʉ̃daqui, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ, jĩĩyira. |
23246 | MAT 2:8 | Wedeari siro, Belénpʉ ticoco, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Wĩmagʉ̃ bauárigʉre sãĩñárã wáaya. Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉará, yʉʉcãrẽ wedera atiwa sũcã. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ wáagʉdʉ tiia, jĩĩmiyigʉ. |
23247 | MAT 2:9 | Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wedeari siro, netõjṍãyira sũcã. Maapʉ cʉ̃́ã wáari, ñocõãwʉ̃́ cʉ̃́ãya macãpʉ cʉ̃́ã ĩñarigʉra cʉ̃́ã sʉguero sʉguewayigʉ. Wĩmagʉ̃ niirṍ sotoapʉ jeagʉra, ñocõãwʉ̃́ pʉtʉánʉcãyigʉ. |
23250 | MAT 2:12 | Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ quẽẽrṍpʉre “Herodere ĩñarã cãmepʉtʉ́arijãña” jĩĩyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃́ãya ditapʉ pʉtʉawara, apemapé pʉtʉajõãyira sáa. |
23252 | MAT 2:14 | Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, ñamirã wãcã, wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwayigʉ. |
23253 | MAT 2:15 | Herodes catiró põõtẽ́õrõ niiyira toopʉ́re. Cʉ̃́ã teero tiiríguemena Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: “Yʉʉ macʉ̃ Egiptopʉ niimirigʉre sʉowitíwʉ”, jĩĩ jóadutiyigʉ. |
23255 | MAT 2:17 | Cʉ̃ʉ̃ teero tiidutíriguemena profeta Jeremías jóare diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: |
23256 | MAT 2:18 | Ramá macãpʉre basocá booritua, bayiró utiri tʉonóyira. Raquel pãrãmérã niinʉnʉsera numiãpʉ cʉ̃́ã põnarẽ bayiró utiyira. Cʉ̃́ã põnarẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, “wãcũtutuaya” jĩĩrĩ booríyira, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23259 | MAT 2:21 | Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, wãcã, wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã néepʉtʉaatiyigʉ Israel ditapʉ. |
23260 | MAT 2:22 | Herodes macʉ̃ Arquelao cʉ̃ʉ̃ pacʉre Judea dita õpʉ̃ wasoyígʉ. José tee quetire tʉogʉ́, cuiyigʉ. Judeapʉre wáadʉgariyigʉ. Cõãmacʉ̃ quẽẽrṍpʉ wedenorigʉ niijĩgʉ̃, Galilea ditare netõjṍãyigʉ sáa. |
23263 | MAT 3:2 | Ateré jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá, jĩĩyigʉ. |
23265 | MAT 3:4 | Juanyáro sutiró camello póarimena tiiríro niiyiro; cʉ̃ʉ̃ siatúrida wáicʉ caseroda niiyiro. Cʉ̃ʉ̃ yaaré yeseroa, macãnʉcʉ̃ macãrã mumiãoco niiyiro. |
23267 | MAT 3:6 | Cʉ̃́ã ñañaré tiirére wedenetõãri siro, día Jordánpʉ cʉ̃́ãrẽ wãmeõtiyigʉ. |
23268 | MAT 3:7 | Paʉ fariseo basoca, saduceo basoca wãmeõtidutira jeari ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. |
23270 | MAT 3:9 | “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. |
23271 | MAT 3:10 | Mʉ́ã ñañaré tiidúheri ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cõãgʉ̃daqui. Sicagʉ́ yucʉgʉ ñañaré dʉcacʉtirigʉre cõmeãmena nʉcõrĩmenapʉra páata, pecamepʉ sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ãrẽ tiigʉ́daqui. |
23272 | MAT 3:11 | ’Ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríguere ẽñorã́rẽ wãmeõtia ocoména. Ãpĩ yʉʉ siro atiqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃. Ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ã ñañaré tiirére cõãgʉ̃daqui. |
23273 | MAT 3:12 | Cʉ̃ʉ̃ trigore ĩñanogʉ̃dʉ tiiróbiro niiĩ. Teeperire merẽã, teesatirire merẽã cṹũgʉ̃daqui. Teeperire ĩñanogʉ̃daqui cʉ̃ʉ̃ye ĩñanori wiipʉ. Teesatirire sóejãgʉ̃daqui pecame yatiherimepʉ, jĩĩyigʉ Juan. |
23274 | MAT 3:13 | Too síro Jesús Galileapʉ niiãrigʉ día Jordánpʉ atiyigʉ Juan pʉtopʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtidutigʉ atiyigʉ. |
23275 | MAT 3:14 | Juanpe boorímiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Mʉʉpe yʉʉre wãmeõtigʉno niiã. ¿Deero tiigʉ́ “wãmeõtiya yʉʉre” jĩĩĩ? jĩĩyigʉ. |
23276 | MAT 3:15 | Jesús yʉʉyigʉ: —Teero tiijã́ña ména. Niipetire Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiidutírobirora tiiró booa, jĩĩyigʉ. Juan “jáʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtiyigʉ. |
23277 | MAT 3:16 | Wãmeõtitoaari siro, Jesús maajeánʉcãyigʉ. Wãcũña manirṍ ʉ̃mʉã́se pã́õjõãyiro. Jesús Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ diiátiri ĩñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃pʉre jeapeayigʉ. |
23278 | MAT 3:17 | Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉoyíra: —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃mena bayiró ʉseniã, jĩĩyigʉ. |
23281 | MAT 4:3 | Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Jesús pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, atepá ʉ̃tãpáre pã cotowéoya, jĩĩmiyigʉ. |
23282 | MAT 4:4 | Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría. Niipetire Cõãmacʉ̃ye wedeserecã cʉ̃́ãrẽ catiri tiia”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23283 | MAT 4:5 | Too síro wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ Jerusalénpʉ “Cõãmacʉ̃ya macã” cʉ̃́ã jĩĩrí macãpʉ néewayigʉ. Toopʉ́re Cõãmacʉ̃wii sotoapʉ néemʉã, |
23284 | MAT 4:6 | cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, ãnopʉ́mena bupudíaya. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara ángeleare mʉʉrẽ cotedutigʉdaqui. Mʉʉrẽ ʉ̃tãgãpʉ ñaapeari jĩĩrã, bocañeãdacua, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩmiyigʉ. |
23285 | MAT 4:7 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ wedeserere ‘¿diamacʉ̃́rã niimiĩto?’ jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ tiiẽ́ñodutirijãña”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23287 | MAT 4:9 | Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ yʉʉre ñicãcoberimena jeacũmu, “mʉʉ yʉʉ õpʉ̃ niiã” jĩĩ padeorí, ate niipetire mʉʉrẽ ticogʉda, jĩĩmiyigʉ. |
23288 | MAT 4:10 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Wáagʉa, Satanás. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rẽna padeoyá. Cʉ̃ʉ̃ dutiré dícʉre tiiyá”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23291 | MAT 4:13 | Nazaret macãrẽ netõwá, Capernaumpe niigʉ̃ wáayigʉ. Capernaum Galileataro wesa, Zabulónya dita, teero biiri Neftalíya dita wesapʉ niiã. |
23292 | MAT 4:14 | Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ wáari, profeta Isaías jóarirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: |
23294 | MAT 4:16 | mʉ́ã naĩtĩãrõpʉ niirã́biro Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́ricu; ãñurõ bóere ĩñarã́ tiiróbiro mʉ́ãrẽ netõnégʉ̃dʉre ĩñaãdacu. Diarira tiiróbiro niirã́ bóaneõrã niicu; mʉ́ã bóebatere ĩñarã́ tiiróbiro cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, ʉseniãdacu, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23295 | MAT 4:17 | Jesús toopʉ́ jeagʉ, basocáre buenʉcãyigʉ. “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá”, jĩĩyigʉ. |
23299 | MAT 4:21 | Too netõwá, ãpẽrã́ pʉarã́ sĩcʉ̃põnarẽ ĩñayigʉ. Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juan niiyira. Cʉ̃́ã pacʉmena dooríwʉpʉ bapiyucʉre jeesãñáyira. Jesús cʉ̃́ãcãrẽ “jãmʉ” jĩĩyigʉ. |
23300 | MAT 4:22 | Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, máata tiiwʉré, cʉ̃́ã pacʉre cṹũ, wáajõãyira Jesuména. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús niipetiro Galilea ditapʉ judíoa neãré wiseripʉ buewarucuyigʉ. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedeyigʉ. Niipetire cʉ̃́ã diarecʉtire, cʉ̃́ãrẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré netõnéyigʉ. |
23302 | MAT 4:24 | Cʉ̃ʉ̃ teero tiiré quetire niipetira Siria dita macãrã masĩpetijõãyira. Teero tiirá, niipetira diarecʉtirare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néewayira. Ãpẽrã́ merẽã biiré diarecʉtira, ãpẽrã́ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré cʉoráre néewayira. Wãtĩã sããnorirare, ñamadiare cʉoráre, wáamasĩhẽrãrẽ néewayira. Jesús cʉ̃́ãrẽ netõnéyigʉ. |
23306 | MAT 5:3 | —“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. |
23307 | MAT 5:4 | ’Bóaneõrãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yeeripũnapʉ ʉsenire ticogʉdaqui. |
23308 | MAT 5:5 | ’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua. |
23309 | MAT 5:6 | ’Diamacʉ̃́ maquẽ, teero biiri ãñurére bayiró tiidʉgárano ʉseniya. Cõãmacʉ̃ tiiápuremena cʉ̃ʉ̃ boorére tiimasĩ́ãdacua. |
23310 | MAT 5:7 | ’Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃daqui. |
23311 | MAT 5:8 | ’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua. |
23312 | MAT 5:9 | ’Ãñurõ niirecʉtire wáari tiiráno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩgʉ̃daqui. |
23313 | MAT 5:10 | ’Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ boorére tiiré wapa ãpẽrã́ ñañarõ netõrĩ́ tiinórãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. |
23314 | MAT 5:11 | ’Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩ, ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua. Noo ñañarõ niiré jĩĩditoadacua mʉ́ãrẽ. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã ʉseniãdacu. |
23321 | MAT 5:18 | Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco niiritabere Cõãmacʉ̃ péerogã tee dutirére cõãriqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu. |
23322 | MAT 5:19 | Tee dutirére péerogã netõnʉcã́gʉ̃no bʉ́ri niigʉ̃́ niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. Ãpẽrãrẽ́ netõnʉcã́rĩ tiigʉ́nocã teerora biigʉdaqui. Ãpĩ tee dutirére diamacʉ̃́ tiigʉ́nope, ãpẽrãrẽ́ teeré tiidutígʉnope õpʉ̃ tiiróbiro niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. |
23323 | MAT 5:20 | Mʉ́ãrẽ ate wedea: Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca “ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ boorére ãñurõ tiia” jĩĩmiya. Mʉ́ã cʉ̃́ã nemorṍ Cõãmacʉ̃ boorépere tiihéra, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricu. |
23325 | MAT 5:22 | Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã. |
23326 | MAT 5:23 | ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu. |
23327 | MAT 5:24 | Mʉʉ ticoadarere duupéo, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóre sãĩsʉguégʉ wáaya. Teero tiiári siro, “Cõãmacʉ̃rẽ ticogʉda” jĩĩãriguere ticoya sáa. |
23328 | MAT 5:25 | ’Mʉʉrẽ wedesãrigʉmena queti beserópʉ wáarara, boyeromena quẽnosʉguéya. Quẽnosʉguéheri, mʉʉrẽ besegʉ́pʉre ticojãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ surarapʉre ticojãgʉ̃daqui sáa. Cʉ̃́ãpʉra peresuwiipʉ sõnecoadacua sáa. |
23336 | MAT 5:33 | ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”. |
23337 | MAT 5:34 | Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ “teerora tiigʉ́da” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃ wãmemena jĩĩrijãña. “Ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ dutiduiqui. |
23338 | MAT 5:35 | “Atibʉ́recomena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Atibʉ́recocã Cõãmacʉ̃ye dʉpori pesaró tiiróbiro niirõ tiia. “Jerusalénmenacãrẽ diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Tiimacãcã marĩ Õpʉ̃ tutuagʉya macã niiã. |
23342 | MAT 5:39 | Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́norẽ teero ĩñajãña. Cãmeríjãña. Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ wasopúro diamacʉ̃́pere páari, apeniñapécãrẽ páaaro. |
23343 | MAT 5:40 | Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, besegʉ́re “cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiirígue wapa cʉ̃ʉ̃yaro camisare ticodutiya” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, sotoá macãrõ mʉʉ sãñarṍcãrẽ ticojãña, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã. |
23347 | MAT 5:44 | Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽ ĩñatutirare maĩñá. Mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiráre Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya. |
23348 | MAT 5:45 | Mʉ́ã teero tiirá, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ põna niiãdacu. Cʉ̃ʉ̃ ãñurã́ pʉtopʉ, teero biiri ñañarã́ pʉtopʉcãrẽ muĩpũ bóeri tiii. Cʉ̃ʉ̃ booré tiirá pʉtopʉ, teero biiri cʉ̃ʉ̃ booré tiihéra pʉtopʉcãrẽ oco peari tiii. |
23350 | MAT 5:47 | Mʉ́ãya wedera dícʉre ãñurõ tiirá, ¿ñeenó ãñunemore ãpẽrãrẽ́ tiiẽ́ñogari? Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teeré tiiíya. |
23352 | MAT 6:1 | ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye ãñurére tiirá, basocá ĩñacoropʉ dícʉ tiiẽ́ñorijãña. Mʉ́ã teero tiirécʉtiri, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉ́ã ãñuré tiiré wapa ticorénorẽ ticoriqui. |
23353 | MAT 6:2 | Teero tiirá, mʉ́ã bóaneõrãrẽ tiiápura, máata ãpĩrẽ́ bayiró bʉsʉrómena mʉʉ tiiápuariguere wedebatedutirijãña. Tiiditórepira teenórẽ tiirécʉticua mʉ́ã neãré wiseripʉre, teero biiri macã decopʉre. Cʉ̃́ã tiiápucua, ãpẽrã́ “ãñuniĩ” jĩĩãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero jĩĩré wapa wapatápetitoaya mée. |
23356 | MAT 6:5 | ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã neãré wiseripʉ, macã decopʉ nucũ, basocá ĩñaãrõ jĩĩrã, sãĩcúa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. |
23357 | MAT 6:6 | Mʉ́ãpe Cõãmacʉ̃ mʉ́ã Pacʉre sãĩrã́, mʉ́ãye sawiripʉ sããwa, soperé biajã́, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñá. Cʉ̃ʉ̃ ĩñabʉaya manigʉ̃́ niipacʉ, mʉ́ãmena niiqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã ĩñahẽrõpʉ tiirénorẽ ĩñagʉ̃́ mʉ́ã ãñurõ tiiári siro, wapatáre ticogʉdaqui. |