23230 | MAT 1:17 | Teero tiiró, Abrahammena pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputiyira tée David bauáritomena. Too síro Daviména pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira, tée Israelya põna macãrãrẽ Babilonia ditapʉ cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro. Too síro cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro, catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira sũcã tée Cristo bauáritomena. |
23232 | MAT 1:19 | José coo manʉ niigʉ̃dʉ coo niipacó niirére ĩñagʉ̃, “coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niijĩgʉ̃, basocá tʉocóropʉ wedesãdʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, “yayióro coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. |
23233 | MAT 1:20 | Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũrĩ, quẽẽrṍpʉ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —José, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, María ñañarõ tiiríwo. Boboré manirṍ coomena wãmosíaya. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃ tutuaremena coore niipacó wáari tiirígʉ niiwĩ. |
23239 | MAT 2:1 | Jesús Judea dita niirí macã Belénpʉ bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bauárito, Herodes judíoaya dita õpʉ̃ niiyigʉ. Teebʉrecorire ʉ̃mʉã́ masĩrí basoca muĩpũ mʉãatirope macãrã Jerusalénpʉ jeayira. |
23240 | MAT 2:2 | Toopʉ́ jeara, sãĩñáyira: —¿Judíoa õpʉ̃ niigʉ̃dʉ noopʉ́ bauáyiri? Ʉ̃sã pʉtopʉ muĩpũ mʉãatirope cʉ̃ʉ̃yagʉ ñocõãwʉ̃́rẽ ĩñawʉ̃. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá atiawʉ̃, jĩĩyira. |
23241 | MAT 2:3 | Tee quetire tʉoríra Õpʉ̃ Herodere wedera jeayira. Teeré tʉogʉ́, bayiró wãcũpatiyigʉ. Niipetira Jerusalén macãrãcã teerora wãcũpatiyira. |
23246 | MAT 2:8 | Wedeari siro, Belénpʉ ticoco, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Wĩmagʉ̃ bauárigʉre sãĩñárã wáaya. Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉará, yʉʉcãrẽ wedera atiwa sũcã. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ wáagʉdʉ tiia, jĩĩmiyigʉ. |
23247 | MAT 2:9 | Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wedeari siro, netõjṍãyira sũcã. Maapʉ cʉ̃́ã wáari, ñocõãwʉ̃́ cʉ̃́ãya macãpʉ cʉ̃́ã ĩñarigʉra cʉ̃́ã sʉguero sʉguewayigʉ. Wĩmagʉ̃ niirṍ sotoapʉ jeagʉra, ñocõãwʉ̃́ pʉtʉánʉcãyigʉ. |
23249 | MAT 2:11 | Tiiwiipʉ́ sããjeara, wĩmagʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ paco Maríamena niigʉ̃́rẽ ĩñayira. Ñicãcoberimena jeacũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyíra. Too síro cʉ̃́ã néewaretibarire pã́õ, cʉ̃ʉ̃rẽ oro, sĩĩpẽbiro bauré sitiaãñúre, teero biiri apeyé sitiaãñúrecãrẽ “mirra” wãmecʉtirere ticoyira. |
23251 | MAT 2:13 | Masĩrí basoca pʉtʉawari siro, ángele quẽẽrṍpʉ Joseré jĩĩyigʉ sũcã: —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwaya. Toopʉ́ niijãrã wáaya ména. Yʉʉ “néepʉtʉaatiya” jĩĩrĩpʉ, néepʉtʉaatiwa sũcã. Herodes wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, ãmaãdutigʉdʉ tiii, jĩĩyigʉ. |
23254 | MAT 2:16 | Too síro Herodes “masĩrí basoca yʉʉre jĩĩditojãya” jĩĩ, bayiró cúayigʉ. Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉã́ wĩmarãrẽ Belénpʉ niirã́rẽ, tiimacã wesapʉ niirã́cãrẽ pʉacʉ̃má dʉaró cʉoráre sĩãcõã́petidutiyigʉ. Masĩrí basoca cʉ̃ʉ̃rẽ wederirobirora “nocõrõrã bʉcʉáqui” jĩĩ wãcũyigʉ. |
23256 | MAT 2:18 | Ramá macãpʉre basocá booritua, bayiró utiri tʉonóyira. Raquel pãrãmérã niinʉnʉsera numiãpʉ cʉ̃́ã põnarẽ bayiró utiyira. Cʉ̃́ã põnarẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, “wãcũtutuaya” jĩĩrĩ booríyira, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. |
23263 | MAT 3:2 | Ateré jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá, jĩĩyigʉ. |
23268 | MAT 3:7 | Paʉ fariseo basoca, saduceo basoca wãmeõtidutira jeari ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. |
23269 | MAT 3:8 | Diamacʉ̃́rã mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorá, mʉ́ã ãñurõ tiirécʉtiremena ẽñoñá. |
23270 | MAT 3:9 | “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. |
23272 | MAT 3:11 | ’Ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríguere ẽñorã́rẽ wãmeõtia ocoména. Ãpĩ yʉʉ siro atiqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃. Ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ã ñañaré tiirére cõãgʉ̃daqui. |
23273 | MAT 3:12 | Cʉ̃ʉ̃ trigore ĩñanogʉ̃dʉ tiiróbiro niiĩ. Teeperire merẽã, teesatirire merẽã cṹũgʉ̃daqui. Teeperire ĩñanogʉ̃daqui cʉ̃ʉ̃ye ĩñanori wiipʉ. Teesatirire sóejãgʉ̃daqui pecame yatiherimepʉ, jĩĩyigʉ Juan. |
23277 | MAT 3:16 | Wãmeõtitoaari siro, Jesús maajeánʉcãyigʉ. Wãcũña manirṍ ʉ̃mʉã́se pã́õjõãyiro. Jesús Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ diiátiri ĩñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃pʉre jeapeayigʉ. |
23282 | MAT 4:4 | Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría. Niipetire Cõãmacʉ̃ye wedeserecã cʉ̃́ãrẽ catiri tiia”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23284 | MAT 4:6 | cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, ãnopʉ́mena bupudíaya. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara ángeleare mʉʉrẽ cotedutigʉdaqui. Mʉʉrẽ ʉ̃tãgãpʉ ñaapeari jĩĩrã, bocañeãdacua, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩmiyigʉ. |
23285 | MAT 4:7 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ wedeserere ‘¿diamacʉ̃́rã niimiĩto?’ jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ tiiẽ́ñodutirijãña”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23286 | MAT 4:8 | Too síro ʉ̃tãgʉ̃́ ʉ̃mʉã́netõrigʉpʉ néemʉãyigʉ sũcã. Toopʉ́ niipetire atibʉ́reco maquẽ macãrĩrẽ́, teero biiri teemacãrĩ cʉorére ẽñopetíjãyigʉ. |
23287 | MAT 4:9 | Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: —Mʉʉ yʉʉre ñicãcoberimena jeacũmu, “mʉʉ yʉʉ õpʉ̃ niiã” jĩĩ padeorí, ate niipetire mʉʉrẽ ticogʉda, jĩĩmiyigʉ. |
23288 | MAT 4:10 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Wáagʉa, Satanás. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rẽna padeoyá. Cʉ̃ʉ̃ dutiré dícʉre tiiyá”, jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. |
23295 | MAT 4:17 | Jesús toopʉ́ jeagʉ, basocáre buenʉcãyigʉ. “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá”, jĩĩyigʉ. |
23298 | MAT 4:20 | Teeré tʉorá, máata cʉ̃́ãye bapiyucʉre toorá cṹũjã, Jesuména wáajõãyira. |
23300 | MAT 4:22 | Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, máata tiiwʉré, cʉ̃́ã pacʉre cṹũ, wáajõãyira Jesuména. |
23301 | MAT 4:23 | Jesús niipetiro Galilea ditapʉ judíoa neãré wiseripʉ buewarucuyigʉ. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedeyigʉ. Niipetire cʉ̃́ã diarecʉtire, cʉ̃́ãrẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré netõnéyigʉ. |
23302 | MAT 4:24 | Cʉ̃ʉ̃ teero tiiré quetire niipetira Siria dita macãrã masĩpetijõãyira. Teero tiirá, niipetira diarecʉtirare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néewayira. Ãpẽrã́ merẽã biiré diarecʉtira, ãpẽrã́ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré cʉoráre néewayira. Wãtĩã sããnorirare, ñamadiare cʉoráre, wáamasĩhẽrãrẽ néewayira. Jesús cʉ̃́ãrẽ netõnéyigʉ. |
23307 | MAT 5:4 | ’Bóaneõrãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yeeripũnapʉ ʉsenire ticogʉdaqui. |
23308 | MAT 5:5 | ’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua. |
23311 | MAT 5:8 | ’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua. |
23318 | MAT 5:15 | Basocá sĩãwócorigare sĩãã́ri siro, moocṹriya. Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́rõpe péoya, niipetira tiiwiipʉ́ niirã́rẽ bóebatecoaro jĩĩrã. |
23320 | MAT 5:17 | ’Biiro wãcũrijãña yʉʉre: “Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóariguere cõãgʉ̃ atigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũrijãña. Teeré cõãgʉ̃ mee atiwʉ. Teeré “diamacʉ̃́rã biirope niiã” jĩĩgʉ̃ atiwʉ. |
23325 | MAT 5:22 | Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã. |
23326 | MAT 5:23 | ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu. |
23331 | MAT 5:28 | Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ numiṍrẽ ñañaré tiidʉgáremena ĩñagʉ̃́no cʉ̃ʉ̃ wãcũrémenarã coomena ñañarõ tiiárigʉbiro niitoaqui. |
23334 | MAT 5:31 | ’Mʉ́ã atecã́rẽ tʉojĩ́yu: “Nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, ‘atewapá mʉʉrẽ cõãã’ jĩĩrípũrẽ jóa, coore ticoro booa”. |
23336 | MAT 5:33 | ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”. |
23340 | MAT 5:37 | Mʉ́ã tiiádara, “teerora tiiáda” jĩĩña; tiiríadara, “tiirícu” jĩĩjãña. Mʉ́ã jĩĩnemocorepʉja wãtĩ wãcũré niibocu. |
23344 | MAT 5:41 | Surara apeyenórẽ sicaburo mʉʉrẽ néewadutiri, apeburó néewabosanemoña sũcã. |
23348 | MAT 5:45 | Mʉ́ã teero tiirá, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ põna niiãdacu. Cʉ̃ʉ̃ ãñurã́ pʉtopʉ, teero biiri ñañarã́ pʉtopʉcãrẽ muĩpũ bóeri tiii. Cʉ̃ʉ̃ booré tiirá pʉtopʉ, teero biiri cʉ̃ʉ̃ booré tiihéra pʉtopʉcãrẽ oco peari tiii. |
23356 | MAT 6:5 | ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã neãré wiseripʉ, macã decopʉ nucũ, basocá ĩñaãrõ jĩĩrã, sãĩcúa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. |
23358 | MAT 6:7 | ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, ãñurõ wãcũripacara, sãĩnemósãrijãña. Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teero tiicúa, “marĩrẽ pee wedeseremena tʉogʉ́daqui” jĩĩrã. |
23367 | MAT 6:16 | ’Mʉ́ã beti, sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã wãcũpatirabiro baujã́cua. Jʉabóarabiro baurá wáanetõjãcua, basocá cʉ̃́ã betirére ĩñaãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. |
23370 | MAT 6:19 | ’Atiditá maquẽrẽ pee néõcũrijãña. Teeré butua yaacua; cʉtawi bóajõãcu; yaarépira sããwa, yaapetíjãcua. |
23371 | MAT 6:20 | Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́sepʉ ãñuré bʉarí tiiádarepere néõcũyueya Cõãmacʉ̃ booré tiirucúremena. Teero tiirá, toopʉ́re pee ãñuré cʉoádacu. Toopʉ́re mʉ́ã néõcũrere butua tʉ́amasĩricua; cʉtawiricu; yaarépira sããwa, yaarícua. |
23372 | MAT 6:21 | Ʉ̃mʉã́sepʉ mʉ́ãye niirĩ, Cõãmacʉ̃ye dícʉre wãcũãdacu. |
23376 | MAT 6:25 | ’Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ateré wedea: Mʉ́ã niirecʉtirere wãcũpatirijãña. “¿Ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Marĩ catirépe yaaré nemorṍ wapacʉtía. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩpe suti nemorṍ wapacʉtía. |
23378 | MAT 6:27 | Mʉ́ã bayiró wãcũpatira, bʉcʉánemoricu. |
23379 | MAT 6:28 | ’¿Deero tiirá mʉ́ã sutipére wãcũpatii? Coori macãnʉcʉ̃ maquẽrẽ wãcũña. Tee booró wiicú. Paderipacaro, suti suaripacaro, suti ãñuré sãñaré tiiróbiro baua. |
23382 | MAT 6:31 | Teero tiirá, “¿ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. |
23383 | MAT 6:32 | Atibʉ́reco macãrã Cõãmacʉ̃rẽ padeohéra tee niipetirere wãcũpatiya. Marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉ́ã boorénorẽ masĩtoai mée. |
23385 | MAT 6:34 | Teero tiirá, “¿ñamigãrẽ deero wáamiãdariye?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Apebʉ́reco maquẽrẽ mʉ́ã ñañarõ netõã́darere wãcũpatisʉguerijãña. Mecʉ̃ã maquẽ dícʉre wãcũña. Mecʉ̃ãrẽ mʉ́ãrẽ wãcũpatiri tiiádare niitoaa. |
23391 | MAT 7:6 | ’Cõãmacʉ̃rẽ boohéranorẽ cʉ̃ʉ̃ye queti ãñurére wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, díayiare ãñurére ticora tiiróbiro tiicú. Díayia cúaãmarã ãñuré ticopacari, mʉ́ãrẽ cãmenʉcã́ bacajã́cua. Cõãmacʉ̃rẽ padeodʉgáherare cʉ̃ʉ̃ye ãñuré maquẽrẽ wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, yesea watoapʉ ñaquẽda wapapacáridare déecũrã tiiróbiro tiicú. Yesea tiidaré cʉtatábatejãcua. Cõãmacʉ̃rẽ boohérare bʉ́ri peti cʉ̃ʉ̃yere wedecu. |
23397 | MAT 7:12 | ’Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirí booa; mʉ́ãcã teerora cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiyá. Teeré Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóarigue tiidutía. |
23400 | MAT 7:15 | ’Ãpẽrã́ “ʉ̃sã profetas niiã” jĩĩditorare tʉoríjãña. Cʉ̃́ã ãñurã́ tiiróbiro baumíya. Oveja ãñurã́gã tiiróbiro baumíya. Teero baupacára, cʉ̃́ã wãcũrépʉre yáiwa cúaãmarã tiiróbiro wãcũũya. |
23407 | MAT 7:22 | Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, paʉ yʉʉre jĩĩmiãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ wãmemena basocáre buewʉ; mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecowʉ; mʉʉ wãmemena pee ãñuré tiiẽ́ñowʉ̃ sũcã”, jĩĩmiãdacua. |
23416 | MAT 8:2 | Cʉ̃ʉ̃ maapʉ wáari, sĩcʉ̃ õpʉ̃ʉ̃ bóagʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto wáayigʉ. Ñicãcoberimena jeacũmuyigʉ: —Õpʉ̃, mʉʉ yʉʉ diarecʉtirere netõnédʉgagʉ, netõnémasĩã, jĩĩyigʉ. |
23418 | MAT 8:4 | Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedegʉ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ—. Pairé ẽñogʉ̃́ wáaya, “ãñujõããyi” jĩĩdutigʉ. Too síro sũcã Cõãmacʉ̃rẽ ticoya, mʉʉ diaré netõã́rigue wapa wapatírono tiigʉ́. Teeré tiidutírigʉ niiwĩ Moisés. Mʉʉ teero tiiyá, basocá niipetira mʉʉ diaré netõã́riguere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. |
23420 | MAT 8:6 | —Õpʉ̃, yʉʉre padecotegʉ wiipʉ́ cõãã́wĩ. Cʉ̃ʉ̃ wáamasĩriawĩ. Bayiró peti pũnisíjããwĩ, jĩĩwĩ. |
23426 | MAT 8:12 | Paʉ Cõãmacʉ̃ sʉosʉguémirirape cʉ̃́ã padeohére wapa naĩtĩãrõpʉ cõãdioconoãdacua. Toopʉ́ pũnisíra bacadiyó, utiadacua, jĩĩwĩ. |
23430 | MAT 8:16 | Náĩcũmurĩ, basocá Jesús pʉtopʉ paʉ wãtĩã sããnorirare néejeayira. Cʉ̃ʉ̃ sĩcãrĩ wedesecoremenarã wãtĩãrẽ cõãwionecoyigʉ. Niipetira diarecʉtiracãrẽ netõnépetijãyigʉ. |
23435 | MAT 8:21 | Ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉmíãrigʉ jĩĩwĩ: —Õpʉ̃, yʉʉ pacʉ diari siro, yaatóagʉpʉ, mʉʉmena wáagʉda sũcã, jĩĩmiwĩ. |
23441 | MAT 8:27 | Ʉ̃sã ĩñamanijõãjĩrã, cãmerĩ́ wedesewʉ: —¿Ñiirũno basocʉ́ niimiĩ ãni? Cʉ̃ʉ̃rẽ wĩnopʉ́ra, ocoturípʉra yʉʉjã, netõnʉcã́ria, jĩĩwʉ̃. |
23444 | MAT 8:30 | Cʉ̃́ã beru paʉ yesea yaanucũwã. |
23449 | MAT 9:1 | Jesús dooríwʉpʉ mʉãsã, cʉ̃ʉ̃ya macãpʉ cãmecótĩãwĩ sũcã. |
23450 | MAT 9:2 | Toopʉ́ ãpẽrã́ sĩcʉ̃ wáamasĩhẽgʉ̃rẽ cõãrṍmena Jesús pʉtopʉ ñoonéjeayira. Jesús cʉ̃́ã padeorí ĩñagʉ̃, wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Yáa wedegʉ, wãcũtutuaya. Mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa, jĩĩyigʉ. |
23451 | MAT 9:3 | Sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá toopʉ́ niiyira. Cʉ̃́ã Jesús jĩĩrére tʉorá, wãcũyira: “Ãni Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii”, jĩĩ wãcũyira. |
23452 | MAT 9:4 | Jesús cʉ̃́ã wãcũrére masĩjĩgʉ̃, sãĩñáyigʉ: —¿Deero tiirá mʉ́ã ñañarõ wãcũĩ? |
23461 | MAT 9:13 | Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere buenemorã wáaya sũcã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”, jĩĩã. Yʉʉpe “ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ, jĩĩwĩ. |
23466 | MAT 9:18 | Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, sĩcʉ̃ judíoa neãrí wii dutirá menamacʉ̃ jea, Jesús pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, jĩĩwĩ: —Yʉʉ macõ mecʉ̃tígã diajõããwõ. Jãmʉ yʉʉmena. Ñaapeógʉ atiya. Mʉʉ ñaapeóri, masãgõdaco, jĩĩwĩ. |
23469 | MAT 9:21 | Coo wãcũyigo: “Yʉʉ cʉ̃ʉ̃yaro sutiró padeñáremenarã netõjã́gõdacu”, jĩĩ wãcũyigo. |
23470 | MAT 9:22 | Jesús cãmenʉcã́ coore ĩña, jĩĩwĩ: —Yáa wedego, wãcũtutuaya. Mʉʉ padeojĩ́gõ, netõnénoãrigopʉ pʉtʉáa, jĩĩwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, máata diaremanigõ pʉtʉáwo. |
23475 | MAT 9:27 | Jesús too niiãrigʉ maapʉ wáawi sũcã. Cʉ̃ʉ̃ too wáari, pʉarã́ capeari ĩñahẽrã bayiró bʉsʉrómena jĩĩnʉnʉsewa: —¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, ʉ̃sãrẽ bóaneõña! jĩĩwã. |
23480 | MAT 9:32 | Capeari ĩñahẽrã niimiãrira witiwaritabe, ãpẽrã́ ãpĩrẽ́ néejeatoawa sũcã. Cʉ̃ʉ̃ wãtĩ sããnorigʉ wedesehegʉ niiwĩ. |
23483 | MAT 9:35 | Jesús niipetire macãrĩ, pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ wáanetõwĩ. Judíoa neãré wiseripʉ buewi. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedewi. Niipetira diarecʉtirare, teero biiri õpʉ̃ʉ̃rĩ pũnirecʉtirare netõnéwĩ. |
23487 | MAT 10:1 | Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá docere sʉowí. Wãtĩã basocápʉre niirã́rẽ cõãwionecomasĩrere ticowi ʉ̃sãrẽ. Niipetira diarecʉtirare, teero biiri õpʉ̃ʉ̃rĩ pũnirecʉtirare netõnémasĩrecãrẽ ticowi. |
23497 | MAT 10:11 | ’Mʉ́ã pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ sããjeara, “ãnirã́ ãñuĩ” cʉ̃́ã jĩĩgʉ̃́rẽ ãmaãña. Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ” jĩĩrĩ, “nocõrõ yoari niiãda” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ pʉtʉácũmuña. |
23500 | MAT 10:14 | Too docare mʉ́ãrẽ ñeedʉgaheri, mʉ́ã wederére tʉodʉgáheri, tiiwiiré o tiimacãrẽ witijõãña. Witiwara, tiimacã maquẽ dita mʉ́ãye dʉporipʉ túaariguere páabatecũña. |
23503 | MAT 10:17 | Mʉ́ã watoa niirã́ tiiádarere ãñurõ wãcũ tʉgueñasʉgueya. Mʉ́ãrẽ dutirápʉre tico, judíoa neãré wiseripʉ tãnaã́dacua. |
23505 | MAT 10:19 | Mʉ́ãrẽ néewari, “¿deero jĩĩ wedeadari; deero jĩĩãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wedemasĩãdarere ticogʉdaqui. |
23506 | MAT 10:20 | Mʉ́ã mee wedeadacu; Espíritu Santo marĩ Pacʉ ticodiocorigʉ wãcũré ticorémenape wedeadacu. |
23514 | MAT 10:28 | Mʉ́ãrẽ sĩãrã́rẽ cuirijãña. Mʉ́ã yeeripũnarẽ sĩãcõã́masĩricua. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩ, mʉ́ã yeeripũnarẽ pecamepʉ tiidiómasĩqui. Cʉ̃ʉ̃ docare cuiya. |
23520 | MAT 10:34 | ’Mʉ́ã yʉʉre “atibʉ́recopʉre ãñurõ niirecʉtire maquẽrẽ néeatigʉ tiiquí” jĩĩ wãcũrijãña. Teeré néeatigʉ mee atiwʉ. Ãpẽrã́ yʉʉre boohéra yʉʉre boorámena cãmerĩ́tutiadacua. Teero tiigʉ́, cãmerĩ́ tuudʉcáwarere néeatigʉ atiwʉ. |
23521 | MAT 10:35 | Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉ yʉʉre padeorí ĩñagʉ̃, “teero padeoã́majãgʉ̃ tiia mʉʉjã” jĩĩgʉ̃daqui. Teerora wáaadacu numiṍpecãrẽ coo pacoména. Teerora wáaadacu sũcã macʉ̃ nʉmorẽ coo mañecõména. |
23538 | MAT 11:10 | Cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ateré jóanoã: Yʉʉre wedesʉguegʉre mʉʉ sʉguero ticocogʉda. Cʉ̃ʉ̃ mʉʉ wáaadarimarẽ quẽnoyúegʉdaqui, jĩĩ jóanoã. |