Wildebeest analysis examples for:   zos-zosNT   ,    February 11, 2023 at 20:03    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23215  MAT 1:2  Oy Abraha'mis 'yune Isaac y Isaajquis 'yune Jacob, y oy Jacojbis 'yune Judá, y ityajque'tuti Juda'is 'yatzi y myuqui.
23217  MAT 1:4  Oyajque't Ara'mis 'yune Aminadab, y Aminadajbis 'yune Naasón, Naaso'nis 'yune Salmón,
23218  MAT 1:5  Salmo'nis 'yune Booz; y Boosis myama Rahab. Entonces oy Boojsis 'yune Obed y Obejdis myama Rut. Ocye't Obejdis 'yune Isaí,
23219  MAT 1:6  y Isai'is 'yune aṉgui'mba David, Davijdis 'yune Salomón, y Salomo'nis myama Uriasisna'ṉe yomo.
23220  MAT 1:7  Entonces oy Salomo'nis 'yune Roboam, Roboa'mis 'yune Abías, Abiasis 'yune Asa.
23221  MAT 1:8  Asa'is 'yune Josafat, Josafajtis 'yune Joram, Jora'mis 'yune Uzías,
23222  MAT 1:9  Uziajsis 'yune Jotam, Jota'mis 'yune Acaz, Acasis 'yune Ezequías,
23223  MAT 1:10  Ezequiasis 'yune Manasés, Manasesis 'yune Amón, Amo'nis 'yune Josías.
23225  MAT 1:12  Y jøsicam cuando jena'ṉ ityaju'c Babilonia nasomo, oy Jeconiasis 'yune Salatiel, y Salatiejlis 'yune Zorobabel,
23226  MAT 1:13  Zorobabejlis 'yune Abiud, Abiujdis 'yune Eliaquim, Eliaqui'mis 'yune Azor,
23227  MAT 1:14  Azojris 'yune Sadoc, Sadojquis 'yune Aquim, y Aqui'mis 'yune Eliud,
23228  MAT 1:15  Eliujdis 'yune Eleazar, Eleasaris 'yune Matán, y Mata'nis 'yune Jacob.
23229  MAT 1:16  Y Jacojbis 'yune José; y José Maria'is jyaya, y María Jesusis myama, Jesús ñøjayajpapø Cristo Diosis cyø'vejupø.
23230  MAT 1:17  Así que desde Abraham hasta David it catorce nac oy vi'na pø'nis 'yune. Oy 'yune'is 'yune, y entonces je 'yune'is 'yune hasta ta'n catorce nac. Y desde David hasta que nømaṉyajtøju Babilonia nasomo itque't catorce nac oy vi'napø pø'nis 'yune'is 'yune, y eyapa catorce nac hasta que pø'naj Cristo.
23231  MAT 1:18  Cuando maṉba'cna'ṉ pø'naj Jesucristo, yø'cse o tucnømi: ijtuna'ṉ myama Maria'is cyompromiso Joseji'ṉ para que va'cø cyo'tøjcajyajø. Pero antes quena'ṉ va'c ityaj tyumø'omo, min chi'yaj cuenta que ji'ndame tyumbø María; pero Masanbø Espiritu Santo'is milagropit oy une pa'te.
23232  MAT 1:19  Como jyaya José tum pøn siempre chøcpapø'is vøjpø tiyø, qui'psu va'cø yaj cyompromiso Mariaji'ṉ; pero va'cø ñu'mdzacø, va'cø jana syijcatyøj María.
23233  MAT 1:20  Mientras que jetsena'ṉ nø qui'psu, Jose'is cyønapasyi'øy tum angeles ndø Comi Diosis cyø'vejupø, y aṉgelesis ñøjayu: ―José; mitz Davijdis mi 'yune: U mi ña'ṉdzu va'cø mi mbøjcøchoṉ María como mi yomo, porque je une maṉbapø isi, Masanbø Espiritu Santo'ise milagropit maṉba isi.
23234  MAT 1:21  Y je maṉba is une, maṉba mi yac nøyi'aj JESUS. Y jetse ñøyi porque maṉbapø yaj cotzocyaj cyojapit ñe pyøn.
23235  MAT 1:22  Y cuando jetse tujcu, viyu'ṉaju lo que chamuse tza'maṉvajcopapø pø'nis ndø Comi Diosis chi'use qui'psocuy va'cø chamø. Y lo que chamuse, viyu'ṉaju. Ndø Comi Dios nømu:
23236  MAT 1:23  Je papiñomo ji'name tyumbø, y maṉba is une. Y maṉba ñøyi'aj Emanuel. Y je palabra Emanuel nømbapøte: que Dios tø øtzji'ṉda'm.
23237  MAT 1:24  Y José mø'ṉdonsa'u ñapasyi'omo, y chøjcu lo que ndø Comi Diosis 'yaṉgelesis chajmayuse, y ñøtøjcøy María tyøjcomo.
23238  MAT 1:25  Pero ja ñø'itøtøcna'ṉ como yomose hasta que is Maria'is vi'na pønbø 'yune, y cyojtayaj ñøyi JESUS.
23239  MAT 2:1  Jesús pø'naj tum cumgu'yomo ñøyipø'is Belén, Judea nasombø cumguy cuando Herodes Judea nasombø aṉgui'mba. Entonces nu'cyaj Jerusalén cumgu'yomo pøn tzu'ṉyajupø jama qui'mgucyøsi, y matza 'ya'myajpapø'is.
23240  MAT 2:2  Y cyø'ocvacyaju je'is: ―¿Jut it jic Israel pø'nis 'yaṉgui'mbata'm jic pø'najupøtøc? Porque jama qui'mgucyøsi isatyam je'is myatza, y mindamupøm chønø yø'qui va'cø ṉgujnejatyamø va'cø ṉgøna'tzøtyamø.
23241  MAT 2:3  Pero cuando aṉgui'mbapø Herodesis myusu que pø'naj eyapø aṉgui'mba, entonces hasta jujchese tujcu; y mumu pøn jic Jerusale'nombø'is jetseti o'ca jujchese tucyajque'tu.
23242  MAT 2:4  Entonces jic aṉgui'mba'is vyejayaj pane'is cyovi'najøta'm y lo que 'yaṉmayajpapø'sna'ṉ Israel pø'nis 'yaṉgui'mgutya'm, y 'yocva'cyaju aṉgui'mba'is jujna'ṉ ma pø'naj Cristo.
23243  MAT 2:5  Entonces je'is 'yaṉdzoṉyaju ñøjayaju: ―Maṉba pø'naje Bele'ṉomo, Judá nasombø cumgu'yomo, porque jetse jachø'y cha'maṉvacpapø'is Diosis 'yote, porque jyay yø'cse:
23244  MAT 2:6  Y mitz Belén gumguy pønda'm Judea nasomda'mbø, ji'n menos mi 'yaṉgui'mi que eyata'mbø covi'najø Judea nasomo. Porque mi ṉgumgu'yomo mijtzaṉgø'm it más ijtu'is aṉgui'mguy, maṉba'is 'ya'm ø ṉgumguy Israel. Jetse jyay cha'maṉvacpapø'is.
23246  MAT 2:8  Entonces Herodesis cyø'vejyaju matza 'ya'myajpapø'is Belén gumgu'yomo, y ñøjayaju: ―Maṉdam jiṉø, y cø'ocvactam vøjø jic une. Y cuando mi mba'jtamba, tzajmatyamø, va'cø maṉgue'tati øjtzi va'cø maṉ ṉgujnejacye'ta.
23247  MAT 2:9  Cyøma'nøyaju'cam je aṉgui'mba, maṉyaj matza 'ya'myajpapø'is. Y isyaju jama qui'mgucyøsi matza vi'najpa maṉu hasta que ijtumø je une, y jen te'ṉdzø'yu.
23248  MAT 2:10  Cuando jic pø'nis isyaj matza, tzi'ṉbø'yaj vøti.
23249  MAT 2:11  Cuando nømna'ṉ cya'ṉdøjcøyaj tøjcomo, isyaj une myama Mariaji'ṉ. Entonces cutquecyaju y vya'ṉjamyaju je une. Luego 'yaṉvacyaj cyaja y vyactzi'yaj oro y pomo y suñi viquicpapø perfume.
23251  MAT 2:13  Y maṉyaju'cam jic 'ya'myajpapø'is matza, ndø Comi Diosis 'yaṉgeles cyønapasyi'øy Jose'is. Y aṉgelesis ñøjayu: ―Te'nchu'ṉø y pøc yøṉ une myamaji'ṉ y maṉ Egipto nasomo hasta que øtz mi nøjambacsye'ṉomo. Porque Herodesis mapø mye'tz je une para que va' yaj ca'ø.
23252  MAT 2:14  Entonces te'nchu'ṉ José y pyøc je une myamaji'ṉ y tzu'ṉyaj tzu'i, maṉyaj Egipto nasomo.
23254  MAT 2:16  Cuando Herodesis chi' cuenta que 'yaṉgøma'cøyaj 'ya'myajpapø'is matza, qui'sca'comø'nu. Por eso chi' orden va'cø yaj ca'yaj mumu une metza ameta'mbø y mas che'ta'mbø lo que ityajupøna'ṉ Belén gumgu'yomo y ribera'omo. Jic metza ame tiempo chajmayaju'csye'ṉomo 'ya'myajpapø'is matza cuando quej matza.
23255  MAT 2:17  Jetse viyu'ṉaju jachø'yuse tza'maṉvajcopapø Jeremiasis, je'is chamu:
23256  MAT 2:18  Mandøj ote Ramá cumgu'yomo, vo'yajpa y vejyajpa pømi, y Raquejlisna'ṉe nø cyøveju 'yune. Ji'namna'ṉ syun va'cø chambasencia'ajtøjø porque ca'yajupømete.
23257  MAT 2:19  Pero jøsi'cam ca'u Herodes, y entonces tum ndø Comi Diosis 'yaṉgelesis cyejay napasyi'omo José jiṉø Egipto nasomo. Y ñøjayu:
23258  MAT 2:20  ―Te'nchu'ṉø, pøc je une myamaji'ṉ y vitu' Israel nasomo; porque ca'yaju'am maṉbapø'sna'ṉ yaj ca'yaje.
23260  MAT 2:22  Pero Jose'is myusu que cuando ca'u Herodes, tzø'cye't 'yune Arquelao va'cø 'yaṉgui'mø Judea nasomo jyata'is itcu'yomo. Y por eso José na'tzu va' maṉ jiṉø. Entonces tzajmatyøj ñapasyi'omo Galilea nasomo va'cø myavø. Y jiṉ o maṉ José cyo'uneji'n y myamaji'ṉ.
23261  MAT 2:23  Cuando nu'c jeni, maṉ it Nazaret cumgu'yomo. Jetse viyu'ṉaju lo que chamyaju cha'maṉvacpapø'is que Jesús ma ñøyi'aj nazareno.
23262  MAT 3:1  Jic tiempo'omo min Juan nøyø'opyapø, min chamgøpucs ja ijnømømø Judea nasomo.
23264  MAT 3:3  Tza'maṉvajcopapø Isaiasis o chame que maṉba it pøn; y Juanete jic pøn Isaiasis chamupø. Isaías nømu: Nø vyejnøm ni i ja ityømø, nømba: “Como ndø vøjø tzøjcatyamba tuṉ møja'n aṉgui'mbapøcøtoya, jetse mi ndzocoy hay que va'cø mi vøjø ndzøcatyamø porque maṉba min ndø Comi”.
23265  MAT 3:4  Jua'nis tyucu, camello copø'nisna'ṉe pyøcpø. Y chec vatcuy nacapøte, y vyi'cpana'ṉ aju y cyu'tpana'ṉ yumi tzinu.
23266  MAT 3:5  Y Jerusalén gumgu'yomda'mbø, y jic Judea nasomda'mbø, y tome Jordán nø'om ityajupø; mumu miñaju va'cø cyøma'nøyaj Juan.
23267  MAT 3:6  Cuando chamyajpana'ṉ cyoja, Jua'nis ñø'yøyaju Jordán nø'omo.
23271  MAT 3:10  Como tum pøn ñø'ijtu'is jacha listo va'cø tyøṉyaj cuy ji'n tyø'mayajepø va'cø pyoṉbø'yajø juctyøjcomo, jetse Dios listo yøti va'cø cyastigatzøcyaj pøn ji'n chøcyajepø'is vøjpø tiyø.
23272  MAT 3:11  Øtz viyuṉse mi nø'yøndya'mbøjtzi nø'ji'ṉ porque mi ngui'psvitu'tamu'am vøjpø ticøsi. Pero ma min øjtzaṉgø'mø mas pømi'øyupø que ji'n øjtzi. Øtz ji'nchø vøjpø como jicse. Va'cø chøjcay nu'csocuy jicø myøja'ṉombø pøngøtoya syunba más vøjpø pøn que øjtzi, porque ji'n aunque i'is mus chøjcaye. Je'is maṉba mi nø'yøndyam Masanbø Espiritu Santoji'ṉ y juctyøcji'ṉ.
23273  MAT 3:12  Como tum pøn ñø'ijtu'is cyø'omo yemguy listo va'cø cyøsujø trigo pyuj va'cø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø mini, je'is maṉba cyøpiṉyaj pøn. Y como vøjpø pyuj ndø tu'mba va'cø ndø aṉne'ṉgø, y ñaca ndø pyoṉbø'japya; jetse je'is maṉba yac tu'myaj vøjta'mbø pøn tyøjcomo y yatzita'mbø maṉba pyoṉbø'yaj nunca ji'n tu'yipø juctyøjcomo.
23274  MAT 3:13  Entonces Jesús tzu'ṉ Galilea nasomo y nu'c Jordán nø'omo ijtumø Juan, para que va'cø ñø'yøyø Jua'nis.
23277  MAT 3:16  Cuando Jesús nø'yøyu, put je nø'cø'mø, y tumø hora aṉvac tzap; y Jesusis isu Diosis 'Yespiritu nø myø'nu como palomase y jetcøsi nu'cu.
23278  MAT 3:17  Entonces mandøju nø vyejmø'n ote tzajpomo, nømu: ―Yøṉø ø Une sunbapø øjtzi, jetcøtoya casøpyøjtzi.
23280  MAT 4:2  Jesús o it jana cu'ti cuarenta dias chu'ji'ṉ jamaji'ṉ, y jøsi'cam osu.
23281  MAT 4:3  Entonces tyo'møy Jesús yatzi'ajcu'is va'cø chøjquis a ver o'ca muspa chøctocoya. Yatzi'ajcu'is ñøjay Jesús: ―Si de veras o'ca Diosise mi 'yune, yac panvitu yøṉ tza'.
23282  MAT 4:4  Pero Jesusis 'yaṉdzoṉu: ―Ji'nø maṉ mbaṉdzøqui porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Ji'n solo cu'tcuji'ṉdi queñaje pøn, sino mumu lo que chambapø ote Diosis, jetji'ṉ jamacøtyajpa”.
23284  MAT 4:6  Y ñøjayu: ―Viyuṉse o'ca Diosis mi 'yune, locsmø'nø, tøjpaṉque'c nasomo; porque it Diosis 'yote jachø'yupø nømba: Diosis ma chi' orden aṉgeles para que va'cø mi ṉgüendatzøcø, maṉba mi ñømaṉ cyø'ji'ṉ va'cø jana mi nejpinduc ni jutipø tza'cøsi, ni ti jana mi ndzøcø.
23288  MAT 4:10  Entonces Jesusis ñøjayu: ―Mavø, Satanás, ji'na mi ṉgujnejaye; porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Va'ṉjam ndø Comi Dios, y solo je'is ñu'csocuy tzøjcayø”.
23289  MAT 4:11  Entonces je yatzi'ajcuy tzu'ṉu, chac jen Jesús y miñaj angeles va'cø cyotzoṉyajø.
23290  MAT 4:12  Cuando Jesusis myanu que Juan preso'omna'ṉ ijtu, maṉ Galilea nasomo.
23291  MAT 4:13  Pero ja chø'y jic Nazaret cumgu'yomo, sino maṉ it Capernaum cumgu'yomo. Je cumguy mar saya'om ijtu, Zabulón y Neftalí nasomo.
23293  MAT 4:15  Jic Zabulón nasomo y jic Neftalí nasomo, jic Majraṉvinpø tu'ṉombø; Jordán nø'cøtu'møṉ, Galilea nasomo ityajumø lo que ji'ndyet Israel pønda'm;
23294  MAT 4:16  Pi'tzø'ajcu'yomo ityajupø pø'nis isyaj møjapø sø'ṉgø. Jetsena'ṉe ma ca'yaj pi'tzø'ajcu'yomo, pero min syø'ṉocpacyaj møja sø'ṉgø'is.
23295  MAT 4:17  Entonces Jesusis cha'maṉvactzo'tzu, nømu: ―Qui'psvitu'tamø, porque pronto'am maṉba aṉgui'mi tzajpomopø Dios.
23296  MAT 4:18  Jesús nømna'ṉ cyøjtu Galilea mar saya'omo cuando isyaj nø cyoque nucyaju tum pøn myuquiji'ṉ. Tum ñøyina'ṉ Simón, y mismo tumbø'is ñøyina'ṉ Pedro. Y eyapø Andresna'ṉ ñøyi. Coque nuctayuta'mete y nømna'ṉ ñacsyaj ataraya nø'cø'mø.
23297  MAT 4:19  Entonces Jesusis ñøjayaju: ―Ma tø pa'jtamø. Yøti ji'n ma mi nuctam coque, sino pøn maṉba mi yac mindam øtzcø'mø. Porque øtz jetse maṉba mi yac yostame.
23299  MAT 4:21  Usy vit Jesús y isyaj metzcuy Zebedeo'is 'yune, tum ñøyipø'is Jacobo, y tum ñøyipø'is Juan. Barco'omna'ṉ ityaj jyataji'ṉ nømna'ṉ vyøjøtzøcyaj 'yataraya.
23300  MAT 4:22  Cuando Jesusis vyejayaju, chacyaj byarco jeni jyataji'ṉ maṉyaj Jesusji'n va'cø vityajø.
23302  MAT 4:24  Y mumu Siria cumgu'yomda'mbø'is myusyajque'tu que Jesús yac tzojcopya, y ñømijnayaj mumu toya nø isyajupø'is ca'cuji'ṉ, ji'n tumø cuentata'mbø'is cya'cuy. Ñømiñaj yatzi'ajcu'is yacsutzøcyajupø y tu'yajpapø y ñømijnayajque't ji'n musi vityajø. Y Jesusis yac tzocyaju mumu.
23303  MAT 4:25  Maṉ pya'tyaj Jesús vøti pø'nis; Galilea nasomda'mbø'is y Decápolis nasomda'mbø'is, y Jerusalén gumguyomda'mbø'is, y Judea nasomda'mbø'is y Jordán nø'cøtu'maṉda'mbø'is. Mumu maṉ pya'tyaje Jesús.
23304  MAT 5:1  Cuando Jesusis isyaj vøti pøṉ, qui'm cotzøjcøsi y jen po'cschø'yu. Y vyocøtøjcøyaj ñøtuṉdøvø'is.
23306  MAT 5:3  ―Contento ityajpa cyønøctøyøyajpa'is que ja it vøjpø tiyø choco'yomo, porque jetseta'mbø 'yaṉgui'myajpa y cuidatzøcyajpa Diosis.
23307  MAT 5:4  ”Contento ityajpa maya'yajpapø, porque Diosis maṉba yajayaj myaya'cuy.
23308  MAT 5:5  ”Contento ityajpa ji'n cyoquipi'is vyin, porque je'is ma pyøjcøchoṉyaj nasacopac Diosis chamdzi'yajupø.
23309  MAT 5:6  ”Contento ityajpa ityaju'is gyanas va'cø chøcyaj Diosis syunbase, porque maṉba cyotzoṉyaj Diosis va'cø chøcyaj vøjpø tiyø.
23310  MAT 5:7  ”Contento ityajpa lo que tyoya'ṉøyajpapø'is tyøvø, porque ñe'c Diosis maṉba tyoya'ṉøyajque'te.
23311  MAT 5:8  ”Contento ityajpa los que limpiota'mbø'is chocoy, porque je'is ma isyaj Dios.
23312  MAT 5:9  ”Contento ityajpa jic cojecsyajpapø'is va' yaj quipcuy, porque jet maṉba ñøjayaj Diosis: Øjchøṉ mi unenda'm.
23313  MAT 5:10  ”Contento ityajpa los que yacsutzøcyajtøjupø nø chøcyaju aṉcø Diosis syunbase, porque tzajpombø itcuy je'is ñe'ayajpa.
23314  MAT 5:11  ”Contento mi ijtamba cuando pø'nis mi ndyopa'o'nøtyamba y mi yacsutzøctamba y mi ṉgyø'o'nøndyamba cosa ji'n vyiyuṉda'mbø ticøsi. O'ca jetse mi ⁿyacsutzøctamba porque øtz mi ndø va'ṉjamdamba ancø,
23316  MAT 5:13  ”Mitz ṉgyana cuentata'mete yø'c nascøsi. Pero o'ca jic cana ji'n cyana'ome, entonces ji'n mus ndø yac yosa. Tiene que va'cø ndø patzpø' va'cø myaṉvitu'yaj pø'nis. Jetse mitz o'ca ji'n mi yostam vøjø Dioscøtoya, igual mi mbyatzpø'tandøjpa.
23319  MAT 5:16  También mitzta'm tzøjque'tati vøjø y jetse por cuenta mi sø'ṉdaṉgue'tpati pø'nis vyi'naṉdøjquita'm. Entonces cuando pø'nis isyapa que mi ndzøctamba vøj mitzta'm, maṉba vyøcotzøcyaj ndø Janda tzajpom ijtupø.
23320  MAT 5:17  ”U mi ṉgui'pstamu o'ca mi'nøjtzi va'cø ⁿyajay Diosis 'yaṉgui'mocuy, o va'cø yajay tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis 'yaṉma'yocuy. Ja mi'nøjtzi va'cø ⁿyajayø, sino va'cø ⁿyaj coputa.
23321  MAT 5:18  Porque viyuṉse mi ndzajmatyamba, hasta que yajpa tzap y nas, ni tum letra, ni tum punto Diosis 'yaṉgui'mocu'is ñe ji'n ma yaje hasta tucpa tiyø chamba.
23322  MAT 5:19  Por eso o'ca ndø tzacpa aunque sea tum aṉgui'mocuy más ji'n myøja'ṉombø, y jetse ndø aṉmayajpa eyata'mbø va'cø chøcyajque'ta; entonces tø øtz ji'n ma tø valetzøjque't Diosis itcu'yomo. Pero o'ca ndø yaj coputpa, y ndø aṉmayajpa eyata'mbø va'cø chøcyajque'ta, entonces maṉba tø møja'ṉo'majø tzajpombø Dios 'yanqui'mbamø.
23323  MAT 5:20  Mi nøjandya'mbøjtzi que o'ca ji'n mi ijtam más vøjø que 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mocuy ityajpase, y fariseo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is ityajpase, entonces ni jujche ji'n mus mi ndyøjcøy tzajpombø Dios 'yaṉgui'mbamø.
23324  MAT 5:21  ”Mi ñchajmatyandøju'am jujche tzajmayajtøju pecapøn, jej nømyaju: “Uy yaj ca'otyame, pues yaj ca'opyapø tiene que va'cø cyastigatzøctøjø”.
23325  MAT 5:22  Pero mi nøjandya'mbøjtzi que o'ca mi ṉgui'sca'pa mi ndøvøji'ṉ, tiene que va'cø mi ṉgyastigatzøctøjø. O'ca mi ndopa'o'nøpya mi ndøvø, tiene que va'cø mi ⁿyaj coja'ajø aṉgui'myajpapø pø'nis cuando tu'myaju'cam. Y o'ca mi ṉgoraje nøjapya mi ndøvø: “ⁿJyovi mijtzi”. Entonces como jetse mi nøjapya mi ndøvø, por eso ya mero yatzi'ajcu'yomo mi myaṉba.
23326  MAT 5:23  ”Jetcøtoya o'ca nø mi nøminu aunque tiyø va'cø mi ṉgot altarcø'mø para Dioscøtoya, y jen mi ⁿjyajmundzøcpa que mi ndøvø'is nømdi mi ṉgui'sayu, porque ja mi ñømaṉ mi ndøvø vøjø,
23327  MAT 5:24  entonces tzac jeni mi ndzi'ocuy altarcø'mø, y maṉ vi'na'c va'cø o'nøy mi ndøvø va'cø jyajmbø cyoraje. Entonces maṉgue't altarcø'mø va'cø mi ndzi' lo que maṉbapø mi ndzi' Dios.
23328  MAT 5:25  ”O'ca mi ṉgui'sapapø'is mi ṉgyøva'cøpya, mientras tu'ṉomdøc mi ijtamu antes que mi ñu'ctam atcanicø'mø, 'yo'nøy vøjø jetse va'c yac tzø'yø, va'cø jyajmbø' quipcuy. Porque o'ca ji'n mi vøjøndzøc jetse, maṉba mi ṉgyøva'cøy atcanicøsi, y je'is maṉba mi yac nuc policia'is y maṉba mi syomi.
23329  MAT 5:26  Viyuṉsye mi nøjambyøjtzi: hasta que mi ṉgoyojaṉga'mba mi ja'ndze, ji'n ma mi mbyut preso'omo.
23330  MAT 5:27  ”Mi mandambati que ji'n vøj va'cø ndø cøtzøjcøy ndø ⁿjaya, o ndø ⁿyomo, va'cø jana ndø nø'it eyapø.
23331  MAT 5:28  Pero øtz mi nøjanda'mbøjtzi: O'ca mi a'maṉga'pa eyapø yomo y sunba mi o'nøyø, es como mi ndzøjcu'am aunque ja mi ndzøcøpø, y jetze mi ṉgui'psocu'yomo mi ṉgøtzøjcøyupømete mi ⁿyomo.
23332  MAT 5:29  ”Jetcøtoya o'ca mi ndzø'naṉ vitø'mis mi yaj cojapa'tpa, tzucsputø y patzpø'ø. Porque va'co mi yac tocoy tum vitøm, menos toya que va'cø coṉñapø mi mbyatzpø'tøj yatzi'ajcu'yomo.
23333  MAT 5:30  Y o'ca mi ndzø'na'ṉis mi yaj cojapa'tpa, tøcspø'ø y patzpø'ø. Va'cø mi ṉgyø'cøtø'csø menos toya que va'cø mi mbyatzpø'tøj coṉñapø yatzi'ajcu'yomo.
23334  MAT 5:31  ”Tzamdøjupøte vi'na: “O'ca pø'nis chacpa yomo, syunba va'cø chi' yomo toto que co'tøjcajaṉvajcu'am”.
23335  MAT 5:32  Pero mi nøjandambati mijtzi: O'ca pø'nis chacpa yomo comecti, yomo'is ja cyøtzøjcøyø, entonces yomo'is maṉba pyøc eyapø pøn y jetse cyøtzøjcøpya jyaya, pero jyaya'is it cyoja porque ñec chajcu. Y pyøjcu'is tzactøjupø yomo jet cojapa'tpa.
23337  MAT 5:34  Pero mi nøjandyambati mijtzi: U mi ndzambøc Dios como testigos que viyuṉ nø mi nchamu, ni u mi ndzambøc tzap, porque Diosise 'yaṉgui'mgu pyo'cscuy.
23338  MAT 5:35  Ni u mi ndzambøc nas, porque je Diosis tye'nguy. Ni u mi ndzambøc Jerusalén, porque møja'ṉombø aṉgui'mba'is cyumguy.
23339  MAT 5:36  Ni u mi ndzambøc mi ṉgopac, porque ji'n mus mi yac popo'aj ni yac yøjcaj ni tumø mi ⁿvay.