Wildebeest analysis examples for:   zpm-zpmNT   G    February 11, 2023 at 20:03    Script wb_pprint_html.py   by Ulf Hermjakob

23231  MAT 1:18  Znu bzhaac Marí grop José leṉ dze ne ziaadyob gal Jesús. Gard ctsieelnia Marí loxaque xtiidz me no ne laa me ycaa José, zeeṉe bnabey Espíritu Sant pquialo tib mëëd zdoo me.
23235  MAT 1:22  Ga brieequia miṉe bnee Dios padzeela, zeeṉe bzeet zha ne biadnee xtiidz mew, rëb zho:
23239  MAT 2:1  Tib guiedz win ne ndxie xtan Judé lë Belén, ga gol Jesús. Lëëtse leṉ dze co zob meṉ ne lë Herod nac me rey ne rnabey dan co. Goc palal dzew, laa bla zha ne ruṉbey lo mel ziaad nëz ne rlan ngbidz bdziṉ Jerusalén,
23241  MAT 2:3  Gmeṉguiedz Jerusalén, zeeṉe bin zhow bzee zdoo zho. Laa Herod, rieṉdraa me zha guṉ me, bnabey me pcaalsa gzha ne nac pxoz non, gzha ne rseed miech ley, bnabdiidz me lo zho dieṉ pa lo nac diidz gal Meṉ ne nole diidz cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu ga.
23246  MAT 2:8  Blozhse ga, dzigo pxeeḻ me zho Belén, rëb me lo zho:Ga goḻtsie goḻtsieguib mëëd co. Zigne gdziel to win, goḻtëniegazh diidz lo naa nu, zeeṉa ye naa ga gagaṉ naa win.
23252  MAT 2:14  Guieel cogazh guche José, pcaanie me mëdyeeṉ co nëz grop xniaa win, laa zho ziese nëz Egipt;
23253  MAT 2:15  ga blëz me haxta bdziṉ dze ne laa Herod gut. Ga brieequia miṉe bnee zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe znu bnee zho: “Nëz Egipt no xpëëd naa, zeeṉe bredz naa me.”
23255  MAT 2:17  Guieḻnëdox ne bio gmiech co, ga brieequia miṉe bzeet Jeremí meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe znu rëb me:
23256  MAT 2:18  Tib redz nroob ne zëëb leṉ guiedz Ramá. Gwnaa Judá, zha ne ziaad lo xtii Raquel, mbanse rac zho, roon zho no zho xquieḻnë xpëëd zho; zha rna zha ne cchoobladz zdoo zho, sac laa xpëëd zho gut.
23257  MAT 2:19  Goc palal dzew laa Herod gut, dzigo pxeeḻ Dios tib xanjl me güeynee lo José lo mcaaḻ zaatne no José nëz Egipt, rëb me lo José:
23260  MAT 2:22  Per zeeṉe bin José lëëque tib xpëëd Herod meṉ ne lë Arquelá, meṉ co biaaṉ xlugar Herod zobnabey xtan Judé, bdzieb José ndziṉnie me mëdyeeṉ co nëz co. Dzigo bneeque Dios lo me lo mcaaḻ tsie me nëz Galilé.
23261  MAT 2:23  Goḻ zho Galilé, bdziṉaque zho guiedz Nazaret, ga wbannie zho mëdyeeṉ co. Ga brieequia miṉe bzeet gzha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb zho: meṉ Nazaret guiab miech nac Jesús.
23263  MAT 3:2  rnee me lo zho: ―¡Goḻsaan xquieḻntseeb to, goḻnab lo Dios guṉ me to perdon grëtaa doḻ ne ziyuṉ to; sac goṉ laa dze bdziṉle laa me csilo gnabey!
23264  MAT 3:3  Lëë Juan Bautist ga bzeet profet Isá, zeeṉe znu pquiaa me: Bii zon miech gaṉle zeeṉe laa tib tsi meṉ zëëb tib dan zit, rnee me:Goḻzhixcuaa nëz ne ted meṉ ne rnabey, goḻsaan gguieḻntseeb ne ruṉ to.”
23267  MAT 3:6  Gzha ne rxobdoḻ grëse xtoḻ zho, dzigo rchoobnis me zho ro guiubee co.
23274  MAT 3:13  Leṉ dze co briee Jesús nëz Galilé zie me nëz ro guiubee Jordán, laa me zie par cchoobnis Juan me. Bdziṉ me
23290  MAT 4:12  Zeeṉe bin Jesús laa Juan biab ladzguiib, dzigo briee me ga güey me nëz Galilé, guiedz ne lë Nazaret.
23291  MAT 4:13  Zhisaque goca, brieeque me ga güey me Capernaum tib guiedz ne ndxie gax ro Nisdoo Galilé, zaatne nac xtan zha xtii Zabulón ni zha xtii Neftalí.
23292  MAT 4:14  Ga brieequia miṉe bzeet Isá (meṉ ne pxeeḻ Dios padzeela biadnee xtiidz me), zeeṉe psiaab Dios guic Isá rëb Isá:
23293  MAT 4:15  Grëse meṉzit ne ndxie xtan Galilé, nëz daṉ ro guiubee Jordán, gax ro Nisdoo Galilé, zaatne goccheṉ Zabulón ni Neftalí;
23295  MAT 4:17  Ga psilo Jesús pseed me miech, rnee me lo zho csaan zho xquieḻntseeb zho, gbig zho lo Dios, sac laa dze ne csilo gnabey Dios ziaadgaxle.
23296  MAT 4:18  Leṉ dze co, tib dze zieded Jesús gax ro Nisdoo Galilé goṉ me chop ngoozmeḻ, tib zho lë Simón Pedr, stib zho lë Ndrés; grop bets zho lëëtse laa zho noroṉ guiex ne rgaa meḻ lo nis.
23297  MAT 4:19  Dzigo bredz me zho, rëb me lo zho: ―¡Goḻtë goḻtënaḻ zhits naa! ¡Laa naa cxeḻ to tsie to stib gooz, tsietop to gmiech ne sëëb xnëz Dios!
23301  MAT 4:23  Dipse xtan zha Galilé, guiedz ne rdziṉtaa Jesús rie me gyadoo ne zob lad guiedz co rseed me miech Xtiidz Dios, rnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni ruṉguiac me gmeṉ rzacnë, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho.
23303  MAT 4:25  Zaatne zieetaa me, miech guizhiu ne naḻ zhits me, gzha Galilé, gzha Decápolis, gzha Jerusalén, gzha Judé, haxta gzha ne no stib nëz ro guiubee Jordán.
23304  MAT 5:1  Tib dzew, goṉ Jesús laa gmiech guizhiu co bdziṉ lo me, dzigo bzoquia me glaa tib guic gui win. Ga zob me, bdziṉ gxpëëdscuel me lo me,
23315  MAT 5:12  ¡Nley goḻco zdoo to, nguieeḻ goḻgac, sac goṉ tib guieḻnzaac nroob ne gneedz Dios lo to! Goḻsoladz gaṉle, scaque beeṉ zho gzha ne pxeeḻ me padzeela biadnee xtiidz me.
23317  MAT 5:14  ’Nac to zig tib biini ne noziini lo guidzliu. Grieelod tsongueets to, sac tib guiedz ne ndxie glaa tib guic gui, grieelod tsongueetsa.
23318  MAT 5:15  Goḻguieṉ gaṉle nacd biini parne tsolana, sinque parne gziiniw lo gmiech ne no leṉ yu.
23320  MAT 5:17  Guiabde to togo bod laa naa ziaḻ ziaḻtichee naa ley ne psaṉ Moisés, o ggaa miṉe bnee zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela; sac led miṉcod ziaḻ naa, sinque laa naa ziaḻ guṉ naaw zigne no gaca.
23321  MAT 5:18  Gneli naa lo to gaṉle: Laga niaa guidzliu rii, laga niaa gbaa, ib none gac miṉe zhobnee lo ley, miṉe bneegaa zha ne biadteed xtiidz Dios, ni tib lë paat gdzëëda.
23322  MAT 5:19  Gacxe waa zha ne quiits tib ley niicle miṉe mazdraa wina, ni cseed zho miecha zigne ruṉ zho ga, ib tedsod zha nac zha ne mazdraa win guiaaṉ lo gzha ne ygaa zaatne rnabey Dios. Saṉgue zha ne guṉa zigne rnabeya, ni cseed zho miech scaque tsienaḻ zhow, zha cosi nroob gacnon zho lo gzha ne gdziṉ zaatne rnabey Dios.
23324  MAT 5:21  ’Led naṉle to gaṉle, no tib ley ne biaaṉ lo xmeṉgol to padzeela, rneew:Gute luu samiech luu”; rnabeya zha ne gut samiech, ib none guetaque zho, quizhgazh zho doḻ co.
23326  MAT 5:23  Gacxe waa teḻ ziesaṉ to tib gon, per lo pcoogle zo to rsoladz to rdiḻnie to tib samiech to,
23329  MAT 5:26  Gneli naa lo to gaṉle grieede to ga, haxtaque lozh quizh to gdimi ne gnab wxtis lo to.
23332  MAT 5:29  Gacxe waa, bziaalo to miṉe rquiaqui ruṉctal to xtoḻ to, mazd goḻcueegazha; niicle teḻ bziaalo derech tow. Peet nacd nitlo tib lëque xcuerp to, lëdle dib nacsew tsietsobe gabiḻ.
23339  MAT 5:36  guiaabgaa to gzeet to guic to. Guṉscade to, sac goṉ zig nac guic to, per ni tib guitsguic to grieelod csaṉ nquits to, grieelodgaa csaṉ ngas tow.
23340  MAT 5:37  Gacxe waa ncuaaṉe rgobey to zrieelo guṉ to, goḻguiab: “zuṉ naaw”, togo rieṉgaa to grieeloda, goḻguiab: grieeloda”; tsode to dieeṉ cho gzeet to, sac goṉ led Diosdraa rnabey miṉ co.
23348  MAT 5:45  Zeeṉa sca glu nli xpëëd meṉ ne zob gbaa nac to. Goḻgaṉ gaṉle teḻ me rnabey me rziini ngbidz lo grëse miech, zigtaa lo zha wena, zigtagaa lo zha ntseeba; scaque nisguie me rsiaaba rquiin zho grëse zho, rbed me dieṉ cho ngable lo me, chogaa ngabd lo me.
23349  MAT 5:46  ¡Gase nasca goḻwi! Teḻ loxaque zha ne ndzieeldiidz to zha cose rleynie to, ¿niacxe zgaa to guieḻnzaac ne gdeed Dios? Haxta zha ne mazdraa ntseeb ruṉ miṉ co.
23351  MAT 5:48  Goḻtsoxco sca ndzinli goḻgac, zigne rleynie Pxoz to (meṉ ne zob gbaa) grëse miech, scaque none guṉ to.
23353  MAT 6:2  Gacxe waa, zeeṉe guṉ to xyudar zha ne guieṉd pe yquiin, gooḻdide tow zigne ruṉ gzha ne rquiaalo rquia zdoo samiech; sac zha co teḻ pe ncuaaṉe rgad zho, rzo zho leṉ yadoo, rzo zho ro nëz rlozhd yquiaabdzie zhow par gacnaṉpaa miecha, zeeṉa zha ne gona guiab zho: ¡Zha wentaa zha qui! ¡Gneli naa lo to gaṉle ne sca riaṉnziuu zho lo miech, lëële gdib guieḻnzaac ne ygaa zho ga!
23354  MAT 6:3  Goḻguieṉ sca, zeeṉe guṉ to xyudar zha ne no tib liaadz, choot lo gzodiidzde tow, per ni zha ne mazdraa ndzieeldiidz to nodne gacnaṉa.
23356  MAT 6:5  ’Scaque zeeṉe gzodiidznie to me, guṉde to zigne ruṉ gzha ne rquiaalo miech wen nac zho. Sac teḻ zha co zeeṉe rzodiidznie zho me, rzo zho zaatne gaṉpaa miech zho, zig nac leṉ yadoo, zig nac leṉ guiedz zaatne rded rzë miech. Gneli naa lo to gaṉle lëële guieḻnzaac ne ygaa zho ga.
23357  MAT 6:6  Goḻguieṉ zeeṉe gzodiidznie to me, goḻsëëb leṉ lidz to dziits goḻsioog ro yu, ga goḻzodiidznie me. Ible tedsod nroob guieḻnzaac gneedz me lo to, sac niicle ncuaaṉe mazdraa ngueets zhliaana, raṉ mew.
23359  MAT 6:8  Guṉscade to, sac me ne nac me Pxoz to gardle gnee to xliaadz to lo me laa me naṉle pe nac ncuaaṉe rquiin to.
23360  MAT 6:9  Gacxe waa zeeṉe gzodiidznie to me, znu goḻnee: Dios, luu ne nac luu Pxoz no, zob luu gbaa; luuse nac meṉ ne mazdraa ndzon.
23364  MAT 6:13  Gdeete luu diidz yquiil meṉdox no, beeṉ guieḻnzaac bla no lo ma. Luu nac meṉ ne rnabey, meṉ ne rap poder, meṉ ne mazdraa nroob. Miṉe rnab no nu, ndioṉpaa no zuṉ luuw.
23367  MAT 6:16  ’Stiba, zeeṉe nocuan to nozodiidznie to me, guṉmbande to lo to. Sac gzha ne rquiaalo miech wen nac zho, sca ruṉ zho; zeeṉe nocuan zho xtsiinpaa ruṉ zho ruṉmban zho lo zho par gaṉ miech laa zho nocuan. Gneli naa lo to gaṉle, zha ne sca ruṉ lëële guieḻnzaac ne ygaa zho ga.
23368  MAT 6:17  Guṉscade to, nguieeḻ goḻgac iṉe goḻzëë biegw guic to, goḻquiib lo to, zeeṉa ni tib choot guieṉd laa to nocuan, loxaque Pxoz to gacnaṉa, sac grëse ncuaaṉe rac ngueets raṉ mew. Grëse ncuaaṉe rac, me raṉa, me nac meṉ ne gneedz tib guieḻnzaac nroob lo to.
23372  MAT 6:21  Goḻgona gaṉle, guieḻnzaac ne goṉ guṉlo to, ga glu pa gdziṉ xalm to, sac zaatne guṉlo to guieḻnzaac co ga nac zaatne gdziṉ xalm to.
23375  MAT 6:24  Goḻgona gaṉle, grieelod goṉ gleynie to dimi, ni gleynieque to Dios. Ib none teḻne Dios rleynie to, me none gleynie to, togo dimigaaw, dimi goḻleynie.
23376  MAT 6:25  Gacxe waa, gni naa lo to gaṉle: Tsode to zhgab dieṉ zha gban to lo guidzliu rii, pa griee pe gow to, pe guie to, pe gacwxabgaa to. Stiba, ¿niacxe mazdraa non guieḻwagw lo xquieḻmban to? Xabgaa tow, ¿niacxe mazdraa nona lo xcuerp to?
23377  MAT 6:26  Goḻwi lo gmguiṉ gaṉle, led yed ma rquia gon, led yed ma rquia wlaap, led yed ma rgotsow pe guieḻgon, per row ma, sac Pxoz to meṉ ne zob gbaa, meṉ co rdeed ncuaaṉe row ma. ¡Teḻ to goṉ, mazdraa non to lo gmguiṉ co!
23381  MAT 6:30  Gase na gaṉle goḻwi, niicxe gguiee dan co na, zna dze zob nguiaw, gzhe widz laaw bidzle, laaw tsecle, ni scataa niow rgacwxab Diosa, ¿pe leḻ to dzigo ygacwxabd me, niicle ne squi gard guieṉ to dib zdoo to gnalo to me?
23383  MAT 6:32  Gmiech ne ruṉbeyd Dios, tibaque zhgab co rio zho. Saṉgue to goḻsoladz gaṉle, Pxoz to meṉ ne zob gbaa, naṉle me pe nac gxliaadz to,
23385  MAT 6:34  Goḻguieṉ sca tsode to zhgab dieṉ zha ted to gzhe widz, sac gzhe widz co zhaalaque xco ne ziaad. Tib tib dze zhaase zhaase zhgab ne ziaadniew.
23386  MAT 7:1  Blozh ga rëbchaa me lo zho:Goḻguieṉ, ib guṉde to në gac zdoo to zeeṉe raṉ to ncuaaṉ nonguieḻd ne ruṉ stib miech, sac to tozhal guṉquizh zhow; zeeṉa scagaa Dios, guṉscad me to.
23390  MAT 7:5  ¡Goḻguieṉ sca glude to ncuaaṉe nacde to! Glo goḻtsoxco ndzinli gac to, dzigo lozh ga zac tsienee to lo stib zho zha gacndzinli zho.
23392  MAT 7:7  ’Ncuaaṉe rquiin to, goḻnaba lo Dios, scagaa me zneedz mew. Goḻguib teḻ pe racladz to, me nac meṉ ne gacnie to gdziel tow. Goḻcuedzlë me, scagaa me scaania me to.
23394  MAT 7:9  Goḻwi gaṉle, zig nac to zeeṉe rnab xpëëd to guiet gow win, ¿niacxe ziazh to co to tib quie nia win?
23398  MAT 7:13  Goḻtsoxco sca tsienaḻ to miṉe rnabey Dios, niicle ne nac guieḻmban co zig nac zeeṉe rzë ne tib nëz nia. Zhis zha ne rzëëb nëz co, per nëz co zgaa miech guieḻmban ndzon ne rdeed Dios. Sac goṉ zha ne mban zigne notaa guic zho, rrieequia tib nëz nzhen ga zie zho; ndal miech ne zie nëz co, per nëz ne nitlo zho ga zie zho.
23403  MAT 7:18  Grieelod yquia nex ncuaan tib lo yag ne rquia nex wen, ni grieelodgaa yquia nex wen tib lo yag ncuaan.
23404  MAT 7:19  Gacxe waa gyag ne rquia nex ncuaan, paat rquiinda, lëë gdib rruga, rlozh ga rzëëg zhow.
23406  MAT 7:21  Gzha ne rnee noxco zho miṉe rnabey Dios, no zho lega rneesew. Nenda haxta rnee zho, naa nac meṉ ne rnabey zho, per gdziṉd zho zaatne rnabey Pxoz naa. Sac zha ne nlipaa ruṉ miṉe rnabey me, zha cose gdziṉ ga.
23407  MAT 7:22  Gaḻ dze co, nzian zha ne grieequia glo naa: “Conque rdziuuṉbey no luu, blactaa name bio no bionee no Xtiidz luu lo miech, nzian milagr ne bdziuuṉ no, haxta meṉdox bdziuṉcxooṉ no zeeṉe bzeet no lë luu.”
23423  MAT 8:9  Sac zig nac naa no zha ne rnabey lo naa, ni ron naa miṉe rnabey zho; scagaa teḻ guiep naa tib lo zhaguiib ne rnabey naa:Güey nu”, rie zho; rnegaa naa: “Dë nu”, riaad zho; zha ne ruṉgaa dziin lo naaw, miṉe rnabeytaa naa zho, ruṉ zhow. Scaque luu nagoṉ naṉpaa naa zrieelo sca gnabey luu guiac xmoz naa.
23430  MAT 8:16  Ziedzele dzew, laa ngbidz rzëëblew, zeeṉe bdziṉ gmiech co, nzian gzha ne nosacsi meṉdox bdziṉnie zho lo me. Grëse zho beeṉguiac me, goctox me lo gmeṉdox ne nosacsi zho ga, beṉcxooṉ me ma; ni zha ne rlangaa pe stib guieḻguidz, grëse zho beeṉguiac me.
23431  MAT 8:17  Ga brieequia miṉe bzeet Isá, meṉ ne biadteed xtiidz Dios lo miech padzeela, zeeṉe rëb me:Grëse xquieḻnë ne, grëse guieḻguidz ne rziaac ne, me biw.”
23434  MAT 8:20  Dzigo rëbchaa me:Gocnaṉa gaṉle, naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, peet rapd naa nu, mazd zig nac gmëz, gmguiṉ, rap ma zhibliee ma, rap ma zhiptsieez ma; per naa per ni zaatne gaguies naa quianied naa.
23440  MAT 8:26  Dzigo rëbchaa me lo zho: ―¿Pe nacne squitaa rdzieb to? ¡Gardaque dzigo lëë gliladz to cho nac naa! Dzigo guche me, bnee me lo me co, bnee me lo nis co cuedzew. Horcogazha blëz me co, niicle nis cow laaw bredze.
23442  MAT 8:28  Laa zho bdziṉdze stib nëz ro nisdoo co, zaatne nac xtan zha Gadar, zeeṉe brieequia chop mgui ne nosacsi meṉdox, bdziṉ lo Jesús ga. Zha ntseeba, rdzieb miech zho, choot rdete nëz co. Leṉ baa briee grop mgui co bdziṉ zho ga,
23447  MAT 8:33  Zha ne quianap gnguts co, gzase zho bzhooṉ. Güey zho lad guiedz güeyzodiidz zho zha goc gnguts co, ni bzodiidz zho zha biac grop mgui ne nosacsi meṉdox ga.
23448  MAT 8:34  Grëse miech co, briee zho zieso zho. Zeeṉe bdziṉ zho goṉ zho laa Jesús zo ga, dzigo bnab zho lo me siguieḻ me gbi me xtan zho.
23451  MAT 9:3  Ga zob blalaa maistr ley, zeeṉe goṉ zho sca bnee me, bza zdoo zho rëb zho: “¡Quiaguitnie meṉ qui Dios goṉ squi rzë xtiidz me!”
23454  MAT 9:6  Gacnaṉ to sca gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible rap naa poder par guṉ naa miech perdon. Dzigo rëbchaa me lo meṉ rzacnë co: ―¡Niinagazh guche i, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉ bzë!
23456  MAT 9:8  Gmiech guizhiu ne ndxie ga, zeeṉe goṉ zho sca beeṉguiac me mgui co, bdzieb zho. Psilo zho rdeed zho xquizh lo Dios, scataa poder ne bdeed Dios lo me.
23457  MAT 9:9  Blozh ga laa Jesús briee ga. Ro nëz zieded me goṉ me tib meṉ lë Matew, lëëtaque laa meṉ co zob lo mezh zaatne razh dimi ne rey lo zha Roma; sac me rcaania dimi co. Dzigo bredz Jesús me tsienaḻ me zhits Jesús. Ga guso me, laa me zienaḻ.
23458  MAT 9:10  Bded ga güeynie me Jesús tib wagw lidz me. Gzha ne rcaania dimi ne razh lo zha Roma, gzha ne zëëb diidz nac zha ntseeb, tipse brenie Jesús zho gxpëëdscuel me.
23461  MAT 9:13  Goḻsoladz gaṉle znu rnee Dios: “Laa naa racladz gacndooladz miech, yquia zdoo zho samiech zho, racladzdaxe naa waa guiaad zho dieeṉ peraa guiaadlogon zho lo naa.” Mazd gaṉle goḻtsie, tsow goḻsob goḻguieṉ dieṉ zha nacne sca rnee me. Teḻ naa, ziaḻguibd naa miech wen, sinque laa naa ziaḻguib gzha ngoopdoḻ.
23465  MAT 9:17  Scaque tsod zha ne cotsow vin cub tib leṉ guid ne padzeela noquiin, sac stsiez nziu cuba; dzigo niicle guid cow, niicle nziugaaw laaw nitlo ga. Gacxe, teḻ nziu cuba none leṉ guid cubaque tsotsowa.
23468  MAT 9:20  Lad gmiech ne zienaḻ ga, lad co no tib meṉ wnaa, gocle tsiipchop iz rlan me tib guieḻguidz, rzac me zigne rzac gmeṉ wnaa gzob mëë, tibaque rlan mew ib rbëzda. Ga zie me, zeeṉe wbig me nëz zhits Jesús, bzheṉ me ro lar ne mbix Jesús,
23470  MAT 9:22  Dzigo wbire lo Jesús, dze bui Jesús lo me. ―Xin ―rëb Jesús―, peet tsienied guic luu. Laa luu biac sacne bliladz luu naa. Gataa laa wnaa co biac lo guieḻguidz co.
23472  MAT 9:24  Dzigo rëbchaa me lo zho:Goḻriee nëz ley, sac goṉ gute mëëd qui, nixguiesse win. Zha ne rlëë, zha ne rzhidzniegaa me, laa zho briee ley.
23474  MAT 9:26  Grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, gocnaṉ miech scataa milagr nroob ne beeṉ me, bleeban me mëëd co.
23481  MAT 9:33  Dzigo beṉcxooṉ Jesús meṉdox co, zeeṉe laa ma bzhooṉ laa meṉ co psilo bnee. Gmiech guizhiu ne ndxie ga, per nli rzee zdoo zho, rnee zho: ―¡Wlaltaa gard dziaṉ ne tib meṉ ne squitaa guṉ gmilagr qui!
23483  MAT 9:35  Grëse guiedz ne ndxie gax ga, zigtaa guiedz nrooba, zigtagaa guiedz lasa rie Jesús rieseed me miech. Zaatne rdziṉtaa me, rie me xyadoo zho rnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni ruṉguiac me zho teḻ pe nactaa guieḻguidz ne rzac zho.
23485  MAT 9:37  Tib vuelt haxta rëb me lo xpëëdscuel me:Goḻnab lo Dios cxeeḻraa me zha ne guṉ xtsiiṉ me. Goḻwi gaṉle pe zhidaa gmiech qui, quiambëz zho dieṉ cho gnee Xtiidz Dios lo zho. Masaque nac zho niina, zig tib guieḻgon ne goḻle gliaap.
23493  MAT 10:7  Goḻtsie, goḻtsienee lo zho gacnaṉ zho gaṉle laa dze ziaadgaxle zeeṉe laa Dios csilo gnabey.
23494  MAT 10:8  Grëse zha ne rzacnë, goḻguṉguiac zho; zha ne rlan guiedz lepr, goḻsaṉmbe zho; zaatne nix zha ne gutle, goḻcueeban zho; gzha ne nosacsi meṉdox, goḻguṉcxooṉ ma. Peet gnabde to lo miech, goḻguieṉ gaṉle lega bnedz naa poder qui lo to, bzhiide tow.
23495  MAT 10:9  ’Peet güeyde to, xab tow, lab tow, miṉe nacwse to, miṉe quiase ni to, miṉcose goḻtsienie. Güeyde to dimi, per ni tib guiet güeyde to; sac zaatne tsieguṉ to dziin rii, ib ga none gneedz zho ncuaaṉe gow to.