23214 | MAT 1:1 | Jesucristo ñecʉ̃sʉ̃mʉãye wãme ãno jóanoã. Jesucristo Abraham pãrãmi, teero biiri David pãrãmi niinʉnʉsegʉ niiyigʉ. |
23215 | MAT 1:2 | Abraham Isaac pacʉ niiyigʉ. Isaac Jacob pacʉ niiyigʉ. Jacob Judá, cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃sʉ̃mʉã, cʉ̃ʉ̃ baira pacʉ niiyigʉ. |
23216 | MAT 1:3 | Judá Fares pacʉ, teero biiri Zara pacʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã paco Tamar niiyigo. Fares Esrom pacʉ niiyigʉ. Esrom Aram pacʉ niiyigʉ. |
23217 | MAT 1:4 | Aram Aminadab pacʉ niiyigʉ. Aminadab Naasón pacʉ niiyigʉ. Naasón Salmón pacʉ niiyigʉ. |
23218 | MAT 1:5 | Salmón Booz pacʉ niiyigʉ. Booz paco Rahab niiyigo. Booz Obed pacʉ niiyigʉ. Obed paco Rut niiyigo. Obed Isaí pacʉ niiyigʉ. |
23220 | MAT 1:7 | Salomón Roboam pacʉ niiyigʉ. Roboam Abías pacʉ niiyigʉ. Abías Asa pacʉ niiyigʉ. |
23224 | MAT 1:11 | Josías Jeconías, teero biiri cʉ̃ʉ̃ baira pacʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã niiritabere Babilonia dita macãrã Israelya põna macãrãrẽ ñee, néewarucuyira cʉ̃́ãya dita Babiloniapʉ. |
23225 | MAT 1:12 | Cʉ̃́ãrẽ néewari siro, Jeconías Salatiel pacʉ niiyigʉ. Salatiel Zorobabel pacʉ niiyigʉ. |
23226 | MAT 1:13 | Zorobabel Abiud pacʉ niiyigʉ. Abiud Eliaquim pacʉ niiyigʉ. Eliaquim Azor pacʉ niiyigʉ. |
23228 | MAT 1:15 | Eliud Eleazar pacʉ niiyigʉ. Eleazar Matán pacʉ niiyigʉ. Matán Jacob pacʉ niiyigʉ. |
23229 | MAT 1:16 | Jacob José pacʉ niiyigʉ. José María manʉ niiyigʉ. Coo Jesús paco niiwõ sáa. Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ. |
23230 | MAT 1:17 | Teero tiiró, Abrahammena pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputiyira tée David bauáritomena. Too síro Daviména pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira, tée Israelya põna macãrãrẽ Babilonia ditapʉ cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro. Too síro cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro, catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira sũcã tée Cristo bauáritomena. |
23231 | MAT 1:18 | Jesucristo bauárigue biiro wáayiro. María cʉ̃ʉ̃ paco Joseména manʉcʉtigodo tiiyígo. Cʉ̃́ã pʉarã́ niiãdari sʉguero, Espíritu Santo tutuaremena niipacó niitoayigo. |
23232 | MAT 1:19 | José coo manʉ niigʉ̃dʉ coo niipacó niirére ĩñagʉ̃, “coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niijĩgʉ̃, basocá tʉocóropʉ wedesãdʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, “yayióro coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. |
23233 | MAT 1:20 | Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũrĩ, quẽẽrṍpʉ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —José, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, María ñañarõ tiiríwo. Boboré manirṍ coomena wãmosíaya. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃ tutuaremena coore niipacó wáari tiirígʉ niiwĩ. |
23234 | MAT 1:21 | Coo wĩmagʉ̃rẽ apagodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtigʉdaqui Jesús. Cʉ̃ʉ̃ wãme “basocáre netõnégʉ̃” jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃ʉ̃ basocá ñañaré tiiré wapare netõnégʉ̃daqui, jĩĩyigʉ ángele. |
23235 | MAT 1:22 | Tee niipetire Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: |
23239 | MAT 2:1 | Jesús Judea dita niirí macã Belénpʉ bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bauárito, Herodes judíoaya dita õpʉ̃ niiyigʉ. Teebʉrecorire ʉ̃mʉã́ masĩrí basoca muĩpũ mʉãatirope macãrã Jerusalénpʉ jeayira. |
23240 | MAT 2:2 | Toopʉ́ jeara, sãĩñáyira: —¿Judíoa õpʉ̃ niigʉ̃dʉ noopʉ́ bauáyiri? Ʉ̃sã pʉtopʉ muĩpũ mʉãatirope cʉ̃ʉ̃yagʉ ñocõãwʉ̃́rẽ ĩñawʉ̃. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá atiawʉ̃, jĩĩyira. |
23241 | MAT 2:3 | Tee quetire tʉoríra Õpʉ̃ Herodere wedera jeayira. Teeré tʉogʉ́, bayiró wãcũpatiyigʉ. Niipetira Jerusalén macãrãcã teerora wãcũpatiyira. |
23242 | MAT 2:4 | Herodes niipetira paiaré dutiráre, teero biiri Moisés jóarigue bueráre sʉocó, sãĩñáyigʉ: —¿Cõãmacʉ̃ beserigʉ noopʉ́ bauágʉdari? jĩĩyigʉ. |
23243 | MAT 2:5 | Cʉ̃́ã yʉʉyira: —Judea dita niirí macã Belénpʉ bauágʉdaqui. Teeré jĩĩ jóarigʉ niiwĩ profeta. Ateré jóarigʉ niiwĩ: |
23244 | MAT 2:6 | Belén Judea ditapʉ niirí macã bʉ́ri niirí macã mee niiã atiditapʉ́re. Tiimacã macʉ̃ õpʉ̃ wáagʉdaqui. Cõãmacʉ̃yara Israelya põna macãrãrẽ cotegʉdʉ niigʉ̃daqui, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ, jĩĩyira. |
23245 | MAT 2:7 | Too síro Herodes yayióremena masĩrí basocare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ sʉocó, cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: —¿Deero biiri peti ñocõãwʉ̃́ bauári? Ãñurõ wedeya mʉ́ãcã, jĩĩyigʉ. |
23246 | MAT 2:8 | Wedeari siro, Belénpʉ ticoco, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Wĩmagʉ̃ bauárigʉre sãĩñárã wáaya. Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉará, yʉʉcãrẽ wedera atiwa sũcã. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ wáagʉdʉ tiia, jĩĩmiyigʉ. |
23248 | MAT 2:10 | Teero tiirá, ñocõãwʉ̃́rẽ bayiró ʉseniyira. |
23249 | MAT 2:11 | Tiiwiipʉ́ sããjeara, wĩmagʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ paco Maríamena niigʉ̃́rẽ ĩñayira. Ñicãcoberimena jeacũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyíra. Too síro cʉ̃́ã néewaretibarire pã́õ, cʉ̃ʉ̃rẽ oro, sĩĩpẽbiro bauré sitiaãñúre, teero biiri apeyé sitiaãñúrecãrẽ “mirra” wãmecʉtirere ticoyira. |
23251 | MAT 2:13 | Masĩrí basoca pʉtʉawari siro, ángele quẽẽrṍpʉ Joseré jĩĩyigʉ sũcã: —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwaya. Toopʉ́ niijãrã wáaya ména. Yʉʉ “néepʉtʉaatiya” jĩĩrĩpʉ, néepʉtʉaatiwa sũcã. Herodes wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, ãmaãdutigʉdʉ tiii, jĩĩyigʉ. |
23253 | MAT 2:15 | Herodes catiró põõtẽ́õrõ niiyira toopʉ́re. Cʉ̃́ã teero tiiríguemena Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: “Yʉʉ macʉ̃ Egiptopʉ niimirigʉre sʉowitíwʉ”, jĩĩ jóadutiyigʉ. |
23254 | MAT 2:16 | Too síro Herodes “masĩrí basoca yʉʉre jĩĩditojãya” jĩĩ, bayiró cúayigʉ. Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉã́ wĩmarãrẽ Belénpʉ niirã́rẽ, tiimacã wesapʉ niirã́cãrẽ pʉacʉ̃má dʉaró cʉoráre sĩãcõã́petidutiyigʉ. Masĩrí basoca cʉ̃ʉ̃rẽ wederirobirora “nocõrõrã bʉcʉáqui” jĩĩ wãcũyigʉ. |
23256 | MAT 2:18 | Ramá macãpʉre basocá booritua, bayiró utiri tʉonóyira. Raquel pãrãmérã niinʉnʉsera numiãpʉ cʉ̃́ã põnarẽ bayiró utiyira. Cʉ̃́ã põnarẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, “wãcũtutuaya” jĩĩrĩ booríyira, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23262 | MAT 3:1 | Teebʉrecorire Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ Judea ditapʉ basocá manirṍpʉ wáayigʉ. Toopʉ́ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jearáre wedeyigʉ. |
23264 | MAT 3:3 | Profeta Isaías Juan tiiádarere jóarigʉ niiwĩ: Sĩcʉ̃ yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ bayiró bʉsʉrómena wedegʉdaqui: “Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya”, jĩĩgʉ̃daqui, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23266 | MAT 3:5 | Jerusalén macãrã, paʉ Judea dita macãrã, teero biiri paʉ día Jordán wesa macãrã cʉ̃ʉ̃ wederi tʉorá wáayira. |
23268 | MAT 3:7 | Paʉ fariseo basoca, saduceo basoca wãmeõtidutira jeari ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. |
23270 | MAT 3:9 | “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. |
23271 | MAT 3:10 | Mʉ́ã ñañaré tiidúheri ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cõãgʉ̃daqui. Sicagʉ́ yucʉgʉ ñañaré dʉcacʉtirigʉre cõmeãmena nʉcõrĩmenapʉra páata, pecamepʉ sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ãrẽ tiigʉ́daqui. |
23272 | MAT 3:11 | ’Ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríguere ẽñorã́rẽ wãmeõtia ocoména. Ãpĩ yʉʉ siro atiqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃. Ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ã ñañaré tiirére cõãgʉ̃daqui. |
23273 | MAT 3:12 | Cʉ̃ʉ̃ trigore ĩñanogʉ̃dʉ tiiróbiro niiĩ. Teeperire merẽã, teesatirire merẽã cṹũgʉ̃daqui. Teeperire ĩñanogʉ̃daqui cʉ̃ʉ̃ye ĩñanori wiipʉ. Teesatirire sóejãgʉ̃daqui pecame yatiherimepʉ, jĩĩyigʉ Juan. |
23275 | MAT 3:14 | Juanpe boorímiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Mʉʉpe yʉʉre wãmeõtigʉno niiã. ¿Deero tiigʉ́ “wãmeõtiya yʉʉre” jĩĩĩ? jĩĩyigʉ. |
23276 | MAT 3:15 | Jesús yʉʉyigʉ: —Teero tiijã́ña ména. Niipetire Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiidutírobirora tiiró booa, jĩĩyigʉ. Juan “jáʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtiyigʉ. |
23277 | MAT 3:16 | Wãmeõtitoaari siro, Jesús maajeánʉcãyigʉ. Wãcũña manirṍ ʉ̃mʉã́se pã́õjõãyiro. Jesús Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ diiátiri ĩñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃pʉre jeapeayigʉ. |
23278 | MAT 3:17 | Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉoyíra: —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃mena bayiró ʉseniã, jĩĩyigʉ. |
23279 | MAT 4:1 | Too síro Espíritu Santo Jesuré basocá manirṍpʉ néewanetõyigʉ, wãtĩãrẽ dutigʉ́ jĩĩcõãsããrõ jĩĩgʉ̃. |
23280 | MAT 4:2 | Toopʉ́re cuarenta bʉrecori, cuarenta ñamirĩ́ yaariyigʉ. Too síro jʉabóayigʉ. |
23282 | MAT 4:4 | Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría. Niipetire Cõãmacʉ̃ye wedeserecã cʉ̃́ãrẽ catiri tiia”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23284 | MAT 4:6 | cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, ãnopʉ́mena bupudíaya. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara ángeleare mʉʉrẽ cotedutigʉdaqui. Mʉʉrẽ ʉ̃tãgãpʉ ñaapeari jĩĩrã, bocañeãdacua, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩmiyigʉ. |
23286 | MAT 4:8 | Too síro ʉ̃tãgʉ̃́ ʉ̃mʉã́netõrigʉpʉ néemʉãyigʉ sũcã. Toopʉ́ niipetire atibʉ́reco maquẽ macãrĩrẽ́, teero biiri teemacãrĩ cʉorére ẽñopetíjãyigʉ. |