23215 | MAT 1:2 | Oy Abraha'mis 'yune Isaac y Isaajquis 'yune Jacob, y oy Jacojbis 'yune Judá, y ityajque'tuti Juda'is 'yatzi y myuqui. |
23217 | MAT 1:4 | Oyajque't Ara'mis 'yune Aminadab, y Aminadajbis 'yune Naasón, Naaso'nis 'yune Salmón, |
23218 | MAT 1:5 | Salmo'nis 'yune Booz; y Boosis myama Rahab. Entonces oy Boojsis 'yune Obed y Obejdis myama Rut. Ocye't Obejdis 'yune Isaí, |
23219 | MAT 1:6 | y Isai'is 'yune aṉgui'mba David, Davijdis 'yune Salomón, y Salomo'nis myama Uriasisna'ṉe yomo. |
23220 | MAT 1:7 | Entonces oy Salomo'nis 'yune Roboam, Roboa'mis 'yune Abías, Abiasis 'yune Asa. |
23221 | MAT 1:8 | Asa'is 'yune Josafat, Josafajtis 'yune Joram, Jora'mis 'yune Uzías, |
23222 | MAT 1:9 | Uziajsis 'yune Jotam, Jota'mis 'yune Acaz, Acasis 'yune Ezequías, |
23223 | MAT 1:10 | Ezequiasis 'yune Manasés, Manasesis 'yune Amón, Amo'nis 'yune Josías. |
23225 | MAT 1:12 | Y jøsicam cuando jena'ṉ ityaju'c Babilonia nasomo, oy Jeconiasis 'yune Salatiel, y Salatiejlis 'yune Zorobabel, |
23226 | MAT 1:13 | Zorobabejlis 'yune Abiud, Abiujdis 'yune Eliaquim, Eliaqui'mis 'yune Azor, |
23227 | MAT 1:14 | Azojris 'yune Sadoc, Sadojquis 'yune Aquim, y Aqui'mis 'yune Eliud, |
23228 | MAT 1:15 | Eliujdis 'yune Eleazar, Eleasaris 'yune Matán, y Mata'nis 'yune Jacob. |
23229 | MAT 1:16 | Y Jacojbis 'yune José; y José Maria'is jyaya, y María Jesusis myama, Jesús ñøjayajpapø Cristo Diosis cyø'vejupø. |
23230 | MAT 1:17 | Así que desde Abraham hasta David it catorce nac oy vi'na pø'nis 'yune. Oy 'yune'is 'yune, y entonces je 'yune'is 'yune hasta ta'n catorce nac. Y desde David hasta que nømaṉyajtøju Babilonia nasomo itque't catorce nac oy vi'napø pø'nis 'yune'is 'yune, y eyapa catorce nac hasta que pø'naj Cristo. |
23231 | MAT 1:18 | Cuando maṉba'cna'ṉ pø'naj Jesucristo, yø'cse o tucnømi: ijtuna'ṉ myama Maria'is cyompromiso Joseji'ṉ para que va'cø cyo'tøjcajyajø. Pero antes quena'ṉ va'c ityaj tyumø'omo, min chi'yaj cuenta que ji'ndame tyumbø María; pero Masanbø Espiritu Santo'is milagropit oy une pa'te. |
23232 | MAT 1:19 | Como jyaya José tum pøn siempre chøcpapø'is vøjpø tiyø, qui'psu va'cø yaj cyompromiso Mariaji'ṉ; pero va'cø ñu'mdzacø, va'cø jana syijcatyøj María. |
23233 | MAT 1:20 | Mientras que jetsena'ṉ nø qui'psu, Jose'is cyønapasyi'øy tum angeles ndø Comi Diosis cyø'vejupø, y aṉgelesis ñøjayu: ―José; mitz Davijdis mi 'yune: U mi ña'ṉdzu va'cø mi mbøjcøchoṉ María como mi yomo, porque je une maṉbapø isi, Masanbø Espiritu Santo'ise milagropit maṉba isi. |
23234 | MAT 1:21 | Y je maṉba is une, maṉba mi yac nøyi'aj JESUS. Y jetse ñøyi porque maṉbapø yaj cotzocyaj cyojapit ñe pyøn. |
23235 | MAT 1:22 | Y cuando jetse tujcu, viyu'ṉaju lo que chamuse tza'maṉvajcopapø pø'nis ndø Comi Diosis chi'use qui'psocuy va'cø chamø. Y lo que chamuse, viyu'ṉaju. Ndø Comi Dios nømu: |
23236 | MAT 1:23 | Je papiñomo ji'name tyumbø, y maṉba is une. Y maṉba ñøyi'aj Emanuel. Y je palabra Emanuel nømbapøte: que Dios tø øtzji'ṉda'm. |
23237 | MAT 1:24 | Y José mø'ṉdonsa'u ñapasyi'omo, y chøjcu lo que ndø Comi Diosis 'yaṉgelesis chajmayuse, y ñøtøjcøy María tyøjcomo. |
23238 | MAT 1:25 | Pero ja ñø'itøtøcna'ṉ como yomose hasta que is Maria'is vi'na pønbø 'yune, y cyojtayaj ñøyi JESUS. |
23239 | MAT 2:1 | Jesús pø'naj tum cumgu'yomo ñøyipø'is Belén, Judea nasombø cumguy cuando Herodes Judea nasombø aṉgui'mba. Entonces nu'cyaj Jerusalén cumgu'yomo pøn tzu'ṉyajupø jama qui'mgucyøsi, y matza 'ya'myajpapø'is. |
23240 | MAT 2:2 | Y cyø'ocvacyaju je'is: ―¿Jut it jic Israel pø'nis 'yaṉgui'mbata'm jic pø'najupøtøc? Porque jama qui'mgucyøsi isatyam je'is myatza, y mindamupøm chønø yø'qui va'cø ṉgujnejatyamø va'cø ṉgøna'tzøtyamø. |
23241 | MAT 2:3 | Pero cuando aṉgui'mbapø Herodesis myusu que pø'naj eyapø aṉgui'mba, entonces hasta jujchese tujcu; y mumu pøn jic Jerusale'nombø'is jetseti o'ca jujchese tucyajque'tu. |
23242 | MAT 2:4 | Entonces jic aṉgui'mba'is vyejayaj pane'is cyovi'najøta'm y lo que 'yaṉmayajpapø'sna'ṉ Israel pø'nis 'yaṉgui'mgutya'm, y 'yocva'cyaju aṉgui'mba'is jujna'ṉ ma pø'naj Cristo. |
23243 | MAT 2:5 | Entonces je'is 'yaṉdzoṉyaju ñøjayaju: ―Maṉba pø'naje Bele'ṉomo, Judá nasombø cumgu'yomo, porque jetse jachø'y cha'maṉvacpapø'is Diosis 'yote, porque jyay yø'cse: |
23244 | MAT 2:6 | Y mitz Belén gumguy pønda'm Judea nasomda'mbø, ji'n menos mi 'yaṉgui'mi que eyata'mbø covi'najø Judea nasomo. Porque mi ṉgumgu'yomo mijtzaṉgø'm it más ijtu'is aṉgui'mguy, maṉba'is 'ya'm ø ṉgumguy Israel. Jetse jyay cha'maṉvacpapø'is. |
23246 | MAT 2:8 | Entonces Herodesis cyø'vejyaju matza 'ya'myajpapø'is Belén gumgu'yomo, y ñøjayaju: ―Maṉdam jiṉø, y cø'ocvactam vøjø jic une. Y cuando mi mba'jtamba, tø tzajmatyamø, va'cø maṉgue'tati øjtzi va'cø maṉ ṉgujnejacye'ta. |
23247 | MAT 2:9 | Cyøma'nøyaju'cam je aṉgui'mba, maṉyaj matza 'ya'myajpapø'is. Y isyaju jama qui'mgucyøsi matza vi'najpa maṉu hasta que ijtumø je une, y jen te'ṉdzø'yu. |
23248 | MAT 2:10 | Cuando jic pø'nis isyaj matza, tzi'ṉbø'yaj vøti. |
23249 | MAT 2:11 | Cuando nømna'ṉ cya'ṉdøjcøyaj tøjcomo, isyaj une myama Mariaji'ṉ. Entonces cutquecyaju y vya'ṉjamyaju je une. Luego 'yaṉvacyaj cyaja y vyactzi'yaj oro y pomo y suñi viquicpapø perfume. |
23251 | MAT 2:13 | Y maṉyaju'cam jic 'ya'myajpapø'is matza, ndø Comi Diosis 'yaṉgeles cyønapasyi'øy Jose'is. Y aṉgelesis ñøjayu: ―Te'nchu'ṉø y pøc yøṉ une myamaji'ṉ y maṉ Egipto nasomo hasta que øtz mi nøjambacsye'ṉomo. Porque Herodesis mapø mye'tz je une para que va' yaj ca'ø. |
23252 | MAT 2:14 | Entonces te'nchu'ṉ José y pyøc je une myamaji'ṉ y tzu'ṉyaj tzu'i, maṉyaj Egipto nasomo. |
23254 | MAT 2:16 | Cuando Herodesis chi' cuenta que 'yaṉgøma'cøyaj 'ya'myajpapø'is matza, qui'sca'comø'nu. Por eso chi' orden va'cø yaj ca'yaj mumu une metza ameta'mbø y mas che'ta'mbø lo que ityajupøna'ṉ Belén gumgu'yomo y ribera'omo. Jic metza ame tiempo chajmayaju'csye'ṉomo 'ya'myajpapø'is matza cuando quej matza. |
23255 | MAT 2:17 | Jetse viyu'ṉaju jachø'yuse tza'maṉvajcopapø Jeremiasis, je'is chamu: |
23256 | MAT 2:18 | Mandøj ote Ramá cumgu'yomo, vo'yajpa y vejyajpa pømi, y Raquejlisna'ṉe nø cyøveju 'yune. Ji'namna'ṉ syun va'cø chambasencia'ajtøjø porque ca'yajupømete. |
23257 | MAT 2:19 | Pero jøsi'cam ca'u Herodes, y entonces tum ndø Comi Diosis 'yaṉgelesis cyejay napasyi'omo José jiṉø Egipto nasomo. Y ñøjayu: |
23258 | MAT 2:20 | ―Te'nchu'ṉø, pøc je une myamaji'ṉ y vitu' Israel nasomo; porque ca'yaju'am maṉbapø'sna'ṉ yaj ca'yaje. |
23260 | MAT 2:22 | Pero Jose'is myusu que cuando ca'u Herodes, tzø'cye't 'yune Arquelao va'cø 'yaṉgui'mø Judea nasomo jyata'is itcu'yomo. Y por eso José na'tzu va' maṉ jiṉø. Entonces tzajmatyøj ñapasyi'omo Galilea nasomo va'cø myavø. Y jiṉ o maṉ José cyo'uneji'n y myamaji'ṉ. |
23261 | MAT 2:23 | Cuando nu'c jeni, maṉ it Nazaret cumgu'yomo. Jetse viyu'ṉaju lo que chamyaju cha'maṉvacpapø'is que Jesús ma ñøyi'aj nazareno. |
23262 | MAT 3:1 | Jic tiempo'omo min Juan nøyø'opyapø, min chamgøpucs ja ijnømømø Judea nasomo. |
23264 | MAT 3:3 | Tza'maṉvajcopapø Isaiasis o chame que maṉba it pøn; y Juanete jic pøn Isaiasis chamupø. Isaías nømu: Nø vyejnøm ni i ja ityømø, nømba: “Como ndø vøjø tzøjcatyamba tuṉ møja'n aṉgui'mbapøcøtoya, jetse mi ndzocoy hay que va'cø mi vøjø ndzøcatyamø porque maṉba min ndø Comi”. |
23265 | MAT 3:4 | Jua'nis tyucu, camello copø'nisna'ṉe pyøcpø. Y chec vatcuy nacapøte, y vyi'cpana'ṉ aju y cyu'tpana'ṉ yumi tzinu. |
23266 | MAT 3:5 | Y Jerusalén gumgu'yomda'mbø, y jic Judea nasomda'mbø, y tome Jordán nø'om ityajupø; mumu miñaju va'cø cyøma'nøyaj Juan. |
23267 | MAT 3:6 | Cuando chamyajpana'ṉ cyoja, Jua'nis ñø'yøyaju Jordán nø'omo. |
23271 | MAT 3:10 | Como tum pøn ñø'ijtu'is jacha listo va'cø tyøṉyaj cuy ji'n tyø'mayajepø va'cø pyoṉbø'yajø juctyøjcomo, jetse Dios listo yøti va'cø cyastigatzøcyaj pøn ji'n chøcyajepø'is vøjpø tiyø. |
23272 | MAT 3:11 | Øtz viyuṉse mi nø'yøndya'mbøjtzi nø'ji'ṉ porque mi ngui'psvitu'tamu'am vøjpø ticøsi. Pero ma min øjtzaṉgø'mø mas pømi'øyupø que ji'n øjtzi. Øtz ji'nchø vøjpø como jicse. Va'cø chøjcay nu'csocuy jicø myøja'ṉombø pøngøtoya syunba más vøjpø pøn que øjtzi, porque ji'n aunque i'is mus chøjcaye. Je'is maṉba mi nø'yøndyam Masanbø Espiritu Santoji'ṉ y juctyøcji'ṉ. |
23273 | MAT 3:12 | Como tum pøn ñø'ijtu'is cyø'omo yemguy listo va'cø cyøsujø trigo pyuj va'cø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø mini, je'is maṉba cyøpiṉyaj pøn. Y como vøjpø pyuj ndø tu'mba va'cø ndø aṉne'ṉgø, y ñaca ndø pyoṉbø'japya; jetse je'is maṉba yac tu'myaj vøjta'mbø pøn tyøjcomo y yatzita'mbø maṉba pyoṉbø'yaj nunca ji'n tu'yipø juctyøjcomo. |
23274 | MAT 3:13 | Entonces Jesús tzu'ṉ Galilea nasomo y nu'c Jordán nø'omo ijtumø Juan, para que va'cø ñø'yøyø Jua'nis. |
23277 | MAT 3:16 | Cuando Jesús nø'yøyu, put je nø'cø'mø, y tumø hora aṉvac tzap; y Jesusis isu Diosis 'Yespiritu nø myø'nu como palomase y jetcøsi nu'cu. |
23278 | MAT 3:17 | Entonces mandøju nø vyejmø'n ote tzajpomo, nømu: ―Yøṉø ø Une sunbapø øjtzi, jetcøtoya casøpyøjtzi. |
23280 | MAT 4:2 | Jesús o it jana cu'ti cuarenta dias chu'ji'ṉ jamaji'ṉ, y jøsi'cam osu. |
23281 | MAT 4:3 | Entonces tyo'møy Jesús yatzi'ajcu'is va'cø chøjquis a ver o'ca muspa chøctocoya. Yatzi'ajcu'is ñøjay Jesús: ―Si de veras o'ca Diosise mi 'yune, yac panvitu yøṉ tza'. |
23282 | MAT 4:4 | Pero Jesusis 'yaṉdzoṉu: ―Ji'nø maṉ mbaṉdzøqui porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Ji'n solo cu'tcuji'ṉdi queñaje pøn, sino mumu lo que chambapø ote Diosis, jetji'ṉ jamacøtyajpa”. |
23284 | MAT 4:6 | Y ñøjayu: ―Viyuṉse o'ca Diosis mi 'yune, locsmø'nø, tøjpaṉque'c nasomo; porque it Diosis 'yote jachø'yupø nømba: Diosis ma chi' orden aṉgeles para que va'cø mi ṉgüendatzøcø, maṉba mi ñømaṉ cyø'ji'ṉ va'cø jana mi nejpinduc ni jutipø tza'cøsi, ni ti jana mi ndzøcø. |
23288 | MAT 4:10 | Entonces Jesusis ñøjayu: ―Mavø, Satanás, ji'na mi ṉgujnejaye; porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Va'ṉjam ndø Comi Dios, y solo je'is ñu'csocuy tzøjcayø”. |
23289 | MAT 4:11 | Entonces je yatzi'ajcuy tzu'ṉu, chac jen Jesús y miñaj angeles va'cø cyotzoṉyajø. |
23290 | MAT 4:12 | Cuando Jesusis myanu que Juan preso'omna'ṉ ijtu, maṉ Galilea nasomo. |
23291 | MAT 4:13 | Pero ja chø'y jic Nazaret cumgu'yomo, sino maṉ it Capernaum cumgu'yomo. Je cumguy mar saya'om ijtu, Zabulón y Neftalí nasomo. |
23293 | MAT 4:15 | Jic Zabulón nasomo y jic Neftalí nasomo, jic Majraṉvinpø tu'ṉombø; Jordán nø'cøtu'møṉ, Galilea nasomo ityajumø lo que ji'ndyet Israel pønda'm; |
23294 | MAT 4:16 | Pi'tzø'ajcu'yomo ityajupø pø'nis isyaj møjapø sø'ṉgø. Jetsena'ṉe ma ca'yaj pi'tzø'ajcu'yomo, pero min syø'ṉocpacyaj møja sø'ṉgø'is. |
23295 | MAT 4:17 | Entonces Jesusis cha'maṉvactzo'tzu, nømu: ―Qui'psvitu'tamø, porque pronto'am maṉba aṉgui'mi tzajpomopø Dios. |
23296 | MAT 4:18 | Jesús nømna'ṉ cyøjtu Galilea mar saya'omo cuando isyaj nø cyoque nucyaju tum pøn myuquiji'ṉ. Tum ñøyina'ṉ Simón, y mismo tumbø'is ñøyina'ṉ Pedro. Y eyapø Andresna'ṉ ñøyi. Coque nuctayuta'mete y nømna'ṉ ñacsyaj ataraya nø'cø'mø. |
23297 | MAT 4:19 | Entonces Jesusis ñøjayaju: ―Ma tø pa'jtamø. Yøti ji'n ma mi nuctam coque, sino pøn maṉba mi yac mindam øtzcø'mø. Porque øtz jetse maṉba mi yac yostame. |
23299 | MAT 4:21 | Usy vit Jesús y isyaj metzcuy Zebedeo'is 'yune, tum ñøyipø'is Jacobo, y tum ñøyipø'is Juan. Barco'omna'ṉ ityaj jyataji'ṉ nømna'ṉ vyøjøtzøcyaj 'yataraya. |
23300 | MAT 4:22 | Cuando Jesusis vyejayaju, chacyaj byarco jeni jyataji'ṉ maṉyaj Jesusji'n va'cø vityajø. |
23302 | MAT 4:24 | Y mumu Siria cumgu'yomda'mbø'is myusyajque'tu que Jesús yac tzojcopya, y ñømijnayaj mumu toya nø isyajupø'is ca'cuji'ṉ, ji'n tumø cuentata'mbø'is cya'cuy. Ñømiñaj yatzi'ajcu'is yacsutzøcyajupø y tu'yajpapø y ñømijnayajque't ji'n musi vityajø. Y Jesusis yac tzocyaju mumu. |
23303 | MAT 4:25 | Maṉ pya'tyaj Jesús vøti pø'nis; Galilea nasomda'mbø'is y Decápolis nasomda'mbø'is, y Jerusalén gumguyomda'mbø'is, y Judea nasomda'mbø'is y Jordán nø'cøtu'maṉda'mbø'is. Mumu maṉ pya'tyaje Jesús. |
23304 | MAT 5:1 | Cuando Jesusis isyaj vøti pøṉ, qui'm cotzøjcøsi y jen po'cschø'yu. Y vyocøtøjcøyaj ñøtuṉdøvø'is. |
23306 | MAT 5:3 | ―Contento ityajpa cyønøctøyøyajpa'is que ja it vøjpø tiyø choco'yomo, porque jetseta'mbø 'yaṉgui'myajpa y cuidatzøcyajpa Diosis. |
23307 | MAT 5:4 | ”Contento ityajpa maya'yajpapø, porque Diosis maṉba yajayaj myaya'cuy. |
23308 | MAT 5:5 | ”Contento ityajpa ji'n cyoquipi'is vyin, porque je'is ma pyøjcøchoṉyaj nasacopac Diosis chamdzi'yajupø. |
23309 | MAT 5:6 | ”Contento ityajpa ityaju'is gyanas va'cø chøcyaj Diosis syunbase, porque maṉba cyotzoṉyaj Diosis va'cø chøcyaj vøjpø tiyø. |
23310 | MAT 5:7 | ”Contento ityajpa lo que tyoya'ṉøyajpapø'is tyøvø, porque ñe'c Diosis maṉba tyoya'ṉøyajque'te. |
23311 | MAT 5:8 | ”Contento ityajpa los que limpiota'mbø'is chocoy, porque je'is ma isyaj Dios. |
23312 | MAT 5:9 | ”Contento ityajpa jic cojecsyajpapø'is va' yaj quipcuy, porque jet maṉba ñøjayaj Diosis: Øjchøṉ mi unenda'm. |
23313 | MAT 5:10 | ”Contento ityajpa los que yacsutzøcyajtøjupø nø chøcyaju aṉcø Diosis syunbase, porque tzajpombø itcuy je'is ñe'ayajpa. |
23314 | MAT 5:11 | ”Contento mi ijtamba cuando pø'nis mi ndyopa'o'nøtyamba y mi yacsutzøctamba y mi ṉgyø'o'nøndyamba cosa ji'n vyiyuṉda'mbø ticøsi. O'ca jetse mi ⁿyacsutzøctamba porque øtz mi ndø va'ṉjamdamba ancø, |
23316 | MAT 5:13 | ”Mitz ṉgyana cuentata'mete yø'c nascøsi. Pero o'ca jic cana ji'n cyana'ome, entonces ji'n mus ndø yac yosa. Tiene que va'cø ndø patzpø' va'cø myaṉvitu'yaj pø'nis. Jetse mitz o'ca ji'n mi yostam vøjø Dioscøtoya, igual mi mbyatzpø'tandøjpa. |
23319 | MAT 5:16 | También mitzta'm tzøjque'tati vøjø y jetse por cuenta mi sø'ṉdaṉgue'tpati pø'nis vyi'naṉdøjquita'm. Entonces cuando pø'nis isyapa que mi ndzøctamba vøj mitzta'm, maṉba vyøcotzøcyaj ndø Janda tzajpom ijtupø. |
23320 | MAT 5:17 | ”U mi ṉgui'pstamu o'ca mi'nøjtzi va'cø ⁿyajay Diosis 'yaṉgui'mocuy, o va'cø yajay tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis 'yaṉma'yocuy. Ja mi'nøjtzi va'cø ⁿyajayø, sino va'cø ⁿyaj coputa. |
23321 | MAT 5:18 | Porque viyuṉse mi ndzajmatyamba, hasta que yajpa tzap y nas, ni tum letra, ni tum punto Diosis 'yaṉgui'mocu'is ñe ji'n ma yaje hasta tucpa tiyø chamba. |
23322 | MAT 5:19 | Por eso o'ca ndø tzacpa aunque sea tum aṉgui'mocuy más ji'n myøja'ṉombø, y jetse ndø aṉmayajpa eyata'mbø va'cø chøcyajque'ta; entonces tø øtz ji'n ma tø valetzøjque't Diosis itcu'yomo. Pero o'ca ndø yaj coputpa, y ndø aṉmayajpa eyata'mbø va'cø chøcyajque'ta, entonces maṉba tø møja'ṉo'majø tzajpombø Dios 'yanqui'mbamø. |
23323 | MAT 5:20 | Mi nøjandya'mbøjtzi que o'ca ji'n mi ijtam más vøjø que 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mocuy ityajpase, y fariseo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is ityajpase, entonces ni jujche ji'n mus mi ndyøjcøy tzajpombø Dios 'yaṉgui'mbamø. |
23324 | MAT 5:21 | ”Mi ñchajmatyandøju'am jujche tzajmayajtøju pecapøn, jej nømyaju: “Uy yaj ca'otyame, pues yaj ca'opyapø tiene que va'cø cyastigatzøctøjø”. |
23325 | MAT 5:22 | Pero mi nøjandya'mbøjtzi que o'ca mi ṉgui'sca'pa mi ndøvøji'ṉ, tiene que va'cø mi ṉgyastigatzøctøjø. O'ca mi ndopa'o'nøpya mi ndøvø, tiene que va'cø mi ⁿyaj coja'ajø aṉgui'myajpapø pø'nis cuando tu'myaju'cam. Y o'ca mi ṉgoraje nøjapya mi ndøvø: “ⁿJyovi mijtzi”. Entonces como jetse mi nøjapya mi ndøvø, por eso ya mero yatzi'ajcu'yomo mi myaṉba. |
23326 | MAT 5:23 | ”Jetcøtoya o'ca nø mi nøminu aunque tiyø va'cø mi ṉgot altarcø'mø para Dioscøtoya, y jen mi ⁿjyajmundzøcpa que mi ndøvø'is nømdi mi ṉgui'sayu, porque ja mi ñømaṉ mi ndøvø vøjø, |
23327 | MAT 5:24 | entonces tzac jeni mi ndzi'ocuy altarcø'mø, y maṉ vi'na'c va'cø o'nøy mi ndøvø va'cø jyajmbø cyoraje. Entonces maṉgue't altarcø'mø va'cø mi ndzi' lo que maṉbapø mi ndzi' Dios. |
23328 | MAT 5:25 | ”O'ca mi ṉgui'sapapø'is mi ṉgyøva'cøpya, mientras tu'ṉomdøc mi ijtamu antes que mi ñu'ctam atcanicø'mø, 'yo'nøy vøjø jetse va'c yac tzø'yø, va'cø jyajmbø' quipcuy. Porque o'ca ji'n mi vøjøndzøc jetse, maṉba mi ṉgyøva'cøy atcanicøsi, y je'is maṉba mi yac nuc policia'is y maṉba mi syomi. |
23329 | MAT 5:26 | Viyuṉsye mi nøjambyøjtzi: hasta que mi ṉgoyojaṉga'mba mi ja'ndze, ji'n ma mi mbyut preso'omo. |
23330 | MAT 5:27 | ”Mi mandambati que ji'n vøj va'cø ndø cøtzøjcøy ndø ⁿjaya, o ndø ⁿyomo, va'cø jana ndø nø'it eyapø. |
23331 | MAT 5:28 | Pero øtz mi nøjanda'mbøjtzi: O'ca mi a'maṉga'pa eyapø yomo y sunba mi o'nøyø, es como mi ndzøjcu'am aunque ja mi ndzøcøpø, y jetze mi ṉgui'psocu'yomo mi ṉgøtzøjcøyupømete mi ⁿyomo. |
23332 | MAT 5:29 | ”Jetcøtoya o'ca mi ndzø'naṉ vitø'mis mi yaj cojapa'tpa, tzucsputø y patzpø'ø. Porque va'co mi yac tocoy tum vitøm, menos toya que va'cø coṉñapø mi mbyatzpø'tøj yatzi'ajcu'yomo. |
23333 | MAT 5:30 | Y o'ca mi ndzø'na'ṉis mi yaj cojapa'tpa, tøcspø'ø y patzpø'ø. Va'cø mi ṉgyø'cøtø'csø menos toya que va'cø mi mbyatzpø'tøj coṉñapø yatzi'ajcu'yomo. |
23334 | MAT 5:31 | ”Tzamdøjupøte vi'na: “O'ca pø'nis chacpa yomo, syunba va'cø chi' yomo toto que co'tøjcajaṉvajcu'am”. |
23335 | MAT 5:32 | Pero mi nøjandambati mijtzi: O'ca pø'nis chacpa yomo comecti, yomo'is ja cyøtzøjcøyø, entonces yomo'is maṉba pyøc eyapø pøn y jetse cyøtzøjcøpya jyaya, pero jyaya'is it cyoja porque ñec chajcu. Y pyøjcu'is tzactøjupø yomo jet cojapa'tpa. |
23337 | MAT 5:34 | Pero mi nøjandyambati mijtzi: U mi ndzambøc Dios como testigos que viyuṉ nø mi nchamu, ni u mi ndzambøc tzap, porque Diosise 'yaṉgui'mgu pyo'cscuy. |
23338 | MAT 5:35 | Ni u mi ndzambøc nas, porque je Diosis tye'nguy. Ni u mi ndzambøc Jerusalén, porque møja'ṉombø aṉgui'mba'is cyumguy. |
23339 | MAT 5:36 | Ni u mi ndzambøc mi ṉgopac, porque ji'n mus mi yac popo'aj ni yac yøjcaj ni tumø mi ⁿvay. |