23231 | MAT 1:18 | Caora cati golo Jesucristo guca caniga: Z̃naꞌnëꞌ María napëꞌ compromiso utzaganaꞌlënëꞌ José. Pero antes binesiꞌ laguedyijëꞌ sujëꞌ tuz̃e, caora naꞌ gucabëꞌ José banuꞌa María xcuidiꞌ. Pero por nun quie Bichi Be quie Diuzi nuꞌanëꞌ xcuidiꞌ. |
23238 | MAT 1:25 | Pero biuzulënëꞌ lëbëꞌ cabëꞌ rzulë ja benëꞌ z̃gulajëꞌ hasta que golo z̃iꞌinëꞌ nëro. Naꞌ bëꞌnëꞌ lao z̃iꞌinëꞌ JESUS. |
23257 | MAT 2:19 | Pero bëꞌ beyudyi guti rey Herodes, caora naꞌ ptilalao tu ángel quie Diuzi lao bichi gala quie José ga zunëꞌ yedyi nebaba Egipto. Naꞌra gudyinëꞌ lëbëꞌ: |
23260 | MAT 2:22 | Pero cati unezi José rnabëꞌ Arquelao lao laza xuzinëꞌ Herodes, naꞌra bdzebinëꞌ yeyonëꞌ naꞌ. Bdzebinëꞌ como danꞌ aoxusanëꞌ ta bitzionëꞌ estado Judea. Quie lenaꞌ zionëꞌ estado Galilea. |
23270 | MAT 3:9 | Bihuele pensari bihue Diuzi leꞌe castigo por nun quie nacale z̃iꞌi suba Abraham. Porque rniaꞌ leꞌe hasta yo huaca hue Diuzi benꞌ gaca z̃iꞌi Abraham. |
23272 | MAT 3:11 | Nëꞌëdiꞌ tali ruꞌa lao benëꞌ conlë nisa yelaꞌ gacajëꞌ seña de que aotzaꞌ pensari quiejëꞌ aruejëꞌ quie Diuzi. Pero bazaꞌ tu benꞌ zazaꞌra zenao nëꞌëdiꞌ. Lëbëꞌ udzeꞌnëꞌ Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌo ja benꞌ rale quienëꞌ. Lëzi huenëꞌ mandado tzei yaca benꞌ birale quienëꞌ lao guiꞌ gabila. Nacarëꞌ benꞌ z̃e ca nëꞌëdiꞌ. Tanto nacarëꞌ benꞌ z̃e ca nëꞌëdiꞌ, ni siquiera biyeyaz̃ogaꞌ cuiogaꞌ guidi yuꞌu niꞌanëꞌ. |
23291 | MAT 4:13 | Pero bibegaꞌnnëꞌ yedyi Nazaret, uyoguëꞌ yesunëꞌ yedyi lao Capernaum ga reꞌ ruꞌa lagun ga naca bezaꞌ quie yu nebaba Zabulón len yu nebaba Neftalí. |
23296 | MAT 4:18 | Zio Jesús yuꞌunëꞌ neza zacaꞌ ruꞌa lagun Galilea. Naꞌ blëꞌënëꞌ chopa benꞌ rze bela. Tunëꞌ laonëꞌ Simón, benꞌ laorë Pedro. Naꞌ itunëꞌ laonëꞌ Andrés. Naca Andrés bichi Simón. Naꞌ yuꞌujëꞌ rulëtojëꞌ yëxo luꞌu nisa. |
23316 | MAT 5:13 | ―Ca quie nu zediꞌ naca quiele. Pero chanꞌ naꞌ abeyula zediꞌ, ¿biz̃i huero ta huen dyin tatula? Bira gueꞌennan huenan dyin. Anacan zi ta chuꞌunron ta utzutzu ulio benëꞌ len. |
23322 | MAT 5:19 | Quie lenaꞌ nu benꞌ birue bala ruzu diꞌidzaꞌ ca mandado rue lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi, lëscanꞌ rusëdijëꞌ benꞌ tula ta bihuejëꞌ bala ca mandado ruen, nacajëꞌ benꞌ latoquiëzi ga rnabëꞌ Diuzi guibá. Pero nu benꞌ rue bala ruzu diꞌidzaꞌ ca mandado rue lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi, lëscanꞌ rusëdijëꞌ benꞌ tula ta huejëꞌ bala ca mandado ruen, nacajëꞌ benꞌ balaꞌana ga rnabëꞌ Diuzi guibá. |
23323 | MAT 5:20 | Porque rniaꞌ leꞌe, chi bihue quiele quie Diuzi dyaꞌara, quele cabëꞌ rue ja benꞌ rusëdi ley quie Moisés len ja benꞌ partido fariseo, bisaqueꞌ yeyole ga rnabëꞌ Diuzi guibá. Naꞌ una Jesús: |
23325 | MAT 5:22 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe, nutezi benꞌ idzaꞌ bichi laguedyi, huachugobëꞌ Diuzi quiëꞌ. Lëscanꞌ nutezi benꞌ inayaꞌ bichi laguedyi, huarugobëꞌ quiëꞌ ga reyudyi yelaꞌ rnabëꞌ. Lëscanꞌ nutezi benëꞌ idzaꞌ bichi laguedyi yëbinëꞌ lëjëꞌ: “Benꞌ raca loco luëꞌ” z̃udyizi ruen quienëꞌ tzionëꞌ lao guiꞌ gabila. |
23328 | MAT 5:25 | ’Chi nu benꞌ rao xquia leꞌe, iquiëꞌjëꞌ leꞌe lao juzgado, tu neziole tu neza, bëꞌlë diꞌidzaꞌ bichi laguedyile, a ver nacala yegaꞌnle yelaꞌ bitziole lao juez. Porque si no, hue juez mandado policía quiëꞌ, udzeꞌjëꞌ leꞌe luꞌu dyiguiba. |
23331 | MAT 5:28 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe, nutezi benꞌ rebane ja nigula reꞌennëꞌ bi huenëꞌ lënëꞌ nigula, naꞌ luꞌu guicho laxtaꞌohuëꞌ nacan ca quie bagusilëcazinëꞌ lënëꞌ. |
23332 | MAT 5:29 | ’Pues ugunro chi tu laoloꞌ yebë ruhuaꞌn luëꞌ dulaꞌ xquia, reyaꞌalaꞌ cuioloꞌn chuꞌunloꞌn zituꞌ, como danꞌ dyaꞌalanꞌ initi tu laoloꞌ, quele ca ta tzioꞌ duz̃etioꞌ lao guiꞌ gabila. |
23335 | MAT 5:32 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe, chi nu benꞌ rsan z̃gulë, naꞌ beziꞌ z̃gulëꞌ beꞌmbyu tula, nacan xquia quie nigula naꞌ lao Diuzi. Solamente chanꞌ udalë z̃gulëꞌ beꞌmbyu tula, canaꞌra huazaqueꞌ usan beꞌmbyu naꞌ z̃gulëꞌ. Lëscanꞌ nutezi benꞌ beziꞌ nigula psan xquiuhue, nacan xquia quienëꞌ lao Diuzi. Naꞌ una Jesús: |
23337 | MAT 5:34 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe, bireyaꞌalaꞌ ugunle Diuzi ca cuendazi. Biugunle nu guibá, porque danꞌ ga reꞌ Diuzi rnabëꞌnëꞌ. |
23342 | MAT 5:39 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe: Biyeyuele laohue quie ja benꞌ rue mala quiele. Chi nu benꞌ aodapa xagoꞌ, bëꞌle lato capëꞌ itzalaꞌ xagoꞌ. |
23347 | MAT 5:44 | Pero nëꞌëdiꞌ rniaꞌ leꞌe: Edyëꞌëlale benꞌ rudieja leꞌe. Inabale tahuen lao Diuzi quie ja benꞌ rudzeꞌdeꞌ leꞌe. Huele dyaꞌa quie ja benꞌ rudie leꞌe. Ulehueꞌlë Diuzi diꞌidzaꞌ inabale tahuen quie ja benꞌ rnayaꞌ dilalë leꞌe. |
23349 | MAT 5:46 | Chi rapachiꞌle tuzi benꞌ rapachiꞌ leꞌe, biugunle rlëꞌë Diuzi leꞌe benꞌ laxtaꞌo yëri por nun quie ruele canaꞌ. Porque canaꞌ ruerë hasta benꞌ malaja, benꞌ binao xneza Diuzi. |
23350 | MAT 5:47 | Chi rda rnëlële tuzi ja benꞌ nubëꞌzile, biugunle tadyaꞌa gula ruele. Porque hasta benꞌ binuebëꞌ Diuzi ruerëjëꞌ canaꞌ. |
23353 | MAT 6:2 | Lenaꞌ cati gacalële benꞌ rdziogue bi cosa, biuluꞌetele ladza inale cani biaꞌ cabëꞌ rue ja benꞌ rionlaꞌadyiꞌ Diuzi de ladzazi caora riojëꞌ luꞌu idaoꞌ, caora rdajëꞌ tu neza. Canaꞌ ruejëꞌ tacuenda inë benëꞌ quiejëꞌ dyaꞌa. Pero tali ca rniaꞌ, tanaꞌzi de babëjëꞌ gan, bibira de hueꞌ Diuzi lëjëꞌ ga rnabëꞌ guibá. |
23354 | MAT 6:3 | Pero leꞌe cati gacalële benꞌ rdziogue bi cosa, biuluꞌetele ladza yelaꞌ binezi ja benëꞌ chi bi ruele, baꞌalaꞌcazi benꞌ naca bichile. |
23356 | MAT 6:5 | ―Cati hueꞌlële Diuzi diꞌidzaꞌ, bihuele ca rue ja benꞌ rionlaꞌadyiꞌ Diuzi de ladzazi. Lega raxejëꞌ hueꞌlëjëꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ zëtela luꞌu idaoꞌ. Canaꞌ ruejëꞌ con ga ziojëꞌ zacaꞌlao ja benëꞌ. Pero tali ca rniaꞌ, tanaꞌzi de babëjëꞌ ganꞌ. Bibira de hueꞌ Diuzi lëjëꞌ ga rnabëꞌ guibá. |
23357 | MAT 6:6 | Pero cati hueꞌlële Diuzi diꞌidzaꞌ, reyaꞌalaꞌ ucuiꞌole tu tule tu ga negachiꞌ. Tuzile conlë Xuziro Diuzi hueꞌlëlenëꞌ diꞌidzaꞌ. Naꞌ Xuziro Diuzi rlëꞌënëꞌ cabëꞌ tadyaꞌa ruele balarazi, lënëꞌ gunnëꞌ quiele ga rnabëꞌ guibá. |
23364 | MAT 6:13 | Gacalaoꞌ nëtoꞌ ta biiguinondoꞌ lao tamala, ucuasa ucuiꞌoloꞌ tamala zaꞌ gaca quiendoꞌ. Porque tuzoꞌ luëꞌ nacoꞌ ga zelaozi yelaꞌ rnabëꞌ quioꞌ, ga zelaozi yelaꞌ huaca quioꞌ, ga zelaozi yelaꞌ z̃e quioꞌ tuzioli. Amén. |
23366 | MAT 6:15 | Pero chi bisiꞌz̃ele quie laguedyile, bisiꞌz̃erë Xuziro Diuzi dulaꞌ xquia quiele. Naꞌ una Jesús: |
23367 | MAT 6:16 | ―Cati huele ubasi, bihuenëlaole bayëchiꞌ cabëꞌ rue benꞌ rionlaꞌadyiꞌ Diuzi de ladzazi. Lëjëꞌ ruzutelaojëꞌ bayëchiꞌ tacuenda ilëꞌë ja benëꞌ ruejëꞌ ubasi. Pero tali ca rniaꞌ, tanaꞌzi de babëjëꞌ gan, bibira hueꞌ Diuzi lëjëꞌ. |
23368 | MAT 6:17 | Pero leꞌe cati huele ubasi, ulequibi laole, ulequin guichole dyaꞌa. |
23372 | MAT 6:21 | Pues ga rutupa ja benëꞌ yelaꞌ uñaꞌa quiejëꞌ, chi lao yedyi layu, chi guibá, lenaꞌ uluꞌen ca bi pensari raquejëꞌ, chi quie cuinzijëꞌ, chi quie Diuzi. Naꞌ una Jesús: |
23374 | MAT 6:23 | Pero chi ruꞌele lato zu guicho laxtaꞌole yelaꞌ z̃ëꞌ, canaꞌ sí, huele tamala, nechula pensari quiele, birlëꞌële gacalële benëꞌ. Chi lao laza yuꞌule pensari dyaꞌa, naꞌ ruꞌele lato su guicho laxtaꞌole yelaꞌ z̃ëꞌ, lenaꞌ naca mala gula quiele, nechulatzegue pensari quiele. Naꞌ una Jesús: |
23383 | MAT 6:32 | Leꞌe bireyaꞌalaꞌ huele canaꞌ, porque danꞌ canꞌ rue ja benꞌ binuebëꞌ Diuzi. Rdëbijëꞌ rdajëꞌ quilojëꞌ ga idzelejëꞌ ta gaojëꞌ len ta yoꞌojëꞌ. Pero cabëꞌ leꞌe, zu Xuzile benꞌ zu guibá, nezinëꞌ yugulute bidanꞌ rdzioguele. |
23399 | MAT 7:14 | Pero taguizi naca ruꞌa yuꞌu quie guibá. Lëscanꞌ taguizi nacarë neza quien. Lëꞌëtiꞌzija naca ja benꞌ ruzuja diꞌidzaꞌ quiaꞌ cabëꞌ rniaꞌ. Lëzijëꞌ redzelejëꞌ neza zeyo guibá. Naꞌ una Jesús: |
23400 | MAT 7:15 | ―Gapale cuidado quie ja benꞌ huiziꞌ yëꞌ, benꞌ rnaja quie Diuzi rnëjëꞌ. Nacajëꞌ benꞌ zaꞌzija ruejëꞌ gaxo gula cabëꞌ rue becoꞌ z̃iꞌilaꞌ. Pero bëꞌ ruezijëꞌ, dechanꞌ luꞌu laxtaꞌolajëꞌ yuꞌu yelaꞌ snia quiejëꞌ, ruejëꞌ ca rue coyote. |
23408 | MAT 7:23 | Pero canaꞌra yëpaꞌjëꞌ: “Binubëꞌcazidaꞌ leꞌe. Ulebigaꞌ tzalaꞌla, leꞌe benꞌ bë ja tamala.” Naꞌ una Jesús: |
23411 | MAT 7:26 | Pero benꞌ ruzënaga, naꞌ birue quienëꞌ ca rniaꞌ, naca quienëꞌ ca quie tu benꞌ tondo, benꞌ bë yuꞌu quie tu lao yu yolo, yu bireꞌra. |
23414 | MAT 7:29 | Porque rusëdinëꞌ lëjëꞌ ca quie benꞌ de yelaꞌ rnabëꞌ quie, quele cabëꞌ rusëdi ja benꞌ rusëdi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés dza naꞌte. |
23426 | MAT 8:12 | Pero zë benꞌ Israel, benꞌ reyaꞌalaꞌ yeyoja guibá ga zu Diuzi, naca quiejëꞌ tzeguꞌunjëꞌ lao lato lao chula ga cuedyijëꞌ ziꞌlaza gula, ga gaojëꞌ leijëꞌ. |
23428 | MAT 8:14 | Naꞌra uyo Jesús z̃an yuꞌu quie Pedro. Naꞌ blëꞌënëꞌ z̃naꞌ nigula quie Pedro denëꞌ z̃la, raca z̃hueꞌnëꞌ. |
23434 | MAT 8:20 | Naꞌra bequëbi Jesús quienëꞌ: ―Yaca beꞌezaꞌ, zu beló quiejabaꞌ. Lëscanꞌ ja bguini, dyia lidyijabaꞌ. Pero nëꞌëdiꞌ nacaꞌ bichi yugulu benëꞌ, bizu lidyaꞌ ga idyinaꞌ suaꞌ. |
23438 | MAT 8:24 | Caora naꞌ bënan tu be bedunꞌ huala gula, rudyigaten nisa rudzon luꞌu barco. Pero rasila Jesús cati ruen canaꞌ. |
23452 | MAT 9:4 | Pero como danꞌ anezi Jesús cabëꞌ pensari racajëꞌ, naꞌra unëꞌ rëbëꞌ lëjëꞌ: ―¿Bixquienꞌ racale pensari canaꞌ? |
23454 | MAT 9:6 | Pero como nacaꞌ bichi yugulu benëꞌ, lenaꞌ reꞌendaꞌ inezile de yelaꞌ rnabëꞌ quiaꞌ ta siꞌz̃iaꞌ dulaꞌ xquia quie ja benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Naꞌra unëꞌ rëbinëꞌ benꞌ z̃i: ―Beyasa, beyuꞌa belaga quioꞌ. Beyo z̃an yuꞌu. |
23459 | MAT 9:11 | Pero bëꞌ blëꞌë yaca benꞌ partido fariseo tuz̃ezi udaolë Jesús len lëjëꞌ, naꞌra unabajëꞌ benꞌ quie Jesús rëbijëꞌ lëjëꞌ: ―¿Bixquienꞌ raolë maestro quiele tuz̃ezi len ja benꞌ huequiz̃u len ja benꞌ cacuendazi? |
23460 | MAT 9:12 | Bëꞌ be Jesús canaꞌ, naꞌra unëꞌ rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Ca quie benꞌ zu dyaꞌa, birnaban benꞌ yeyue lënëꞌ. Pero benꞌ raca z̃hueꞌ, rnaban benꞌ yeyue lënëꞌ. |
23463 | MAT 9:15 | Naꞌra bequëbi Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Yaca benꞌ zioja ga raca lani quie huetzaganaꞌ, bireyaꞌalaꞌ sujëꞌ bayëchiꞌ tu nezu benꞌ rutzaganaꞌ len lëjëꞌ. Pero cati idyin dza birazulë benꞌ rutzaganaꞌ len lëjëꞌ, caora naꞌ sí, huazujëꞌ bayëchiꞌ huejëꞌ ubasi. |
23466 | MAT 9:18 | Tu raca nerueꞌ Jesús diꞌidzaꞌ len ja benëꞌ, cati bdyin tu benꞌ rnabëꞌ quie ja benꞌ Israel ganꞌ zë Jesús. Naꞌ gutanëꞌ uzuruꞌala lao Jesús rëbinëꞌ lënëꞌ: ―Zabeyudyi guti tu z̃iꞌinaꞌ nigula. Pero chanꞌ naꞌ luëꞌ guidoꞌ ixubaloꞌ naoꞌ lëbiꞌ, huebambiꞌ tatula. |
23472 | MAT 9:24 | Naꞌra unëꞌ rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Ulero ga yuꞌule niga. Para nëꞌëdiꞌ quele natibiꞌ, dechanꞌ tu rasizibiꞌ. Naꞌra bz̃idyijëꞌ Jesús cabëꞌ unëꞌ. |
23479 | MAT 9:31 | Pero lapencara brojëꞌ cati uzulaojëꞌ rguixogueꞌjëꞌ tu tu yedyi cabëꞌ bë Jesús quiejëꞌ. |
23488 | MAT 10:2 | Cani lao ja chipchopa benꞌ quie Jesús: tunëꞌ laonëꞌ Simón, benꞌ laorë Pedro, len bichinëꞌ Andrés, len Santiago, len bichinëꞌ Juan z̃iꞌi Zebedeo, |
23499 | MAT 10:13 | Chi benꞌ naca xaꞌn yuꞌu ruenëꞌ zi z̃elaꞌadyiꞌ, inabarale lao Diuzi sunëꞌ chizi. Pero chi binaquëꞌ zi benꞌ rue z̃elaꞌadyiꞌ, bira inabale lao Diuzi ta sunëꞌ chizi. |
23505 | MAT 10:19 | Cati tzehuaꞌajëꞌ leꞌe lao naꞌa ja benꞌ rnabëꞌ, bidëbile quie biz̃idanꞌ yëbilejëꞌ, bidëbile bi huele yëbilejëꞌ. Porque cati babdyin hora sacaꞌle canaꞌ, Diuzcazi gunnëꞌ ta inale. |
23506 | MAT 10:20 | Porque quele leꞌecazi cuinle inële, Bichi Be quie Diuzila, inëcazinëꞌ leꞌe. |
23519 | MAT 10:33 | Pero nu benꞌ rnë condre nëꞌëdiꞌ lao ja benëꞌ, canaꞌrë iniaꞌ condre lëjëꞌ lao Xuzaꞌ Diuzi zu guibá. |
23521 | MAT 10:35 | Por nun quie danꞌ chi gale nu benëꞌ quiaꞌ, huazu z̃iꞌijëꞌ condre xuzijëꞌ, huazu z̃iꞌijëꞌ nigula condre z̃naꞌjëꞌ, huazu z̃ualidyijëꞌ condre benꞌ gula quiejëꞌ. |
23525 | MAT 10:39 | Nu benꞌ bireꞌen izane cuine gatinëꞌ por nun quiaꞌ nëꞌëdiꞌ, lëbenꞌ naꞌ initilanëꞌ yelaꞌ neban ta hueꞌ Diuzi lënëꞌ guibá. Pero benꞌ rzane cuine, benꞌ zu puesto gati por nun quiaꞌ nëꞌëdiꞌ, hueꞌla Diuzi yelaꞌ neban quienëꞌ guibá. |
23545 | MAT 11:17 | Naꞌra laguedyi xcuidiꞌjabiꞌ rucuedyijabiꞌ bdyio tacuenda uyaꞌa ja xcuidiꞌ bireꞌen quitu. Pero bireꞌenjabiꞌ uyaꞌajabiꞌ. Lenaꞌ laguedyi xcuidiꞌjabiꞌ bilajabiꞌ canción bayëchiꞌ tacuenda cuedyi ja xcuidiꞌ bireꞌen quitu. Pero ni canaꞌ biuredyijabiꞌ. |
23550 | MAT 11:22 | Pero niaꞌ leꞌe, cati idyin dza gaca juicio, castigo hualara gataꞌ quiele, quele ca castigo gataꞌ quie ja benꞌ ciudad Tiro len ja benꞌ ciudad Sidón. |
23553 | MAT 11:25 | Lëlao tiempo naꞌ una Jesús rëbinëꞌ Xuzinëꞌ caniga: ―Benꞌ z̃e nacoꞌ luëꞌ Xuzaꞌ. Nacoꞌ xanꞌ guibá len yedyi layu. Diuxcaleloꞌ por nun quie danꞌ babluꞌeloꞌ ca naca tali quioꞌ lao yaca benꞌ nezi rdzioguejëꞌ inezijëꞌn. Pero pcachiꞌloꞌ ca naca tali quioꞌ lao ja benꞌ na rioñeꞌejëꞌ, pero bëꞌ nazijëꞌ birioñeꞌejëꞌn. |
23562 | MAT 12:4 | Uyuꞌunëꞌ luꞌu idaoꞌ rnabëꞌra udaohuëꞌ yëta xtila naca gun quie Diuzi ta biruꞌen lato gaohuëꞌ, ni lëbëꞌ, ni benꞌ quiëꞌ. Tuzi ja pxuzizi ruꞌen lato gaojëꞌn. Pero cala xquia bënëꞌ, bënëꞌ canaꞌ. |
23590 | MAT 12:32 | Nutezi benꞌ rnë condre nëꞌëdiꞌ, benꞌ naca bichi yugulu benëꞌ, zu Diuzi dispuesto yeziꞌz̃enëꞌ dulaꞌ xquia quiejëꞌ. Pero nu benꞌ rnë: “Dyin quie taxiꞌibiꞌ” naꞌ dyin quie Bichi Be quie Diuzi naꞌ, biyeziꞌz̃e Diuzi dulaꞌ xquia de quiejëꞌ danꞌ unajëꞌ canaꞌ. Tuzioli huanao dulaꞌ xquia quiejëꞌ lëjëꞌ. |
23593 | MAT 12:35 | Benꞌ dyaꞌa rnajëꞌ tadyaꞌa, danꞌ yuꞌu tadyaꞌa luꞌu guicho laxtaꞌojëꞌ. Pero leꞌe rnale tamala, danꞌ yuꞌu tamala luꞌu guicho laxtaꞌole. |
23597 | MAT 12:39 | Naꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Yaca benꞌ yuꞌu tamala luꞌu guicho laxtaꞌohue, benꞌ rudyiga Diuzi tzalaꞌla, reꞌentejëꞌ ilëꞌëjëꞌ tu milagro ta gaca seña ta inezijëꞌ chi tali useꞌelaꞌ Diuzi nëꞌediꞌ. Pero tuzi milagro ilëꞌëjëꞌ, hualëꞌëjëꞌ ca milagro bë Diuzi dza uda profeta Jonás lao yedyi layu. |
23599 | MAT 12:41 | Naꞌra rniaꞌ leꞌe, huezuli yaca benꞌ yedyi Nínive gaojëꞌ leꞌe xquia dza gaca juicio como danꞌ lëjëꞌ sí, ptzaꞌjëꞌ pensari quiejëꞌ caora udixogueꞌ Jonás lëjëꞌ diꞌidzaꞌ quie Diuzi dza naꞌ. Pero leꞌe, biruzënagale quiaꞌ baꞌalaꞌcazi nacaraꞌ benꞌ z̃era ca Jonás. |
23600 | MAT 12:42 | Lëscanaꞌ huezuli reina quie yaca yedyi nebaba Arabia gaohuëꞌ leꞌe xquia dza gaca juicio como danꞌ lëbëꞌ sí, uzaꞌnëꞌ yedyi quienëꞌ zionëꞌ zituꞌ gula ta uzënaguëꞌ ca diꞌidzaꞌ unë rey Salomón, benꞌ rioñeꞌe. Pero leꞌe, biruzënagale quiaꞌ baꞌalaꞌcazi nacaraꞌ benꞌ z̃era ca rey Salomón. |
23606 | MAT 12:48 | Naꞌ una Jesús rëbinëꞌ benꞌ udixogueꞌ lëbëꞌ cati bdyin z̃nëꞌë: ―Bablaꞌ z̃naꞌa len ja biꞌ bichaꞌ. Pero niaꞌ leꞌe, nitaꞌrë benꞌ naca ca quie z̃naꞌa, len benꞌ naca ca quie biꞌ bichaꞌ niga. |
23619 | MAT 13:11 | Naꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Ruzioñeꞌe Diuzi leꞌe bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ rguixogueꞌn quie yelaꞌ rnabëꞌ quie Diuzi. Pero yaca benꞌ binaca benꞌ quiaꞌ, biuzioñeꞌe Diuzi lëjëꞌ. |
23620 | MAT 13:12 | Nu benꞌ ruzënaga cabëꞌ rniaꞌ, huacalë Diuzi lëbëꞌ ta tzioñeꞌenëꞌ dyëꞌëdi. Pero nu benꞌ biruzënaga cabëꞌ rniaꞌ, hualaꞌadyiꞌjëꞌ cabëꞌ tadaoꞌ abejëꞌ. |
23624 | MAT 13:16 | ’Pero leꞌe sí, raca tahuen gula quiele danꞌ tali reꞌenle ilëꞌële ca rue Diuzi, tali reꞌenle guele ca rna Diuzi. |
23631 | MAT 13:23 | Pero nu benꞌ ruzënaga xtiꞌidzaꞌ Diuzi, naꞌ ralejëꞌn hue quieyaquëꞌn, naca quiejëꞌ ca quie bini trigo yequeꞌn yu dyaꞌa bëꞌn usecho. Balan rbian tu gayuhua z̃ubaꞌ. Ibalan rbian tzona galo z̃ubaꞌ. Ibalan rbian galobechi z̃ubaꞌ. Canaꞌ nacajëꞌ ca quie bini trigo. Canaꞌ gacarajëꞌ mazara benꞌ nao xneza Diuzi. |
23633 | MAT 13:25 | Pero du rëla caora rasinëꞌ, uyo tu biꞌ rudie lëbëꞌ guzanëꞌ bini quie guixiꞌ mala lado trigo layela quiëꞌ. Naꞌ bezaꞌnëꞌ zeyoguëꞌ z̃an yuꞌu. |
23637 | MAT 13:29 | Pero unë xanꞌ mozo rëbinëꞌ lëjëꞌ: “Bihuele canaꞌ, danꞌ hualorële trigo chanꞌ naꞌ galole guixiꞌ mala. |
23640 | MAT 13:32 | Tali naca bini mostaza tadaoꞌ bicuꞌ ca yaca los demás ja bini. Pero cati reꞌenin racan tu yaga z̃e, caora naꞌ rdyin bguini ruebaꞌ lidyibaꞌ lao tacaꞌn. |
23651 | MAT 13:43 | Pero yaca benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, huataꞌ xniꞌ quiejëꞌ ca tu rnaꞌ xniꞌ oba. Canaꞌ gaca quiejëꞌ zujëꞌ ga rnabëꞌ Xuziro Diuzi tuzioli. Ulehue pensari cabëꞌ niaꞌ leꞌe, danꞌ ruen zi tzioñeꞌele. |
23665 | MAT 13:57 | Pero bibëjëꞌ lëbëꞌ casa cabëꞌ unëꞌ. Naꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Con gatezi tzio benꞌ rguixogueꞌ diꞌidzaꞌ quie Diuzi, nitaꞌ benꞌ hue lëbëꞌ casa. Pero benꞌ lao yedyi quiëꞌ len benꞌ naca familia quiëꞌ, bihuejëꞌ lëbëꞌ casa. ―Canaꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ. |
23675 | MAT 14:9 | Cati be rey Herodes cabëꞌ una nigula daoꞌ, guquenëꞌ bayëchiꞌ. Pero bënëꞌ mandado huejëꞌ cabëꞌ unababiꞌ lëbëꞌ, como danꞌ canaꞌ abgunnëꞌ Diuzi, babe benꞌ yuꞌuja lani ca diꞌidzaꞌ bëꞌlënëꞌ nigula daoꞌ. |
23679 | MAT 14:13 | Naꞌ cati unezi Jesús cabëꞌ guca quie Juan, naꞌra uzëꞌë zioguëꞌ cuinzëꞌ luꞌu barco bdyinnëꞌ ruꞌa lagun ga bizu ja benëꞌ. Pero cati unezi ja benëꞌ ganꞌ zio Jesús, naꞌ uzaꞌjëꞌ ziojëꞌ ruꞌa yu bidyi yetilajëꞌ lëbëꞌ. |
23694 | MAT 14:28 | Naꞌ una Pedro rëbinëꞌ Jesús: ―Señor, chi luëꞌ naꞌ, ben lato saꞌ lao nisa guidaꞌ ganꞌ zaoꞌ. |
23695 | MAT 14:29 | Naꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëbëꞌ: ―Uda, chiꞌ. Naꞌ uyëzi Pedro lao barco uzulaohuëꞌ rzaꞌnëꞌ lao nisa ta idyinnëꞌ ga zë Jesús. |
23696 | MAT 14:30 | Caora gucabëꞌ Pedro rda be bedunꞌ fuerte gula, naꞌ bdzebinëꞌ uzulaohuëꞌ bëtoguëꞌ luꞌu nisa. Lenaꞌ uredyiyaꞌnëꞌ rëbinëꞌ Jesús: ―Psela nëꞌëdiꞌ, Señor. |
23707 | MAT 15:5 | Pero leꞌe rnale ruꞌen lato ina benëꞌ yëbijëꞌ xuzi z̃naꞌjëꞌ: “Bibi de gunaꞌ leꞌe, danꞌ yugulu ta de quiaꞌ babiꞌa Diuzi gacan gun quienëꞌ.” |
23713 | MAT 15:11 | Ca ta tzuꞌu luꞌu ruꞌa benëꞌ gaojëꞌ, binacajëꞌ badzaꞌ lao Diuzi. Pero diꞌidzaꞌ mala rero luꞌu ruꞌajëꞌ, lenaꞌ nuen benëꞌ badzaꞌ lao Diuzi. ―Canaꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ. |
23717 | MAT 15:15 | Naꞌ una Pedro rëbinëꞌ Jesús: ―Yexiꞌidzoꞌ nëtoꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ baonaoꞌ. |
23720 | MAT 15:18 | Pero diꞌidzaꞌ mala rero luꞌu ruꞌajëꞌ, len ulën laxtaꞌojëꞌ. Lenaꞌ nuen lëjëꞌ badzaꞌ lao Diuzi. |
23722 | MAT 15:20 | Chi ruejëꞌ canaꞌ, nacajëꞌ badzaꞌ lao Diuzi. Pero chi raojëꞌ du bineyëri naꞌajëꞌ, lenaꞌ binuen lëjëꞌ badzaꞌ lao Diuzi. ―Canaꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ. |
23725 | MAT 15:23 | Pero ni tu diꞌidzaꞌ biunë Jesús. Naꞌ ubigaꞌ ja benꞌ quiëꞌ unajëꞌ rëbijëꞌ lëbëꞌ: ―Ulaoloꞌ nigula ni, danꞌ zaꞌnëꞌ zenaonëꞌ raꞌo, rbedyiyaꞌnëꞌ. |
23729 | MAT 15:27 | Pero naꞌ una nigula naꞌ rëbinëꞌ Jesús: ―Sí, Señor, pero lente yaca becoꞌ daoꞌ raoyacabaꞌ yaca pedazo rguino layu ga rao yaca xcuidiꞌ. |
23743 | MAT 16:2 | Pero naꞌ una Jesús rëbinëꞌ lëjëꞌ: ―Como danꞌ rnaꞌ z̃na guibá du zadzeꞌ, naꞌra inale: “Huen dyaꞌa uxe.” |
23744 | MAT 16:3 | Lëscanꞌ cati zë beo z̃na guibá du ziladaoꞌ, naꞌra inale: “Bihuen dyaꞌa naꞌa.” Pero rniaꞌ leꞌe, benꞌ tondo nacale. Banezile bi ta ilëꞌële ta yezaqueꞌle chi huen dyaꞌa, chi bihuen dyaꞌa, du naꞌa, du uxe. Pero binezile bi ta ilëꞌële ta yezaqueꞌle bi raca lao yedyi layu dza quiele. |
23745 | MAT 16:4 | Yelaꞌ benꞌ mala quiele, yelaꞌ psanlaꞌadyiꞌ Diuzi quiele, rnabale huaꞌ milagro ilëꞌële. Pero rniaꞌ leꞌe, tuzi milagro ilëꞌële, huelëꞌële gaca quiaꞌ cabëꞌ milagro guca quie benꞌ profeta Jonás. Te beyudyi una Jesús canaꞌ, psannëꞌ lëjëꞌ uzaꞌnëꞌ zioguëꞌ. |
23757 | MAT 16:16 | Naꞌra una Simón Pedro rëbinëꞌ lëbëꞌ: ―Luëꞌ nacoꞌ Cristo, z̃iꞌi Diuzi, benꞌ neban tuzioli. |
23758 | MAT 16:17 | Naꞌra una Jesús rëbinëꞌ Pedro: ―Tahuen gula baonaoꞌ, Simón, z̃iꞌi Jonás. Quele benëꞌ bzioñeꞌenëꞌ luëꞌ cabëꞌ nacaꞌ nëꞌëdiꞌ, dechanꞌ Xuzaꞌ Diuzi zu guibá. |
23759 | MAT 16:18 | Nëꞌëdiꞌ rniaꞌ luëꞌ nacoꞌ Pedro, ta inaro xtiꞌidzaꞌro “yo”. Con cabëꞌ unaoꞌ quiaꞌ unaoꞌ nacaꞌ z̃iꞌi Diuzi, canaꞌ cuiogaꞌ yaca benꞌ gale quiaꞌ, yaca benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ. Baꞌalaꞌcazi chi yugulu taxiꞌibiꞌ huejan dila ta udyiaguiꞌjan ja benꞌ rale quiaꞌ, bisuejan huejan gan. |
23763 | MAT 16:22 | Naꞌra uquiëꞌ Pedro Jesús tzalaꞌla uzulaonëꞌ rdilanëꞌ Jesús rëbinëꞌ lëbëꞌ: ―¡Bigueꞌen Diuzi gaca quioꞌ cabëꞌ naoꞌ, Señor! ¡Nica gacazi quioꞌ luëꞌ canaꞌ! |
23764 | MAT 16:23 | Naꞌra uyëcho Jesús ta inë Pedro laohuëꞌ rëbinëꞌ lëbëꞌ: ―Bebigaꞌ tzalaꞌla, Satanás. Tazëdi gula rueloꞌ quiaꞌ. Biracoꞌ pensari quie Diuzi. Pensari quie benëꞌ yuꞌuloꞌ. |
23766 | MAT 16:25 | Nu benꞌ rdzebi inao nëꞌëdiꞌ, danꞌ rdzebinëꞌ gatinëꞌ tanun quiaꞌ, bihueꞌ Diuzi lëbëꞌ yelaꞌ neban tuzioli. Pero nu benꞌ inao nëꞌëdiꞌ birdzebinëꞌ gatinëꞌ tanun quiaꞌ, hueꞌ Diuzi lëbëꞌ yelaꞌ neban tuzioli. |
23770 | MAT 17:1 | Naꞌra guca lao xopa dza, uquiëꞌ Jesús Pedro, len Santiago, len Juan biꞌ bichi Santiago, uzaꞌjëꞌ ziojëꞌ tu lao yaꞌa sibi. |
23773 | MAT 17:4 | Naꞌ una Pedro rëbinëꞌ Jesús: ―Señor, tahuen naꞌ nitaꞌndoꞌ niga. Chi reꞌenloꞌ, huendoꞌ tzona yuꞌu guiz̃idaoꞌ. Huendoꞌ tun quioꞌ, huendoꞌ itun quie Moisés, len itun quie Elías. |